Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/85/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa B. B., bytom L.,

v dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. E. B., advokátkou v R., proti odporcovi J. B.,

bytom L., o zaplatenie 2127,53-€,vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C

118/2010, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

8. februára 2011 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ návrhom podaným dňa 19. mája 2010 sa domáhal zaplatenia istiny vo

výške 2 127,5-€. , ktorá pozostáva zo sumy 663,87 -€ z titulu bezdôvodného obohatenia

( navrhovateľ dňa 9. februára 2004 odporcovi zaplatil u notára sumu vo výške 20.000,-Sk z

dôvodu, že bol odporcom prinútený pod hrozbami fyzického násilia a z obavy , že odporca

svoje vyhrážky uskutoční), sumy 177,48€ titulom náhrady škody za rozobratý plot a sumy

1286,18€ titulom náhrady škody za poškodenie garáže.

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 18. októbra 2010 č.k. -99 návrh

navrhovateľa zamietol, a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania

v sume 460,64-€. V odôvodnení uviedol že odporca sa úspešne dovolal premlčania, a preto

2

súd navrhovateľovi ex lege premlčané právo nemohol priznať a to s poukazom na ust. § 106

os. 1, .

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z

8. februára 2011 sp.zn. napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil a odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa

stotožnil s názorom prvostupňového súdu, o premlčaní jednotlivých nárokov, ktoré si

navrhovateľ uplatnil. Zdôraznil, že v dôsledku účinne vznesenej námietke premlčania zo

strany odporcu, nebolo možné nároky priznať.

Proti tomuto rozsudku podal dovolanie navrhovateľ, ktoré odôvodnil dovolacím

dôvodom v zmysle Poukázal na to , že svoje nároky na náhradu

škody voči odporcovi uplatnil už skôr, ako podal návrh na začatie konania v tejto právnej

veci, teda si uplatnil právo v zákonom stanovenej lehote a to formou viacerých podaní, a to

jednak v trestnom konaní ako i na orgánoch štátnej správy. O týchto skutočnostiach svedčí aj

množstvo písomných podaní. Rovnako poukázal na to že odvolací súd sa nezaoberal tým, že

prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal ním navrhnuté

dôkazy.

Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

3

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ , a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani

o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných

v ( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či

4

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené. Dovolací súd však nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v Nezistil, ani podmienky prípustnosti dovolania podľa

.

Treba uviesť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k jednej z týchto vád ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Navrhovateľ existenciu procesných vád

konania v zmysle netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní

nevyšli najavo.

Podané dovolanie navrhovateľ dôvodil v zmysle , ktorým

namietal že rozhodnutie odvolacieho ako aj prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení, tento dôvod môže byť odôvodnením dovolania len v prípade, ak je

dovolanie prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

5

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Dovolací súd považuje za potrebné k dovolaniu navrhovateľa, v ktorom okrajovo

poukázal na nevykonanie ním navrhovaných dôkazov ako i neodôvodnenie ich nevykonania

v rozhodnutiach súdov uviesť že, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka

konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi, hodnotením

a vykonaním dôkazov.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu

hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

Dovolateľ namietal, že odvolací súd ako i súd prvého stupňa vo veci samej sa

nevyporiadali so všetkými dôkazmi, ktoré rozviedol v dovolaní.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

6

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami,

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných

a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu)

na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby

spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).

Citované zákonné ustanovenie treba totiž chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu

ochranu podľa , ktorého imanentnou súčasťou je aj

právo na súdne konanie, a vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz

v. Španielsko z 21. januára 1999] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a

dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť

podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný

súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa a listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti

takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho)

súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z

23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia“.

7

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd

nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (porovnaj § 120 ods. 1

druhú vetu ), nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky už

v rozhodnutí z 26. marca 1992 sp. zn. (R č. 37/1993) vysvetlil, že prípadné

nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení

(vedúcich k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nezakladá však procesnú vadu v zmysle

: „Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd

odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“. V rozhodnutí z 27. novembra 1997 sp.zn.

Obdo V 56/98 (R č. 125/1999) uviedol, že „ak súd v priebehu konania nevykonal všetky

dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,

dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa nie je prípustné,

lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie

uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho

postupu súdu z nich vylúčení“.

Nevykonaním navrhovateľom navrhovaného dokazovania nedošlo teda ani k odňatiu

jeho možnosti konať pred súdom. Dovolací súd môže v dovolacom konaní prihliadnuť

k takýmto namietaným nedostatkom len vtedy, ak je splnený predpoklad prípustnosti

dovolania (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Tvrdenie o neúplnosti vykonaného

dokazovania, resp. že odvolací súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, predstavuje dovolací dôvod podľa , t.j. že

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd je názoru, že odvolací súd a súd prvého stupňa dostatočne odôvodnili

svoje rozsudky vo veci samej ako i skutočnosti, prečo nevykonali dôkazy navrhované

navrhovateľom.

8

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a

). Dovolací súd však odporcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodal návrh na uloženie tejto povinnosti ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. augusta 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta