Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
79d/364624.06bbd5.pdf
PDF · 109.1 KB
No categories available
7Sžso/27/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7Sžso/27/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej,
v právnej veci žalobcu: S., a.s., so sídlom O. X, B., proti žalovanému: Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, sídlom Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. ZP 91/000045/2006/R zo dňa 10. apríla 2007, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/156/2007-91 zo dňa 10.
decembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/156/2007-91 zo dňa 10. decembra 2010, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného
č. ZP 91/000045/2006/R zo dňa 10. apríla 2007, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu
I. stupňa č. ZP 91/000045/2006/R, č. 11475/2007 zo dňa 24. januára 2007 o uložení pokuty
žalobcovi podľa § 50 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z.
o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 581/2004 Z.z.“) vo výške 100 000 Sk za porušenie
povinností zdravotnej poisťovne uvedených v § 15 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 14 ods. 2, 7
zák. č. 581/2004 Z.z., z dôvodu, že žalobca vo výkaze, ktorým zdravotná poisťovňa
preukázala dodržiavanie minimálnej miery platobnej schopnosti za mesiace máj a jún 2006
nesprávne vypočítal hodnotu voľných, ničím nezaťažených aktív, ako dôsledok nesprávne
vypočítanej hodnoty v položke prostriedky na účtoch a pokladničná hotovosť, ktorú
neoprávnene zvýšil o hodnotu cenín, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, zároveň mu
uložil nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 454,31 eur v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
krajský súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci . Krajský súd dospel k rozdielnemu výkladu pojmu, „voľných ničím nezaťažených aktív“, do ktorých je možné zahrnúť aj ceniny (stravné lístky), keďže tieto majú svoju nominálnu hodnotu a sú zameniteľné za vopred známu sumu peňažných prostriedkov z tohto dôvodu je ich možné zahrnúť do pokladničnej hotovosti. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ zákon určitú skutočnosť presne nedefinuje, nie je ju možné vykladať len v neprospech povinného subjektu, pričom žalovaný nevydal pre zdravotné poisťovne žiadny výklad, odporúčanie, stanovisko, čo je možné zahrnúť pod pojem „voľné, ničím nezaťažené aktíva“. Podľa súdu teda žalobca nepochybil, keď hodnotu stravných lístkov v posudzovanom období máj, jún 2006 zahrnul do položky výkazu – prostriedky na účtoch a pokladničná hotovosť, pri preukazovaní svojej platobnej schopnosti. Súd poukázal tiež na to, že nezahrnutie hodnoty stravných lístkov do výkazu by nemalo vplyv na zákonom stavenú minimálnu mieru platobnej schopnosti žalobcu za dané mesiace, keďže ju žalobca mnohonásobne prekračoval. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 veta prvá OSP a priznal vo veci plne úspešnému žalobcovi ich náhradu v celkovej výške 454,31 eur.
Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním žalovaný namietajúc,
že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru stravné lístky nemožno pri posudzovaní platobnej schopnosti žalobcu považovať za voľné ničím nezaťažené aktíva z dôvodu, že hodnota stravného lístku je sčasti hradená z príspevku žalobcu ako zamestnávateľa, sčasti je hradená z príspevku zamestnancov žalobcu a sčasti je hradená z príspevku zo sociálneho fondu. Stravný lístok je podľa žalovaného vždy určitým dielom zaťažený záväzkom, nakoľko ide vždy o pohľadávku voči sociálnemu fondu zamestnávateľa.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c OSP v spojení
s ust. § 10 ods. 2 zákona preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 250ja ods. 3 OSP a dospel jednomyseľne k názoru, že odvolanie nie je
dôvodné.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu
bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).
Odvolací súd z pripojeného súdneho a administratívneho spisu zistil, že žalovaný
vykonal u žalobcu dohľad na základe poverenia na výkon dohľadu č. 613/2006 zo dňa
25. augusta 2006. Dohľad bol vykonávaný za obdobie 1.4.2006 až 30.6.2006 od 6.9.2006
do 8.11.2006 a jeho predmetom okrem iných skutočností bolo aj preverovanie správnosti
údajov pre vykazovanie platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne. Z výstupov o vykonanom
dohľade zo dňa 9.11.2006 vyplynulo že vo výkaze preukazujúcom platobnú schopnosť za
mesiac máj 2006 preukázala zdravotná poisťovňa platobnú schopnosť 11,31% namiesto
žalovaným vypočítanej platobnej schopnosti 11,30 % a vo výkaze preukazujúcom platobnú
schopnosť za mesiac jún 2006 11,50 % namiesto žalovaným vypočítanej platobnej
schopnosti 11,49 %, čo predstavuje rozdiel v prospech poisťovne vo výške 0,01 %. Uvedený
rozdiel bol spôsobený tým, že zdravotná poisťovňa podľa žalovaného nesprávne zvýšila
položku výkazu prostriedky na účtoch a pokladničná hotovosť o ceniny, ktorými boli
zakúpené stravné lístky.
Podľa ust. § 14 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. je zdravotná poisťovňa povinná po celý
čas svojej činnosti zabezpečovať platobnú schopnosť; platobnou schopnosťou zdravotnej
poisťovne sa rozumie schopnosť trvale zabezpečovať vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov
vyplývajúcich z potvrdených prihlášok na verejné zdravotné poistenie a uzatvorených zmlúv.
Minimálna miera platobnej schopnosti musí dosiahnuť 3% poistného verejného zdravotného
poistenia po prerozdelení za predchádzajúcich 12 mesiacov, avšak najmenej 50 miliónov Sk.
Odvolací súd podotýka, že žalobca prevyšoval v kontrolovanom období minimálnu mieru
platobnej schopnosti viacnásobne.
Podľa ust. § 14 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. vlastné zdroje zdravotnej poisťovne sú
majetkové hodnoty uvedené v odseku 3 znížené o položky uvedené v odseku 4, najviac
vo výške hodnoty voľných, ničím nezaťažených aktív zdravotnej poisťovne.
Podľa ust. § 14 ods. 7 zák. č. 581/2004 Z.z. minimálnu mieru platobnej schopnosti
preukazuje zdravotná poisťovňa výkazom, ktorý musí byť doložený protokolom o správnosti
údajov o výpočte minimálnej miery platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne vypracovaným
útvarom vnútornej kontroly. Na požiadanie úradu vypracúva útvar vnútornej kontroly aj
vysvetľujúcu správu, ktorú predloží úradu a predstavenstvu zdravotnej poisťovne.
Podľa § 15 ods. 1 písm. g/ zák. č. 581/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa je povinná
dodržiavať minimálnu mieru platobnej schopnosti a preukazovať ju úradu (§ 14 ods. 5 až 7).
Podľa § 50 ods. 1 písm. m/ zák. č. 581/2004 Z.z., ak úrad zistí nedostatky v činnosti
zdravotnej poisťovne, ktoré vyplývajú z nedodržiavania ustanovení tohto zákona, osobitného
predpisu 37/ alebo podmienok určených v povolení (§ 347 ods. 3), môže podľa závažnosti
miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov zdravotnej poisťovni uložiť pokutu (§ 64).
Odvolací súd konštatuje, že preukazovanie minimálnej miery platobnej schopnosti sa
realizuje formou vyplnenia výkazu obsahujúceho 3 položky – prostriedky na účtoch
a pokladničná hotovosť, nehnuteľnosti, cenné papiere. Žalovaný síce stanovil podobu výkazu,
avšak nijako nešpecifikoval, čo je možné pod jednotlivé položky výkazu zahrnúť.
Zákon č. 581/2004 Z.z. v žiadnom svojom ustanovení nedefinuje pojem ničím
nezaťažené voľné aktíva. Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že
pokiaľ zákon istý pojem nešpecifikuje, nie je ho možné vykladať v neprospech povinného
subjektu. Pokiaľ žalovaný neuviedol v žiadnom výklade, stanovisku alebo odporúčaní pre
zdravotné poisťovne, čo je možné zahrnúť pod jednotlivé položky výkazu, je potrebné ich
vykladať v zmysle všeobecných právnych predpisoch o účtovníctve, vzťahujúcich sa na
žalobcu. Z ustanovenia § 34 ods. 1 písm. b/ Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej
republiky č. 22930/2005-74, na účtoch účtovnej skupiny 23 (Pokladničné hodnoty a bankové
účty), sa účtujú iné pokladničné hodnoty, napr. ceniny, šeky alebo ďalšie pokladničné
hodnoty. Podľa odseku druhého, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania
a rámcovej účtovnej osnove pre zdravotné poisťovne, ako ceniny sa účtujú najmä poštovné
zámky a platobné karty, stravné lístky iných subjektov prevádzkujúcich stravovacie
zariadenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepochybil, keď vykázal stravné lístky
v položke prostriedky na účtoch a pokladničná hotovosť.
Odvolací súd považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu, že správna
úvaha žalovaného vybočovala z medzí a hľadísk ustanovených zákonom aplikovaním
nekomformného výkladu v rozhodnutí. Odvolací súd naviac podčiarkuje, že spisový materiál
nedáva podklad pre uloženie sankcie za porušenie povinnosti stanovenej v § 15 ods. 1
písm. g/ zák. č. 581/2004 Z.z., pretože nedodržanie min. miery platobnej schopnosti
preukázané nebolo. Rozhodnutie o sankcii tiež nezodpovedá požiadavkám § 50 ods. 1
písm. n/ zákona, keďže nie je ničím podložený a zdôvodnený názor žalovaného o takej miere
závažnosti porušenia zákona (pokiaľ by k miere aj bolo došlo tým, že o 0,01 % bol vykázaný
iný výsledok o miere platobnej schopnosti), ktorý by odôvodňoval uloženie sankcie naviac,
preskúmavané rozhodnutia žalovaného nespĺňajú náležitosti § 47 ods. 2 Správneho poriadku,
ani na výrok rozhodnutia, ktorý neobsahuje jednoznačne vymedzenú skutkovú a právnu vetu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2, § 246c a §
250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací s poukazom na závery uvedené
vyššie považoval námietky žalobcu v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,
ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a z týchto dôvodov napadnutý rozsudok
§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení
s § 224 ods. 2 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že nepriznal žalobcovi právo na
náhradu trov konania, keďže žalobca nemal v konaní nebol úspech.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. augusta 2011 JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová