Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f2e/381562.078338.pdf
PDF · 108.48 KB
No categories available
3Obo/56/2011
Najvyšší súd 3 Obo 56/2011 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu:
A., a. s., K., IČO: X., na odvolanie konkurzného veriteľa: S., a. s., C.,
IČO: X., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 09. 03. 2011,
č. k. 4K 188/1999-437, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 09. 03. 2011, č. k.
4K 188/1999-437 Krajský súd v Košiciach schválil konečnú správu o vyúčtovaní správcu
konkurznej podstaty tak, ako ju predložil správca konkurznej podstaty s úpravami:
Pohľadávky proti podstate: odmena správcu konkurznej podstaty bude činiť 35 083 eur,
pohľadávka veriteľa S. a. s., Bratislava v sume 6 637,48 eur - neuspokojuje sa. Oddelený
veriteľ: veriteľ č. 28 – S. a. s. Bratislava – výťažok činí 4 033 eur.
V odôvodnení uviedol, že podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 12. 2009
predložil správca konkurznej podstaty súdu konečnú správu, ktorá bola vyvesená na úradnej
tabuli súdu dňa 22. 12. 2009. Proti konečnej správe podal včas námietky konkurzný veriteľ S.,
a. s., ktorý poukazoval na to, že správca nesprávne určil výšku svojej odmeny, pretože
postupoval v rozpore s ustanovením § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb., pokiaľ pri
stanovení základu pri druhej zložke pre výpočet odmeny do tejto neodpočítal pohľadávky
proti podstate a to konkrétne malo dôjsť k zníženiu o bankové poplatky a ďalšie náklady
súvisiace s ich dosiahnutím. Ďalej namietal výšku hotových výdavkov, ktorých špecifikáciu
považoval za nedostačujúcu a nepreskúmateľnú. Aj náklady na archiváciu považoval za
neprimerane vysoké ako aj náklady správy pri výpočte výťažku pre oddeleného veriteľa.
Správca sa stotožnil s námietkami namietateľa týkajúcich sa výšky výpočtu jeho odmeny. Zo
základu pre výpočet odmeny odpočítal sumu 507 eur, ktorú sumu trovila daň z úrokov. Súd sa
stotožnil so závermi namietateľa, ako aj navrhovanou úpravou správcu s tým, že pri výpočte
výšky odmeny mal byť jeho základ znížený o daň z úrokov v sume
507 eur. K ďalšiemu zníženiu o bankové poplatky však nedošlo, pretože vzhľadom k objemu
finančných prostriedkov uložených v peňažnom ústave mu tieto neboli účtované. V dôsledku
odvolania veriteľa Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
o dňa 23. 03. 2010, č. k. 4K/188/1999-413 o schválení konečnej správy zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Z dôvodov rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že výpočet odmeny
správcu v napadnutom uznesení je nepreskúmateľný, pretože nebolo zrejmé, akú sumu súd
považoval za základ výpočtu odmeny, resp. ako k tejto sume dospel. Rovnako nebolo zrejmé,
aké ustanovenie, ktorého predpisu a k akému dátumu účinnosti súd použil na výpočet tejto
odmeny a napokon ako sa súd vysporiadal s námietkou veriteľa ohľadne odpočtu pohľadávok
proti podstate. Vzhľadom na to, že prieskumné pojednávanie sa uskutočnilo dňa 25. 02. 2000,
postupoval súd pri výpočte odmeny správcu podľa vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení vyhlášok
č. 358/1996 Z. z. a 21/1998 Z. z.. Podľa § 6 citovaného právneho predpisu základ pre určenie
odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením
konkurznej podstaty, a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone
funkcie správcu, odmeny vyrovnacieho správcu tvorí suma, ktorá sa použila na uspokojenie
veriteľov. Základom pre výpočet odmeny je príjem speňaženia, ktorý činí sumu
350 830 eur, ktorá suma je nesporná, a preto konkurzná odmena v zmysle § 7 vyhlášky,
ktorou je 10 % činí 35 083 eur. Prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že správca
si vo svoj neprospech do základu pre výpočet odmeny nezapočítal príjem podľa písmena b)
vyhlášky určený pre uspokojenie veriteľov, ktorý tvoria úroky vo výške 5 065 eur,
čo po odpočte činí 4 102,65 eur a čistý príjem za prenájom majetku v sume 101 982 eur.
V takom prípade by však základ odmeny činil 456 914,65 eur a odmena správcu by činili
45 691 eur. Vzhľadom k tomu, že si správca uplatnil len sumu 35 083 eur, ktorá je absolútne
nesporná vzhľadom na to, že základ pre výpočet odmeny tvorí len suma zo speňaženia
majetku. Súd postupoval v súlade s vôľou správcu, i keď takýto postup bol v jeho neprospech
s tým, že ušetrené prostriedky sa pripočítali v prospech konkurzných veriteľov na úhradu
nákladov na oddelené uspokojenie. Odvolateľ si ešte pred prejednaním konečnej správy
uplatnil u správcu nárok proti podstate za nezaplatené dane z príjmov od právneho
predchodcu, t. j. Daňového úradu Michalovce vo výške 6 637,48 eur. Uvedenú pohľadávku
správca v plnom rozsahu uznal. Vzhľadom na to, že na jej uspokojenie nie sú ďalšie finančné
prostriedky, súd ju pojal do zoznamu pohľadávok proti podstate ako neuspokojenú, pričom
aplikoval právny režim ZKV v znení novely č. 12/1998 Z. z., a to s prihliadnutím
na prechodné a záverečné ustanovenia § 70 ZKV. K výdavkovej časti nákladov proti podstate
uviedol, že dôvody odvolania konkurzného veriteľa ohľadom vysokých a neprimeraných
nákladov sú nekonkrétne a nepodložené, z ktorého dôvodu nie je možné vyvodiť pochybenie
súdu. V priebehu dokazovania oproti pôvodnému stavu nedošlo k zmene okolností, práve
naopak správca predložil ďalšie listinné dôkazy, ako zmluvu o úschove spisovej registratúry,
faktúru ako aj zdôvodnenie jednotlivých položiek, ktoré považoval súd za dostačujúce.
Proti tomuto uzneseniu sa odvolal konkurzný veriteľ S. a. s. a žiadal aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení
s § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p., § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p., a § 205 ods. 2
písm. d) a f) O. s. p. Uviedol, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s námietkou týkajúcej
sa nepreskúmateľnosti hotových výdavkov vo výške 6 630 eur. Skonštatoval len, že správca
predložil písomné materiály týkajúce sa hotových výdavkov a súd sa stotožnil s výdavkovou
časťou konečnej správy tak ,ako bola predložená správcom. Taktiež sa súd nedostatočne
vysporiadal s námietkou proti výške výdavkov na archiváciu vo výške 56 430 eur. Správca
síce predložil písomné materiály týkajúce sa nákladov na archiváciu, nezdôvodnil však,
na základe čoho považoval tento výdavok za účelne vynaložený. Správcom predložená
zmluva o archívnictve spolu s faktúrou nepreukazuje účelnosť a primeranosť týchto
výdavkov. Nebolo preukázané koľko má správca zamestnancov, keďže podľa vyjadrenia
podstatnú časť tvoria personálna a mzdová agenda. Taktiež súd neskúmal akým spôsobom
správca uskutočnil výber archívnej spoločnosti, resp. či spoločnosť s ktorou uzavrel zmluvu
o úschove spisovej registratúry mala najvýhodnejšiu ponuku. Vzhľadom na nedostatočné
vysporiadanie sa s uvedenými námietkami považuje odvolateľ rozhodnutie prvostupňového
súdu v tejto časti za nepreskúmateľné. Prvostupňový súd sa taktiež nezaoberal námietkou
odvolateľa týkajúcou sa výdavkov na kancelárske potreby v sume 3 544 eur a nájomné
v sume 37 555 eur, ktoré sú nepreskúmateľné z dôvodu opakovaného zaradenia nákladovej
položky softvér. Súd sa taktiež nezaoberal námietkou týkajúcou sa nepreskúmateľnosti
„nákladov správy“ vo výške 15 185 eur uvedených na str. 9 konečnej správy v časti „výpočet
výťažku pre oddeleného veriteľa podľa § 28 ods. 2 ZKV“ ako ani námietkou
nepreskúmateľnosti „výdavkov správcu“ vo výške 2 368 eur. Odvolateľ má za to,
že z vyjadrenia správcu zo dňa 12. 05. 2010 vyplýva, že „náklady správy“ vo výške
15 185 eur obsahujú aj výdavky správcu, ktoré sú však odpočítateľnou položkou
až v konaniach začatých od 01. 08. 2000. Keďže správca zaťažil výťažok pre oddelených
veriteľov aj výdavkami správcu, došlo k nesprávnemu výpočtu výťažku pre oddelených
veriteľov, ktorú skutočnosť v konaní namietal. Vzhľadom na uvedené odvolateľ žiadal
odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Správca konkurznej podstaty sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že k námietke
o nepreskúmateľnosti hotových výdavkov vo výške 6 630 eur uviedol, že keďže
má kanceláriu v Košiciach a sídlo úpadcu je v Michalovciach bol nútený vycestovať do sídla
úpadcu. V priebehu konania uskutočnil cca 400 ciest, s ktorých vyúčtoval cca 250.
Nevyúčtoval predovšetkým cesty týkajúce sa len bežnej správy majetku. K námietke proti
výške výdavkov na archiváciu uviedol, že v zmysle zákona o archivácii a skartácii
sa písomnosti archivujú 45 rokov a preto bola táto položka najvyššia. Počet archivovaných
spisov je uvedený v prílohe faktúry za služby archivácie. K námietke výdavkov
na kancelárske potreby vo výške 3 544 eur a výdavkov na nájomné vo výške 37 555 eur
uviedol, že tie boli pojmovo nepresne uvedené ale išlo o skutočné náklady. Kancelárske
potreby zahŕňajú výdavky na nákup tonerov do tlačiarne, kancelárskeho papiera, kopírovacích
služieb a poštovného v priemere 38 eur mesačne. Zhruba 1 732 eur tvoria výdavky
vynaložené na kopírovacie služby – výdavky na kopírovacie služby – príprava podkladov
pre znaleckú organizáciu na vypracovanie znaleckých posudkov – 293 spisov týkajúcich
sa nehnuteľných a hnuteľných vecí a 121 spisov pohľadávok z obchodného styku. Nákup
kancelárskeho papiera cca 1 417 eur - spotrebovaného najmä na vyhotovenie faktúr
nájomníkom ( 92 nájomníkov ) upomienok a výziev dlžníkom a na mzdové uzávierky.
Položka nájomné zahŕňa predovšetkým výdavky na prenájom kancelárskych priestorov
v sume 870 010 Sk a účtovného softvéru 261 363 Sk. K námietke „nákladov správy“ vo výške
15 185 eur uviedol, že je neopodstatnená, lebo spočíva v podieľaní sa oddeleného veriteľa
na nákladoch správy cca 4,47 %. ( náklady spojené s prenájmom kancelárie a softvéru,
kancelárske potreby, poštovné, poistenie majetku, telefónne poplatky, spotreba energie, podiel
na mzdových nákladoch a nákladoch na úschove písomností ). Namietané položky v konečnej
správe sú oprávnené, sú riadne evidované v účtovníctve a boli reálne vynaložené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru,
že odvolanie konkurzného veriteľa nie je dôvodné.
V konečnej správe z 15. 12. 2009 ( č. l. 367 ) je určená suma na uspokojenie veriteľov
vo výške 36 675 eur. Táto suma bola vypočítaná, tak, že od sumy príjmov vo výške
472 151 eur bola odpočítaná suma výdavkov v sume 435 476 eur, kde odmena správcu
bola určená vo výške 35 590 eur. Proti konečnej správe podal konkurzný veriteľ S. a. s.
námietky, kde namietal nepreskúmateľnosť hotových výdavkov, výdavkov na archiváciu,
výdavkov na kancelárske potreby a nájomné, nákladov správy a výdavkov správcu.
Podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní správca
podáva súdu správy o speňažovaní majetku podstaty. Konečnú správu spolu s vyúčtovaním
svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku podstaty. Súd preskúma
konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni
po vypočutí správcu zistené chyby, alebo nejasnosti a upovedomí o konečnej správe
a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov ( § 29 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní ).
Podľa ust. § 29 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní konečnú správu a vyúčtovanie
prejedná súd na pojednávaní a rozhodne o nej uznesením.
K odvolateľom namietanej nepreskúmateľnosti hotových výdavkov, výdavkov
na archiváciu, výdavkov na kancelárske potreby a nájomné, nákladov správy a výdavkov
správcu je potrebné uviesť, že nepochybne tak ako je povinnosťou správcu konkurznej
podstaty postupovať pri výkone funkcie správcu s odbornou starostlivosťou, je tiež
povinnosťou konkurzného súdu preveriť účtované výdavky. Dôvody odvolania konkurzného
veriteľa, smerujúce k s splneniu uvedených povinností, sú veľmi všeobecné ( vysoké
a neprimerané náklady ), nekonkrétne a tiež nepodložené, z ktorého dôvodu na ich základe
nie je možné vyvodiť pochybenie súdu prvého stupňa. Pre úplnosť treba však uviesť, že
hotové výdavky, ako i ostatné uvedené výdavky boli konkretizované a zdokumentované
správcom konkurznej podstaty.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver.
Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre potvrdenie uznesenia o schválení konečnej
správy, preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1,2 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 12.septembra 2011
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková