Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/56/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu:

A., a. s., K., IČO: X., na odvolanie konkurzného veriteľa: S., a. s., C.,

IČO: X., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 09. 03. 2011,

č. k. -437, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 09. 03. 2011, č. k.

-437 Krajský súd v Košiciach schválil konečnú správu o vyúčtovaní správcu

konkurznej podstaty tak, ako ju predložil správca konkurznej podstaty s úpravami:

Pohľadávky proti podstate: odmena správcu konkurznej podstaty bude činiť 35 083 eur,

pohľadávka veriteľa S. a. s., Bratislava v sume 6 637,48 eur - neuspokojuje sa. Oddelený

veriteľ: veriteľ č. 28 – S. a. s. Bratislava – výťažok činí 4 033 eur.

V odôvodnení uviedol, že podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 12. 2009

predložil správca konkurznej podstaty súdu konečnú správu, ktorá bola vyvesená na úradnej

tabuli súdu dňa 22. 12. 2009. Proti konečnej správe podal včas námietky konkurzný veriteľ S.,

a. s., ktorý poukazoval na to, že správca nesprávne určil výšku svojej odmeny, pretože

postupoval v rozpore s ustanovením vyhlášky č. , pokiaľ pri

stanovení základu pri druhej zložke pre výpočet odmeny do tejto neodpočítal pohľadávky

proti podstate a to konkrétne malo dôjsť k zníženiu o bankové poplatky a ďalšie náklady

súvisiace s ich dosiahnutím. Ďalej namietal výšku hotových výdavkov, ktorých špecifikáciu

považoval za nedostačujúcu a nepreskúmateľnú. Aj náklady na archiváciu považoval za

2

neprimerane vysoké ako aj náklady správy pri výpočte výťažku pre oddeleného veriteľa.

Správca sa stotožnil s námietkami namietateľa týkajúcich sa výšky výpočtu jeho odmeny. Zo

základu pre výpočet odmeny odpočítal sumu 507 eur, ktorú sumu trovila daň z úrokov. Súd sa

stotožnil so závermi namietateľa, ako aj navrhovanou úpravou správcu s tým, že pri výpočte

výšky odmeny mal byť jeho základ znížený o daň z úrokov v sume

507 eur. K ďalšiemu zníženiu o bankové poplatky však nedošlo, pretože vzhľadom k objemu

finančných prostriedkov uložených v peňažnom ústave mu tieto neboli účtované. V dôsledku

odvolania veriteľa Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

o dňa 23. 03. 2010, č. k. -413 o schválení konečnej správy zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Z dôvodov rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že výpočet odmeny

správcu v napadnutom uznesení je nepreskúmateľný, pretože nebolo zrejmé, akú sumu súd

považoval za základ výpočtu odmeny, resp. ako k tejto sume dospel. Rovnako nebolo zrejmé,

aké ustanovenie, ktorého predpisu a k akému dátumu účinnosti súd použil na výpočet tejto

odmeny a napokon ako sa súd vysporiadal s námietkou veriteľa ohľadne odpočtu pohľadávok

proti podstate. Vzhľadom na to, že prieskumné pojednávanie sa uskutočnilo dňa 25. 02. 2000,

postupoval súd pri výpočte odmeny správcu podľa vyhlášky č. v znení vyhlášok

č. a . Podľa citovaného právneho predpisu základ pre určenie

odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením

konkurznej podstaty, a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone

funkcie správcu, odmeny vyrovnacieho správcu tvorí suma, ktorá sa použila na uspokojenie

veriteľov. Základom pre výpočet odmeny je príjem speňaženia, ktorý činí sumu

350 830 eur, ktorá suma je nesporná, a preto konkurzná odmena v zmysle § 7 vyhlášky,

ktorou je 10 % činí 35 083 eur. Prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že správca

si vo svoj neprospech do základu pre výpočet odmeny nezapočítal príjem podľa písmena b)

vyhlášky určený pre uspokojenie veriteľov, ktorý tvoria úroky vo výške 5 065 eur,

čo po odpočte činí 4 102,65 eur a čistý príjem za prenájom majetku v sume 101 982 eur.

V takom prípade by však základ odmeny činil 456 914,65 eur a odmena správcu by činili

45 691 eur. Vzhľadom k tomu, že si správca uplatnil len sumu 35 083 eur, ktorá je absolútne

nesporná vzhľadom na to, že základ pre výpočet odmeny tvorí len suma zo speňaženia

majetku. Súd postupoval v súlade s vôľou správcu, i keď takýto postup bol v jeho neprospech

s tým, že ušetrené prostriedky sa pripočítali v prospech konkurzných veriteľov na úhradu

nákladov na oddelené uspokojenie. Odvolateľ si ešte pred prejednaním konečnej správy

uplatnil u správcu nárok proti podstate za nezaplatené dane z príjmov od právneho

predchodcu, t. j. Daňového úradu Michalovce vo výške 6 637,48 eur. Uvedenú pohľadávku

3

správca v plnom rozsahu uznal. Vzhľadom na to, že na jej uspokojenie nie sú ďalšie finančné

prostriedky, súd ju pojal do zoznamu pohľadávok proti podstate ako neuspokojenú, pričom

aplikoval právny režim ZKV v znení novely č. , a to s prihliadnutím

na prechodné a záverečné ustanovenia § 70 ZKV. K výdavkovej časti nákladov proti podstate

uviedol, že dôvody odvolania konkurzného veriteľa ohľadom vysokých a neprimeraných

nákladov sú nekonkrétne a nepodložené, z ktorého dôvodu nie je možné vyvodiť pochybenie

súdu. V priebehu dokazovania oproti pôvodnému stavu nedošlo k zmene okolností, práve

naopak správca predložil ďalšie listinné dôkazy, ako zmluvu o úschove spisovej registratúry,

faktúru ako aj zdôvodnenie jednotlivých položiek, ktoré považoval súd za dostačujúce.

Proti tomuto uzneseniu sa odvolal konkurzný veriteľ S. a. s. a žiadal aby odvolací súd

uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. v spojení

s , , a

písm. d) a f) Uviedol, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s námietkou týkajúcej

sa nepreskúmateľnosti hotových výdavkov vo výške 6 630 eur. Skonštatoval len, že správca

predložil písomné materiály týkajúce sa hotových výdavkov a súd sa stotožnil s výdavkovou

časťou konečnej správy tak ,ako bola predložená správcom. Taktiež sa súd nedostatočne

vysporiadal s námietkou proti výške výdavkov na archiváciu vo výške 56 430 eur. Správca

síce predložil písomné materiály týkajúce sa nákladov na archiváciu, nezdôvodnil však,

na základe čoho považoval tento výdavok za účelne vynaložený. Správcom predložená

zmluva o archívnictve spolu s faktúrou nepreukazuje účelnosť a primeranosť týchto

výdavkov. Nebolo preukázané koľko má správca zamestnancov, keďže podľa vyjadrenia

podstatnú časť tvoria personálna a mzdová agenda. Taktiež súd neskúmal akým spôsobom

správca uskutočnil výber archívnej spoločnosti, resp. či spoločnosť s ktorou uzavrel zmluvu

o úschove spisovej registratúry mala najvýhodnejšiu ponuku. Vzhľadom na nedostatočné

vysporiadanie sa s uvedenými námietkami považuje odvolateľ rozhodnutie prvostupňového

súdu v tejto časti za nepreskúmateľné. Prvostupňový súd sa taktiež nezaoberal námietkou

odvolateľa týkajúcou sa výdavkov na kancelárske potreby v sume 3 544 eur a nájomné

v sume 37 555 eur, ktoré sú nepreskúmateľné z dôvodu opakovaného zaradenia nákladovej

položky softvér. Súd sa taktiež nezaoberal námietkou týkajúcou sa nepreskúmateľnosti

„nákladov správy“ vo výške 15 185 eur uvedených na str. 9 konečnej správy v časti „výpočet

výťažku pre oddeleného veriteľa podľa § 28 ods. 2 ZKV“ ako ani námietkou

4

nepreskúmateľnosti „výdavkov správcu“ vo výške 2 368 eur. Odvolateľ má za to,

že z vyjadrenia správcu zo dňa 12. 05. 2010 vyplýva, že „náklady správy“ vo výške

15 185 eur obsahujú aj výdavky správcu, ktoré sú však odpočítateľnou položkou

až v konaniach začatých od 01. 08. 2000. Keďže správca zaťažil výťažok pre oddelených

veriteľov aj výdavkami správcu, došlo k nesprávnemu výpočtu výťažku pre oddelených

veriteľov, ktorú skutočnosť v konaní namietal. Vzhľadom na uvedené odvolateľ žiadal

odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Správca konkurznej podstaty sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že k námietke

o nepreskúmateľnosti hotových výdavkov vo výške 6 630 eur uviedol, že keďže

má kanceláriu v Košiciach a sídlo úpadcu je v Michalovciach bol nútený vycestovať do sídla

úpadcu. V priebehu konania uskutočnil cca 400 ciest, s ktorých vyúčtoval cca 250.

Nevyúčtoval predovšetkým cesty týkajúce sa len bežnej správy majetku. K námietke proti

výške výdavkov na archiváciu uviedol, že v zmysle zákona o archivácii a skartácii

sa písomnosti archivujú 45 rokov a preto bola táto položka najvyššia. Počet archivovaných

spisov je uvedený v prílohe faktúry za služby archivácie. K námietke výdavkov

na kancelárske potreby vo výške 3 544 eur a výdavkov na nájomné vo výške 37 555 eur

uviedol, že tie boli pojmovo nepresne uvedené ale išlo o skutočné náklady. Kancelárske

potreby zahŕňajú výdavky na nákup tonerov do tlačiarne, kancelárskeho papiera, kopírovacích

služieb a poštovného v priemere 38 eur mesačne. Zhruba 1 732 eur tvoria výdavky

vynaložené na kopírovacie služby – výdavky na kopírovacie služby – príprava podkladov

pre znaleckú organizáciu na vypracovanie znaleckých posudkov – 293 spisov týkajúcich

sa nehnuteľných a hnuteľných vecí a 121 spisov pohľadávok z obchodného styku. Nákup

kancelárskeho papiera cca 1 417 eur - spotrebovaného najmä na vyhotovenie faktúr

nájomníkom ( 92 nájomníkov ) upomienok a výziev dlžníkom a na mzdové uzávierky.

Položka nájomné zahŕňa predovšetkým výdavky na prenájom kancelárskych priestorov

v sume 870 010 Sk a účtovného softvéru 261 363 Sk. K námietke „nákladov správy“ vo výške

15 185 eur uviedol, že je neopodstatnená, lebo spočíva v podieľaní sa oddeleného veriteľa

na nákladoch správy cca 4,47 %. ( náklady spojené s prenájmom kancelárie a softvéru,

kancelárske potreby, poštovné, poistenie majetku, telefónne poplatky, spotreba energie, podiel

na mzdových nákladoch a nákladoch na úschove písomností ). Namietané položky v konečnej

správe sú oprávnené, sú riadne evidované v účtovníctve a boli reálne vynaložené.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 2 , bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru,

že odvolanie konkurzného veriteľa nie je dôvodné.

V konečnej správe z 15. 12. 2009 ( č. l. 367 ) je určená suma na uspokojenie veriteľov

vo výške 36 675 eur. Táto suma bola vypočítaná, tak, že od sumy príjmov vo výške

472 151 eur bola odpočítaná suma výdavkov v sume 435 476 eur, kde odmena správcu

bola určená vo výške 35 590 eur. Proti konečnej správe podal konkurzný veriteľ S. a. s.

námietky, kde namietal nepreskúmateľnosť hotových výdavkov, výdavkov na archiváciu,

výdavkov na kancelárske potreby a nájomné, nákladov správy a výdavkov správcu.

Podľa ustanovenia o konkurze a vyrovnaní správca

podáva súdu správy o speňažovaní majetku podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním

svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku podstaty. Súd preskúma

konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni

po vypočutí správcu zistené chyby, alebo nejasnosti a upovedomí o konečnej správe

a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov ( § 29 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní ).

Podľa ust. § 29 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní konečnú správu a vyúčtovanie

prejedná súd na pojednávaní a rozhodne o nej uznesením.

K odvolateľom namietanej nepreskúmateľnosti hotových výdavkov, výdavkov

na archiváciu, výdavkov na kancelárske potreby a nájomné, nákladov správy a výdavkov

správcu je potrebné uviesť, že nepochybne tak ako je povinnosťou správcu konkurznej

podstaty postupovať pri výkone funkcie správcu s odbornou starostlivosťou, je tiež

povinnosťou konkurzného súdu preveriť účtované výdavky. Dôvody odvolania konkurzného

veriteľa, smerujúce k s splneniu uvedených povinností, sú veľmi všeobecné ( vysoké

a neprimerané náklady ), nekonkrétne a tiež nepodložené, z ktorého dôvodu na ich základe

nie je možné vyvodiť pochybenie súdu prvého stupňa. Pre úplnosť treba však uviesť, že

hotové výdavky, ako i ostatné uvedené výdavky boli konkretizované a zdokumentované

správcom konkurznej podstaty.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne

zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver.

6

Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia o schválení konečnej

správy, preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil ( , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 12.septembra 2011

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková