Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/29/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného M. V., pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

a iné na neverejnom zasadnutí 14. septembra 2011 v Bratislave o sťaţnosti obvineného M. V.

proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica, zo 6. septembra 2011, sp. zn. 20/2011, rozhodol

t a k t o :

Podľa sťaţnosť obvineného M. V.

s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica, uznesením zo 6. septembra 2011, sp. zn. 20/2011, jednak pod bodom I/ podľa

zamietol ţiadosť obvineného M. V. o prepustenie z väzby

na slobodu a jednak pod bodom II/ podľa predĺţil väzbu obvineného

M. V. do 1. marca 2012.

Proti obidvom výrokom tohto uznesenia v zákonom stanovenej lehote podal obvinený

M. V. sťaţnosť, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

V rámci odôvodnenia obvinený M. V. argumentoval tým, ţe z listinných dôkazov,

ktoré predloţil sudcovi pre prípravné konanie, vyplýva, ţe vo všetkých obchodných

spoločnostiach sa uskutočnilo valné zhromaţdenie, ktorých účelom bola zmena v osobe

konateľa, v dôsledku čoho podľa jeho názoru pominula reálna obava z pokračovania v trestnej

činnosti.

2

V ďalšej časti odôvodnenia obvinený M. V. opätovne poprel spáchanie akejkoľvek

trestnej činnosti. Uviedol, ţe ţiadny právny predpis fyzickej osobe nezakazuje, aby bola

vlastníkom viacerých obchodných spoločností. V rokoch 2008 – 2010 vlastnil

50 obchodných spoločností, avšak všetky boli zaloţené a vykonávali svoju činnosť reálne

a v súlade s platnými právnymi predpismi. Tieto spoločnosti reálne zamestnávali ľudí

(650 zamestnancov, ktorí poberali mzdy, boli za nich platené zdravotné a sociálne odvody,

dane), vlastnili rôzne nehnuteľnosti a prenajímali obchodné priestory, čo je overiteľné

v príslušnom katastri nehnuteľností.

Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty bol podľa jeho tvrdenia obchodným

spoločnostiam vyplatený vţdy aţ po skončení daňovej kontroly príslušným rozhodnutím

daňového úradu.

Ţiadal preto, aby odvolací (správne má byť nadriadený) súd postupom podľa

zrušil napadnuté uznesenie a podľa a

ods. 3 prepustil ho z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti podľa

preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia

ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, ţe sťaţnosť obvineného M. V.

nie je dôvodná.

V prvom rade treba uviesť, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto veci

uţ dvakrát rozhodoval, a to jednak uznesením z 11. marca 2011, sp. zn. , ktorým

podľa zrušil uznesenie sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 3. marca 2011, sp. zn.

20/2011, v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol tak, ţe podľa

obvineného M. V. vzal do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/

, ktorá začala plynúť dňom 1. marca 2011 o 05.30 hod. s tým, ţe obvinený ju bude

vykonávať v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. b/

neprijal písomný sľub obvineného M. V. a podľa ani obvineným

M. V. ponúknutú peňaţnú záruke vo výške 50 000 eur, pričom sťaţnosť prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podľa § 193 ods. 1 písm.

3

c/ zamietol a jednak uznesením z 9. augusta 2011, sp. zn. , ktorým

podľa zamietol sťaţnosť obvineného M. V. proti uzneseniu

sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,

z 26. júla 2011, sp. zn. 20/2011.

Úvodom treba hneď povedať, ţe závery týchto uznesení sú v podstate naďalej

aktuálne a preto senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v celom rozsahu

na ne odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po postupe nariadenom vyššie citovaným

ustanovením z predloţeného spisového materiálu zistil, ţe trestné stíhanie vo veci bolo začaté

uzneseniami vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru

boja proti korupcii – Východ v Košiciach z 22. októbra 2010, ČVS: PPZ- 152/BPK-V-2010,

a z 25. januára 2011, ČVS: PPZ-152/BPK-V-2010, v oboch prípadoch pre zločin neodvedenia

dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Obvinenému M. V. bolo uznesením

vyšetrovateľa z 1. marca 2011 pod ČVS: PPZ-152/BPK-V-2010 vznesené obvinenie pre

zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.,

na skutkovom základe, ako je to uvedené v citovanom uznesení vyšetrovateľa, čo bolo

obvinenému a jeho obhajcom oznámené 1. marca 2011. Ďalšími uzneseniami vyšetrovateľa

v tejto veci z 18. apríla 2011 a 27. júna 2011 bolo obvinenému M. V. rozšírené obvinenie za

ďalšie čiastkové útoky kvalifikované ako zločin skrátenia dane a poistného podľa

§ 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne vznesené obvinenie aj za zločin neodvedenia dane

a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a rovnako tak tieţ rozšírené obvinenie

za ďalšie čiastkové útoky zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4

Tr. zák. a zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

V posudzovanej veci treba súhlasiť s názorom sudcu pre prípravné konanie, ţe dôvod

väzby v zmysle u obvineného M. V. naďalej trvá.

Od ostatného rozhodovania o väzbe obvineného najvyšším súdom nedošlo na jeho strane

k ţiadnym podstatným zmenám. Najvyšší súd pripomína, ţe väzbu je potrebné chápať ako

zaisťovací inštitút, slúţiaci k tomu, aby sa dosiahol účel trestného konania. Preto

je prirodzené, ţe rozhodovanie o väzbe je vedené vţdy v rovine pravdepodobnosti

(a nie istoty) ohľadne následkov, ktoré môţu nastať, ak nebude obvinený drţaný vo väzbe,

za súčasného zistenia, ţe doposiaľ získané skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutky, pre ktoré

4

sa vedie trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky stíhaného trestného činu a existuje

dôvodné podozrenie, ţe daný trestný čin spáchal práve obvinený. Trestné stíhanie obvineného

M. V. je v počiatočnom štádiu, pričom vo veci je potrebné vykonať celý rad ďalších dôkazov.

Napriek tomu doposiaľ získané dôkazy nasvedčujú tomu, ţe obvinený M. V. je dôvodne

podozrivý zo spáchania závaţnej trestnej činnosti, ktorú mal spáchať v priebehu dlhšieho

časového obdobia viacerými čiastkovými útokmi, a to napriek tomu, ţe za rovnakú trestnú

činnosť bola na neho uţ podaná obţaloba na Krajskom súde v Košiciach (sp. zn. ),

o ktorej zhodou okolností v odvolacom konaní konal a rozhodoval práve senát 5 T

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V tomto smere treba potom iba dodať, ţe vyššie

uvedené podozrenie nerozptýlili ani dôkazy zadováţené uţ počas výkonu väzby obvineného

M. V. Práve naopak, najmä zadováţené listinné dôkazy, len zvýrazňujú dôvodnosť jeho

trestného stíhania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej povaţuje za potrebné okrem iného uviesť,

ţe nikde nedefinuje pojem „konkrétne skutočnosti“. Pre obsah tohto pojmu

nemôţu byť stanovené ani ţiadne nemenné kritériá. Vţdy je potrebné vychádzať z konkrétnej

veci, osoby obvineného, jeho osobných pomerov. V posudzovanej veci tieto konkrétne

skutočnosti vyplývajú práve z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá mala byť páchaná

plánovite a organizovane po dobu dvoch rokov a mali z nej plynúť vysoké finančné zisky,

a to napriek uţ vedenému trestnému stíhaniu pre rovnakú trestnú činnosť.

Na tomto závere nič nemôţe zmeniť ani tá skutočnosť, ţe z iniciatívy obvineného

M. V. došlo k zmene v osobe konateľa v 68 obchodných spoločnostiach, keď

na valných zhromaţdeniach konaných v termíne od 11. júla do 13. júla 2011 bola ako konateľ

osoba obvineného M. V. vymenená za D. B. a L. V. Práve naopak pri uvedenej formálnej

zmene osoby konateľa bol použitý v podstate rovnaký modus operandi ako pri

skutkoch, pre ktoré je obvinený M. V. trestne stíhaný.

Čo sa týka výroku napadnutého uznesenia o predĺţení lehoty trvania väzby

u obvineného M. V. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe boli splnené všetky formálne

podmienky uvedené v na to, aby sudca pre prípravné konanie mohol o

tomto návrhu konať a rozhodnúť. Rovnako tak boli splnené všetky materiálne podmienky

uvedené v na predĺţenie lehoty trvania väzby

do 1. marca 2012, ktorú lehotu vzhľadom na povahu úkonov, ktoré vo veci je potrebné ešte

5

vykonať (najmä znalecké dokazovanie), moţno povaţovať za primeranú, keďţe dôvod

tzv. preventívnej väzby podľa naďalej trvá a vzhľadom

na obťaţnosť veci (obvinený je stíhaný pre závaţnú úmyselnú trestnú činnosť, ktorej sa mal

dopustiť v dlhšom časovom úseku viacerými skutkami, pričom vyšetrovací spis t. č. má viac

ako 11 zväzkov a okolo 5 000 strán) nebolo moţné skončiť trestné stíhanie v základnej lehote

trvania väzby, pričom prepustením obvineného M. V. na slobodu hrozí,

ţe by sa jeho pokračovaním v trestnej činnosti zmaril, resp. podstatne sťaţil účel trestného

konania.

Čo sa týka ţiadosti o väzbu je síce pravdou, ţe obvinený M. V. túto podal ešte pred

uplynutím 30 – dňovej lehoty od právoplatnosti ostatného rozhodnutia o väzbe,

ale Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadol k tomu, ţe obvinený v nej uviedol iné

dôvody, a to dôvod týkajúci sa zmeny osoby konateľa v jeho obchodných spoločnostiach.

Rovnako neušlo pozornosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ţe obvinenému

M. V. bola predĺţená väzba, pričom správne mala byť predĺţená lehota väzby. Išlo však len o

formálne pochybenie, na ktoré postačovalo upozorniť v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosť obvineného M. V.

proti obidvom výrokom napadnutého uznesenia ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/

zamietol.

Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky k procesnému postupu sudcu

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,

(ďalej len sudca pre prípravné konanie), povaţuje za potrebné uviesť nasledovné:

Sudca pre prípravné konanie potom, čo obvineného M. V. k návrhu prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len špeciálneho prokurátora) na predĺţenie lehoty väzby vypočul, v zápisnici

o výsluchu zapísal v plnom znení napadnuté uznesenie, jeho odôvodnenie a poučenie

o opravnom prostriedku spolu s vyjadreniami procesných strán, pričom bez toho, aby toto

uznesenie vypracoval, predloţil vec na rozhodnutie nadriadenému súdu o podanej sťaţnosti

obvineným M. V. odvolávajúc sa na ustanovenie ako

6

aj na rovnako uplatnený procesný postup v trestnej obvineného A. P., ktorá bola na

Najvyššom súde Slovenskej republiky vedená pod sp. zn. .

Podľa netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa upravuje

priebeh konania alebo spôsob vykonania dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje

hlavné pojednávanie alebo zasadnutie súdu.

Podľa rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané

v plnom znení v zápisnici o úkone okrem prípadu, ak by bolo treba rovnopis takého uznesenia

doručovať niektorej osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, moţno mu

doručiť rovnopis zápisnice.

V odseku 2 má zákon na mysli uznesenia, ktoré síce nespĺňajú podmienky v odseku 1,

ale ich vyhotovovanie by bolo napriek tomu formálne. Aby nemuseli byť vyhotovované,

je potrebné splnenie (zároveň) dvoch podmienok, a to jednak zapísanie plného znenia

v zápisnici a okrem toho neexistencia povinností doručovať také uznesenie niektorej

z oprávnených osôb. Pritom pokiaľ prichádza do úvahy odôvodnenie uznesenia, prináleţí

k plnému zneniu v zápisnici tieţ jeho (stručné) odôvodnenie.

V tomto smere senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru,

že uznesenie, ktorým sudca pre prípravné konanie predĺžil obvinenému lehotu väzby,

je potrebné vždy písomne vyhotoviť a doručiť procesným stranám, pričom v tomto

prípade nie je možné uplatniť procesný postup podľa

Napokon pre takýto výklad (a contrario) svedčí aj znenie ustanovenia

Podľa ak v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

nevyhovie návrhu prokurátora vziať obvineného do väzby, rozhodne o nevzatí do väzby

uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením uvedie v zápisnici o úkone;

to platí aj pre rozhodnutie o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhoduje podľa

§ 76 ods. 3 alebo 4.

7

Z týchto dôvodov potom Najvyšší súd Slovenskej republiky trestnú vec obvineného

M. V. pôvodne vedenú pod sp. zn. vrátil sudcovi pre prípravné konanie ako

predčasne predloţenú s tým, ţe vo veci je potrebné písomne vyhotoviť napadnuté uznesenie

a doručiť ho procesným stranám.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. septembra 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková