Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/101/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi Dr. S. L.,

vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. D 664/1998, o dovolaní

1/ Mgr. E. R.R. a 2/ E. B.B., zastúpenej JUDr. P. B., proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 24. októbra 2003, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní dovolateľky 1/ Mgr. E. R.

z a s t a v u j e.

Dovolanie dovolateľky 2/ E. B. o d m i e t a .

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 2. júla 2003, č.k. D 664/1998-480 konanie

o dedičstve zastavil. Zároveň určil odmenu notára ako súdneho komisára za úkony vykonané

v tomto konaní sumou 400 Sk. Mgr. E. R., bytom N. uložil povinnosť nahradiť štátu

vzniknuté trovy konania vo výške 400 Sk, v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto uznesenia na účet Okresného sudu Rimavská Sobota. Na základe

vykonaného dokazovania zistil, že o nehnuteľnostiach navrhovaných

na prejednanie v tomto náhradnom dedičskom konaní bolo rozhodnuté uznesením Okresného

súdu Rimavská Sobota sp.zn. , z 29. novembra 1996, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 11. apríla 1997, ako aj uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp.zn. z 27. marca 1997, právoplatného 26. apríla 1997. S poukazom

na ustanovenie konštatoval, že v tomto dedičskom konaní ide o tie isté

nehnuteľnosti, o ktoré išlo v predchádzajúcich rozhodnutiach, jedná sa o totožnosť predmetu

konania, aj totožnosť osôb a nové skutočnosti najavo nevyšli, preto konanie ako vec vopred

prejednanú (rei iudicatae) zastavil. O odmene notára ako súdneho komisára rozhodol

s poukazom na ustanovenie vyhlášky č. o odmenách a náhradách

notárov. O náhrade trov konania štátu rozhodol podľa ustanovenia

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie Mgr. E. R. uznesením z 24. októbra

2003, sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle §

219 potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že je potrebné odlíšiť

právnu úpravu prechodu vlastníctva dedením od právnej úpravy zmierenia niektorých

majetkových krívd. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Rozhodnutie dedičského súdu

o prejednaní dedičstva nemôže vychádzať len zo stavu v čase smrti poručiteľa, či len po určitú

dobu po smrti poručiteľa, ale aj z právneho stavu v čase rozhodovania. To znamená, že

dedičský súd musí prihliadnuť na zmeny, ku ktorým došlo v čase od smrti poručiteľa

do rozhodnutia dedičského súdu. Musí si všimnúť, či vlastníctvo poručiteľa nebolo prekryté

vlastníctvom inej osoby alebo či sa jeho vlastníctvo nestalo sporným. Mal za to, že

ustanovenie v znení neskorších predpisov treba

chápať tak, že musí ísť o také už existujúce dedičské rozhodnutie, ktoré dokladá vlastníctvo

oprávnenej osoby - domnelého vlastníka (§ 4 ods. 1, 2 a 3 zákona), pričom o vlastníctve tejto

osoby nesvedčí zápis v pozemkovej knihe, ako vlastník je vedený štát alebo právnická osoba -

povinné osoby (§ 5 zákona). V takom prípade ide už o reštitučné konanie, ktoré nie je

podmienené dedičským konaním. Uzavrel, že pri právnom posúdení veci nemôže nič zmeniť

okolnosť, že v dedičskom konaní po poručiteľke E. P. bolo vydané osvedčenie o dedičstve

a dedičmi po poručiteľke sa stali E. B., Mgr. E. R. a J. P..

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie dovolateľka

1/ Mgr. E. R. a dovolateľka 2/ E. B..

Dovolateľka 1/ Mgr. E. R. prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2

písm. a/, c/, d/ a navrhla napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, prípadne aj uznesenie

súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie. Namietala, že

odvolací súd sa nezaoberal otázkou, či navrhovatelia sú ďalšími oprávnenými osobami po

domnelej vlastníčke neb. E. P. podľa v znení

neskorších predpisov. Taktiež namietala, že vo veci nebolo nariadené pojednávanie, na

ktorom by mala možnosť vyjadriť sa k veci, objasniť súdu rôzne súvislosti, prípadne navrhnúť

iné dôkazy. V dôvodoch dovolania rozoberala skutkový a právny stav veci.

Dovolateľka 2/ E. B. prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2

písm. c/, d/ a , tvrdiac, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť

konať pred súdom. Navrhla napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, prípadne aj uznesenie

súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie. Mala za to, že

prvostupňový súd pri nesprávnom právnom posúdení veci nesprávne rozhodol, keď konanie

o dedičstve zastavil a odvolací súd nesprávne uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Namietala, že súdy nevykonali dôsledne dokazovanie, vo veci nariadili pojednávanie

a odvolací súd sa nezaoberal otázkou, či navrhovatelia sú na nehnuteľnosti pôvodného

vlastníka – poručiteľa Dr. S. L. ďalšími oprávnenými osobami po domnelej vlastníčke neb. E.

P. podľa Nesúhlasila s právnym názorom

odvolacieho súdu, že je vždy potrebné odlíšiť právnu úpravu prechodu vlastníctva dedením od

právnej úpravy zmierenia niektorých majetkových krívd. V dôvodoch dovolania rozoberala

skutkový a právny stav veci.

Žiaden z účastníkov konania sa k predmetným dovolaniam nevyjadril.

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 21. januára 2004, č.k. D 664/1998-545

vyzval zástupcu dovolateľky 1/ J. B., aby neúplné dovolanie doplnil v zmysle ustanovenia §

241 ods. 1 prvá veta O.s.p v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia z dôvodu, že

dovolateľ musí byť zastúpený advokátom a tiež, aby predložil plnú moc

na zastupovanie v dovolacom konaní.

Okresný súd Rimavská Sobota, po tom, ako mu bola vec vrátená Najvyšším súdom

Slovenskej republiky (prípisom z 1. júna 2005, sp.zn. ), uznesením

z 28. septembra 2005, č.k. D 664/1998-589 vyzval v zmysle úpravy dovolacieho súdu

na odstránenie vád dovolania ( ) priamo dovolateľku 1/ (viď č.l. 589 spisu).

Z vyjadrenia dovolateľky 1/ zo dňa 31. januára 2006 (č.l. 593 spisu) vyplýva, že o podaní

dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky nebola informovaná a ani nepozná jeho

obsah.

Okresný súd Rimavská Sobota, po tom, ako mu bola vec opakovane vrátená

Najvyšším súdom Slovenskej republiky (prípismi z 3. apríla 2006, sp.zn.

a 1. decembra 2010, sp.zn. ) z dôvodu a za účelom jednoznačného odstránenia

vád týkajúcich sa podania, ktoré v mene dovolateľky 1/ podal jej zástupca J. B.,

prostredníctvom dožiadaného súdu (Okresného súdu Nitra) dovolateľku 1/ opakovane

vypočul, pričom ju poučil o náležitostiach dovolania v zmysle

a o možnosti ustanovenia zástupcu z radov advokátov v zmysle

Po opätovnom vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky (prípisom

z 1. marca 2011, sp.zn ), Okresný súd Rimavská Sobota prípisom zo dňa

8. marca 2011 (č.l. 622 spisu) vyzval dovolateľku 1/, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy

oznámila súdu meno advokáta, ktorý ju bude zastupovať v dovolacom konaní v zmysle § 241

ods. 1 Uvedenú výzvu dovolateľka 1/ prevzala dňa 14. apríla 2011 (č.l. 623 spisu),

avšak do rozhodnutia dovolacieho súdu nepredložila plnú moc na zastupovanie v dovolacom

konaní.

K dovolaniu dovolateľky 1/ Mgr. E. R.

V zmysle ustanovenia , veta druhá musí byť dovolateľ v dovolacom

konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho

zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Citované zákonné ustanovenie vyžaduje, aby bol

dovolateľ vzhľadom k zvýšenej odbornej náročnosti dovolacieho konania zastúpený

profesijným advokátom.

Napriek tomu, že dovolateľka 1/ nemá právnické vzdelanie vyžadované

na zastupovanie v dovolacom konaní, ktorým je v zmysle konštantnej judikatúry súdov len

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte

vysokej školy, alebo uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný

zahraničnou vysokou školou, a ako dovolateľka 1/ takéhoto zástupcu potrebuje, keďže ide

o zákonnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jej dovolania,

nepoverila v súdom určenej lehote a ani doposiaľ svojím zastupovaním žiadneho

kvalifikovaného zástupcu.

So zreteľom na nerešpektovanie výzvy prvostupňového súdu v stanovenej lehote, ani

do času rozhodovania dovolacieho súdu, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

dovolací ( ) s poukazom na ustanovenie a

pre nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí dovolania, konanie o dovolaní

dovolateľky 1/ zastaviť.

Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia preto dovolací súd dovolacie konanie zastavil

bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

K dovolaniu dovolateľky 2/ E. B.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie (v poradí druhé) podala včas účastníčka konania ( ), skúmal

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný

prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Prípustnosť dovolania

posudzoval dovolací súd v zmysle v znení

Z.z. účinného v čase podania dovolania dovolateľkou 2/ (k 24. marcu 2004). V zmysle

ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému

v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho

súdu ( písm. ) Podľa dovolanie je tiež prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia podľa § 268 ods. 1 písm. g/ a h/, a d/

ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa), je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny

poriadok dovolanie podľa § 239 nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

So zreteľom na dovolateľkou 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a dovolateľke

2/ neznemožnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej

práv a oprávnených záujmov.

K odňatiu možnosti dovolateľky 2/ pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť

tým, že súd prvého stupňa ani odvolací súd nenariadili na prejednanie veci pojednávanie,

na ktorom by mali účastníci konania možnosť vyjadriť sa k veci, objasniť súdu rôzne

súvislosti, prípadne navrhnúť iné dôkazy.

Z odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších stupňov je zrejmé, že k zastaveniu konania

došlo z dôvodu, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté, teda že konanie trpí prekážkou

právoplatne rozsúdenej veci (rei iudicatae) v zmysle

V zmysle ustanovenie kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú

splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

V zmysle ustanovenia veta prvá ak ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa veta druhá uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach

konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania,

o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa

týkajú vedenia konania.

Podľa (v znení zákona účinného v čase rozhodovania súdu prvého

stupňa k 2. júlu 2003) ak zákon neustanovuje inak, nariadi predseda senátu na prejednanie

veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, prítomnosť ktorých je

potrebná.

Podľa (v znení zákona účinného v čase rozhodovania odvolacieho

súdu k 24. októbru 2003) na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie.

Podľa pojednávanie netreba nariaďovať, ak odvolanie

smeruje proti uzneseniu.

Pre konanie na súde prvého stupňa, ako aj pre odvolacie konanie, platí zásada

prejednania veci (resp. odvolania) na ústnom pojednávaní. Ustanovenie

ukladá súdu povinnosť, okrem prípadov v zákone výslovne uvedených, nariadiť pojednávanie

len na prejednanie veci samej. Za súčasť prejednania veci podľa

(prejednanie veci s nariadením pojednávania) treba považovať iba také konania súdov, ktoré

sa týkajú „veci samej“ (merita veci), o ochranu ktorej účastník konania požiadal. Pre konanie

a rozhodovanie súdov „o iných“ (ako meritórnych otázkach, napr. procesných otázkach),

výsledkom ktorých sú uznesenia, pretože sa netýkajú veci samej, nariaďovať pojednávanie

nie je potrebné.

Uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania z dôvodu nedostatku procesnej

podmienky konania v súlade s ustanovením , nemožno považovať za prejednanie

veci samej v zmysle ustanovenia Právnym záverom súdu prvého stupňa

o existencii vady konania, tzv. negatívnej procesnej podmienky - prekážky právoplatne

rozhodnutej veci ( ) - bol daný nedostatok jednej z procesných podmienok,

pre ktorú je potrebné konanie bez ďalšieho zastaviť. Nebolo preto v danej veci

pre rozhodovanie súdu prvého stupňa potrebné nariadiť pojednávanie. Ani odvolací súd nebol

povinný na prejednanie odvolania nariadiť pojednávanie. Ako to vyplýva z vtedy účinného

ustanovenia , pojednávanie na odvolacom súde netreba

nariaďovať, ak odvolanie smeruje proti uzneseniu.

Z uvedeného vyplýva, že súdy nižších stupňov postupovali v súlade s procesnými

zákonnými ustanoveniami, keď vo veci konali a rozhodli bez nariadenia pojednávania a týmto

postupom neodňali dovolateľke 2/ možnosť konať pred súdom v zmysle

K námietke dovolateľky 2/, že súdy nevykonali vo veci dôsledne dokazovanie,

dovolací súd uvádza, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka alebo

vykonanie iných dôkazov ako účastníkmi navrhnutých, nie je postupom, ktorým súd odňal

účastníkovi možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú

vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania, a súd môže vykonať aj iné dôkazy,

ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1

). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná alebo vykoná aj iné dôkazy, než sú účastníkmi

navrhované, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda

v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k vade konania v zmysle § 237

Ani prípadné nesprávnosti pri hodnotení dôkazov nevedú k odňatiu možnosti účastníka

pred súdom konať a nezakladajú prípustnosť dovolania podľa

Dovolateľka 2/ odôvodnila svoje dovolanie dovolacím dôvodom podľa § 241 písm. c/

a písm. d/ Dovolateľka 2/ mala zrejme na zreteli ustanovenie ,

účinného do 31. augusta 2003 (rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré

nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dovolací

dôvod spočívajúci v tom, že rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, na ktorý dovolateľka 2/ v dovolaní

poukazovala ako na ustanovenie , nie je od účinnosti zákona

č. , ktorým bol zmenený a doplnený , súčasťou

našich procesných predpisov.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky 2/ boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou 2/ vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie dovolateľky 2/ ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení

s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Náhrada trov dovolacieho konania nebola účastníkom priznaná, lebo v konaní

o dovolaní dovolateľky 1/ účastníkom právo na náhradu trov dovolacieho konania nevzniklo

( v spojení s a ) a v konaní

o dovolaní dovolateľky 2/ úspešní účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť

trovy dovolacieho konania ( v spojení s a

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. septembra 2011

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

11

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová