Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/28/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí 20. septembra 2011 v trestnej veci obžalovaného Ľ. R. a spol.,

pre trestný čin podvodu podľa , a

– účinný do 31. decembra 2005, o sťažnosti svedkyne M. B. proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline zo 16. septembra 2002, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa o trestnom konaní súdnom ()

v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 uznesenie Krajského súdu

v Žiline zo 16. septembra 2002, sp. zn. , z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline vo vyššie označenej trestnej veci na hlavnom pojednávaní

rozhodol uznesením zo 16. septembra 2002, sp. zn. , tak, že podľa § 66 ods. 1

o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších

predpisov účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „“) uložil poriadkovú pokutu

svedkyni M. B., nar. X., trvale bytom T., vo výške 3 000 (tritisíc) Sk.

Rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty predsedníčka senátu odôvodnila tým,

že svedkyňa M. B. bola v trestnej veci obžalovaného Ľ. R. a spol. predvolaná na hlavné

pojednávanie, ktorého termín bol vytýčený na 16. a 17. septembra 2002.

Na hlavné pojednávanie sa nedostavila bez dostatočného ospravedlnenia napriek tomu,

že predvolanie riadne prevzala. Keďže neuposlúchla príkaz, resp. výzvu súdu, mohla

ju predsedníčka senátu potrestať poriadkovou pokutou do výšky 50 000 Sk.

2

Proti tomuto uzneseniu podala svedkyňa M. B. v zákonnom stanovenej lehote

sťažnosť, ktorú písomne odôvodnila.

Poukázala na to, že predvolanie na hlavné pojednávanie v procesnom postavení

svedkyne v nej vzbudzuje napätie, ktoré v deň hlavného pojednávania vyvrcholilo sústavnou

nevoľnosťou s pocitom na odpadnutie. V takomto stave sa nedokáže sústrediť, vecne

uvažovať a odpovedať na otázky. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlňovala aj tým,

že v nadväznosti na jej zdravotný stav a časový odstup si nedokáže obnoviť spomienky

a potvrdila, že vo veci nie je a ani nebola zainteresovaná. Akékoľvek napätie, ale aj stretnutie

s neznámymi ľuďmi u nej vyvoláva parciálne epileptické záchvaty. Zároveň požiadala súd,

aby k jej svedeckej výpovedi došlo mimo súdneho pojednávania v prípade, ak by aj naďalej

trval na jej výsluchu.

Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie o uložení

poriadkovej pokuty zrušil.

Na podklade podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 147

ods. 1 a ods. 2 preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konania, ktoré

mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť svedkyne M. B. nie je dôvodná, napriek tomu však

napadnuté uznesenie o uložení poriadkovej pokuty zrušil.

Podľa kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie

alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu správa

urážlivo alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie

výzve, ktoré mu boli dané podľa tohto zákona, toho môže predseda senátu

a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán potrestať

poriadkovou pokutou do 50 000 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe

sa za príkaz daný súdom považuje aj riadne a včasné predvolanie na hlavné pojednávanie.

Z predloženého procesného spisu vyplýva, že svedkyňa M. B. bola riadne a včas

predvolaná na termín hlavného pojednávania určený na 16. a 17. septembra 2002, nakoľko

predvolanie osobne prevzala 10. septembra 2002. Možno poukázať aj na skutočnosť, že prvé

3

predvolanie na hlavné pojednávanie prevzal jej otec 25. júla 2002, z čoho možno vyvodiť, že

už od uvedeného dňa mohla mať svedkyňa vedomosť o termíne jeho konania.

Na hlavné pojednávanie sa nedostavila a svoju neúčasť na ňom vôbec neospravedlnila, čím

dala predsedníčke senátu krajského súdu dôvod na uloženie poriadkovej pokuty.

O okolnostiach brániacich jej v účasti na hlavnom pojednávaní ako o prekážke,

pre ktorú nemôže príkaz súdu daný podľa splniť – v posudzovanom

prípade dostaviť sa na určený termín hlavného pojednávania, na ktoré bola riadne a včas

predvolaná, mala vedomosť už predtým, a preto mala dostatok času na „dostatočné

ospravedlnenie“ svojej neprítomnosti na hlavnom pojednávaní.

Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty bolo svedkyni M. B. doručené 20. septembra

2002 a sťažnosť proti tomuto uzneseniu podala na pošte (ako vyplýva z podacej pečiatky

pošty na poštovej obálke) 23. septembra 2002.

Podľa veta prvá orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje,

môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného

konania.

Podľa ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným

osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie

a/ vyšetrovateľ alebo policajný orgán prokurátorovi, ktorý vykonáva

nad vyšetrovaním dozor, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento

prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému

prokurátorovi,

b/ prokurátor nadriadenému prokurátorovi alebo súdu,

c/ predseda senátu okresnému súdu nadriadenému krajskému súdu, predseda senátu

krajského súdu Najvyššiemu súdu; pritom doručí, ak treba, odpis sťažnosti

prokurátorovi a osobe, ktorá by mohla byť rozhodnutím o sťažnosti priamo

dotknutá s výnimkou sťažnosti podľa § 74 ods. 2.

Trestná vec obžalovaného Ľ. R. a spol. bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

predložená na rozhodnutie o sťažnosti svedkyne M. B. proti uzneseniu Krajského súdu

4

v Žiline zo 16. septembra 2002, sp. zn. , o uložení poriadkovej pokuty 2.

septembra 2011.

V tejto súvislosti nadriadený súd poukazuje na to, že aj napriek existencii dôvodu

na uloženie poriadkovej pokuty svedkyni M. B., ktorá sa na hlavné pojednávanie bez

dostatočného ospravedlnenia nedostavila, hoci bola riadne predvolaná, a neuposlúchla tak

príkaz daný súdom, nie je namieste trvať na uloženej poriadkovej pokute, nakoľko odo

dňa, kedy bola sťažnosť podaná, uplynie 23. septembra 2011 presne deväť rokov.

Je absurdné, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto štádiu konania sťažnosť

svedkyne zamietol a ponechal v platnosti napadnuté uznesenie krajského súdu o uložení

poriadkovej pokuty, ktoré po takom dlhom časovom odstupe už nemá žiadny zmysel.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol na neverejnom zasadnutí tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Na záver najvyšší súd považuje za nevyhnutné konštatovať, že každý kto

je v procesnom postavení svedka, je v zmysle povinný na predvolanie

sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi

alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Inštitút poriadkovej pokuty

( ) je totiž v prípade znemožnenia súdu plynule vo veci konať legálnym

prostriedkom na zabezpečenie riadneho priebehu súdneho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. septembra 2011

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M. Ivančíková