Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
991/367773.1d9fd0.pdf
PDF · 113.69 KB
No categories available
1Obo/6/2011
Najvyšší súd 1 Obo 6/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v právnej veci
ţalobcu: M. R., s. r. o., so sídlom T., IČO X., proti ţalovanému: H., s. r. o., so sídlom M.,
IČO X. o určenie pravosti pohľadávky vo výške 59 674 847,18 Sk, na odvolanie ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. októbra 2010 č. k.
10 Cbi 308/2004-239, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
11. októbra 2010 č. k. 10 Cbi 308/2004-239 p o t v r d z u j e .
Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalobu v časti o určenie pravosti
pohľadávky vo výške 55 238 682,80 Sk s právom na oddelené uspokojenie zamietol.
Pohľadávku ţalobcu vo výške 4 436 164,38 Sk so zaradením do 1. triedy s právom
na oddelené uspokojenie, uplatnenú v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn. 4K/104/02 na majetok úpadcu M., spol. s r. o. so sídlom P., určil ako
oprávnenú. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd rozhodol vec napadnutým rozsudkom potom, čo
odvolací súd uznesením zo dňa 27. 05. 2009 č. k. 2 0bo/101,102/2008-184 rozsudok zo dňa
21. 04. 2008 zrušil a vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia
odvolací súd uviedol, ţe ţalobca charakterizuje svoje odvolanie ako podané z dôvodu právnej
istoty, pretoţe na Krajskom súdu v Košiciach sa vedú dve konania o tej istej pohľadávke,
rozdiel je len v tom, ţe ţalobca má v konaní sp. zn. 14Cbi/10/2003 postavenie ţalovaného
a v tomto konaní je to naopak. Odvolací súd uviedol, ţe ak súd mal vedomosť o konaní
vedenom pod sp. zn. 14Cbi/10/2003, tak mal toto konanie prerušiť alebo urobiť iné vhodné
opatrenia, aby sa predišlo moţnej situácii, ktorú naznačil ţalobca v odvolaní, ţe totiţ iný
konajúci a rozhodujúci sudca bude mať v tej istej otázke iný právny názor a súd následkom
toho o pravosti spornej pohľadávky vôbec nerozhodne.
Súd zistil, ţe uznesením Krajského súdu Košice č. k. 4K 104/02-20 zo dňa
07. 11. 2002, bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka M., spol. r. o., P. IČO: X.
a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. P., ktorý bol v priebehu konkurzu
odvolaný a do tejto funkcie bol ustanovený JUDr. J. st., R. Uznesenie o vyhlásení konkurzu
na majetok úpadcu nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 04. 2003 a k dnešnému dňu konkurzné
konanie nebolo ukončené, ani konkurz nebol zrušený.
Spoločnosť S. I. H. L. prihláškou pohľadávky veriteľa zo dňa 08. 01. 2003, doručenou
súdu dňa 10. 01. 2003 (čl. 75), si v konkurznom konaní uplatnila pohľadávku vo výške
59 674 847,18 Sk s právom na oddelené uspokojenie. V prihláške uviedla, ţe pohľadávku
uplatňuje z úverovej zmluvy č. 124/94/31675174 zo dňa 28. 11. 1994, uzavretej medzi A. P.,
a. s., pobočkou B. a úpadcom na poskytnutie úveru vo výške 40 mil. Sk a Zmluvy o zriadení
záloţného práva k nehnuteľnosti č. 196/94 zo dňa 28. 11. 2004, predmetom ktorej je
zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy záloţným právom k nehnuteľnostiam zapísaným
v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu Prešov, Správa katastra Poprad na LV č. X. kat.
územie S., obec P. Ďalej uviedla, ţe rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 7. 2000
č. k. 3Cb 221/97-167 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
17. 01. 2002 č. k. 7 0bo 326/2000 bola úpadcovi uloţená povinnosť zaplatiť veriteľovi sumu
55 238 682,80 Sk a rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. 03. 2002.
V prihláške veriteľ uplatnil aj ročný úrok vo výške 17,6% zo sumy 40 mil. Sk od 22. 03. 2002
do 07. 11. 2002 vo výške 4 436 164,38 Sk. Uvedený veriteľ bol vedený ako veriteľ č. 20. Na
prieskumnom pojednávaní dňa 24. 01. 2003 správca konkurznej podstaty uznal pohľadávku
veriteľa č. 20, poprel ju však veriteľ č. 12, ktorým je ţalovaný.
Konanie na základe návrhu popierajúceho veriteľa č. 12 sa viedlo na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn. 14 Cbi 10/03. Keďţe právny nástupca ţalobcu vzal ţalobu v celom
rozsahu späť, súd uznesením zo dňa 24. 02. 2010, právoplatným dňom 23. 03. 2010 konanie
zastavil.
Súd konštatoval, ţe ţalobca podal návrh na základe výzvy súdu podľa § 23 ods. 2
ZKV. Uznal v zmysle § 23 ods. 3 a 5 ZKV za správne vychádzať zo skutočnosti, či
pohľadávka právneho predchodcu ţalobcu uplatnená v konkurznom konaní bola v čase
prieskumného pojednávania, t. j. 24. 01. 2003 vykonateľná.
Rozhodnutie tejto otázky vyplynulo z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa
13. 07. 2000 č. k. 3 Cb 221/97-164, ktorým súd zaviazal spoločnosť M., s. r. o., zaplatiť
ţalobcovi JUDr. B. O., správcovi konkurznej podstaty úpadcu A. B., a. s., N., sumu
40 000 000.- Sk istiny úveru a úrok vo výške 14 818 321,75 Sk a trovy konania vo výške
420 361,80 Sk, t. j. celkom vo výške 55 238 683,55 Sk. Uvedený rozsudok bol vo výroku
o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 40 000 000,-- Sk ako istinu, úroky vo výške
14 818 321,75 Sk a trovy konania vo výške 420 361,80 Sk potvrdený rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 01. 2002 č. k. 70bo 326/2000 (č. l. 51-52), v ktorom uţ
ako ţalobca je označená spoločnosť S. I. H. L., A. Na rozsudku Krajského súdu v Prešove je
právoplatnosť vyznačená dňom 19. 03. 2002.
Na základe dovolania ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
zo dňa 31. 03. 2003 sp. zn. Obdo V 76/02 (č. l. 53-57) zrušil rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 17. 01. 2002 č. k. 7 Obo 320/00-243 a rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 13. 07. 2000 č. k. 3Cb 221/97-167 a vrátil Krajského súdu v Prešove
na ďalšie konanie. Z dovolacieho rozsudku vyplýva, ţe doručovanie rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky ţalovanému, na základe ktorého bola vyznačená právoplatnosť
rozsudku dňa 22. 03. 2002, nebolo zákonné, a predmetný rozsudok bol ţalovanému doručený
aţ 18. 06. 2002. To znamená, ţe predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
18. 06. 2002 a vykonateľnosť dňa 21. 06. 2002.
Na tomto základe súd usúdil, ţe v deň konania prieskumného pojednávania bol
rozsudok Krajského súdu v Prešove vykonateľný, a to či uţ podľa posúdenia Krajského súdu
v Prešove alebo podľa posúdenie dovolacieho súdu. Pohľadávka, priznaná uvedeným
právoplatným rozsudkom, bola vo výške 55 238 682,80 Sk.
Vychádzajúc z tohto úsudku a ust. § 23 ods. 3 ZKV súd uzavrel, ţe aktívnu
legitimáciu na určenie oprávnenosti pohľadávky v uvedenej výške mal veriteľ č. 12 a nie
pôvodný veriteľ č. 20, teda právny predchodca ţalobcu a preto právny predchodca ţalobcu
nebol na podanie určovacej ţaloby do tejto výšky aktívne legitimovaný. Z tohto dôvodu
ţalobu v časti pohľadávky vo výške tejto sumy zamietol.
Čo do zvyšku v konaní uplatnenej pohľadávky, ktorú tvorí suma 4 436 164,38 Sk, súd
ţalobe vyhovel. Táto časť uplatnenej pohľadávky nebola v čase vyhlásenia konkurzu
vykonateľná, pretoţe ide o úrok z úveru v sume 40 mil. Sk za obdobie od 22. 03. 2002
do vyhlásenia konkurzu dňa 07. 11 .2002.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd ţalobu zamietol, podal odvolanie ţalobca
a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Povaţuje napadnutý rozsudok za vecne nesprávny a tvrdí, ţe ním prihlásená
pohľadávka je oprávnená. Namieta, ţe sa doposiaľ nepreukázalo, ţe by úpadca túto sumu
splatil. Podľa jeho názoru je vo veci aktívne legitimovaný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,
správne ho právne posúdil a náleţite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. aj odôvodnil, preto sa
s výrokom i odôvodnením napadnutého rozsudku plne stotoţnil.
Na zdôraznenie správnosti výroku i odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd
reaguje na odvolanie ţalobcu tým, ţe sumarizuje konania, týkajúce sa pohľadávky v sume
59 674 847,18 Sk, ktorú si právny predchodca ţalobcu prihlásil do konkurzu na majetok
spoločnosti M., s. r. o., P. a ktorú správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávania
dňa 24. 01. 2003 uznal v plnej výške.
Uţ v ţalobe, doručenej súdu dňa 02. 11. 2004, právny predchodca ţalobcu uviedol,
a súd prvého stupňa na to v odôvodnení poukazuje, ţe Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k.
3 Cb 221/97-167 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
17. 01. 2002 sp. zn. 7 Obo 326/2000 uloţil spoločnosti M., s. r. o., zaplatiť právnemu
predchodcovi ţalobcu sumu 55 238 682,80 Sk a ţe rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
19. 03. 2002.
V odôvodnení napadnutého rozsudku sa ďalej uvádza, ţe na základe dovolania
ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 31. 03. 2003 sp. zn.
Obdo V 76/02 (č. l. 53-57) zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
17. 01. 2002 č. k. 7 Obo 326/00-243 a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
13. 07. 2000 č. k 3Cb 221/97167 a vrátil Krajského súdu v Prešove na ďalšie konanie.
Z dovolacieho rozsudku vyplýva, ţe doručovanie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ţalovanému, na základe ktorého bola vyznačená právoplatnosť rozsudku dňa
22. 03. 2002, nebolo zákonné, a predmetný rozsudok bol ţalovanému doručený aţ
18. 06. 2002. To znamená, ţe predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18. 06. 2002
a vykonateľnosť dňa 21. 06. 2002.
Prieskumné pojednávanie sa konalo dňa 24. 01. 2003, to znamená, ţe v deň konania
prieskumného pojednávania bol rozsudok Krajského súdu v Prešove vykonateľný, a to či uţ
podľa posúdenia Krajského súdu v Prešove alebo podľa posúdenie dovolacieho súdu.
Pohľadávka priznaná uvedeným právoplatným rozsudkom bola vo výške 55 238 682,80 Sk.
Vychádzajúc z tejto skutočnosti a z ust. § 23 ods. 3 a 5 ZKV súd prvého stupňa
v konaní sp. zn. 10 Cbi/308/2004, vedenom na Krajskom súde v Košiciach, správne uzavrel,
ţe ţalobu o určenie pravosti pohľadávky vo výške , o ktorej právoplatne rozhodol Krajský súd
v P. v konaní sp. zn. 3 Cb 221/97, nie je ţalobca aktívne legitimovaný, teda nebol oprávnený
čo do tejto výšky podať ţalobu o určenie, ale bolo to len právom veriteľa č. 12, teda
ţalovaného, ktorý pohľadávku na prieskumnom pojednávaní poprel.
Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vyrovnal aj s výsledkom
konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 14 Cbi/10/2003 na základe
návrhu veriteľa č. 12 - JUDr. P., pôvodne ţalovaného v konaní sp. zn. 10 Cbi/308/2004.
Uvádza, ţe právny nástupca JUDr. P. spoločnosť S., s. r. o., P., vzal ţalobu späť, a preto súd
uznesením zo dňa 24. 02. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 03. 2010, konanie
zastavil.
Aj z uvedeného zhrnutia vyplýva, ţe súd prvého stupňa napadnutým výrokom
o zamietnutí ţaloby v časti o určenie pravosti pohľadávky vo výške 55 238 682,80 Sk
s právom na oddelené uspokojenie z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu
nespochybnil túto jeho pohľadávku voči úpadcovi a súd prvého stupňa to v svojom
odôvodnení podrobne vysvetlil.
S týmto doplnením odôvodnenia odvolací súd napadnutú časť výroku rozsudku súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správnu potvrdil.
Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
O. s. p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďţe mu ţiadne nevznikli, odvolací súd
mu ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 13. septembra 2011
JUDr. Jozef Štefanko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová