Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/40/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: Ing. J., bytom S., proti ţalovanému: Ústredie

práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 20. júla 2010 č. k. -51, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 20. júla 2010 č. k. -51 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutie č. 1 :

Rozhodnutím č.: AA/2008/12553-NSVOPPK/Chr zo dňa 09.09.2008 ţalovaný

ako odvolací správny orgán podľa o správnom konaní

2

v znení neskorších predpisov v spojení s potvrdil odvolaním

napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č.: 2008/04360

zo 06.06.2008, ktorým citovaný prvostupňový orgán nevyhovel jeho ţiadosti a nepriznal

peňaţný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

Ţalovaný vychádzal z nasledovného skutkového stavu. Podľa stanoviska

prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.05.2008 sa ţalobca povaţuje za občana

s ťaţkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, pričom nie je odkázaný

na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretoţe je schopný prepravovať

sa prostriedkami verejnej prepravy.

Na argumentáciu ţalobcu pri preprave prostriedkami hromadnej dopravy, ţe trpí

bolesťami, a preto mu pomoc ako aj dovoz z práce zabezpečuje rodina, zareagoval, ţe vydal

dňa 05.09.2008 posudok č. AA/2008/l2606-NSVOPC s tým, ţe mieru funkčnej poruchy zníţil

na 50% a preklasifikoval druh zdravotného postihnutia. Lekár ţalovaného svoju zmenu

odôvodnil tým, ţe koţný nález (vlasatá časť hlavy) je minimálny, a navyše v oblasti

lakťových kĺbov sa koţný nález po liečbe upravil.

V klinickom obraze dominujú problémy s kĺbmi, ktoré nastali po artroskopickom

odstránení vnútorného menisku na pravom kolene – postihnuté sú drobné kĺby rúk, nôh

a chrbtica. Tieţ ţalovaný zdôraznil, ţe uvedené diagnózy obmedzujú mobilitu ţalobcu, a tieto

bolesti pociťuje aj v kľude. Avšak artrologické reumatologické vyšetrenie podľa ţalovaného

preukazuje, ţe ţalobca napriek uvedenému je schopný samostatnej chôdze, má ľahko

obmedzené pohyby v bedrových a kolenných kĺboch, ľahko porušenú statodynamiku chrbtice,

ktorá sa tieţ podieľa na celkovej mobilite klienta. V zdravotnej dokumentácii ţalobcu nebol

zistený taký závaţný funkčný deficit (v oblasti mobility – narušenie pohybových funkcií),

ktorý by znemoţňoval alebo obmedzoval mobilitu ţalobcu do takej miery, aby bol odkázaný

na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

S odkazom na ustanovenia § 17 ods. l, § 64 ods. l, písm. b) bod 2. a § 56 ods. 5

ţalovaný dospel k záveru, ţe menovaný nespĺňa podmienky citovaných

zákonov ustanovení, nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým

vozidlom.

3

Podľa v znení účinnom ku dňu nepriznania príspevku

Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa

posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým

vozidlom. Občan je odkázaný na individuálnu prepravu, ak nie je schopný

a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej

dopravy a späť rovnakým spôsobom ako zdravý občan,

b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej

dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy

osôb a z prostriedku železničnej dopravy rovnakým spôsobom ako zdravý občan alebo

c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej

hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy.

Podľa . v hore citovanom znení

občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57

ods. 1 a 2 odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný

príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla.

Podľa v hore citovanom znení za zvýšené výdavky

súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sa na účely tohto zákona

považujú výdavky na pohonné látky slúžiace na prevádzku osobného motorového vozidla,

ktoré občan s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné, vzdelávacie, rodinné

alebo občianske aktivity. Podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné

aktivity je splnená aj vtedy, ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím podniká alebo

prevádzkuje, alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu.

Nakoľko ţalobca opakovane namietal, ţe nakoľko mu bol priznaný invalidný

dôchodok, potom by mali byť aj priznané kompenzačné peňaţné príspevky, tak ţalovaný

v rozhodnutí konštatoval, ţe ide o dve rozdielne poţiadavky, ktoré majú právny základ

v odlišných právnych predpisoch a vyhodnocujú sa celkom odlišné kritériá.

Rozhodnutie č. 2 :

Rozhodnutím č.: AA/2008/12551-NSVOPPK/Chr zo dňa 08.09.2008 ţalovaný

ako odvolací správny orgán podľa o správnom konaní

4

v znení neskorších predpisov v spojení s ods. l, písm. b), bod 2.

o sociálnej pomoci (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) potvrdil

odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave

č.: 2008/04359 zo 06.06.2008, ktorým nevyhovel jeho ţiadosti a nepriznal peňaţný príspevok

na kompenzáciu zvýšených nákladov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného

motorového vozidla.

Ţalovaný v tomto rozhodnutí vychádzal z rovnakej argumentácie, ako tomu bolo

v rozhodnutí č. 1.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti hore uvedeným rozhodnutiam podal ţalobca na Krajský súd v Bratislave ţalobu

zo dňa 14.11.2009.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal rozhodnutie ţalovaného v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe a dospel k záveru,

ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, a preto

v časti návrhu ţalobu zamietol a vo zvyšnej časti konanie zastavil.

Svoje rozhodnutie s odkazom na ustanovenia § 51, § 17, § 61, § 64 ods. 6 v spojení

s odôvodnil tým, ţe ţalovaný konal a rozhodol v súlade

so zákonom. Najmä poukázal na to, ţe z výsledkov odborného lekárskeho vyšetrenia vyplýva,

ţe ţalobca je schopný samostatnej chôdze a nebolo zistené známky akútneho zápalu kĺbov,

resp. iné poruchy motoriky na končatinách.

K námietke ţalobcu týkajúcej sa odborného posudku, krajský súd s poukazom

na ustanovenie konštatoval, ţe nakoľko predmetný posudok závisel

výlučne od posúdenia zdravotného stavu osoby, preto krajský súd ho ako taký nepreskúmaval

a v danej časti konanie zastavil.

5

III.

Odvolanie žalobcu/stanoviská

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 24.08.2010 (č. l. 54) ţalobca vyslovil nesúhlas

s rozsudkom prvostupňového súdu a za odvolacie argumenty označil dôvody uvedené

v , nakoľko v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

aţ 3, , aţ 3

Čo sa týka napadnutých rozhodnutí ţalovaného ako aj jeho posudku, tam ţalobca

poukázal na zistenia a odporúčania od ortopéda, dermatológa, neurológa a najmä

od neurochirurgického konzília. Súčasne ţalobca vyslovil svoj názor, ţe jeho zdravotný stav

sa z roka na rok zhoršuje a nebol posúdený komplexne.

Ani právne ani skutkové závery ţalobca v odvolaní bliţšie nešpecifikoval,

iba na základe výzvy krajského súdu doplnil k odvolaniu nasledujúce listiny:

1. správu z neurochirurgického konzília z 03.07.2008 (č. l. 58),

2. lekársky nález – ortopedická ambulancia MUDr. H., CSc. z 12.05.2008 (č. l. 59),

3. správu z neurologickej ambulancie II. z roku 2008 (č. l. 60),

4. lekársku správu - nález od dermatológa MUDr. Z. z 05.05.2008 (č. l. 61) a

5. správu z neurochirurgického konzília z 25.11.2004 (č. l. 62).

Ţalobca navrhol konkrétne odvolaciemu súdu, aké právne riešenie od neho poţaduje.

Z vyjadrenia ţalovaného (č. l. 64) zo dňa 18.10.2010 vyplýva, ţe trvá na svojom

vyjadrení zo dňa 07.05.2009 k ţalobe a rozsudok krajského súdu povaţuje za úplné a vecne

správne, vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.

V zmysle bola predloţená zdravotná dokumentácia

a na jej základe boli ţalovaným u ţalobcu presne určené diagnózy ochorenia, ako aj rozsah

a stupeň poškodenia zdravia.

Taktieţ ţalovaný uviedol, ţe lekárske nálezy priloţené ţalobcom k odvolaniu

sa nachádzajú v spisovej dokumentácii ţalovaného, pričom závery v nich uvedené boli

premietnuté do preskúmavaných rozhodnutí.

6

Súčasne ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd odvolanie ţalobcu ako nedôvodné

odmietol a rozsudok krajského súdu potvrdil.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne

( o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné,

pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti

odvolacích dôvodov postupom uvedeným v potvrdil.

Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, ţe nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

7

Podstatou namietaných nedostatkov správneho orgánu je námietka ţalobcu, ţe obidva

správne orgány sa nedostatočným spôsobom vysporiadali s jeho zdravotným stavom, ktorý

sa najmä prejavuje subjektívnymi pocitmi bolesti. Podľa ţalobcu ním doloţené listiny

k odvolaniu preukazujú, ţe v správach alebo v nálezoch opísaný jeho zdravotný stav

odôvodňuje priznanie poţadovaných kompenzačných alebo iných príspevkov.

Podľa žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko, rodné

číslo, ak je pridelené, a adresu prechodného pobytu alebo trvalého pobytu a formu sociálnej

pomoci, ktorú občan požaduje. K písomnej žiadosti je občan povinný predložiť potvrdenie

o príjme v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o sociálnu pomoc, o príjme

za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o sociálnu pomoc, o príjme

za predchádzajúci kalendárny rok (§ 58 ods. 13), o majetkových pomeroch, odporúčanie

ošetrujúceho lekára a iné doklady podľa tohto zákona, ktoré sú podkladom na rozhodnutie.

Ako správne ţalovaný zdôraznil vo svojom stanovisku z 18.10.2010, občanovi

s podaním ţiadosti vzniká povinnosť k ţiadosti priloţiť odporúčania ošetrujúceho lekára

vrátane lekárskych správ alebo nálezov, ktoré sú k vybaveniu ţiadosti nutné.

Z pripojeného administratívneho spisu (najmä z posudku z 05.09.2008 na str. 32

potvrdený Záznamom lekára odboru posudkových činností z 18.08.2008 na str. 30) Najvyšší

súd zistil (str. 2 uvedeného posudku predposledný odsek), ţe ţalovaný pri vypracovaní

uvedeného posudku zohľadnil odborné nálezy reumatológa, neurológa a ortopéda, na ktoré

ţalobca v odvolaní poukazoval, resp. v prílohe pripájal, a navyše vychádzal (str. 3 uvedeného

posudku prvý odsek) z lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii.

Najvyšší súd uţ v svojej judikatúre zdôraznil, ţe posudok vydaný v konaní o sociálne

príspevky je významným podkladom rozhodnutia, ktorý z pohľadu zdravotného stavu a jeho

dôsledkov na osobu ţiadateľa predstavuje odpoveď na predbeţnú otázku, na vyriešenie ktorej

je oprávnená zo zákona osobitná úradná osoba.

8

Podľa v hore cit. znení kompenzácia je určená

na prekonanie alebo na zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia

za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa v hore cit. znení za sociálny dôsledok ťažkého

zdravotného postihnutia sa na účely tohto zákona považuje znevýhodnenie, ktoré má občan

s ťažkým zdravotným postihnutím v porovnaní so zdravým občanom rovnakého veku, pohlavia

a za rovnakých podmienok.

Podľa v hore cit. znení na základe posúdenia podľa

§ 50 ods. 1 a § 52 ods. 1 sa vydáva posudok o

a) miere funkčnej poruchy,

b) tom, či ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,

c) sociálnych dôsledkoch ťažkého zdravotného postihnutia.

Podľa v hore cit. znení súčasťou posudku uvedeného

v odseku 1 je vždy návrh formy kompenzácie.

Ţalobca v svojom odvolaní iba vo všeobecnej rovine konštatoval, ţe napadnuté

rozhodnutia majú vady uvedené v § 17, § 49 ods. 1 aţ 3, § 50 ods. 5, § 53 ods. 1 aţ 3

Nakoľko však ţalobca bliţšie nešpecifikoval o aké vady malo ísť,

Najvyšší súd postupom podľa článku 46 ods. 1 iba preskúmal,

či uvedené ustanovenia a ich aplikácia na prejednávanú vec mohli mať priamy dopad na vznik

moţnej nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Na základe uvedeného prieskumu dospel

Najvyšší súd k záveru, ţe ţalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s aplikáciou § 57

a v ďalších uvedených ustanoveniach ţalovaný nepochybil, a preto

Najvyšší súd musel uvedenú námietku ţalobcu vyhodnotiť ako právne nedôvodnú.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych záverov, po vyhodnotení

námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na právnu argumentáciu ţalovaného Najvyšší súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

9

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešnému ţalobcovi právo

na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava sociálno-poistných

vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyuţil

svoje oprávnenie.

Podľa veta druhá o súdnych poplatkoch je odvolací súd

oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.

Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,

a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec

poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 13. septembra 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

10

Za správnosť vyhotovenia :

Ľubica Kavivanovová