Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/6/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v právnej veci

ţalobcu: M. R., s. r. o., so sídlom T., IČO X., proti ţalovanému: H., s. r. o., so sídlom M.,

IČO X. o určenie pravosti pohľadávky vo výške 59 674 847,18 Sk, na odvolanie ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. októbra 2010 č. k.

-239, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

11. októbra 2010 č. k. -239 p o t v r d z u j e .

Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalobu v časti o určenie pravosti

pohľadávky vo výške 55 238 682,80 Sk s právom na oddelené uspokojenie zamietol.

Pohľadávku ţalobcu vo výške 4 436 164,38 Sk so zaradením do 1. triedy s právom

na oddelené uspokojenie, uplatnenú v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde

v Košiciach pod sp. zn. na majetok úpadcu M., spol. s r. o. so sídlom P., určil ako

oprávnenú. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd rozhodol vec napadnutým rozsudkom potom, čo

odvolací súd uznesením zo dňa 27. 05. 2009 č. k. -184 rozsudok zo dňa

21. 04. 2008 zrušil a vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia

odvolací súd uviedol, ţe ţalobca charakterizuje svoje odvolanie ako podané z dôvodu právnej

istoty, pretoţe na Krajskom súdu v Košiciach sa vedú dve konania o tej istej pohľadávke,

rozdiel je len v tom, ţe ţalobca má v konaní sp. zn. postavenie ţalovaného

a v tomto konaní je to naopak. Odvolací súd uviedol, ţe ak súd mal vedomosť o konaní

vedenom pod sp. zn. , tak mal toto konanie prerušiť alebo urobiť iné vhodné

opatrenia, aby sa predišlo moţnej situácii, ktorú naznačil ţalobca v odvolaní, ţe totiţ iný

konajúci a rozhodujúci sudca bude mať v tej istej otázke iný právny názor a súd následkom

toho o pravosti spornej pohľadávky vôbec nerozhodne.

Súd zistil, ţe uznesením Krajského súdu Košice č. k. -20 zo dňa

07. 11. 2002, bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka M., spol. r. o., P. IČO: X.

a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. P., ktorý bol v priebehu konkurzu

odvolaný a do tejto funkcie bol ustanovený JUDr. J. st., R. Uznesenie o vyhlásení konkurzu

na majetok úpadcu nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 04. 2003 a k dnešnému dňu konkurzné

konanie nebolo ukončené, ani konkurz nebol zrušený.

Spoločnosť S. I. H. L. prihláškou pohľadávky veriteľa zo dňa 08. 01. 2003, doručenou

súdu dňa 10. 01. 2003 (čl. 75), si v konkurznom konaní uplatnila pohľadávku vo výške

59 674 847,18 Sk s právom na oddelené uspokojenie. V prihláške uviedla, ţe pohľadávku

uplatňuje z úverovej zmluvy č. 124/94/31675174 zo dňa 28. 11. 1994, uzavretej medzi A. P.,

a. s., pobočkou B. a úpadcom na poskytnutie úveru vo výške 40 mil. Sk a Zmluvy o zriadení

záloţného práva k nehnuteľnosti č. 196/94 zo dňa 28. 11. 2004, predmetom ktorej je

zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy záloţným právom k nehnuteľnostiam zapísaným

v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu Prešov, Správa katastra Poprad na LV č. X. kat.

územie S., obec P. Ďalej uviedla, ţe rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 7. 2000

č. k. -167 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

17. 01. 2002 č. k. bola úpadcovi uloţená povinnosť zaplatiť veriteľovi sumu

55 238 682,80 Sk a rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. 03. 2002.

V prihláške veriteľ uplatnil aj ročný úrok vo výške 17,6% zo sumy 40 mil. Sk od 22. 03. 2002

do 07. 11. 2002 vo výške 4 436 164,38 Sk. Uvedený veriteľ bol vedený ako veriteľ č. 20. Na

prieskumnom pojednávaní dňa 24. 01. 2003 správca konkurznej podstaty uznal pohľadávku

veriteľa č. 20, poprel ju však veriteľ č. 12, ktorým je ţalovaný.

Konanie na základe návrhu popierajúceho veriteľa č. 12 sa viedlo na Krajskom súde

v Košiciach pod sp. zn. . Keďţe právny nástupca ţalobcu vzal ţalobu v celom

rozsahu späť, súd uznesením zo dňa 24. 02. 2010, právoplatným dňom 23. 03. 2010 konanie

zastavil.

Súd konštatoval, ţe ţalobca podal návrh na základe výzvy súdu podľa § 23 ods. 2

ZKV. Uznal v zmysle § 23 ods. 3 a 5 ZKV za správne vychádzať zo skutočnosti, či

pohľadávka právneho predchodcu ţalobcu uplatnená v konkurznom konaní bola v čase

prieskumného pojednávania, t. j. 24. 01. 2003 vykonateľná.

Rozhodnutie tejto otázky vyplynulo z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa

13. 07. 2000 č. k. -164, ktorým súd zaviazal spoločnosť M., s. r. o., zaplatiť

ţalobcovi JUDr. B. O., správcovi konkurznej podstaty úpadcu A. B., a. s., N., sumu

40 000 000.- Sk istiny úveru a úrok vo výške 14 818 321,75 Sk a trovy konania vo výške

420 361,80 Sk, t. j. celkom vo výške 55 238 683,55 Sk. Uvedený rozsudok bol vo výroku

o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 40 000 000,-- Sk ako istinu, úroky vo výške

14 818 321,75 Sk a trovy konania vo výške 420 361,80 Sk potvrdený rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 01. 2002 č. k. (č. l. 51-52), v ktorom uţ

ako ţalobca je označená spoločnosť S. I. H. L., A. Na rozsudku Krajského súdu v Prešove je

právoplatnosť vyznačená dňom 19. 03. 2002.

Na základe dovolania ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

zo dňa 31. 03. 2003 sp. zn. Obdo V 76/02 (č. l. 53-57) zrušil rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 17. 01. 2002 č. k. -243 a rozsudok Krajského súdu

v Prešove zo dňa 13. 07. 2000 č. k. -167 a vrátil Krajského súdu v Prešove

na ďalšie konanie. Z dovolacieho rozsudku vyplýva, ţe doručovanie rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky ţalovanému, na základe ktorého bola vyznačená právoplatnosť

rozsudku dňa 22. 03. 2002, nebolo zákonné, a predmetný rozsudok bol ţalovanému doručený

aţ 18. 06. 2002. To znamená, ţe predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

18. 06. 2002 a vykonateľnosť dňa 21. 06. 2002.

Na tomto základe súd usúdil, ţe v deň konania prieskumného pojednávania bol

rozsudok Krajského súdu v Prešove vykonateľný, a to či uţ podľa posúdenia Krajského súdu

v Prešove alebo podľa posúdenie dovolacieho súdu. Pohľadávka, priznaná uvedeným

právoplatným rozsudkom, bola vo výške 55 238 682,80 Sk.

Vychádzajúc z tohto úsudku a ust. § 23 ods. 3 ZKV súd uzavrel, ţe aktívnu

legitimáciu na určenie oprávnenosti pohľadávky v uvedenej výške mal veriteľ č. 12 a nie

pôvodný veriteľ č. 20, teda právny predchodca ţalobcu a preto právny predchodca ţalobcu

nebol na podanie určovacej ţaloby do tejto výšky aktívne legitimovaný. Z tohto dôvodu

ţalobu v časti pohľadávky vo výške tejto sumy zamietol.

Čo do zvyšku v konaní uplatnenej pohľadávky, ktorú tvorí suma 4 436 164,38 Sk, súd

ţalobe vyhovel. Táto časť uplatnenej pohľadávky nebola v čase vyhlásenia konkurzu

vykonateľná, pretoţe ide o úrok z úveru v sume 40 mil. Sk za obdobie od 22. 03. 2002

do vyhlásenia konkurzu dňa 07. 11 .2002.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd ţalobu zamietol, podal odvolanie ţalobca

a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povaţuje napadnutý rozsudok za vecne nesprávny a tvrdí, ţe ním prihlásená

pohľadávka je oprávnená. Namieta, ţe sa doposiaľ nepreukázalo, ţe by úpadca túto sumu

splatil. Podľa jeho názoru je vo veci aktívne legitimovaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa bez

nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, ţe nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,

správne ho právne posúdil a náleţite v súlade s ust. aj odôvodnil, preto sa

s výrokom i odôvodnením napadnutého rozsudku plne stotoţnil.

Na zdôraznenie správnosti výroku i odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd

reaguje na odvolanie ţalobcu tým, ţe sumarizuje konania, týkajúce sa pohľadávky v sume

59 674 847,18 Sk, ktorú si právny predchodca ţalobcu prihlásil do konkurzu na majetok

spoločnosti M., s. r. o., P. a ktorú správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávania

dňa 24. 01. 2003 uznal v plnej výške.

Uţ v ţalobe, doručenej súdu dňa 02. 11. 2004, právny predchodca ţalobcu uviedol,

a súd prvého stupňa na to v odôvodnení poukazuje, ţe Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k.

-167 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

17. 01. 2002 sp. zn. uloţil spoločnosti M., s. r. o., zaplatiť právnemu

predchodcovi ţalobcu sumu 55 238 682,80 Sk a ţe rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

19. 03. 2002.

V odôvodnení napadnutého rozsudku sa ďalej uvádza, ţe na základe dovolania

ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 31. 03. 2003 sp. zn.

Obdo V 76/02 (č. l. 53-57) zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

17. 01. 2002 č. k. -243 a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa

13. 07. 2000 č. k a vrátil Krajského súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Z dovolacieho rozsudku vyplýva, ţe doručovanie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ţalovanému, na základe ktorého bola vyznačená právoplatnosť rozsudku dňa

22. 03. 2002, nebolo zákonné, a predmetný rozsudok bol ţalovanému doručený aţ

18. 06. 2002. To znamená, ţe predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18. 06. 2002

a vykonateľnosť dňa 21. 06. 2002.

Prieskumné pojednávanie sa konalo dňa 24. 01. 2003, to znamená, ţe v deň konania

prieskumného pojednávania bol rozsudok Krajského súdu v Prešove vykonateľný, a to či uţ

podľa posúdenia Krajského súdu v Prešove alebo podľa posúdenie dovolacieho súdu.

Pohľadávka priznaná uvedeným právoplatným rozsudkom bola vo výške 55 238 682,80 Sk.

Vychádzajúc z tejto skutočnosti a z ust. § 23 ods. 3 a 5 ZKV súd prvého stupňa

v konaní sp. zn. , vedenom na Krajskom súde v Košiciach, správne uzavrel,

ţe ţalobu o určenie pravosti pohľadávky vo výške , o ktorej právoplatne rozhodol Krajský súd

v P. v konaní sp. zn. , nie je ţalobca aktívne legitimovaný, teda nebol oprávnený

čo do tejto výšky podať ţalobu o určenie, ale bolo to len právom veriteľa č. 12, teda

ţalovaného, ktorý pohľadávku na prieskumnom pojednávaní poprel.

Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vyrovnal aj s výsledkom

konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. na základe

návrhu veriteľa č. 12 - JUDr. P., pôvodne ţalovaného v konaní sp. zn. .

Uvádza, ţe právny nástupca JUDr. P. spoločnosť S., s. r. o., P., vzal ţalobu späť, a preto súd

uznesením zo dňa 24. 02. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 03. 2010, konanie

zastavil.

Aj z uvedeného zhrnutia vyplýva, ţe súd prvého stupňa napadnutým výrokom

o zamietnutí ţaloby v časti o určenie pravosti pohľadávky vo výške 55 238 682,80 Sk

s právom na oddelené uspokojenie z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu

nespochybnil túto jeho pohľadávku voči úpadcovi a súd prvého stupňa to v svojom

odôvodnení podrobne vysvetlil.

S týmto doplnením odôvodnenia odvolací súd napadnutú časť výroku rozsudku súdu

prvého stupňa podľa a ako vecne správnu potvrdil.

Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1

právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďţe mu ţiadne nevznikli, odvolací súd

mu ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 13. septembra 2011

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová