Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MCdo/6/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. V., bývajúceho v B., proti

ţalovanému S., so sídlom v B., o priznanie reštitučnej náhrady, vedenej na Okresnom súde

Vranov nad Topľou pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2009

sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2009 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 30. júna 2008 č. k. -76

z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Vranov nad Topľou na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z 30. júna 2008 č. k. -76

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal reštitučnej náhrady v sume 100 000,-- Sk

za vyvlastnenie nehnuteľností bez poskytnutia náhrady a rozhodol o trovách konania.

Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobcovi bolo priznané právo na reštitučnú náhradu rozhodnutím

Obvodného pozemkového úradu vo Vranove nad Topľou z 3. augusta 2006 č. R-12-503/2006

ŠMV a ţe medzi účastníkmi bola sporná jej výška. Na základe výsledkov vykonaného

dokazovania dospel k záveru, ţe reštitučnú náhradu v ţalobcom poţadovanej výške nie je

moţné priznať, lebo podľa stavu v čase odňatia vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorý je

pre určenie výšky náhrady rozhodujúci, išlo o poľnohospodársku pôdu a nie o zastavaný

pozemok. Navyše, ak by náhrada mala patriť za zastavaný pozemok, ţalovaný by nebol

v konaní pasívne legitimovaný, lebo by išlo o reštitučný nárok podľa

a nie podľa Pokiaľ ţalobca uplatňoval nárok vo forme náhrady škody,

2

ţaloba bola podaná predčasne. V takomto prípade je totiţ predpokladom úspešnosti ţaloby

podanie písomnej výzvy s uvedením presnej špecifikácie formy náhrady a dodrţanie

6 mesačnej lehoty, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia pozemkového úradu.

Splnenie týchto predpokladov však ţalobca v konaní nepreukázal. Ţalobu povaţoval preto za

neopodstatnene podanú.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 26. mája 2009 sp. zn. na odvolanie

ţalobcu rozsudok okresného súdu potvrdil a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Za základ svojho rozhodnutia vzal zistenie, z ktorého vychádzal aj súd prvého

stupňa. Uviedol, ţe predmetom rozhodnutia Slovenského pozemkového úradu bol pozemok

majúci povahu poľnohospodárskej pôdy a ţe údaje uvedené v tomto právoplatnom rozhodnutí

týkajúce sa druhu pozemku, jeho výmery a určenia spoluvlastníckeho podielu, sú záväzné.

Keďţe ţalobca sa domáhal priznania vyššej náhrady s odôvodnením, ţe ide o stavebný

pozemok, dospel k záveru, ţe ţalovaný nie je pasívne legitimovaný. Na reštitúciu stavebných

pozemkov sa totiţ , upravujúci reštitúciu poľnohospodárskej pôdy

a s tým súvisiace práva a povinnosti ţalovaného, nevzťahuje. Povaţoval preto rozsudok

okresného súdu za vecne správny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu na podnet ţalobcu generálny prokurátor

Slovenskej republiky (dovolateľ) podal mimoriadne dovolanie. Uviedol, ţe konajúce súdy si

neujasnili právny dôvod nároku uplatneného ţalobou, ich rozhodnutia preto vychádzajú

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal konajúcim súdom, ţe skúmali ţalobu

z pohľadu viacerých právnych dôvodov súčasne (raz ako náhradu škody, raz ako náhradu za

odňatie stavebného pozemku a napokon ako reštitučnú náhradu podľa § 6 ods. 2 zákona

č. ), čo nie je moţné. Ţalobca je totiţ povinný rozhodujúce skutočnosti v ţalobe

opísať tak, aby bolo moţné právny dôvod pomenovať (právne posúdenie veci nemusí v ţalobe

uviesť). V opačnom prípade by išlo o vadu ţaloby, odstránenie ktorej by si vyţadoval postup

podľa V danom prípade sú však tvrdenia ţalobcu v ţalobe jednoznačné

a určité a moţno z nich s istotou vyhodnotiť, ţe ţalobca uplatnil nárok na finančnú náhradu

podľa Vyplýva to zo samotných tvrdení ţalobcu, ako aj

z výslovného označenia ţaloby. Zo ţaloby je zrejmé, čo povaţuje ţalobca za právny základ

svojho nároku, ako aj to, čo je medzi ţalobcom a ţalovaným sporné (sporná je iba výška

nároku, teda spôsob ocenenia náhrady). Na tomto nič nemení ani skutočnosť, ţe ţalobca

v priebehu konania nárok neodborne označil slovami „náhrada škody“. Ţalobcom označený

ţalovaný je preto v konaní pasívne legitimovaný. Okrem toho vytýkal súdu prvého stupňa, ţe

3

dospel k nesprávnemu záveru, ţe ţalovanému povinnosť plniť ešte nevznikla, keď ţalobca

v lehote šesť mesiacov nezaslal ţalovanému písomnú výzvu, a neuviedol, či ţiada previesť

do vlastníctva iné pozemky alebo poţaduje finančnú náhradu a ţe ţalobca tento právny názor

nechal bez špecifikácie príslušného ustanovenia právneho predpisu. K spôsobu ocenenia

náhrady uviedol, ţe pri určení jej rozsahu nebolo síce moţné ţalobcovi poskytnúť náhradu

zodpovedajúcu hodnote stavebného pozemku (pre účely reštitúcie je rozhodujúci stav v čase

odňatia pozemku), avšak znalcom určená cena je v nepomere s hodnotou, ktorú by bolo

moţné získať v prípade uspokojenia reštitučného nároku formou náhradného pozemku.

Ustanovenie , ktoré určuje postupovať pri poskytnutí finančnej

náhrady oprávnenej osobe podľa ustanovenia cenového predpisu platného ku dňu

nadobudnutia účinnosti , nie je v súlade s článkom 1

Slovenskej republiky. Konajúce súdy mali preto konanie prerušiť a otázku o súlade

citovaného ustanovenia s riešiť postupom podľa

písm. b/

Účastníci sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V posudzovanej veci odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie o nedostatku pasívnej

vecnej legitimácie ţalovaného na právnom názore, podľa ktorého, ak sa ţalobca domáhal

priznania vyššej náhrady s odôvodnením, ţe ide o stavebný pozemok

(nie o poľnohospodársku pôdu), nejde o reštitučnú náhradu podľa ,

ktorý upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom. Slovenský pozemkový fond nie je preto

v takomto prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Dovolací súd sa stotoţňuje s generálnym prokurátorom v tom, ţe v danej veci tento

odvolacím súdom prijatý právny názor nie je správny.

Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného

práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú

predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania

stoja svojimi návrhmi proti sebe, môţeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane

4

ţalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane ţalovaného). Nedostatok vecnej

legitimácie znamená, ţe ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí,

ţe je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je

nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Či je tu nedostatok vecnej legitimácie,

ukáţe sa aţ v konaní samotnom. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo

pasívnej), okrem iného, predpokladá, ţe súdy si náleţitým spôsobom ujasnia, čo je na základe

obsahu ţaloby predmetom konania a čo je právnym dôvodom nároku uplatneného ţalobou.

Dovolací súd po preskúmaní veci zhodne s názorom generálneho prokurátora dospel

k záveru, ţe v posudzovanej veci si krajský súd (a ani okresný súd) náleţitým spôsobom

neujasnil právny dôvod nároku uplatneného ţalobou, v dôsledku čoho nesprávne posúdil

otázku pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného v konaní.

Generálny prokurátor správne uvádza, ţe ţalobu nie je moţné skúmať z pohľadu

viacerých právnych dôvodov súčasne, ako to nesprávne urobil okresný súd. V danom prípade

sú rozhodujúce skutočnosti v ţalobe ţalobcom opísané jednoznačne a určite, preto na to nebol

ani ţiaden dôvod. Moţno z nich s istotou vyvodiť, ţe ţalobca uplatnil nárok na finančnú

náhradu podľa Vyplýva to nielen z výslovného označenia

ţaloby, ale aj zo samotnej ţaloby. Z jej obsahu je zrejmé, čo povaţuje ţalobca za právny

základ svojho nároku, ako aj to, čo ostalo medzi ţalobcom a ţalovaným sporné (sporná ostala

výška nároku). Dovolací súd súhlasí s generálnym prokurátorom aj v tom, ţe v danom prípade

na právny dôvod ţaloby nemá ţiaden vplyv spôsob, akým ţalobca poţadoval určiť rozsah

reštitučnej náhrady, t.j. ţe navrhoval určiť výšku náhrady v hodnote zodpovedajúcej

stavebnému pozemku a ani to, ţe na pojednávaní nárok nepresne označil ako nárok na

„náhradu škody“.

Ak preto v posudzovanej veci odvolací súd z týchto skutočností usúdil, ţe ţalobca sa

nedomáha reštitučnej náhrady podľa , ale podľa

Zb., ide o úsudok nesprávny. Výsledkom tohto nesprávneho úsudku bol nesprávny záver

odvolacieho súdu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie ţalobcom označeného ţalovaného.

Slovenský pozemkový fond, ktorý subjekt ţalobca označil za ţalovaného, je totiţ nepochybne

nositeľom hmotnoprávnej povinnosti v prípade, ţe predmetom konania je reštitučná náhrada

uplatnená podľa , lebo podľa veta druhá citovaného zákona

finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol

5

poskytnutý náhradný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond. Generálny prokurátor

Slovenskej republiky preto dôvodne namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu

prvého stupňa, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( v spojení

s ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok

krajského súdu a tieţ okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 3 v spojení s ) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je

pre okresný súd záväzný.

Pokiaľ ide o dôvody, týkajúce sa správnosti rozsahu ţalobcom uplatneného nároku,

týmito sa dovolací súd nezaoberal, keďţe odvolací súd z hľadiska rozsahu uplatnený nárok

neposudzoval.

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. septembra 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová