Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
447/364975.92fa7a.pdf
PDF · 177.41 KB
No categories available
1Sžso/40/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžso/40/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: Ing. J., bytom S., proti ţalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 20. júla 2010 č. k. 3S 37/09-51, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 20. júla 2010 č. k. 3S 37/09-51 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutie č. 1 :
Rozhodnutím č.: AA/2008/12553-NSVOPPK/Chr zo dňa 09.09.2008 ţalovaný
ako odvolací správny orgán podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
2
v znení neskorších predpisov v spojení s § 61 zák. č.195/1998 Z.z. potvrdil odvolaním
napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č.: 2008/04360
zo 06.06.2008, ktorým citovaný prvostupňový orgán nevyhovel jeho ţiadosti a nepriznal
peňaţný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
Ţalovaný vychádzal z nasledovného skutkového stavu. Podľa stanoviska
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.05.2008 sa ţalobca povaţuje za občana
s ťaţkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, pričom nie je odkázaný
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretoţe je schopný prepravovať
sa prostriedkami verejnej prepravy.
Na argumentáciu ţalobcu pri preprave prostriedkami hromadnej dopravy, ţe trpí
bolesťami, a preto mu pomoc ako aj dovoz z práce zabezpečuje rodina, zareagoval, ţe vydal
dňa 05.09.2008 posudok č. AA/2008/l2606-NSVOPC s tým, ţe mieru funkčnej poruchy zníţil
na 50% a preklasifikoval druh zdravotného postihnutia. Lekár ţalovaného svoju zmenu
odôvodnil tým, ţe koţný nález (vlasatá časť hlavy) je minimálny, a navyše v oblasti
lakťových kĺbov sa koţný nález po liečbe upravil.
V klinickom obraze dominujú problémy s kĺbmi, ktoré nastali po artroskopickom
odstránení vnútorného menisku na pravom kolene – postihnuté sú drobné kĺby rúk, nôh
a chrbtica. Tieţ ţalovaný zdôraznil, ţe uvedené diagnózy obmedzujú mobilitu ţalobcu, a tieto
bolesti pociťuje aj v kľude. Avšak artrologické reumatologické vyšetrenie podľa ţalovaného
preukazuje, ţe ţalobca napriek uvedenému je schopný samostatnej chôdze, má ľahko
obmedzené pohyby v bedrových a kolenných kĺboch, ľahko porušenú statodynamiku chrbtice,
ktorá sa tieţ podieľa na celkovej mobilite klienta. V zdravotnej dokumentácii ţalobcu nebol
zistený taký závaţný funkčný deficit (v oblasti mobility – narušenie pohybových funkcií),
ktorý by znemoţňoval alebo obmedzoval mobilitu ţalobcu do takej miery, aby bol odkázaný
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
S odkazom na ustanovenia § 17 ods. l, § 64 ods. l, písm. b) bod 2. a § 56 ods. 5
zák. č. 195/1998 Z.z. ţalovaný dospel k záveru, ţe menovaný nespĺňa podmienky citovaných
zákonov ustanovení, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom.
3
Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 195/1998 Z.z. v znení účinnom ku dňu nepriznania príspevku
Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa
posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom. Občan je odkázaný na individuálnu prepravu, ak nie je schopný
a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej
dopravy a späť rovnakým spôsobom ako zdravý občan,
b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej
dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy
osôb a z prostriedku železničnej dopravy rovnakým spôsobom ako zdravý občan alebo
c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej
hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy.
Podľa § 64 ods. 1 písm. b) bod 2. zák. č. 195/1998 Z.z. v hore citovanom znení
občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57
ods. 1 a 2 odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný
príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla.
Podľa § 56 ods. 5 zák. č. 195/1998 Z.z. v hore citovanom znení za zvýšené výdavky
súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sa na účely tohto zákona
považujú výdavky na pohonné látky slúžiace na prevádzku osobného motorového vozidla,
ktoré občan s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné, vzdelávacie, rodinné
alebo občianske aktivity. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné
aktivity je splnená aj vtedy, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím podniká alebo
prevádzkuje, alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu.
Nakoľko ţalobca opakovane namietal, ţe nakoľko mu bol priznaný invalidný
dôchodok, potom by mali byť aj priznané kompenzačné peňaţné príspevky, tak ţalovaný
v rozhodnutí konštatoval, ţe ide o dve rozdielne poţiadavky, ktoré majú právny základ
v odlišných právnych predpisoch a vyhodnocujú sa celkom odlišné kritériá.
Rozhodnutie č. 2 :
Rozhodnutím č.: AA/2008/12551-NSVOPPK/Chr zo dňa 08.09.2008 ţalovaný
ako odvolací správny orgán podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
4
v znení neskorších predpisov v spojení s § 64 ods. l, písm. b), bod 2. zákona č.195/1998 Z.z.
o sociálnej pomoci (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 195/1998 Z.z.“) potvrdil
odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave
č.: 2008/04359 zo 06.06.2008, ktorým nevyhovel jeho ţiadosti a nepriznal peňaţný príspevok
na kompenzáciu zvýšených nákladov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla.
Ţalovaný v tomto rozhodnutí vychádzal z rovnakej argumentácie, ako tomu bolo
v rozhodnutí č. 1.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti hore uvedeným rozhodnutiam podal ţalobca na Krajský súd v Bratislave ţalobu
zo dňa 14.11.2009.
Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal rozhodnutie ţalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe a dospel k záveru,
ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, a preto
v časti návrhu ţalobu zamietol a vo zvyšnej časti konanie zastavil.
Svoje rozhodnutie s odkazom na ustanovenia § 51, § 17, § 61, § 64 ods. 6 v spojení
s § 50 ods. 4 zák. č. 195/1998 Z.z. odôvodnil tým, ţe ţalovaný konal a rozhodol v súlade
so zákonom. Najmä poukázal na to, ţe z výsledkov odborného lekárskeho vyšetrenia vyplýva,
ţe ţalobca je schopný samostatnej chôdze a nebolo zistené známky akútneho zápalu kĺbov,
resp. iné poruchy motoriky na končatinách.
K námietke ţalobcu týkajúcej sa odborného posudku, krajský súd s poukazom
na ustanovenie § 248 písm. b) O.s.p. konštatoval, ţe nakoľko predmetný posudok závisel
výlučne od posúdenia zdravotného stavu osoby, preto krajský súd ho ako taký nepreskúmaval
a v danej časti konanie zastavil.
5
III.
Odvolanie žalobcu/stanoviská
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 24.08.2010 (č. l. 54) ţalobca vyslovil nesúhlas
s rozsudkom prvostupňového súdu a za odvolacie argumenty označil dôvody uvedené
v § 221 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko v konaní došlo k vadám uvedeným v § 17,
§ 49 ods. 1 aţ 3, § 50 ods. 5, § 53 ods. 1 aţ 3 zák. č. 195/1998 Z.z.
Čo sa týka napadnutých rozhodnutí ţalovaného ako aj jeho posudku, tam ţalobca
poukázal na zistenia a odporúčania od ortopéda, dermatológa, neurológa a najmä
od neurochirurgického konzília. Súčasne ţalobca vyslovil svoj názor, ţe jeho zdravotný stav
sa z roka na rok zhoršuje a nebol posúdený komplexne.
Ani právne ani skutkové závery ţalobca v odvolaní bliţšie nešpecifikoval,
iba na základe výzvy krajského súdu doplnil k odvolaniu nasledujúce listiny:
1. správu z neurochirurgického konzília z 03.07.2008 (č. l. 58),
2. lekársky nález – ortopedická ambulancia MUDr. H., CSc. z 12.05.2008 (č. l. 59),
3. správu z neurologickej ambulancie II. z roku 2008 (č. l. 60),
4. lekársku správu - nález od dermatológa MUDr. Z. z 05.05.2008 (č. l. 61) a
5. správu z neurochirurgického konzília z 25.11.2004 (č. l. 62).
Ţalobca navrhol konkrétne odvolaciemu súdu, aké právne riešenie od neho poţaduje.
Z vyjadrenia ţalovaného (č. l. 64) zo dňa 18.10.2010 vyplýva, ţe trvá na svojom
vyjadrení zo dňa 07.05.2009 k ţalobe a rozsudok krajského súdu povaţuje za úplné a vecne
správne, vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.
V zmysle § 92 ods. 3 zák. č. 195/1998 Z.z. bola predloţená zdravotná dokumentácia
a na jej základe boli ţalovaným u ţalobcu presne určené diagnózy ochorenia, ako aj rozsah
a stupeň poškodenia zdravia.
Taktieţ ţalovaný uviedol, ţe lekárske nálezy priloţené ţalobcom k odvolaniu
sa nachádzajú v spisovej dokumentácii ţalovaného, pričom závery v nich uvedené boli
premietnuté do preskúmavaných rozhodnutí.
6
Súčasne ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd odvolanie ţalobcu ako nedôvodné
odmietol a rozsudok krajského súdu potvrdil.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku
len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201
v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených
v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne
(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné,
pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti
odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2
O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie
dôvody).
7
Podstatou namietaných nedostatkov správneho orgánu je námietka ţalobcu, ţe obidva
správne orgány sa nedostatočným spôsobom vysporiadali s jeho zdravotným stavom, ktorý
sa najmä prejavuje subjektívnymi pocitmi bolesti. Podľa ţalobcu ním doloţené listiny
k odvolaniu preukazujú, ţe v správach alebo v nálezoch opísaný jeho zdravotný stav
odôvodňuje priznanie poţadovaných kompenzačných alebo iných príspevkov.
Podľa § 92 zák. č. 195/1998 Z.z. žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko, rodné
číslo, ak je pridelené, a adresu prechodného pobytu alebo trvalého pobytu a formu sociálnej
pomoci, ktorú občan požaduje. K písomnej žiadosti je občan povinný predložiť potvrdenie
o príjme v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu pomoc, o príjme
za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc, o príjme
za predchádzajúci kalendárny rok (§ 58 ods. 13), o majetkových pomeroch, odporúčanie
ošetrujúceho lekára a iné doklady podľa tohto zákona, ktoré sú podkladom na rozhodnutie.
Ako správne ţalovaný zdôraznil vo svojom stanovisku z 18.10.2010, občanovi
s podaním ţiadosti vzniká povinnosť k ţiadosti priloţiť odporúčania ošetrujúceho lekára
vrátane lekárskych správ alebo nálezov, ktoré sú k vybaveniu ţiadosti nutné.
Z pripojeného administratívneho spisu (najmä z posudku z 05.09.2008 na str. 32
potvrdený Záznamom lekára odboru posudkových činností z 18.08.2008 na str. 30) Najvyšší
súd zistil (str. 2 uvedeného posudku predposledný odsek), ţe ţalovaný pri vypracovaní
uvedeného posudku zohľadnil odborné nálezy reumatológa, neurológa a ortopéda, na ktoré
ţalobca v odvolaní poukazoval, resp. v prílohe pripájal, a navyše vychádzal (str. 3 uvedeného
posudku prvý odsek) z lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii.
Najvyšší súd uţ v svojej judikatúre zdôraznil, ţe posudok vydaný v konaní o sociálne
príspevky je významným podkladom rozhodnutia, ktorý z pohľadu zdravotného stavu a jeho
dôsledkov na osobu ţiadateľa predstavuje odpoveď na predbeţnú otázku, na vyriešenie ktorej
je oprávnená zo zákona osobitná úradná osoba.
8
Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 195/1998 Z.z. v hore cit. znení kompenzácia je určená
na prekonanie alebo na zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 195/1998 Z.z. v hore cit. znení za sociálny dôsledok ťažkého
zdravotného postihnutia sa na účely tohto zákona považuje znevýhodnenie, ktoré má občan
s ťažkým zdravotným postihnutím v porovnaní so zdravým občanom rovnakého veku, pohlavia
a za rovnakých podmienok.
Podľa § 57 ods. 1 zák. č. 195/1998 Z.z. v hore cit. znení na základe posúdenia podľa
§ 50 ods. 1 a § 52 ods. 1 sa vydáva posudok o
a) miere funkčnej poruchy,
b) tom, či ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia.
Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 195/1998 Z.z. v hore cit. znení súčasťou posudku uvedeného
v odseku 1 je vždy návrh formy kompenzácie.
Ţalobca v svojom odvolaní iba vo všeobecnej rovine konštatoval, ţe napadnuté
rozhodnutia majú vady uvedené v § 17, § 49 ods. 1 aţ 3, § 50 ods. 5, § 53 ods. 1 aţ 3
zák. č. 195/1998 Z.z. Nakoľko však ţalobca bliţšie nešpecifikoval o aké vady malo ísť,
Najvyšší súd postupom podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky iba preskúmal,
či uvedené ustanovenia a ich aplikácia na prejednávanú vec mohli mať priamy dopad na vznik
moţnej nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Na základe uvedeného prieskumu dospel
Najvyšší súd k záveru, ţe ţalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s aplikáciou § 57
zák. č. 195/1998 Z.z. a v ďalších uvedených ustanoveniach ţalovaný nepochybil, a preto
Najvyšší súd musel uvedenú námietku ţalobcu vyhodnotiť ako právne nedôvodnú.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych záverov, po vyhodnotení
námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na právnu argumentáciu ţalovaného Najvyšší súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
9
O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa
§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo
na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť
sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných
vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade
s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba
pojednávanie nariadiť.
V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd
oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.
Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,
a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec
poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 13. septembra 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
10
Za správnosť vyhotovenia :
Ľubica Kavivanovová