Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/139/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. M., bývajúceho

v P., 2/ Z. Č., bývajúcej v P., 3/ O. Š., bývajúcej v P., 4/ D. Š., bývajúceho v P., všetci

zastúpení H., so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ Slovenská republika – Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13,

2/ Slovenská republika – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom

v Bratislave, Pribinova 2, 3/ Slovenská republika – Ministerstvo financií Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, 4/ Slovenská republika – Ministerstvo

hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 15, o náhradu škody, vedenej na Okresnom

súde Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcov 1/, 2/, 3/, 4/ proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 27. januára 2011, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 22. apríla 2010 č.k. -166 ţalobu

ţalobcov 1/, 2/, 3/, 4/ (ďalej len „ţalobcovia“) zamietol a ţalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ (ďalej

len „ţalovaní“) nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, ţe ţalobcovia sa domáhali

zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona

č. Poukázal na to, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe by zo strany štátnych

orgánov došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Spoločnosti, s ktorými ţalobcovia uzavreli

predmetné zmluvy (tzv. nebankové subjekty) nevykonávali činnosť, ktorú je podľa zákona

č. oprávnená vykonávať iba správcovská spoločnosť. Svoju činnosť vykonávali

na základe zmlúv o pôţičke, resp. zmlúv o tichom spoločenstve. Vykonávanie tejto činnosti

nemohli štátne orgány nebankovým subjektom zakázať, pretoţe nemohli zasahovať

do záväzkovo právnych vzťahov, ktoré vznikli medzi ţalobcami a nebankovými subjektmi.

2

Ţalobcovia si predmetné pohľadávky uplatnili v konkurzných konaniach vedených

proti predmetným spoločnostiam, pričom tieto konkurzy doposiaľ nie sú ukončené.

Prvostupňový súd uviedol, ţe nie je zatiaľ známe, či a v akej výške budú nároky ţalobcov

uspokojené v konkurzných konaniach. Preto zatiaľ nie je moţné ustáliť výšku škody.

S poukazom na uvedené závery súd prvého stupňa ţalobu zamietol a o trovách konania

rozhodol podľa

Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. januára 2011 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalovaným nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Stotoţnil sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením,

na ktoré poukázal. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalovaní

nezodpovedajú za škodu, ktorá ţalobcom vznikla tým, ţe spoločnosti H. a B. nesplnili svoje

záväzky vyplývajúce z predmetných zmlúv o pôţičke a o tichom spoločenstve. Uviedol,

ţe v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup ţalovaných ako jedna

z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia

Zb. V súvislosti s uzatvorením predmetných zmlúv ani jeden zo štátnych orgánov

vo sfére pôsobnosti ţalovaných nevykonával ţiadnu činnosť spojenú s výkonom jeho

právomoci a nemohol teda porušiť ţiadne pravidlá ustanovené právnymi normami pre jeho

konanie, resp. nemohol porušiť poriadok vyplývajúci z povahy, funkcie alebo cieľov

jeho činnosti. Ţalobcovia uzavreli s nebankovými subjektmi predmetné zmluvy

v zmysle príslušných ustanovení Obchodného a . Išlo tu teda

o dvojstranné právne úkony, ktoré vznikli ako dôsledok vzájomných a zhodných prejavov

slobodnej a váţnej vôle, ktorá bola prejavená určite a zrozumiteľne. Na základe týchto zmlúv

vznikol medzi ţalobcami a predmetnými nebankovými subjektmi súkromnoprávny vzťah, do

ktorého štát nemohol zasahovať. Poukázal na , na základe ktorého mal

štát kompetenciu vykonávať dohľad a v rámci neho ukladať sankcie správcovským

a investičným spoločnostiam, investičným fondom, depozitárom, núteným správcom

a likvidátorom v prípade kolektívneho investovania podľa tohto zákona. V danej veci sa však

zo strany spoločnosti B. a spoločnosti H. nejednalo o kolektívne investovania, pretoţe tieto

obchodné spoločnosti nevykonávali činnosť, ktorú je podľa uvedeného zákona oprávnená

vykonávať investičná alebo správcovská spoločnosť, resp. investičný fond. Podľa názoru

odvolacieho súdu štát neporušil ani prevenčnú povinnosť zakotvenú v § 415 Občianskeho

zákonníka a preto za škodu nezodpovedá ani podľa . Uviedol,

ţe nemoţno štátu vytýkať, ţe si nepočínal tak, aby ţalobcom nevznikla škoda. Zdôraznil, ţe

3

v súkromnoprávnom styku je kaţdý povinný zachovávať s ohľadom na konkrétne podmienky

vţdy taký stupeň pozornosti a bedlivosti, aby nedošlo k vzniku škody a ţalobcovia túto

povinnosť evidentne zanedbali. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia. Navrhli zrušiť

rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konane. Dovolatelia namietali,

ţe im bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Uviedli, ţe odôvodnenie

rozsudku je arbitrárne a formalistické. Rozsudok odvolacieho súdu dovolatelia povaţujú

za nepreskúmateľný a z toho dôvodu právne nespôsobilý. Uviedli, ţe odvolací súd sa

pri rozhodovaní o odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového súdu nezaoberal argumentáciou

ţalobcov. Podľa názoru dovolateľov nie je v právnom štáte prípustné, aby sa orgán verejnej

moci zbavil zodpovednosti dohľadu nad určitým sektorom hospodárskeho ţivota s poukazom

na skutočnosť, ţe určitá činnosť, respektíve pôsobenie určitého subjektu neuplatňujú formálne

náleţitosti zákonom predvídanej činnosti/pôsobenia v danom sektore. Ako argumentum

ad absurdum moţno povedať, ţe pripustenie takejto logiky by znamenalo, ţe daný orgán

verejnej moci nemá nad čím dohliadať, pretoţe činnosť v súlade s aplikovateľnou legislatívou

je v poriadku a činnosť v rozpore s ňou je mimo pôsobnosti daného orgánu. Podľa názoru

dovolateľov neprihliadať na vecnú stránku činnosti nebankových subjektov a jej obsahový

zásah do finančného a bankového sektora a hospodárstva celkovo pri hodnotení rozsahu

zodpovednosti ţalovaných je alibistické a nezlučiteľné s .

Ţalovaní 1/ a 3/ sa k dovolaniu ţalobcov nevyjadrili.

Ţalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe predmetné dovolanie neobsahuje

zákonné dôvody pripúšťajúce podanie dovolania voči právoplatnému rozhodnutiu súdu

v zmysle ustanovení , ale iba irelevantné konštatovania

dovolateľa smerujúce len proti dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu. Navrhol podané

dovolanie zamietnuť.

Ţalovaný 4/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje

s výrokom rozhodnutia, ktorý vydal Krajský súd v Bratislave. Uviedol, ţe predmetné

dovolanie je podané vyloţene z účelového dôvodu a samotný text dovolania je právne

irelevantný. Navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním

( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí,

ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak

je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ), alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací

súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie

zásadného právneho významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

( ).

Dovolaním ţalobcov je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky rozhodnutia v zmysle Prípustnosť dovolania preto

z ustanovení nemoţno vyvodiť.

So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), ako aj s ohľadom na dovolateľmi namietanú vadu konania

v zmysle , zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ V zmysle

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

5

súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolatelia vady v zmysle aţ e/

nenamietali a tieto vady nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Dovolatelia namietali, ţe v konaní pred odvolacím súdom im bola odňatá moţnosť

konať pred súdom ( ), pretoţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je

arbitrárne a formalistické. Poukázali aj na nepreskúmateľnosť a právnu neprijateľnosť

rozsudku odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je

dôvodná námietka dovolateľov týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi nákladné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro

Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája

1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

6

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2

( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie

prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti

uvedené v , je nepreskúmateľný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno

povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba

skutočnosť, ţe dovolateľ sa právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť

k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu. Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom

na ustanovenie (čoho sa ţalobcovia v konaní domáhali, čo bolo

predmetom odvolania ţalobcov, ktoré skutočnosti mal za preukázané, z akých dôkazov

vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil). Všetky

námietky dovolateľov podľa názoru dovolacieho súdu sa týkajú nesprávneho právneho

posúdenia veci odvolacím súdom, nie tak záveru, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie

nedostatočne odôvodnil.

Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobcov nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní neboli ţalobcovia úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo ţalovaným ( v spojení s a

7

). Dovolací súd nepriznal ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. augusta 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová