Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
58f/382161.ef56e6.pdf
PDF · 151.85 KB
No categories available
6Tost/28/2011
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 28/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra
Hatalu a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí
konanom 08. septembra 2011 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze
o sťaţnosti vyţiadanej osoby P. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline
z 22. augusta 2011, sp. zn. Ntc 19/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť vyţiadanej osoby P. B.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Ţiline uznesením z 22. augusta 2011, sp. zn. Ntc 19/2011, rozhodol
o tom, ţe podľa § 506 ods. 1 Tr. por., v súlade s §§ 15 ods. 6, 16 ods. 1 zákona
č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) berie
do vydávacej väzby P. B., nar. X., bytom D., t. č. od 22. júla 2011 v predbeţnej väzbe
v Ústave na výkon väzby Ţilina.
Proti tomuto uzneseniu podal vyţiadaný P. B. v zákonnej lehote sťaţnosť
(č. l. 25 – 27, 30 – 33 spisu).
Zdôraznil v nej pritom v prvom rade tú skutočnosť, ţe podľa jeho názoru európsky
zatýkací rozkaz nebol na neho vydaný dôvodne a nie je ani dôvod na vydávaciu väzbu.
Je štátnym občanom Slovenskej republiky, zdrţiava sa na jej území na stálej adrese v D.,
na súdne pojednávania, ako aj iné úkony slovenských orgánov sa riadne dostavoval a nebol
ţiadny problém s jeho predvolávaním či zabezpečovaním jeho prítomnosti na úkonoch.
Nevyhýbal sa ani trestnému stíhaniu v Rakúskej republike a ani sa vyhýbať nemohol,
keďţe nemal ţiadnu vedomosť o tom, ţe je tam podozrivý z trestnej činnosti. Rakúske orgány
na neho vydali zatýkací rozkaz len preto, ţe je podozrivý zo spáchania trestného činu,
a to bez toho, aby sa ho aspoň pokúsili v tejto veci vypočuť a mali preukázané, ţe sa vyhýba
prípadnému trestnému stíhaniu.
Uviedol tieţ, ţe napriek tomu, ţe z prvej vety článku 17 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky vyplýva, ţe obvineného moţno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu,
on bol v danom prípade zatknutý na písomný príkaz prokurátora.
Ďalej upozornil na to, ţe keďţe v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo,
došlo k porušeniu jeho ústavného práva na obhajobu, práva podľa čl. 6 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sú dané dôvody sťaţnosti podľa § 189 ods. 1
písm. c/ Tr. por.
Vyţiadaný v podanej sťaţnosti zároveň namietal neprípustnosť vydania podľa § 501
písm. a/ Tr. por., a to v súvislosti s prednostným právom článku 32 ako i článku 8 ods. 1
písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm. f/ Európskeho dohovoru.
Napadnuté uznesenie krajského súdu povaţuje napokon za nezákonné aj
z toho dôvodu, ţe neobsahuje to, čo uznesenie musí obsahovať pri rozhodnutí o vydávacej
väzbe podľa § 506 ods. 1 Tr. por., čím bolo porušené ustanovenie podľa § 176 ods. 2 Tr. por.
Z uvedeného rozhodnutia nie je podľa neho navyše zrejmé ani to, za aký trestný čin bol vzatý
do vydávacej väzby. V tejto súvislosti zároveň poukázal na judikatúru k § 506 Tr. por.,
konkrétne na R č. 102/2003 ods. III., v zmysle ktorého vo výroku uznesenie o návrhu
prokurátora na rozhodnutie o prípustnosti vydania do cudziny, musí súd popísať skutok,
pre ktorý má byť určená osoba vydaná tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom.
Nestačí uviesť len zákonné pomenovanie trestného činu a príslušné právne ustanovenie,
uvedené v ţiadosti cudzieho štátu o vydanie.
Úplne na záver vyţiadaný upozornil i na chybné konanie krajského súdu podľa § 508
ods. 2 Tr. por., ktoré hovorí o tom, ţe o všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa väzby
informuje súd Ministerstvo spravodlivosti.
S ohľadom na vyššie uvedené preto vyţiadaný P. B. navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Ţiline zrušil, vec vrátil tomuto
súdu na ďalšie konanie a prepustil ho z väzby na slobodu.
K vyššie uvedenej sťaţnosti zaslal svoje písomné vyjadrenie aj prokurátor Krajskej
prokuratúry v Ţiline.
Uviedol v ňom pritom, ţe napadnuté rozhodnutie povaţuje za zákonné,
pričom zároveň opätovne poukázal na dôvody obsiahnuté v jeho písomnom návrhu
z 19. augusta 2011.
Na účely rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky si tieţ dovolil predloţiť
fotokópie písomných materiálov zaslaných justičným orgánom štátu pôvodu, ktoré si v rámci
doplňujúcich informácií vyţiadal zo Štátnej prokuratúry v Leobene. Konkrétne sa jedná
o obţalobu podanú na S. Ţ. a rozsudok Krajinského súdu v Leobene zo 6. apríla 2011
o odsúdení S. Ţ. v Rakúskej republike, ktorá mala v spolupáchateľstve vykonať skutky
uvedené v európskom zatýkacom rozkaze vydanom na P. B.. Spolu s tým tieţ zaslal faxovú
správu prokuratúry v Leobene, 1 St 31/11b, z 30. augusta 2011, adresovanú P. B.
ako odpoveď zrejme na jeho ţiadosť o odovzdanie jeho trestného stíhania do Slovenskej
republiky. Vyššie spomenuté materiály totiţ podľa názoru prokurátora dostatočným
spôsobom hodnotia osobu vyţiadaného.
Na záver poukázal i na tú skutočnosť, ţe to tvrdenie vyţiadaného, ţe bol zatknutý
na písomný príkaz prokurátora je zavádzajúce, pretoţe bol zadrţaný príslušníkom MV SR,
PPZ, ÚKP, odboru pátrania a kriminalisticko-technických činností v Bratislave v súlade
s ustanovením § 13 ods. 1 prvá veta zákona o EZR, o čom svedčí aj ním spísaný záznam
o zadrţaní z 22. júla 2011.
S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol podanú sťaţnosť v zmysle § 18 ods. 1
zákona o EZR zamietnuť.
Dňa 06. septembra 2011 bol prostredníctvom Krajského súdu v Ţiline príslušný
spisový materiál predloţený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia
o sťaţnosti vyţiadaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťaţovateľ sťaţnosť, ako aj konanie
tomuto výroku predchádzajúce a zistil, ţe podaná sťaţnosť nie je dôvodná.
Z predmetného spisu vyplýva, ţe dňa 20. januára 2011 bol pod sp. zn. 1 St 6/11a
Prokuratúrou Leoben so súdnym povolením Krajinského súdu Leoben, Rakúska republika
na P. B., štátneho občana Slovenskej republiky, vydaný európsky zatýkací rozkaz,
a to za účelom jeho vydania na trestné stíhanie pre zločin krádeţe pre zárobok sčasti v štádiu
pokusu, sčasti spáchanej vlámaním podľa §§ 127, 129 č. 1, 130 1. a 4. trestný prípad, sčasti
§ 15 rakúskeho trestného zákonníka, za ktorý mu hrozí trest odňatia slobody aţ na 10 rokov.
Uznesením Krajského súdu v Ţiline z 23. júla 2011, sp. zn. Ntc 16/2011, v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júla 2011, sp. zn. 3 Tost 24/2011,
bol vyţiadaný P. B. na základe návrhu prokurátora podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR vzatý
do predbeţnej väzby s tým, ţe lehota trvania väzby mu začala plynúť dňa 22. júla 2011
o 08.50 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Ţiline.
Dňa 19. augusta 2011 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline pod sp. zn.
2 KPt 32/11 na Krajský súd v Ţiline návrh na vzatie vyţiadaného P. B. do vydávacej väzby.
V jeho odôvodnení pritom uviedol, ţe dňa 19. augusta 2011 bol Krajskej prokuratúre
v Ţiline justičným orgánom štátu pôvodu – Štátnou prokuratúrou v Leobene (Rakúska
republika) – doručený originál vyššie citovaného európskeho zatýkacieho rozkazu
aj s prekladom do slovenského jazyka. Zároveň poukázal na to, ţe podľa jeho názoru
je aj naďalej potrebné zabezpečenie prítomnosti vyţiadanej osoby do skončenia konania
o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky, a to vzhľadom na osobu,
o vydanie ktorej ide, jej doterajší spôsob ţivota, predchádzajúce odsúdenia a dôvodné
podozrenie zo spáchania skutkov, ktoré sú uvedené v origináli predmetného európskeho
zatýkacieho rozkazu.
Podľa § 15 ods. 6 zákona o EZR ak je počas trvania predbeţnej väzby doručený
originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad
vyţaduje, prokurátor vykonávajúci predbeţné vyšetrovanie predloţí sudcovi krajského súdu
návrh na vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby.
Podľa § 16 ods. 1 zákona o EZR ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti
vyţiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky
alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského
súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbeţné
vyšetrovanie.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o EZR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze musí mať
vyţiadaná osoba obhajcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia
po preskúmaní predloţeného spisového materiálu dospel k záveru, ţe krajský súd rozhodol
správne a v súlade so zákonom, keď vzal vyţiadaného P. B. do vydávacej väzby.
Vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia mu ale nedá nepoukázať na to,
ţe ustanovenia § 506 ods. 1 Tr. por. a § 15 ods. 6 zákona o EZR tam uvedené sú v podstate
nadbytočné. Konkrétne pokiaľ ide o prvé z nich, tak toto je obsahovo totoţné s ustanovením
§ 16 ods. 1 zákona o EZR (§ 1 ods. 2 zákona o EZR) a podľa druhého postupuje prokurátor
pri podávaní návrhu na vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby.
S ohľadom na výhrady sťaţovateľa smerujúce k obsahu výroku povaţuje pritom
najvyšší súd za potrebné uviesť iba toľko, ţe tieto sú právne neopodstatnené,
nakoľko náleţitosti uvádzané vyţiadaným P. B. sú relevantné aţ v súvislosti s rozhodnutím
súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
A čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, tak v tomto smere je dôleţité
upozorniť tieţ na určité skutočnosti. V prvom rade potom na to, ţe popri citácii ustanovenia
§ 16 ods. 1 zákona o EZR a odkaze na návrh prokurátora („Predseda senátu krajského súdu
návrh preskúmal a keď nezistil ţiadne prekáţky, návrhu vyhovel.“), by bolo ţiaduce uviesť,
resp. zopakovať tieţ konkrétne dôvody rozhodné z pohľadu vzatia vyţiadaného do väzby,
a teda to, ţe jeho drţanie vo väzbe je potrebné aj naďalej predovšetkým s ohľadom
na jeho doterajší spôsob ţivota, pouţívanie falošných osobných dokladov, predchádzajúcu
kriminálnu minulosť ako aj dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, pre ktorú
bol na neho vydaný európsky zatýkací rozkaz.
S poukazom na námietku vyţiadaného týkajúcu sa obsahu odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia je zároveň potrebné upozorniť na tú skutočnosť, ţe ustanovenie § 176 ods. 2
Tr. por., upravujúce len všeobecným spôsobom náleţitosti uznesenia sa nevťahuje
na tak špecifické rozhodnutie, akým je rozhodnutie o vzatí do vydávacej väzby. Náleţitosti
takého rozhodnutia vyplývajú z iných príslušných ustanovení Trestného poriadku či zákona
o EZR.
A napokon pokiaľ ide o bliţšiu identifikáciu európskeho zatýkacieho rozkazu
(tieţ trestného činu, pre ktorý bol vydaný), na základe ktorého bol vyţiadaný vzatý do väzby,
tak v tomto smere poukazuje najvyšší súd na tomu zodpovedajúcu časť odôvodnenia
tohto rozhodnutia, čím došlo v podstate k napraveniu uvedeného nedostatku.
Čo sa týka potom ostatných vyţiadaným P. B. uplatnených námietok,
tak tieto povaţoval sťaţnostný súd z pohľadu predmetného rozhodovania za úplne
irelevantné, a preto sa nimi ani vôbec nezaoberal.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 08. septembra 2011
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová