Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/212/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ JUDr. O. Š., CSc. a 2/

Ing. K. Š., bývajúci v B., v dovolacom konaní zastúpení spoločnosťou M. & M., s.r.o.

so sídlom v B., v mene ktorej koná JUDr. A.. M., proti ţalovaným: 1/ Č., a.s., B. a 2/ H.H.,

s.r.o., B., o ochranu osobnosti, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.

, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 1. októbra

2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I (súd prvého stupňa) rozsudkom z 21. septembra 2005 č.k.

-479 uloţil ţalovanej 1/ (pôvodne I.I.) povinnosť doručiť ţalobcom do troch dní

od právoplatnosti rozsudku list „riadne podpísaný“ štatutárnym orgánom nasledovného

znenia: „Spoločnosť I., a.s. sa ospravedlňuje JUDr. O. Š., CSc. a Ing. K. Š. za to, ţe stavebné

práce na stavbe „Zastrešenie odstavných a parkovacích plôch“ na M. v Bratislave realizovanej

v období od marca 2001 do marca 2002, a na stavbe „Rekonštrukcia administratívnej budovy

– M.“ realizovanej v období od januára 2002 do januára 2003 boli vykonávané tak, ţe sa nimi

neoprávnene zasiahlo do práva na ochranu osobnosti JUDr. O. Š., CSc. a Ing. K. Š..

Spoločnosť I., a.s. týmto vyjadruje ľútosť, ţe JUDr. O. Š., CSc. a Ing. K. Š. boli preto

nadmerne obťaţovaní hlukom, prachom a vibráciami.“ Ţalovanému 2/ uloţil povinnosť

2

doručiť ţalobcom do troch dní od právoplatnosti rozsudku list „riadne podpísaný“ štatutárnym

orgánom nasledovného znenia: „Spoločnosť H.H., s.r.o. sa ospravedlňuje JUDr. O. Š., CSc.

a Ing. K. Š. za to, ţe stavebné práce na stavbe „Zastrešenie odstavných a parkovacích plôch“

na M. v Bratislave realizovanej v období od marca 2001 do marca 2002, a na stavbe

„Rekonštrukcia administratívnej budovy – M.“ v období od januára 2002 do augusta 2002

boli vykonávané tak, ţe sa nimi neoprávnene zasiahlo do práva na ochranu osobnosti

JUDr. O. Š., CSc. a Ing. K. Š.. Spoločnosť H.H., s.r.o. týmto vyjadruje ľútosť, ţe JUDr. O. Š.,

CSc. a Ing. K. Š. boli preto nadmerne obťaţovaní hlukom, prachom a vibráciami.“ Obidvom

ţalovaným uloţil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne kaţdému zo ţalobcov

150 000,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanému 1/ uloţil povinnosť

zaplatiť kaţdému zo ţalobcov 30 000,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Ţalovaným 1/ a 2/ uloţil aj povinnosť zaplatiť ţalobcom spoločne a nerozdielne 4 300,-- Sk

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobu vo zvyšku zamietol. O trovách konania

rozhodol tak, ţe ţalovaným uloţil povinnosť zaplatiť ich náhradu ţalobcom v sume 285

756,80 Sk, do troch dní do rúk ich zástupcu. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, ţe

k zloţkám osobnosti chráneným ustanovením patrí aj právo

na rešpektovanie rodinného ţivota, obydlia i jeho pokojného uţívania. Táto ochrana

zabezpečuje i záštitu pred priamymi a bezprostrednými účinkami imisií rôzneho druhu, ktoré

nepriaznivo ovplyvňujú zdravé ţivotné prostredie a celkové blaho fyzických osôb. Na základe

zisteného skutkového stavu dospel k záveru, ţe ţalovaní (ţalovaná 1/ ako stavebníčka

a ţalovaný 2/ ako zhotoviteľ stavieb) prachom, hlukom a vibráciami produkovanými

pri stavebnej činnosti vykonávanej aj v dňoch pracovného pokoja a nad mieru primeranú

pomerom neoprávnene zasiahli do práva ţalobcov na ochranu ich osobnosti. Podľa súdu

prvého stupňa závaţnosť zásahu zintenzívnil zdravotný stav obidvoch ţalobcov. Vychádzajúc

z uvedeného dospel k záveru, ţe vzhľadom na intenzitu a trvanie zásahu nie je postačujúce

morálne zadosťučinenie a je na mieste sčasti vyhovieť ţalobe aj v časti domáhajúcej sa

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Za dôvodnú povaţoval aj ţalobu v časti

domáhajúcej sa náhrady škody spočívajúcej vo zvýšených nákladoch ţalobcov

pri odstraňovaní následkov zásahu ustavičným upratovaním. Výšku náhrady tejto škody určil

voľnou úvahou.

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd), konajúci o odvolaniach všetkých účastníkov,

rozsudkom z 28. novembra 2007 sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak,

ţe ţalobu zamietol. Ţalovaným nepriznal náhradu trov konania. Na rozdiel od súdu prvého

stupňa dospel k záveru, ţe výkonom stavebných prác nedošlo k takému zásahu, ktorý by bol

objektívne spôsobilý privodiť ujmu spočívajúcu v porušení alebo v ohrození práv ţalobcov

chránených ustanoveniami a nasl. . Podľa odvolacieho súdu

v súvislosti so stavebnou činnosťou všeobecne dochádza k určitému sťaţeniu, resp.

k zhoršeniu ţivotných podmienok fyzických osôb bývajúcich v blízkosti staveniska.

K zvýšenému hluku, prašnosti a k vibráciám dochádza „pravidelne na kaţdej stavbe“, a to aj

vtedy, ak realizátor stavebných prác v plnom rozsahu dodrţiava podmienky stanovené

stavebným povolením a právnymi predpismi. Podľa odvolacieho súdu iný výklad ustanovení

a nasl. „by bol v rozpore s potrebami praktického ţivota aj

s prihliadnutím na súčasnú rozsiahlu stavebnú činnosť v Bratislave.“ Naostatok, ţalovaná 1/,

ktorá sama stavebnú činnosť nevykonávala, nemohla svojím konaním ani zasiahnuť do práv

ţalobcov. Stavebnou činnosťou, vzhľadom na jej charakter „a na postavenie navrhovateľov“,

nemohla byť ich dôstojnosť alebo váţnosť zníţená, a uţ vôbec nie v značnej miere.

Ţalobcom závaţná ujma nehrozila a ani nevznikla. Aplikácia ustanovenia § 13 ods. 2

na danú vec preto neprichádza do úvahy. Podľa odvolacieho súdu súd

prvého stupňa nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav aj ustanovenie § 127 ods. 1

. Nie je totiţ moţné „zmiešavať“ uvedené ustanovenie

s ustanoveniami a nasl. , ako to nesprávne urobil súd niţšieho

stupňa. Predmetom konania totiţ nebola ochrana proti emisiám v zmysle § 127 ods. 1

a „nebolo preto právne relevantné zisťovanie, či stavebnou činnosťou

na predmetných stavbách došlo k obťaţovaniu navrhovateľov nad mieru primeranú

pomerom.“ Okrem toho, prekročenie miery primeranej pomerom v zmysle § 127 ods. 1

ešte nemusí mať za následok vznik zodpovednosti za zásah

do integrity fyzickej osoby v zmysle a nasl. . Podľa odvolacieho

súdu nie je naostatok správne ani rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade škody, pretoţe

v konaní nebol preukázaný protiprávny úkon ţalovaných v príčinnej súvislosti s ktorým by

ţalobcom vznikla škoda z dôvodu zvýšených nákladov na kúpu čistiacich prostriedkov.

Nemoţno totiţ bez ďalšieho za protiprávny úkon povaţovať stavebnú činnosť vykonávanú

na základe stavebného povolania, uzavrel svoje dôvody odvolací súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (dovolací súd) na dovolanie ţalobcov zrušil

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak majúc za to, ţe

odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený ţalobe vyhovujúci rozsudok

súdu prvého stupňa, nezodpovedá zákonným poţiadavkám. Uviedol, ţe v prejednávanej veci

odvolací súd zaloţil svoj záver o neopodstatnenosti ţaloby na ochranu osobnosti ţalobcov

predovšetkým na tom, ţe výkonom stavebných prác nedošlo k takému zásahu, ktorý by bol

objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť práva ţalobcov na ochranu ich osobnosti v zmysle

a nasl. , pretoţe pri výkone stavebnej činnosti „všeobecne“

dochádza k určitému zhoršeniu ţivotných podmienok fyzických osôb v okolí staveniska

a tieto osoby sú vţdy dotknuté stavebnou činnosťou, a to aj vtedy, ak stavebník vykonáva

svoju činnosť v súlade so stavebným povolením a právnymi predpismi upravujúcimi túto

činnosť. Podľa odvolacieho súdu iný výklad ustanovení a nasl.

„by bol v rozpore s potrebami praktického ţivota“. Dovolací súd povaţoval tento záver

odvolacieho súdu predovšetkým za protirečivý. Hoci odvolací súd hodnotil kaţdú stavebnú

činnosť, ako činnosť spôsobilú zhoršiť fyzickej osobe bývajúcej v blízkosti staveniska

uţívanie jej obydlia („v súvislosti so stavebnou činnosťou všeobecne dochádza k určitému

sťaţeniu, resp. zhoršeniu ţivotných podmienok fyzických osôb, ktoré bývajú v blízkosti

staveniska... fyzické osoby bývajúce v blízkosti staveniska sú vţdy svojím spôsobom

stavebnou činnosťou dotknuté“), napriek tomu dospel k záveru, ţe stavebná činnosť nie je

objektívne spôsobilá zasiahnuť do práv fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti (na pokojné

a nerušené uţívania obydlia). Záver odvolacieho súdu, ktorý v celom rozsahu poprel

správnosť podrobne odôvodnených záverov súdu prvého stupňa, ţe ochrana poskytovaná

fyzickej osobe podľa a nasl. zabezpečuje i záštitu pred priamymi

a bezprostrednými účinkami emisií rôzneho druhu, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú zdravé

ţivotné prostredie a celkové blaho fyzických osôb, nebol naostatok ani riadne odôvodnený.

Podľa dovolacieho súdu neslúţil presvedčivosti rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto časti ani

jednoduché konštatovanie, ţe iný výklad „by bol v rozpore s potrebami praktického ţivota“.

Pripomenul, ţe výklad normy „v súlade s potrebami praktického

ţivota“ nie je výkladom právnym, ktorý iba môţe byť významný pre právne posúdenie

zisteného skutkového stavu. Dovolací súd nepovaţoval za riadne odôvodnený ani záver

odvolacieho súdu, ţe „bolo by absurdné“, ak by za zásah do osobnostných práv ţalobcov

mala byť zodpovedná aj ţalovaná 1/, ktorá ţiadnu stavebnú činnosť nevykonávala a ako

investor bola v zmluvnom vzťahu iba so ţalovaným 2/. Uviedol, ţe za zásah moţno

povaţovať okrem aktívneho konania vo forme imisií aj nečinnosť subjektu, ktorému právne

predpisy ukladajú povinnosť aktívneho správania sa v zmysle ochrany obyvateľstva

pred hlukom, prachom a vibráciami. Dovolací súd za náleţitý nepovaţoval ani záver

odvolacieho súdu, ţe ţalobcom nemohlo vzniknúť právo na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch v zmysle . Z odôvodnenia tohto jeho

čiastkového záveru totiţ vyplývalo, ţe ho vyvodil iba z toho, ţe dôstojnosť a váţnosť

ţalobcov v spoločnosti (v rodine, v bydlisku, na pracovisku, v podnikaní, v politickom alebo

inom verejnom ţivote) nemohla byť v značnej miere zníţená. Za nenáleţitý povaţoval

dovolací súd aj záver odvolacieho súdu, ţe nie je správny poukaz súdu prvého stupňa

na ustanovenie , pretoţe predmetom konania v danej veci

nebola ochrana poskytovaná týmto ustanovením právam vlastnícka v susedských vzťahoch.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa totiţ nevyplývalo, ţe by predmetné

ustanovenie aplikoval na zistený skutkový stav veci priamo. Jeho úsilím bolo nepochybne

pomocou pojmu „nad mieru primeranú pomerom“, pouţitého v ustanovení § 127 ods. 1

, určiť mieru, kedy výkon stavebnej činnosti môţe nadobudnúť

povahu takého zásahu, ktorý je objektívnej spôsobilý ohroziť alebo poškodiť práva fyzickej

osoby na pokojné a nerušené uţívania obydlia. Naostatok dovolací súd súhlasil aj s dovolacou

námietkou ţalobcov, ţe je nepreskúmateľný napadnutý rozsudok aj v časti majúcej za to, ţe

„je iba v rovine teórie“ záver súdu prvého stupňa o výške škody vzniknutej tým, ţe

ţalobcovia museli na zmiernenie následkov zásahu podstatne zvýšiť výdaje na nákup

čistiacich prostriedkov. Dovolací súd pre ďalšie konanie, na ktoré vec vrátil z uvedených

dôvodov odvolaciemu súdu, poznamenal, ţe ochrana pred hlukom, prachom a vibráciami je

právom kaţdej fyzickej osoby. Táto ochrana je na najvyššej úrovni zabezpečovaná

medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a je poskytovaná ako

súčasť ochrany práva súkromného a rodinného ţivota, práva na ochranu výkonu vlastníctva

a práva na ochranu zdravia ( Čl. 10 ods. 2, Čl. 11 ods. 1, Čl. 31 a 35 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd a Čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

Na vnútroštátnej úrovni je ochrana poskytovaná predovšetkým ústavnoprávnymi normami

(napr. Čl. 19 ods. 2, Čl. 20 ods. 1, Čl. 21 ods. 1, Čl. 44 )

a predpismi verejného práva [napr. , platného do 31. mája 2006

(ktorý predpis, vzhľadom na čas tvrdeného zásahu, treba na danú vec aplikovať) ukladal

kaţdému, kto pouţíval alebo prevádzkoval zdroje hluku alebo vibrácii, povinnosť

technickými, organizačnými a ďalšími opatreniami zabezpečiť, aby hluk neprekračoval

najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie priestory a stavby a aby sa zamedzilo prenosu

vibrácií na fyzické osoby. (platné do 31. mája 2006)

ustanovovalo poţiadavky na ochranu zdravia pred rizikom z vystavenia hluku

a mechanickému kmitaniu (vibrácii). Týmto nariadením sa prebral právny akt Európskych

spoločenstiev a Európskej únie - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/EC

z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku

6

(Ú.v. ES L 189, 18.7.2002). Ustanovenie vyhlášky č. , okrem iného,

ustanovuje, ţe stavenisko nesmie ohrozovať a nadmerne obťaţovať okolie, osobitne hlukom,

prachom a pod.]. Ochranu pred uvedenými imisiami poskytujú na vnútroštátnej úrovni aj

predpisy súkromného práva. Najširšiu ochranu proti nim poskytuje

najmä svojimi prostriedkami na predchádzanie týmto zásahom (napr. v ustanoveniach prvej

hlavy šiestej časti), ale i prostriedkami následnej ochrany proti imisiám (napr. v ustanovení

§ 127 ods. 1). Takým prostriedkom ochrany je nepochybne aj ţaloba o ochranu osobnosti

( a nasl.). Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä ţivota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy. Výpočet osobnostných práv chránených

predmetným ustanovením nie je uzavretý (porovnaj slovo „najmä“) a rozsah ním chránených

zloţenie osobnosti fyzickej osoby sa neustále vyvíja. Do sféry týchto práv treba v súčasnosti

nepochybne zaradiť aj práva na primerané ţivotné prostredie, ktoré má veľmi blízko k právu

na ochranu súkromného a rodinného ţivota (porovnaj napr. rozsudky Európskeho súdu

pre ľudské práva vo veciach Guerro a ostatní c. Taliansko z 19. februára 1998, Lopez Ostra c.

Španielsko z 9. decembra 1994 a pod.). Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel

k záveru, ţe právo na priaznivé ţivotné prostredie, obsahom ktorého je i právo na pokojné

a nerušené uţívania obydlia, je subjektívnym hmotnoprávnym oprávnením (právom) fyzickej

osoby, ktoré sa moţno domáhať zákonom ustanoveným postupom pred správnymi a súdnymi

orgánmi. Neoprávneným zásahom je zásadne kaţdé konanie objektívne spôsobilé zasiahnuť

do práva fyzickej osoby chráneného v zmysle ustanovenia ; za

neoprávnený nemoţno povaţovať zásah do osobnostnej sféry iba vtedy, ak ide o okolnosti

vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná

obrana či krajná núdza, zákonné licencie podľa a

a pod.). Takým zásahom môţe byť za určitých okolností i výkon stavebnej činnosti. K vzniku

zodpovednostného vzťahu zo zásahu do osobnostných práv postačuje, ţe ide o zásah, ktorý je

spôsobilý niektorý z osobnostných práv „len“ ohroziť, nie je predpokladom vzniku tohto

vzťahu, aby k poškodeniu osobnostných práv aj došlo. Pre úspech ţaloby nie je teda nutné,

aby došlo aj k poškodeniu zdravia fyzickej osoby, ktorá je vystavená imisiám. Postačuje, ţe

tieto imisie sú takej intenzity alebo ich pôsobenie tak dlhodobé, ţe v ich dôsledku hrozí

fyzickej osobe poškodenie jej zdravia. Zásah do osobnostných práv musí byť neoprávnený,

teda v byť v rozpore s objektívnym právom. V prípade hluku, prašnosti a vibrácií bude zásah

neoprávnený vţdy, kým tieto imisie prekračujú záväzné hygienické limity. Pravda, zásah

môţe byť neoprávnený aj v prípade, ţe hygienické limity sú splnené, no napriek tomu

vzhľadom na konkrétne okolnosti sú v rozpore s objektívnym právom (napr. s ustanoveniami

, a a ).

Odvolací súd potom rozsudkom z 1. októbra 2009 sp.zn. rozhodol tak, ţe

rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola ţalovanému 2/ uloţená povinnosť ţalobcom

sa listom ospravedlniť, potvrdil a vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej

časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak majúc za to, ţe odvolania

ţalovaných sú sčasti dôvodné. Poukázal na to, ţe uţ v svojom skoršom rozsudku dospel

k záveru, ţe ţalovaná 1/, resp. jej právna predchodkyňa, vystupovala v pozícii investora,

nebola teda zhotoviteľkou predmetných stavieb, nevykonávala ţiadnu stavebnú činnosť

a nemohla teda ţiadnym spôsobom zasiahnuť do práva ţalobcov na ochranu ich osobnosti.

Uviedol, ţe na tomto závere zotrváva napriek rozhodnutiu dovolacieho súdu, ktorým bolo

jeho skoršie rozhodnutie zrušené. Dovolací súd totiţ vo svojom zrušujúcom rozhodnutí

nevyslovil ţiadny záväzný právny názor vo vzťahu k právnej predchodkyni ţalovanej 1/;

v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k ţalovanej 1/ iba vytkol odvolaciemu súdu, ţe

svoje závery riadne neodôvodnil. Pokračujúc v argumentácii odvolací súd uviedol, ţe ak

k zásahu do práv ţalobcov malo dôjsť stavebnou činnosťou, tak potom subjektom tohto

zásahu môţe byť iba ţalovaný 2/, ktorý na základe zmluvy s právnou predchodkyňou

ţalovanej 1/ stavebnú činnosť vykonával. Ak súd prvého stupňa dospel k iným záverom,

rozhodol nesprávne a preto bolo potrebné jeho rozhodnutie podľa

zrušiť v častiach, ktorými bolo právnej predchodkyni ţalovanej 1/ uloţená povinnosť listom

adresovaným ţalobcom sa ospravedlniť, povinnosť zaplatiť ţalobcom po 150 000,-- Sk

z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, povinnosť zaplatiť z toho istého titulu

ţalobcom po 30 000,-- Sk a povinnosť zaplatiť ţalobcom 4 300,-- Sk z titulu náhrady škody.

Dodal, ţe odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, ţe stavebnou

činnosťou, ktorú vykonával ţalovaný 2/, došlo k neoprávnenému zásahu do práva ţalobcov

na ochranu ich osobnosti. Preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola

ţalovanému 2/ uloţená povinnosť poskytnúť ţalobcom morálnu satisfakciu podľa § 13 ods. 1

O.z., nie však aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 O.z. Ohľadne

tejto náhrady priznanej súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe závery súdu prvého súdu

boli predčasné. Uviedol, ţe „z charakteru zásahu do práva ţalobcov na ochranu osobnosti

(výkon stavebných prác) je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, ţe v dôsledku tohto

zásahu nemohlo dôjsť k zníţeniu dôstojnosti ţalobcov a uţ vôbec nie v značnej miere a ani

ich váţnosti v spoločnosti.“ Preto bolo treba zisťovať, v čom konkrétne spočíva nepriaznivý

následok zásahu do osobnosti ţalobcov a či tento nepriaznivý následok spôsobil nemajetkovú

ujmu na osobnosti ţalobcov takého charakteru, ţe z objektívneho hľadiska ţalobcovia túto

ujmu pociťujú ako závaţnú. Inými slovami, bolo treba zisťovať, či morálne zadosťučinenie

poskytnuté ţalobcom nie je postačujúce vzhľadom na závaţnosť zásahu do práva na ochranu

osobnosti. Súd prvého stupňa v tomto ohľade nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu.

Vo vzťahu k náhrade škody uviedol, ţe ak v dôsledku stavebnej činnosti ţalovaného 2/ boli

ţalobcovia nútení pouţiť väčšie mnoţstvo čistiacich prostriedkov ako za obvyklého stavu,

vznikol im nárok na náhradu škody v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. Súd prvého stupňa však

na ustálenie výšky náhrady škody nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vychádzal

v podstate iba z tvrdení samotných ţalobcov. Rozhodnutie o výške škody zaloţil na úvahe

v zmysle , ale nevysvetlil, ako dospel k záveru, ţe z celkových nákladov na kúpu

čistiacich prostriedkov by ţalobcovia 15 % vynaloţili bez ohľadu na znečistenie bytu, keď

na druhej strane uviedol, ţe nie je moţné presne zistiť, aké náklady ţalobcovia vynakladajú

pri beţnom chode vecí. Taktieţ záver súdu prvého stupňa, ţe v období stavebných prác bola

intenzita upratovania minimálne sedemkrát väčšia ako obvykle, nemá podklad vo vykonanom

dokazovaní, uzavrel odvolací súd.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, jeho výroku, ktorým bol zrušený rozsudok súdu

prvého stupňa a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, podali ţalobcovia dovolanie.

Prípustnosť svojho mimoriadneho opravného prostriedku ţalobcovia vyvodzujú z ustanovení

a Na odôvodnenie dovolania uviedli, ţe aj keby bolo moţné

súhlasiť s tým, ţe dovolací súd v svojom rozsudku, ktorým zrušil skorší rozsudok odvolacieho

súdu, vo vzťahu k právnemu postaveniu právnej predchodkyne ţalovanej 1/ nevyslovil

konkrétny právny názor v tom zmysle, či táto zodpovedá alebo nezodpovedá za zásahy

do práv ţalobcov, z predmetného rozhodnutia dovolacieho súdu je zrejmé, ţe dovolací súd

v ňom zaujal celkom jednoznačný právny názor, ţe za zásah do práva do práv na ochranu

osobnosti moţno povaţovať okrem aktívneho konania vo forme imisií aj nečinnosť subjektu,

ktorému právne predpisy ukladajú povinnosť aktívneho správania sa v zmysle ochrany

pred hlukom, prachom a vibráciami. Ak teda odvolací súd v dôvodoch svojho napadnutého

rozhodnutia uviedol, ţe je to výlučne ţalovaný 1/, ktorý ako zhotoviteľ stavieb bol povinný

dodrţiavať všetky predpisy a postupovať v zmysle stavebného povolenia, zodpovedá za zásah

do práv ţalobcov bez toho, ţe by zohľadnil, či pre právnu predchodkyňu ţalovanej 1/

nevyplývala zo všeobecne záväzných právnych predpisov povinnosť dbať o taký výkon

stavebnej činnosti, ktorý nezasiahne do práv ţalobcov, ako to uviedol i dovolací súd, vo svojej

9

podstate tým odvolací súd sa odchýlil od záväzného právneho záveru dovolacieho súdu

v zmysel ustanovenia Ţalobcovia vidia vadu konania spočívajúcu v odňatí

ich moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia v tom, ţe odvolací

súd nijak neodôvodnil svoj záver, ţe za zásah do práv ţalobcov zodpovedá výlučne ţalovaný

2/. Vzhľadom na iné závery súdu prvého stupňa bolo jeho povinnosťou riadne vysvetliť,

prečo zaujal iný právny názor ako súd prvého stupňa a vyporiadať sa s argumentmi ţalobcov

v tom smere. Odvolací súd riadne neodôvodnil ani to, prečo pouţil ustanovenie § 221 ods. 1

písm. h/ , a v čom podľa neho spočívalo nesprávne pouţitie právneho predpisu

a nedostatočne zistenie skutkového stavu súdom prvého stupňa. Ţalobcovia tvrdia, ţe v danej

veci pouţitie ustanovenia ani neprichádzalo do úvahy, keďţe

neexistovala ani jedna z príčin zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa uvedených v tomto

ustanovení. Ak odvolací súd dospel k záveru, ţe právna predchodkyňa ţalovanej 1/

nezodpovedala za zásah do práv ţalobcov, mal sám zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa

podľa Podľa ţalobcov k odňatiu práva konať pred súdom došlo aj tým, ţe

odvolací súd nerozhodol o návrhu ţalobcov na zmenu ţalobu, ktorý uplatnili na pojednávaní

konanom dňa 1. októbra 2009. Z týchto dôvodov ţalobcovia vyvodzujú, ţe konanie

odvolacieho súdu je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a ţe naostatok rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj na nesprávnom právnom

posúdení veci. Podľa ţalobcov týmto nedostatkom je postihnuté konanie odvolacieho súdu aj

v častí týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ţalobcovia naostatok v dovolaní

prejavili nesúhlas so závermi odvolacieho súdu týkajúcimi sa náhrady škody. Odvolací súd

totiţ nenáleţite vytýka súdu prvého stupňa, ţe nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu

a vychádzal iba z tvrdení ţalobcov. Pri určení výšky náhrady škody súd prvého stupňa

postupoval podľa a výšku náhrady určil podľa svojej úvahy, ktorý svoj postup

dostatočne vysvetlil. Vychádzajúc z uvedeného ţalobcovia navrhli, aby dovolací súd zmenil

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa

v častiach, ktorými bola ţalovaným uloţená povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch a náhradu škody a zrušil ho v časti, ktorou odvolací súd zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie v časti týkajúcej sa povinnosti ţalovanej 1/

ospravedlniť sa listom ţalobcom a v tejto časti vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

K dovolaniu ţalobcov sa vyjadrila iba ţalovaná 1/. Navrhla dovolanie zamietnuť,

pretoţe konanie odvolacieho súdu nemá vady ţalobcami vytýkané.

10

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel k záveru, ţe dovolanie

ţalobcov prípustné nie je.

Dovolanie účastníka konania upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho

súdneho poriadku je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

Ţalobcovia napádajú dovolaním rozsudok odvolacieho súdu v jeho výroku, ktorým bol

zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V tejto časti

má ale rozhodnutie odvolacieho súdu procesnú povahu uznesenia. Podľa totiţ

odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje

uznesením. Tým, ţe zrušujúci výrok odvolacieho súdu je súčasťou jeho rozsudku (ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v časti ukladajúcej ţalovanému 2/

povinnosť ospravedlniť sa ţalobcom), nedošlo k zmene charakteru rozhodnutia. Podmienky

prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 239

Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia v predmetnej veci ale neprichádza

do úvahy, keďţe nejde o uznesenie uvedené v a , ale ani

o potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórii potvrdzujúcich uznesení

vymenovaných v aţ c/ Ustanovenia neobsahujú

úpravu prípustnosti dovolania obdobnú úprave v ustanovení , pripúšťajúcej

dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci. Dovolanie ţalobcov napádajúce rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec bola mu vrátená

na ďalšie konanie, by preto bolo prípustné len vtedy (ţalobcami v dovolaní vytýkané tzv. iné

vady konania a nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladajú), ak by

konanie súdu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo alebo samotné rozhodnutie, bolo postihnuté

vadou majúcou za následok tzv. zmätočnosť konania (tak aj uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 30. decembra 1994 sp.zn. , uverejnené v Zbierke

rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky, ročník 1995, pod por.č. 34, zošit 3,

str. 120).

11

Majúc na zreteli uvedené, dovolací súd potom, postupujúc podľa § 242 ods. 1 druhá

veta , skúmal, či dovolanie ţalobcov nie je prípustné podľa ustanovení aţ

g/ , ktoré pripúšťajú dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu)

odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závaţných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na skúmanie, či konanie

odvolacieho súdu nie je zaťaţené vadou v zmysle , pričom mal na zreteli,

ţe dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký z hľadiska

procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi odníma moţnosť pred ním konať

a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov.

Konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu takéto vady, majúce za následok tzv.

zmätočnosť konania, nemá.

Pokiaľ ţalobcovia tvrdia, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nevyhovuje poţiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to najmä

pokiaľ ide o ich úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, dovolací súd pripomína, ţe podľa

uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003

všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale

aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí

na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces. Dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005,

podľa ktorého súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní

podľa je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je

rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

12

( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať

na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní. Podľa dovolacieho súdu vzhľadom na súčasný stav konania treba pritom prihliadnuť

na to, ţe v konkrétnej veci odvolací súd nerozhodol s konečnou platnosťou, ale rozhodnutie

súdu prvého stupňa zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe napadnutá časť rozhodnutia

odvolacieho súdu zodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutí. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dôvody, ktoré ho viedli

k záveru, ţe subjektom zásahu do práv ţalobcov môţe byť iba ţalovaný 2/. Podľa

dovolacieho súdu závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s a ţe odôvodnenie dovolaním

napadnutej časti rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného v

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka.

Ako uţ odvolací súd uviedol vyššie, prípadné tzv. iné vady konania prípustnosť

dovolania nezakladajú a na takéto vady dovolací súd prihliadne len v prípade, ţe dovolanie

účastníka je prípustné. Rovnako, dovolacou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci

moţno odôvodniť len procesne prípustné dovolanie (viď ).

V rozhodovacej praxi dovolacieho súdu je zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je procesnou vadou konania

v zmysle , lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci

súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia

(porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ).

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

ţe v prejednávanej veci nie je dovolanie ţalobcov podľa

procesne prípustné. So zreteľom na to ich mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa

v spojení s ako smerujúci proti rozhodnutiu,

resp. jeho časti, proti ktorej nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

Dovolací súd ţalovaným náhradu trov konania nepriznal, lebo nepodali návrh na ich

náhradu ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. septembra 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová