Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/8/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v právnej veci ţalobcu: P.,

s. r. o., P., IČO: X., zast. JUDr. P. Š., advokátom, Advokátska kancelária, Š., proti ţalovaným

v 1. rade P. B., a. s., P. , IČO X. v 2. rade T. D., s. r. o., P., IČO: X., zast. Mgr. M. H.,

advokátom, R. a v 3. rade D. B. S., a. s., H., IČO: X., o neplatnosť hromadnej akcie a iné,

o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. decembra 2006 č.

k. -227 a dovolaní ţalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 26. júna 2008 č. k. -423, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. decembra 2006 č. k. -227

z a s t a v u j e .

Dovolanie ţalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu tohoţe súdu zo dňa 26. júna 2008

č. k. -432 o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. –227 zmenil uznesenie

Okresného súdu Bratislava II. zo 16. 06. 2006 č. k. 25 Cb 31/06–84 tak, ţe návrh na

nariadenie predbeţného nariadenia zamietol.

Uznesením č. k. -423 Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací

odmietol odvolanie ţalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II.

z 12. 12. 2003 č. k. -388, ktorým prvostupňový súd pripustil, aby do konania

na strane ţalobcu vstúpili ako ďalší účastníci: v 2. rade V. B., nar. X. B., v 3. rade D. K., nar.

X., M. v 4. rade A. N., nar. X., P., v 5. rade J. C., nar. X., C., v 6. rade T. J., nar. X. G., v 7.

2

rade M. M., nar. X., L., v 8. rade E. K., nar. X., K., v 9. rade I. H., nar. X., F., v 10. rade M.

N., nar. X., V., v 11. rade H. , nar. X., H., v 12. rade F. V., nar. X., v 13. rade S. V., nar. X.,

R., v 14. rade Z. T., nar. X., B., v 15. rade J. S., nar. X. H., v 16. rade J. Š., nar. X., R., v 17.

rade J. N., nar. X., G., v 18. rade Ing. J. B., CSc, nar. X., S.. Zároveň pripustil, aby do konania

na strane ţalovaných vstúpili ako ďalší ţalovaní, a to v 4. rade A. R., a. s., P., IČO: X., a v 5.

rade P., a. s., P., IČO: X.. Zároveň pripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania.

Odvolací súd odmietnutie odvolania odôvodnil tým, ţe odvolanie bolo podané

oneskorene. Uznesenie č. k. - 227 napadol dovolaním ţalobca (č. l. 254)

a ďalším podaním, doručeným prvostupňovému súdu 15. 03. 2007 (č. 1. 285), podané

dovolanie vzal späť.

Ţalovaní v l. a 2. rade v dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 26. 06. 2008 č. k. - 423, ktorým tento ich odvolanie proti uzneseniu

Okresného súdu v Bratislave II. zo dňa 12. 02. 2008 č. k. -388 odmietol pre

oneskorené podanie odvolania, namietajú, ţe odvolanie podali včas. Podľa ich mienky

odvolací súd posúdil otázku včasnosti podania odvolania nesprávne podľa ust. § 47 ods. 2

Tvrdia, ţe na posúdenie bolo treba aplikovať ust. , pretoţe ust.

ods. 2 upravuje postup pri náhradnom doručení písomnosti, ktoré majú byť doručené

do vlastných rúk fyzickým osobám, zatiaľ čo právny zástupca ţalovaných v 1. a 2. rade, on je

fyzickou osobou oprávnenou podnikať ako advokát, ohľadne ktorých náhradné doručovanie

upravuje ust. Povaţuje právnu úpravu O. s. p za úpravu legis

specialis, ktorá vylučuje aplikáciu úpravy v ust.

Podľa ich mienky v rozhodovanom prípade nie sú splnené ani podmienky na aplikáciu

ust. , pretoţe doručovateľ zásielky neupovedomil ich právneho zástupcu

o tom, kedy a či vôbec príde zásielku doručiť znovu (s uvedením dňa a hodiny) a oznámením,

zanechaným v poštovej schránke ho upovedomil len o uloţení písomnosti na pošte.

Povaţujú tieţ napadnuté uznesenie za zmätočné, a preto neprekúmateľné. Namietajú,

ţe z jeho odôvodnenia nemoţno jednoznačne zistiť deň, v ktorý súd povaţoval zásielku

za doručenú, pretoţe záver odvolacieho súdu svedčí o existencii dvoch rozdielnych

momentov doručenia. Tvrdia ďalej, ţe odôvodnenie nezodpovedá ust. § 167 ods. 2 v spojení

3

s , čo moţno podradiť pod vadu konania podľa ,

ktorú dovolatelia namietajú.

Prípustnosť dovolania ţalovaní v 1.a2.rade opreli o ust.

Navrhli, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením sp. zn.

a dovolania odmietol.

Ústavný súd SR nálezom zo dňa 17. 06. 2010 zrušil uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. a z 12. decembra 2008 a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa odôvodenia nálezu ústavný súd rozhodol na základe sťaţnosti ţalovaných v 1.

a 2. rade, ktorí tvrdili, ţe Krajský súd v Bratislave svojím uznesením zo dňa 26. 06. 2008 sp.

zn. a následne dovolací súd uznesením sp. zn. zn.

a z 12. decembra 2008, ktorým ich dovolanie odmietol, im odňal moţnosť

konať pred súdom.

Odňatie moţnosti ţalovaným v 1. a 2. rade konať pred dovolacím súdom podľa § 237

písm. f/ podľa odôvodnenia nálezu ústavného súdu spočíva v tom, ţe dovolanie

odmietol ako neprípustné, pretoţe nejde o dovolanie proti rozhodnutiu vo veci samej.

Podľa zistenia ústavného súdu v predmetnej veci bolo dovolaním sťaţovateľov

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým tento odmietol ich odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu ako oneskorene podané, a dovolací súd usúdil, ţe ide o procesné rozhodnutie,

do ktorého nemôţe zasahovať, pričom prípustnosť dovolania proti takémuto uzneseniu z ust.

nemoţno vyvodiť.

Avšak ústavný súd v tejto súvislosti zastáva názor, ţe toto procesné pravidlo nemení

nič na tom, ţe ak rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou vadou vymenovanou v písm. a/

4

aţ g/ , majúcou za následok tzv. zmätočnosť konania, moţno proti kaţdému

takémuto rozhodnutiu podať dovolanie.

Podľa názoru ústavného súdu uvedené ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

taxatívne uvedených v písm. a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Prípustnosť dovolania podľa § 237

je zaloţená na princípe univerzality, čo znamená, ţe dovolaním moţno napadnúť

kaţdé rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na povahu predmetu konania a bez ohľadu

na to, či ide o rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie procesnej povahy.

Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade mal preto dovolací súd povinnosť

preskúmať, či napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v , a to zvlášť preto, ţe sťaţovatelia

v dovolaní takúto vadu, konkrétne odňatie moţnosti konať pred súdom, namietali.

Vychádzajúc z tohto názoru ústavného súdu a jeho usmernenia, ţe v ďalšom konaní

má v ňom dovolací súd pokračovať v štádiu, v ktorom mu bolo dovolanie doručené, dovolací

súd opätovne preskúmal dovolanie ţalobcu a ţalovaných v 1. a 2. rade.

Keďţe ţalobca podaním, doručeným prvostupňovému súdu dňa 15. 03. 2007 (č. l.

285), vzal svoje dovolanie späť, dovolací súd v súlade s ust. § 243c v spojení s ust. § 96 ods. 1

druhá veta konanie o jeho dovolaní zastavil.

Pri opätovnom skúmaní prípustnosti dovolania ţalovaných v 1. a 2. rade vychádzal

dovolací súd z uvedeného obsahu dovolania, spisového materiálu a právneho názoru

a usmernenia v náleze ústavného súdu.

Keďţe nezistil v napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu ţiadne vady konania,

upravené v ust. , zameral sa podrobne na otázku prípustnosti dovolania podľa

, teda na skúmanie, či odvolací súd svojím postupom odňal dovolateľom

moţnosť konať pred súdom.

5

Podľa dovolateľov odvolací súd túto podmienku splnil tým, ţe na zistenie doručenia

napadnutého uznesenia ich právnemu zástupcovi aplikoval ust. namiesto

ust. konkrétne jeho ods. 3.

Tento názor dovolateľov nie je správny.

Z porovnania ustanovení a je zrejmé, ţe upravuje doručovanie

fyzickým osobám, zatiaľ čo § 48 doručovania osobám právnickým, resp. fyzickým osobám

oprávneným podnikať. Toto konštatovanie moţno spresniť tým, ţe ide o doručovanie zásielok

spojených a týkajúcich sa ich podnikateľskej činnosti, vo veciach, v ktorých sú účastníkmi

konania. Komentár k (Števček, Ficová a kol. C.H. Beck

Praha 2009, str.106) v tejto súvislosti správne upozorňuje , ţe postup podľa § 48 ods. 3

sa týka fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom ( Obch. zák.) a iba v sporoch,

ktoré sa týkajú jej podnikateľskej činnosti, o čo v rozhodovanom prípade nejde. Účastníkmi

konania sú ţalovaní v 1. a 2. rade, Mg H. preberajúci im určené zásielky ako ich právny

zástupca.

V dovolaní právny zástupca dovolateľov uvádza, ţe doručovateľ mu písomné

oznámenie o spornej zásielke zanechal v poštovej schránke, čo značí, ţe oznámenie prevzal.

Keďţe podľa záznamu v doručenke neúspešný pokus o doručenie bol dňa 03. 03. 2008

a právny zástupca dovolateľov v dovolaní nenamieta okolnosť, pre ktorú zásielku nemohol

na pošte vybrať v tento istý alebo nasledujúci deň (čerpanie dovolenky, práceneschopnosť),

pričom 03. 03. 2008 bol pondelok, dovolací súd usúdil a uzavrel, ţe právny zástupca

ţalovaných v 1. a 2. rade oznámenie o zásielke zo schránky vybral dňa 03. 03. 2008, vedome

jej prevzatie odloţil na 25. 03. 2008 a odvolanie podal aţ dňa 09. 04. 2008. Pri tomto úsudku

dovolací súd vychádzal z názoru, ţe advokát, ako zvolený právny zástupca účastníka, musí

rešpektovať aj povinnosť účastníka v konaní v zmysle , ktorý ukladá súdu

postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana bola

rýchla a účinná. Na prirovnanie k správaniu sa ostatných účastníkov konania, vrátane ich

právnych zástupcov, všetci prevzali sporné uznesenie dňa 03. 03. 2008, len D. B. S., a. s., aţ

04. 03. 2008.

6

Ani námietka dovolateľov o nesúlade odôvodnenia odvolacieho súdu s ust. § 167 ods.

2 v spojení s nie je opodstatnená.

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, ţe uznesenie súdu

prvého stupňa bolo advokátovi ţalovaných v 1. a 2. rade doručované dňa 03. 03. 2008

a opätovne dňa 04. 03. 2008 a keďţe doručenie bolo bezúspešné, v tento deň mu bola zásielka

uloţená na pošte. Okolnosť, ţe odôvodnení sa píše “doručená na pošte“, svedčí o zjavnom

omyle pri odpise tohto slova. Dosvedčuje ho aj ďalšia veta “Keďţe si advokát zásielku do 3

dní od uloţenia nevyzdvihol, povaţuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia

(07. 03. 2008), i keď sa advokát o uloţení nedozvedel ( )“. Lehota

na podanie odvolania ţalovaným v 1. a 2. rade uplynula 22. 03. 2008 (sobota), teda

posledným dňom na podanie odvolania bol 24. 03. 2008. Keďţe ţalovaní podali odvolanie aţ

09. 04. 2008, urobili tak po uplynutí lehoty stanovenej v Odvolací súd sa

vyrovnal aj a s námietkou právneho zástupcu ţalovaných v 1. a 2. rade, podľa ktorej je

odňatím moţnosti konať pred súdom aj skutočnosť, ţe mu bol doručený len jeden exemplár

uznesenia, hoci zastupoval dvoch ţalovaných. Uviedol, ţe táto okolnosť nemení nič

na skutočnosti, ţe uznesenie bola doručené. Podľa názoru dovolacieho súdu je nesporné, ţe

Mgr. H. vystupuje v konaní ako advokát ţalovaných v 1. a 2. rade a ţe mu bolo uznesenie

doručené. Okolnosť, ţe mu súd zaslal len jeden exemplár, nepochybne vyplynula

zo skutočnosti, ţe súd uznesenie doručoval viacerým účastníkom, ako aj z toho, ţe zastupuje

2 účastníkov.

Na tomto základe dovolací súd dovolanie ţalovaných v 1. a 2. rade ako neprípustné

podľa v spojení s ust. odmietol.

Úspešnému ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je moţné podať odvolanie.

V Bratislave 13. septembra 2011

7

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová