Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/60/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Z. R., bytom K.,

2/ Z. N., bytom K. a 3/ V. R., bytom K., v dovolacom konaní právne zastúpených JUDr. Ľ.

V., advokátkou, so sídlom v K., proti odporcom 1/ V. Š., bytom K., 2/ Z., K., IČO: X, 3/ F.,

K., IČO: X, a 4/ R. D., bytom P., o určenie nehnuteľnosti do zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľov 1/-3/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. októbra 2010 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcom 1/ až 4/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 31. mája 2010 č.k. -353 návrh

navrhovateľov 1/ až 3/ zamietol a vo výroku uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté

samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení

rozsudku uviedol že odporca v 1. rade nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a nezaplatil

navrhovateľom zostávajúcu časť kúpnej ceny bytu v dohodnutej výške 650.000,-Sk v

dohodnutom čase do 14 dní odo dňa povolenia vkladu, teda do 29.4.2004 ( vklad bol

povolený dňa 15.4.2004 ). Uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná, potvrdil ju samotný

odporca v 1. rade vo svojej výpovedi a vyplýva aj z čestného prehlásenia zo dňa 20.5.2004.

Navrhovateľke v 1. rade a Š. R. ( právnemu predchodcovi navrhovateliek v 2. a 3. rade ) tým

vzniklo v súlade s cit. ust. právo na odstúpenie od zmluvy, ktoré aj využili a

listom zo dňa 22.11.2004 odstúpili od kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom v l. rade dňa

8.4.2004. Odstúpenie od zmluvy bolo doručované odporcovi v 1. rade na adresu jeho trvalého

pobytu podaním na pošte dňa 24.11.2004, čím sa dostalo do jeho dispozičnej sféry. Týmito

skutočnosťami boli podľa názoru súdu splnené podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy.

Pri posudzovaní účinkov tohto platného odstúpenia od zmluvy súd vychádzal z výkladu ust. §

48 , aplikujúc ústavný princíp právnej istoty, ktorý zahŕňa istotu, že budú chránené práva

nadobudnuté v súlade so zákonom, keďže pri možnom rôznorodom výklade zákona sa má

použiť práve taký výklad, ktorý rešpektuje ústavné princípy. Nadobúdanie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti na základe zmluvy predpokladá právny dôvod nadobúdania, ktorým je

zmluva a právny spôsob nadobudnutia, ktorým je vklad do katastra. Samotná zmluva zakladá

iba záväzkový - obligačný vzťah zmluvných strán, z ktorého vzniká prevodcovi povinnosť

odovzdať nehnuteľnosť do vlastníctva nadobúdateľa a nadobúdateľovi povinnosť prevziať

vec do vlastníctva a zaplatiť dohodnutú cenu. Vznik vlastníckeho práva nadobúdateľa k

nehnuteľnosti a teda vecnoprávne účinky zmluvy sa viažu až na vklad do katastra

nehnuteľností. Samotným odstúpením od zmluvy vzniká medzi zmluvnými stranami

synallagmatický záväzok vydať si vzájomne prijaté plnenia, ktorý sa dotýka iba obligačnej

roviny vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom. Z tohto právneho vzťahu založeného

kúpnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľmi a odporcom v 1. rade, vznikajú práva a

povinnosti len týmto zmluvným stranám, preto odstúpenie od zmluvy môže mať účinky len

medzi nimi a nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb.

V prejednávanom prípade došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu z

pôvodného nadobúdateľa odporcu v 1. rade postupne na odporcov v 3. rade (vklad zmluvy

povolený dňa 21.4.2004 ) na odporcu v 3. rade ( vklad zmluvy povolený dňa 2.7.2004 ) a

naposledy na odporcu v 4. rade, kedy jeho vlastnícke právo k bytu bolo do katastra

nehnuteľností zapísané dňa 13.7.2004. K účinnému odstúpeniu od zmluvy došlo ku dňu

24.11.2004. Je teda nepochybné, že ďalší nadobúdatelia kupovali byt ešte pred odstúpením od

zmluvy, teda kupovali vždy od vlastníka. Podľa názoru súdu následné odstúpenie od kúpnej

zmluvy zo strany navrhovateľky v 1. rade a Š. R. ( realizované po povolení vkladu naposledy

na odporcu v 4. rade ) nemá za následok „ obnovenie" ich vlastníckeho práva na úkor nového

kupujúceho v prospech ktorého v čase odstúpenia svedčil zápis v katastri nehnuteľností a

ktorý vec riadne nadobudol, čo je v prejednávanom prípade odporca v 4. rade. Ten nebol v

žiadnom zmluvnom vzťahu s navrhovateľmi, preto sa ich jednostranné odstúpenie od zmluvy,

ktorú uzavreli s odporcom v 1. rade nemôže prejaviť v jeho právnej sfére a navyše nemôže

mať za následok pozbavenie jeho absolútneho vlastníckeho práva, uzavrel súd prvého stupňa.

Súčasne sa súd zaoberal platnosťou uvedených právnych úkonov a dospel k záveru, že

konaním odporcu 1/, ( ktorý pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 8.4.2004 uviedol

predávajúcich do omylu, lebo jeho úmyslom neoblo nadobudnúť vlastnícke právo k

predmetnej nehnuteľnosti, ale získanie dvojtisícovej odmeny za to, že v tejto transakcii bude

vystupovať ako fiktívny kupujúci, aby nehnuteľnosť mohla byť ďalej prevedená na tretiu

osobu, pričom vedel, že dohodnutú cenu nikdy sám nevyplatí) bola naplnená skutková

podstata , v dôsledku čoho sa stala kúpna zmluva uzavretá navrhovateľmi a

odporcom 1/ relatívne neplatným právnym úkonom, pri ktorom platí vyvrátiteľná právna

domnienka jeho platnosti. Na uplatnenie tohto práva platí 3-ročná premlčacia lehota podľa §

101 , ktorá začína plynúť odo dňa, kedy ku právnemu úkonu došlo, čo je v prejednávanom

prípade od 8.4.2004. Navrhovatelia sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu z uvedeného

dôvodu v premlčacej lehote nedovolali, preto platí, že kúpna zmluva, ktorou odpredali

odporcovi 1/ predmetný byt je platným právnym úkonom.

Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Košiciach rozsudkom 20. októbra 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo výroku o zamietnutí návrhu.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav

veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov

účastníkov vyplynuli a vykonané dôkazy úplne a správne vyhodnotil podľa zásad uvedených

v , na zistený skutkový stav aplikoval správne zákonné ustanovenia (ust. ,

, v spojení s , a ), ktoré aj správne

vyložil a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým a právnym

záverom.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali navrhovatelia 1/ až 3/ dovolanie,

v ktorom namietali, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) tiež namietali, že rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Uviedli, že odvolací súd

odvolací súd nesprávne právne posúdil právny nárok navrhovateľov 1/ až 3/, pokiaľ uviedol,

že sa jedná iba o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Podľa ust. ak ide o dôvod

neplatnosti právneho úkonu podľa ust. §§ 49a, 140, 145 ods. 1, 479, 589, 507 ods. 1, 741b

ods. 2 považuje sa právny úkon za platný ak ten, kto je takýmto úkonom dotknutý sa

neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Vyslovili názor, že v tomto prípade by sa malo

rozhodne jednať o ust. , kde právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne,

určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Z týchto dôvodov žiadali zrušiť rozsudok odvolacieho

súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporcovia sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátkou, skúmal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním navrhovateľov napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu. Pokiaľ ide o dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, je podľa

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

V danom prípade dovolaním navrhovateľov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie

žalovaného nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie navrhovateľov by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v

ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných

vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Uvedené ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj

rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle až g/ dovolateľ nenamietal a v

dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalovaného preto z

týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

V podanom dovolaní dovolatelia namietali ako dovolací dôvod inú vadu. Iná vada

konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Navrhovatelia v dovolaní ďalej namietali, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím

dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľov

boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi

vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo).

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v danom prípade je

dovolanie navrhovateľov v zmysle procesne neprípustné a že prípustnosť ich

dovolania nemožno vyvodiť ani z Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na

odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti ( ).

V dovolacom konaní úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Odporcovia nepodali návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho

konania ( v spojení s ) a trovy tohto konania

nevyčíslili.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. augusta 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta