Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/4/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci obžalovaného T. T. a spol., pre trestný čin porušovania predpisov o obehu tovarov

v styku s cudzinou podľa § 8 ods. 1, § 124 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom

do 31. augusta 1999 a iné na verejnom zasadnutí 20. septembra 2011 v Bratislave o odvolaní

obžalovaného T. T. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. februára 2011, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa , v znení účinnom do 1. januára 2006

sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo vzťahu k obžalovanému T. T..

Na základe v znení účinnom do 1. januára 2006 sa obžalovaný

T. T.

uznáva za vinného, že

ako majiteľ a zároveň konateľ firmy N., ul. T., dňa X. v dopoludňajších hodinách

na Colnom úrade v Č., pobočka M., podal návrh na colné prejednanie 28.800 litrov tovaru

deklarovaného ako potravinárska esencia s číselným kódom X., naloženého na železničnom

vagóne č. X.-4 po predchádzajúcej vzájomnej dohode s doposiaľ nezistenými osobami

2

a odoslaného z firmy P., B., A., B., pre jeho firmu N. do M., hoci vedel, že vo vagóne

je naložených 28.800 litrov potravinárskeho liehu, čím by skrátil clo vo výške 767.566,- Sk

(25.478,52 eur) spotrebnú daň z liehu vo výške 6.638.976,- Sk (220.373,63 eur), dovoznú

prirážku vo výške 39.651,- Sk (1 316,17 eur) a daň z pridanej hodnoty vo výške 1.895.023,-

Sk (62.903,24 eur), všetko ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej Colným úradom Č.,

k čomu však nedošlo, pretože lieh bol colnými orgánmi zaistený a následne zlikvidovaný,

teda

v úmysle spáchať trestný čin sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť,

ktoré bezprostredne smerovalo ku skráteniu cla a inej platby vyberanej podľa zákona

pri dovoze tovaru a k spôsobeniu týmto činom škody veľkého rozsahu,

tým spáchal

pokus trestného činu porušovania predpisov o obehu tovarov v styku s cudzinou podľa

§ 8 ods. 1, § 124 ods. 2, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 124 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 a § 35 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. sa zrušuje rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom

zo dňa 13. apríla 2007, sp. zn. , vo výroku o treste, ktorým bol obžalovanému

T. T. podľa § 140 ods. 3 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 1

roka nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do I. nápravnovýchovnej

skupiny, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

O d ô v o d n e n i e

3

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len krajský súd) uznal

obžalovaného T. T. za vinného, že

ako majiteľ a zároveň konateľ firmy N., ul. T., dňa X. v dopoludňajších hodinách

na Colnom úrade v Č., pobočka M., podal návrh na colné prejednanie 28.800 litrov tovaru

deklarovaného ako potravinárska esencia s číselným kódom X., naloženého na železničnom

vagóne č. X.-4 po predchádzajúcej vzájomnej dohode s doposiaľ nezistenými‚ osobami

a odoslaného z firmy P., B., A., B., pre jeho firmu N. do M., hoci vedel, že vo vagóne

je naložených 28.800 litrov potravinárskeho liehu, čím by skrátil clo vo výške 767.566,- Sk

(25.478,52 eur) spotrebnú daň z liehu vo výške 6.638.976,- Sk (220.373,63 eur), dovoznú

prirážku vo výške 39.651,- Sk (1 316,17 eur) a daň z pridanej hodnoty vo výške 1.895.023,-

Sk (62.903,24 eur), všetko ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej Colným úradom Č.

k čomu však nedošlo, pretože lieh bol colnými orgánmi zaistený a následne zlikvidovaný.

Takto zistený skutok krajský súd kvalifikoval ako trestný čin porušovania predpisov

o obehu tovaru v styku s cudzinou v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 124 ods. 1, 2 písm. b/

účinného do 31. 8. 1999 v jednočinnom súbehu s trestným činom skrátenia

dane v štádiu pokusu podľa k , účinného

do 31. 8. 1999 a trestným činom skrátenia poplatkov a im podobných dávok v štádiu pokusu

podľa k , účinného do 31.8.1999.

Za spáchanie činu krajský súd obžalovanému uložil podľa § 148 ods. 5, § 40 ods. 1,

§ 35 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 19 mesiacov, pre výkon, ktorého

podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil obžalovaného do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Krajský súd zároveň podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. zrušil rozsudok Okresného súdu Žiar

nad Hronom zo dňa 13. 4. 2007 sp. zn. vo výroku o treste, ktorým mu bol podľa

, uložený trest odňatia slobody

v trvaní 1 roka nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody

do I. nápravnovýchovnej skupiny, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce. pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Tým istým rozsudkom bol obžalovaný M. Ž. oslobodený spod obžaloby podľa § 226

4

písm. b/ , v znení účinnom do 1. januára 2006, podľa ktorého sa v konaní vzhľadom

k podaniu obžaloby pred 1. januárom 2006 postupuje (ďalej len ). V tejto časti

nadobudol rozsudok právoplatnosť v konaní pred súdom prvého stupňa uplynutím lehoty

prokurátora na podanie odvolania (obžalovaný Ž. sa odvolania vzdal).

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie obžalovaný T. písomným

podaním obhajcu z 11. apríla 2011, ktoré odôvodnil následnými opakovanými podaniami.

V odvolaní napáda uznanie viny i výrok o treste. Má za to, že nebolo dokázané, že mal

vedomosť o skutočnom obsahu zásielky dopravenej na železničnú stanicu v M.. Domnieval

sa, že colne deklaruje esenciu, dodanie ktorej ďalšiemu odberateľovi mal predbežne

nakontrahované, nemôže byť teda páchateľom trestného činu a mal by byť spod obžaloby

oslobodený podľa Pre prípad posúdenia viny odvolacím súdom zhodne

s rozhodnutím súdu prvého stupňa navrhuje obžalovaný upustiť od uloženia súhrnného trestu

podľa § 37 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd), keďže nezistil dôvod

na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 , preskúmal podľa ,

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku krajského súdu, proti ktorým

mohol obžalovaný T. podať odvolanie, teda výroku o vine a výroku o súhrnnom treste,

týkajúcich sa jeho osoby. V zmysle naposledy uvedeného ustanovenia prihliadal najvyšší súd

pri odvolacom prieskume i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané.

Takto najvyšší súd zistil nasledovné:

Krajský súd po splnení dôkazných pokynov odvolacieho súdu uvedených v jeho

predchádzajúcom uznesení rozhodol na základe vecne správneho hodnotenia dôkazov, zistiac

skutok spáchaný obžalovaným T., zároveň aj za účasti iných, súdu neznámych osôb, ktorých

nestotožnenie však na pozitívnom závere o vine obžalovaného nič nemení.

Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, možno na neho odkázať najmä v tých pasážach,

ktoré reagujú na okolnosti, na ktoré poukázal už najvyšší súd vo svojom predchádzajúcom

rozhodnutí zo 7. septembra 2010 (resp. na časti z odôvodnenia tohto rozhodnutia, prevzaté

krajským súdom do odôvodnenia napadnutého rozsudku).

5

Treba však uviesť, že v oblasti skutkových zistení, resp. úvah o účasti obžalovaného

na žalovanom skutku, obsiahnutých vo vyššie uvedenom uznesení najvyššieho súdu, nešlo

o právny názor nadriadeného súdu (ako sa to v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza).

Išlo o poukázanie na dôkazné okolnosti a súvislosti, s ktorými sa bolo potrebné v konaní

pred súdom prvého stupňa vysporiadať ( ), avšak pri rešpektovaní

zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle

Keďže, ako už bolo uvedené, odvolací súd sa úvahami týkajúcimi sa hodnotenia

dôkazov rozsiahle zaoberal už v predchádzajúcom uznesení, obmedzuje sa v rámci tohto

odôvodnenia len na konštatáciu, že neevidovanie obžalovaným na hlavnom pojednávaní

predloženej zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy vo firme K., právnom nástupcovi spoločnosti

J. (v predloženej zmluve navyše Ing. B. figuroval ako obchodný riaditeľ spoločnosti, ktorým

nebol), záver o vine obžalovaného T. potvrdzuje a v potrebnej miere odstraňuje možné

pochybnosti v tomto smere.

V rozpore so zákonom však krajský súd postupoval pri právnej kvalifikácii činu,

čím obžalovaného znevýhodnil. Nesprávne bolo použité pravidlo o časovej účinnosti

(, vyjadrené v jeho , ktoré posúva

kvalifikáciu činu do sféry aplikácie v znení neskorších predpisov,

kde je potom obsahovo rovnako vyjadrené v § 16 ods. 1 tohto zákona). V zmysle uvedených

ustanovení je potrebné kvalifikačne použiť v tom znení (výberom od času

spáchania činu až do času rozhodovania súdu), ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší.

Na rozdiel od zákona účinného v čase spáchania činu (zákon použitý krajským súdom),

kde sa konanie obžalovaného posudzovalo ako jednočinný súbeh troch trestných činov

(osobitná trestnosť skrátenia cla, skrátenia dane a skrátenia poplatku, resp. jemu podobnej

dávky), počnúc 1. septembrom 1999 sa všetky platby vyberané podľa zákona pri dovoze

tovaru, resp. ich skrátenie, subsumuje pod ustanovenie § 124 ods. 2 Tr. zák. v znení potom

účinnom u tohto ustanovenia až do 1. januára 2006 (ako základnú skutkovú podstatu). Tak

je tomu i podľa súčasne účinného (), avšak pri použití

prísnejšej sankcie (pre žalovaný čin by išlo o sadzbu sedem až dvanásť rokov podľa § 254

ods. 5, § 125 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom od 1. januára 2006, čo je pre páchateľa

v dotknutej veci najmenej priaznivá zákonná úprava).

6

Najpriaznivejšie pre páchateľa je v danom prípade posúdenie žalovaného činu podľa

v znení účinnom do 1. januára 2006, a to pri výške minimálnej mzdy

(v nadväznosti na § 89 ods. 13 tohto zákona) k 31. decembru 2005, teda v naposledy účinnom

znení (z hľadiska dotknutých ustanovení osobitnej časti Trestného

zákona ide o úpravu účinnú od 1. septembra 1999 do 1. januára 2006).

Skrátenie poplatkov a im podobných dávok (čo sa vzťahuje na časť konkrétne

v prejednávanej veci vzniknutého colného dlhu, zodpovedajúcu dovoznej prirážke) nie je už

podľa právneho stavu po 31. auguste 1999 trestným činom, pokrytým samostatným

ustanovením osobitnej časti . Pri dovoze tovaru však podoba v tomto

období, až do 1. januára 2006 účinného ustanovenia § 124 ods. 2 Tr. zák. (rovnako ako § 254

ods. 2 súčasne účinného ) pokrýva všetky platby vyberané podľa zákona,

teda podľa osobitných zákonov, upravujúcich tieto povinné platby dovozcu.

Použitie úpravy v znení účinnom do 1. januára 2006 teda v prípade

colného dlhu pri posudzovanom dovoze vyvoláva potrebu zahrnúť do výšky škody

(tu kvalifikačne rovnorodej s rozsahom činu) aj hodnotu skrátenej dovoznej prirážky (okrem

spotrebnej dane, dane z pridanej hodnoty a cla). Napriek tomu je použitie tejto úpravy

pre páchateľa priaznivejšie než použitie zákona v znení účinnom v čase spáchania činu

(X.).

Nebolo by tomu tak, ak by súčet skrátenia dotknutých platieb posunul čin pri jeho

právnom posúdení v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty, upravenej v § 124 Tr. zák.,

do vyššieho odseku, resp. vyššej trestnej sadzby, než bola sadzba použitá pri ukladaní

súhrnného trestu krajským súdom (5 až 12 rokov odňatia slobody podľa § 148 ods. 5 Tr. zák.

v znení účinnom pred 1. septembrom 1999, a rovnako po zvyšnú dobu účinnosti zák. č.

).

Avšak výška skrátenej (spotrebnej a z pridanej hodnoty) dane zodpovedá z hľadiska

kritérií § 89 ods. 13 krajským súdom použitého zákona kvalifikačnému znaku „veľkého

rozsahu“, teda najvyššej sadzbe podľa § 148 tohto zákona (jeho odseku 5). Podľa rovnakých

zákonných kritérií zodpovedá pásmu „veľkého rozsahu“ aj po 31. auguste 1999 a v konečnom

dôsledku k 31. decembru 2005. Tomuto zákonnému znaku teda zodpovedá aj súčet s ďalšími

7

dvoma inkriminovanými položkami (clo a dovozná prirážka), ktorý činí 9 341 216 Sk,

v prepočtovom ekvivalente podľa konverzného kurzu 310 071, 57 eur.

Použitie , Tr. zák. (zák. č v jeho naposledy účinnom

znení), ktoré sa z hľadiska škody viaže na jej „značnú“ výšku, neprináša teda ukladanie trestu

v nižšej trestnej sadzbe (rovnako 5 až 12 rokov trestu odňatia slobody). Napriek tomu je (ako

už bolo uvedené), pre páchateľa priaznivejšie.

Je tomu tak preto, že nepôjde o jednočinný súbeh trestných činov, s ktorým by bolo

spojené prihliadnutie na priťažujúcu okolnosť podľa § 34 písm. i/ Tr. zák. v oboch

porovnávaných zneniach (páchateľ spáchal viac trestných činov).

Na túto okolnosť sa síce prihliadalo ako na priťažujúcu z hľadiska ukladania súhrnného

trestu za viacčinný súbeh trestných činov (bez použitia asperačnej zásady pri aplikácii § 35

ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, a to v zmysle § 299a ods. 3 tohto zákona),

avšak páchateľovi materiálne priťažuje v menšom rozsahu, než keby išlo o súbeh nie dvoch,

ale štyroch trestných činov.

Použitie v znení účinnom do 1. januára 2006 (teda v naposledy

účinnom znení ) je potom sekundárne pre páchateľa výhodnejšie aj preto,

že pri takejto kvalifikácii činu (teda podľa § 124 ods. 2, ods. 5 Tr. zák.) nedochádza

(na rozdiel od kvalifikácie podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., ktorá zodpovedá krajským

súdom použitému zneniu zákona) zo zákona k zaradeniu páchateľa pre výkon trestu odňatia

slobody do tretej nápravnovýchovnej skupiny (ako to vyplýva z § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

v oboch porovnávaných zneniach).

Keďže teda bolo v neprospech obvineného porušené ustanovenie ,

najvyšší súd podľa , v znení účinnom do 1. januára 2006

zrušil napadnutý rozsudok v časti, týkajúcej sa obžalovaného T. T., a s využitím § 259 ods. 3

tohto zákona rozhodol v otázke viny na nezmenenom skutkovom základe o spáchaní trestného

činu obžalovaným, kvalifikujúc zistený skutok tak, ako to zodpovedá výroku tohto rozsudku

a z hľadiska právnych úvah jeho odôvodneniu. Pokiaľ ide o pojmové znaky „skrátenia“ (tu cla

a inej platby vyberanej podľa zákona), subjektívnu stránku konania obžalovaného (priamy

úmysel pri osobitnej forme podvodu, spáchaného pokusom o uvedenie do omylu pracovníkov

8

colného úradu), a taktiež pokiaľ ide o charakteristiku vývojového štádia pokusu dotknutého

trestného činu, možno odkázať na odôvodnenie rozsudku krajského súdu a na predchádzajúce

uznesenie najvyššieho súdu.

Žiada sa ešte dodať, že zmenená právna kvalifikácia konania obžalovaného nič nemení

na absencii trestnosti konania spoluobžalovaného Ž. (najvyšší súd uvádza túto okolnosť len

informačne, keďže k právoplatnému oslobodeniu menovaného došlo už v konaní pred súdom

prvého stupňa).

V nadväznosti na zrušenie výroku o vine došlo v zmysle § 258 ods. 2 časť vety

za bodkočiarkou i k zrušeniu nadväzujúcich výrokov, týkajúcich sa uloženia súhrnného trestu

a k rozhodnutiu odvolacieho súdu o tejto otázke.

Trest uložený krajským súdom nebolo v dôsledku absencie odvolania prokurátora

v ďalšom konaní už možné sprísniť (zákaz reformácie „in peius“ podľa § 259 ods. 3 veta

druhá, ). Vychádzajúc z vyššie uvedenej situácie a v jej rámci, premietol

odvolací súd zmenu právnej kvalifikácie, ku ktorej došlo v prospech obžalovaného,

do adekvátneho zníženia súhrnného trestu odňatia slobody, uloženého súdom prvého stupňa.

Takto určil podľa § 124 ods. 5, § 35 ods. 2 (použitom v zmysle § 299a ods. 3) a § 40 ods. 1

Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 výmeru 14 mesiacov tohto trestu (neporušiac

pri mimoriadnom znížení trestu hranicu podľa § 40 ods. 5 písm. c/ tohto zákona).

Pre výkon trestu zaradil najvyšší súd obžalovaného podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

v znení účinnom do 1. januára 2006 do I. nápravnovýchovnej skupiny, keďže pred spáchaním

činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Výrok tohto rozsudku o zrušení predchádzajúceho rozsudku vo výroku o treste

pri aktuálnom ukladaní súhrnného trestu je vo vzťahu k napadnutému rozsudku obsahovo

zhodný.

Nárok na náhradu škody nebol v adhéznom konaní príslušným colným úradom

uplatňovaný, a vzhľadom na jeho hmotnoprávnu podstatu súčasti colného dlhu, ani v tomto

konaní uplatniteľný. Tento administratívnoprávny nárok nebol ako colný dlh vyrubený

ani v colnom konaní, nakoľko v tomto konaní došlo k rozhodnutiu o likvidácii dovezeného

liehu, čím dotknutý nárok zanikol.

9

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 20. septembra 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková