Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
dd7/385663.052494.pdf
PDF · 109.14 KB
No categories available
1Obdo/54/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Obdo/54/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ţ., a. s., so sídlom R., X.
B., IČO: X. proti žalovaným: v 1./ rade Š., so sídlom X. T., IČO: X., v 2./ rade Ţ., B., so
sídlom K., X. B., IČO: X. a v 3./ rade S., akciová spoločnosť, so sídlom P., X. B., IČO: X.,
v konaní o zaplatenie 32 221,60 Sk (1 069,56 eur) s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/3/2010-191 zo dňa 1.6.2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalovanému v 3. rade náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 30. 12. 2005 domáhal,
aby súd uložil žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu
32 221,60 Sk s 13 % úrokom z omeškania ročne od 04. 08. 2005 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania. Okresný súd Poprad svojím rozsudkom č. k. 16Cb/65/2006-147 zo dňa
12. 11. 2009 rozhodol o návrhu žalobcu tak, že žalovaného v 3. rade zaviazal, aby žalobcovi
zaplatil 1 069,56 eur s 13 % p.a. úrokom z omeškania od 26. 08. 2005 do 31. 12. 2008, od
01. 01. 2009 do 30. 06. 2009 s 12,50 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 1 069,56 eur a od
01. 07. 2009 do zaplatenia s úrokom z omeškania zo sumy 1 069,56 eur, ktorého výška je
v každom kalendárnom polroku, v ktorom omeškanie trvá, určená výškou základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka,
zvýšenej o 10 %, maximálne však 13 %. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému
v 3. rade zamietol. Súčasne žalovanému v 3. rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania v sume 53,44 eur. Voči žalovaným v 1. a 2. rade žalobu zamietol. Žalovanému
v 1. rade náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému v 2. rade priznal trovy konania v sume
53,44 eur, na ktorých náhradu zaviazal žalobcu. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie
žalovaný v 3. rade, napadol ním výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť plniť žalobcovi
a s ním súvisiaci výrok o trovách konania. Na základe odvolania žalovaného v 3. rade Krajský
súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom č. k. 3Cob/3/2010-191 zo dňa 01. 06.2010
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmenil tak, že návrh žalobcu proti
žalovanému v 3. rade zamietol. Súvisiaci výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným v 3. rade zmenil tak, že žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému v 3. rade trovy
konania vo výške 1 059,76 eur na účet jeho právneho zástupcu. Zároveň uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť žalovanému v 3. rade aj trovy odvolacieho konania. Rozhodnutie
odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 07. 2010.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dovolanie,
ktorým navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť svojho dovolania oprel o ustanovenie § 238 ods. 1 OSP.
Napadnuté súdne rozhodnutie podľa neho spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ OSP ). Namietal, že ho odvolací súd zbavil práva
domôcť sa náhrady škody, napriek tomu, že vedel, že mu škoda bola spôsobená a že sa jej
domáha oprávnene. Poukazoval na to, že v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu sa na
strane 7 uvádza, že: „...nešlo o prevádzkovú činnosť žalovaného v 3. rade ani ďalšieho
subjektu, ktorého tento poveril k výkonu činnosti, ale o prevádzkovú činnosť žalovaného
v 1. rade tak, ako je vymedzená v príslušnom zákone o jeho činnosti v ochrannom pásme
dráhy. Z toho dôvodu nebola daná v zmysle § 420a OZ zodpovednosť žalovaného v 3. rade,
preto odvolací súd sa rozhodol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti...“.
Dovolateľ odvolaciemu súdu vyčítal, že nezmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, hoci zistil,
že prvostupňový súd rozhodol nesprávne (jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci). Dovolateľ sa domnieva, že týmto postupom odvolacieho súdu
stratil možnosť uplatnenia náhrady škody, ktorá mu preukázateľne vznikla a ktorej existenciu
a výšku nespochybnil ani prvostupňový, ani odvolací súd. Na výzvu prvostupňového súdu sa
k podanému dovolaniu vyjadril žalovaný v 3. rade, ktorý ho ako neodôvodnené navrhol
zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 OSP ) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP), za ktorého koná jeho zamestnanec
s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 OSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 243a
ods. 1 OSP) najskôr to, či sa ním napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.
Podľa § 238 OSP platí, že ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné:
- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej ( ods. 1 ),
- proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ods. 2 ),
- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 ( ods. 3 ).
Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania oprel o ustanovenie § 238 ods. 1 OSP, podľa
ktorého je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa. Podľa § 238 ods. 5 OSP však dovolanie nie je prípustné vo
veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu
o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných
veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je
predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak
výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety.
Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom
súde.
V prejednávanej veci, ktorá je nepochybne vecou obchodnou (vzhľadom na povahu
účastníkov a predmet sporu), žalovaná istina (32 221,60 Sk) neprevyšuje desaťnásobok
minimálnej mzdy platnej v deň podania žaloby na súde prvého stupňa, t. j. 30. 12. 2005.
Minimálna mesačná mzda od 01. 10. 2005 predstavovala sumu 6 900,- Sk, desaťnásobok tejto
sumy je 69 000,- Sk. Preto prípustnosť dovolania z ustanovenia § 238 OSP nemožno vyvodiť.
Podľa § 237 OSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak bolo vydané
v konaní, postihnutom niektorou z vád uvedených v § 237 OSP (tzv. dôvody zmätočnosti).
Existenciou takýchto vád sa dovolací súd zaoberá z úradnej povinnosti, to znamená aj vtedy,
keď sa ich dovolateľ výslovne nedovoláva alebo (ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade)
keď sa dovolaním napáda rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné.
V uvedenom zmysle preskúmal dovolací súd postup Krajského súdu v Prešove v konaní
sp. zn. 3Cob/3/2010 ako aj postup Okresného súdu Poprad v konaní sp. zn. 16Cb/65/2006,
pričom nezistil žiadne vady konania v zmysle vyššie citovaných písm. a/ až g/ § 237 OSP.
Dovolateľom namietaný postup odvolacieho súdu, ktorý na základe odvolania žalovaného
v 3. rade, zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu voči žalovanému
v 3. rade zamietol, je po procesnej stránke správny a v súlade so zákonom. Vecnou
správnosťou dovolaním napadnutého rozhodnutia sa dovolací súd nebol oprávnený
zaoberať. Naopak názor žalobcu, že nebol oprávnený podať odvolanie proti rozsudku
prvostupňového súdu, správny nie je. Žalobca sa mohol odvolať, a to proti tej časti
prvostupňového rozsudku, v ktorej Okresný súd Poprad jeho žalobe nevyhovel. To znamená
proti výrokom, ktorými súd prvého stupňa žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol.
V prejednávanej veci mala totiž kumulácia subjektov na žalovanej strane charakter tzv.
samostatného spoločenstva v zmysle § 91 ods. 1 OSP, kedy každý z viacerých spoločníkov
koná sám za seba. Každý zo spoločníkov je teda vo vzťahu k druhej strane sporu (v danom
prípade k žalobcovi) samostatný. Z toho potom vyplýva, že aj keď žaloba smeruje voči
všetkým žalovaným a súd o nej rozhoduje jedným rozsudkom, v tomto jednom rozsudku
rozhoduje o každom žalovanom osobitne, a teda aj výsledok sporu môže byť vo vzťahu
k jednotlivým žalovaným rôzny. Hoci odvolací súd dospel k záveru, že za škodu zodpovedá
žalovaný v 1. rade (a nie žalovaný v 3. rade, ako sa domnieval súd prvého stupňa), nemohol
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť tak, aby žalovaného v 1. rade zaviazal na
plnenie žalobcovi. Dovolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že vzhľadom na
neprípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 5 OSP, nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
tohto záveru odvolacieho súdu. Podľa § 212 ods. 1 OSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania (s výnimkami uvedenými v odseku 2), a teda v zásade nemôže preskúmavať
výroky, ktoré neboli napadnuté odvolaním. V prejednávanej veci podal odvolanie iba
žalovaný v 3. rade. Odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť
plniť žalobcovi a súvisiacemu výroku o trovách konania. Tým bol daný rozsah prieskumu
odvolacieho súdu. Ostatné výroky napadnutého rozhodnutia boli z prieskumu odvolacieho
súdu vylúčené, pretože nešlo o žiadny z prípadov uvedených v § 212 ods. 2 OSP. Domnienka
žalobcu, že ho odvolací súd zbavil práva domôcť sa náhrady škody (napriek tomu, že vedel,
že mu škoda bola spôsobená a že sa jej domáha oprávnene) je teda nesprávna. O možnosť
preskúmať rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu sa žalobca fakticky pripravil sám,
a to tým, že sa neodvolal. Keďže procesný postup odvolacieho súdu bol v súlade so zákonom,
nemožno uvažovať o tom, že by sa žalobcovi postupom odvolacieho súdu odňala možnosť
konať pred týmto súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených dôvodov, dovolanie
žalobcu ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písmeno c/ OSP odmietol. Dovolací súd rozhodol
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov).
O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 OSP v spojení
s § 142 ods. 1 OSP. V konaní úspešnému žalovanému v 3. rade náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a ani mu v dovolacom konaní žiadne trovy
nevznikli. Žalovaní v 1. a 2. rade neboli účastníkmi dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 13. septembra 2011
JUDr. Jozef Štefanko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová