Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/28/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra

Hatalu a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí

konanom 08. septembra 2011 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze

o sťaţnosti vyţiadanej osoby P. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline

z 22. augusta 2011, sp. zn. Ntc 19/2011, takto

rozhodol:

Podľa sťaţnosť vyţiadanej osoby P. B.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Ţiline uznesením z 22. augusta 2011, sp. zn. Ntc 19/2011, rozhodol

o tom, ţe podľa , v súlade s §, ods. 1 zákona

č. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „“) berie

do vydávacej väzby P. B., nar. X., bytom D., t. č. od 22. júla 2011 v predbeţnej väzbe

v Ústave na výkon väzby Ţilina.

Proti tomuto uzneseniu podal vyţiadaný P. B. v zákonnej lehote sťaţnosť

(č. l. 25 – 27, 30 – 33 spisu).

Zdôraznil v nej pritom v prvom rade tú skutočnosť, ţe podľa jeho názoru európsky

zatýkací rozkaz nebol na neho vydaný dôvodne a nie je ani dôvod na vydávaciu väzbu.

Je štátnym občanom Slovenskej republiky, zdrţiava sa na jej území na stálej adrese v D.,

na súdne pojednávania, ako aj iné úkony slovenských orgánov sa riadne dostavoval a nebol

ţiadny problém s jeho predvolávaním či zabezpečovaním jeho prítomnosti na úkonoch.

Nevyhýbal sa ani trestnému stíhaniu v Rakúskej republike a ani sa vyhýbať nemohol,

2

keďţe nemal ţiadnu vedomosť o tom, ţe je tam podozrivý z trestnej činnosti. Rakúske orgány

na neho vydali zatýkací rozkaz len preto, ţe je podozrivý zo spáchania trestného činu,

a to bez toho, aby sa ho aspoň pokúsili v tejto veci vypočuť a mali preukázané, ţe sa vyhýba

prípadnému trestnému stíhaniu.

Uviedol tieţ, ţe napriek tomu, ţe z prvej vety článku 17 ods. 4 Slovenskej

republiky vyplýva, ţe obvineného moţno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu,

on bol v danom prípade zatknutý na písomný príkaz prokurátora.

Ďalej upozornil na to, ţe keďţe v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo,

došlo k porušeniu jeho ústavného práva na obhajobu, práva podľa čl. 6 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sú dané dôvody sťaţnosti podľa § 189 ods. 1

písm. c/

Vyţiadaný v podanej sťaţnosti zároveň namietal neprípustnosť vydania podľa § 501

písm. a/ , a to v súvislosti s prednostným právom článku 32 ako i článku 8 ods. 1

písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm. f/ Európskeho dohovoru.

Napadnuté uznesenie krajského súdu povaţuje napokon za nezákonné aj

z toho dôvodu, ţe neobsahuje to, čo uznesenie musí obsahovať pri rozhodnutí o vydávacej

väzbe podľa , čím bolo porušené ustanovenie podľa

Z uvedeného rozhodnutia nie je podľa neho navyše zrejmé ani to, za aký trestný čin bol vzatý

do vydávacej väzby. V tejto súvislosti zároveň poukázal na judikatúru k ,

konkrétne na R č. 102/2003 ods. III., v zmysle ktorého vo výroku uznesenie o návrhu

prokurátora na rozhodnutie o prípustnosti vydania do cudziny, musí súd popísať skutok,

pre ktorý má byť určená osoba vydaná tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom.

Nestačí uviesť len zákonné pomenovanie trestného činu a príslušné právne ustanovenie,

uvedené v ţiadosti cudzieho štátu o vydanie.

Úplne na záver vyţiadaný upozornil i na chybné konanie krajského súdu podľa § 508

ods. 2 , ktoré hovorí o tom, ţe o všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa väzby

informuje súd Ministerstvo spravodlivosti.

3

S ohľadom na vyššie uvedené preto vyţiadaný P. B. navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Ţiline zrušil, vec vrátil tomuto

súdu na ďalšie konanie a prepustil ho z väzby na slobodu.

K vyššie uvedenej sťaţnosti zaslal svoje písomné vyjadrenie aj prokurátor Krajskej

prokuratúry v Ţiline.

Uviedol v ňom pritom, ţe napadnuté rozhodnutie povaţuje za zákonné,

pričom zároveň opätovne poukázal na dôvody obsiahnuté v jeho písomnom návrhu

z 19. augusta 2011.

Na účely rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky si tieţ dovolil predloţiť

fotokópie písomných materiálov zaslaných justičným orgánom štátu pôvodu, ktoré si v rámci

doplňujúcich informácií vyţiadal zo Štátnej prokuratúry v Leobene. Konkrétne sa jedná

o obţalobu podanú na S. Ţ. a rozsudok Krajinského súdu v Leobene zo 6. apríla 2011

o odsúdení S. Ţ. v Rakúskej republike, ktorá mala v spolupáchateľstve vykonať skutky

uvedené v európskom zatýkacom rozkaze vydanom na P. B.. Spolu s tým tieţ zaslal faxovú

správu prokuratúry v Leobene, 1 St 31/11b, z 30. augusta 2011, adresovanú P. B.

ako odpoveď zrejme na jeho ţiadosť o odovzdanie jeho trestného stíhania do Slovenskej

republiky. Vyššie spomenuté materiály totiţ podľa názoru prokurátora dostatočným

spôsobom hodnotia osobu vyţiadaného.

Na záver poukázal i na tú skutočnosť, ţe to tvrdenie vyţiadaného, ţe bol zatknutý

na písomný príkaz prokurátora je zavádzajúce, pretoţe bol zadrţaný príslušníkom MV SR,

PPZ, ÚKP, odboru pátrania a kriminalisticko-technických činností v Bratislave v súlade

s ustanovením prvá veta , o čom svedčí aj ním spísaný záznam

o zadrţaní z 22. júla 2011.

S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol podanú sťaţnosť v zmysle § 18 ods. 1

zamietnuť.

Dňa 06. septembra 2011 bol prostredníctvom Krajského súdu v Ţiline príslušný

spisový materiál predloţený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia

o sťaţnosti vyţiadaného.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle preskúmal správnosť

výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťaţovateľ sťaţnosť, ako aj konanie

tomuto výroku predchádzajúce a zistil, ţe podaná sťaţnosť nie je dôvodná.

Z predmetného spisu vyplýva, ţe dňa 20. januára 2011 bol pod sp. zn. 1 St 6/11a

Prokuratúrou Leoben so súdnym povolením Krajinského súdu Leoben, Rakúska republika

na P. B., štátneho občana Slovenskej republiky, vydaný európsky zatýkací rozkaz,

a to za účelom jeho vydania na trestné stíhanie pre zločin krádeţe pre zárobok sčasti v štádiu

pokusu, sčasti spáchanej vlámaním podľa §§ 127, 129 č. 1, 130 1. a 4. trestný prípad, sčasti

§ 15 rakúskeho trestného zákonníka, za ktorý mu hrozí trest odňatia slobody aţ na 10 rokov.

Uznesením Krajského súdu v Ţiline z 23. júla 2011, sp. zn. Ntc 16/2011, v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júla 2011, sp. zn. ,

bol vyţiadaný P. B. na základe návrhu prokurátora podľa vzatý

do predbeţnej väzby s tým, ţe lehota trvania väzby mu začala plynúť dňa 22. júla 2011

o 08.50 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby v Ţiline.

Dňa 19. augusta 2011 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline pod sp. zn.

na Krajský súd v Ţiline návrh na vzatie vyţiadaného P. B. do vydávacej väzby.

V jeho odôvodnení pritom uviedol, ţe dňa 19. augusta 2011 bol Krajskej prokuratúre

v Ţiline justičným orgánom štátu pôvodu – Štátnou prokuratúrou v Leobene (Rakúska

republika) – doručený originál vyššie citovaného európskeho zatýkacieho rozkazu

aj s prekladom do slovenského jazyka. Zároveň poukázal na to, ţe podľa jeho názoru

je aj naďalej potrebné zabezpečenie prítomnosti vyţiadanej osoby do skončenia konania

o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky, a to vzhľadom na osobu,

o vydanie ktorej ide, jej doterajší spôsob ţivota, predchádzajúce odsúdenia a dôvodné

podozrenie zo spáchania skutkov, ktoré sú uvedené v origináli predmetného európskeho

zatýkacieho rozkazu.

Podľa ak je počas trvania predbeţnej väzby doručený

originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad

vyţaduje, prokurátor vykonávajúci predbeţné vyšetrovanie predloţí sudcovi krajského súdu

návrh na vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby.

5

Podľa ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti

vyţiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky

alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského

súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbeţné

vyšetrovanie.

Podľa v konaní o európskom zatýkacom rozkaze musí mať

vyţiadaná osoba obhajcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia

po preskúmaní predloţeného spisového materiálu dospel k záveru, ţe krajský súd rozhodol

správne a v súlade so zákonom, keď vzal vyţiadaného P. B. do vydávacej väzby.

Vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia mu ale nedá nepoukázať na to,

ţe ustanovenia a tam uvedené sú v podstate

nadbytočné. Konkrétne pokiaľ ide o prvé z nich, tak toto je obsahovo totoţné s ustanovením

( ) a podľa druhého postupuje prokurátor

pri podávaní návrhu na vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby.

S ohľadom na výhrady sťaţovateľa smerujúce k obsahu výroku povaţuje pritom

najvyšší súd za potrebné uviesť iba toľko, ţe tieto sú právne neopodstatnené,

nakoľko náleţitosti uvádzané vyţiadaným P. B. sú relevantné aţ v súvislosti s rozhodnutím

súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.

A čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, tak v tomto smere je dôleţité

upozorniť tieţ na určité skutočnosti. V prvom rade potom na to, ţe popri citácii ustanovenia

a odkaze na návrh prokurátora („Predseda senátu krajského súdu

návrh preskúmal a keď nezistil ţiadne prekáţky, návrhu vyhovel.“), by bolo ţiaduce uviesť,

resp. zopakovať tieţ konkrétne dôvody rozhodné z pohľadu vzatia vyţiadaného do väzby,

a teda to, ţe jeho drţanie vo väzbe je potrebné aj naďalej predovšetkým s ohľadom

na jeho doterajší spôsob ţivota, pouţívanie falošných osobných dokladov, predchádzajúcu

kriminálnu minulosť ako aj dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, pre ktorú

bol na neho vydaný európsky zatýkací rozkaz.

6

S poukazom na námietku vyţiadaného týkajúcu sa obsahu odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia je zároveň potrebné upozorniť na tú skutočnosť, ţe ustanovenie § 176 ods. 2

, upravujúce len všeobecným spôsobom náleţitosti uznesenia sa nevťahuje

na tak špecifické rozhodnutie, akým je rozhodnutie o vzatí do vydávacej väzby. Náleţitosti

takého rozhodnutia vyplývajú z iných príslušných ustanovení či zákona

o EZR.

A napokon pokiaľ ide o bliţšiu identifikáciu európskeho zatýkacieho rozkazu

(tieţ trestného činu, pre ktorý bol vydaný), na základe ktorého bol vyţiadaný vzatý do väzby,

tak v tomto smere poukazuje najvyšší súd na tomu zodpovedajúcu časť odôvodnenia

tohto rozhodnutia, čím došlo v podstate k napraveniu uvedeného nedostatku.

Čo sa týka potom ostatných vyţiadaným P. B. uplatnených námietok,

tak tieto povaţoval sťaţnostný súd z pohľadu predmetného rozhodovania za úplne

irelevantné, a preto sa nimi ani vôbec nezaoberal.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 08. septembra 2011

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová