Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/39/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. M. K., zastúpeného Mgr. M. B., advokátom,

proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. I/222/6071-35017/2008/991266-r zo dňa 10. júna 2008, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -62 zo dňa 30. marca

2010 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -87

zo dňa 16. augusta 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -62 zo dňa 30. marca 2010 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu

v Bratislave č.k. -87 zo dňa 16. augusta 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobný návrh žalobcu,

ktorým sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.6.2008,

ktorým žalovaný v odvolacom konaní zamietol odvolanie žalovaného a potvrdil dodatočný

platobný výmer Daňového úradu Senec č. zo dňa 31.1.2008, ktorým

správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie

roku 2005 v sume 435 955,-Sk. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil s názorom

žalovaného, že vyrubený rozdiel na dani z príjmov fyzickej osoby u žalobcu vyplýva

z nepriznaného príjmu z predaja nehnuteľnosti kaštieľa v obci M. ako i pozemku, neuznaných

výdavkov spojených s opravou, údržbou a čiastočnou rekonštrukciou kaštiela v obci M..

Krajský súd ďalej dôvodil tým, že žalobca po tom, ako získal predmetné nehnuteľnosti dvomi

kúpnymi zmluvami, tak tieto nehnuteľnosti následne odpredal na základe kúpnej zmluvy zo

dňa 18.4.2005 kupujúcim Ing. J. S. a B. S., pričom vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností bol povolený dňa 10.10.2005 pod č. V 5293/05. Kúpna cena za predaj

predmetných nehnuteľností bola realizovaná v hotovosti a to v zmysle pokladničných

dokladov potvrdzujúcich, že záloha vo výške 160 000,-Sk bola daňovým subjektom prijatá

dňa 18.4.2005 a doplatok kúpnej ceny vo výške 3 040 000,-Sk dňa 6.10.2005 a žalobca

potvrdil, že oba tieto pokladničné doklady sám vystavil a podpísal. Krajský súd mal za to, že

správca dane ako i žalovaný postupovali v súlade so zákonom, keď i sumu 3 040 000,-Sk ako

druhú časť kúpnej ceny zahrnuli medzi príjmy žalobcu, a to i napriek tomu, že žalobca

predložil správcovi dane príjmový pokladničný doklad, v zmysle ktorého JUDr. K. vyplatil

Ing. S. v rovnaký deň 3 040 000,-Sk z titulu pôžičky. Taktiež podľa krajského súdu žalovaný

sa správne vysporiadal vo svojom rozhodnutí aj s námietkou žalobcu týkajúcou sa dohody zo

dňa 15.11.2004 uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou K. T., s.r.o., a Mgr. M. K. vo veci

odkúpenia drevárskych výrobkov určených pre nehnuteľnosť Kaštieľ M. v celkovej sume

2 300 000,-Sk. Žalobca totiž nepreukázal, že v dohode uvedené výrobky, a to 12 atypických

okien trojdielnych z vyzretého dreva opatrených zasúvacími drevenými žalúziami a vchodové

dvere, boli na nehnuteľnosti namontované a žeby tiež boli bývali súčasťou odpredanej

nehnuteľnosti, resp. boli osobitne odovzdané kupujúcemu. Správca dane vykonal dňa

6.9.2007 i obhliadku kaštieľa v obci M., a z miestneho zisťovania v čase obhliadky kaštieľa

bolo na prízemí okrem pôvodných okien osadených 6 kusov trojdielnych okien čiastočne

zasklených, holých, neošetrených bez žalúzií. Podľa vyjadrenia vlastníka boli tieto okná

3

v čase kúpy osadené ale nefunkčné, a žiadne iné stavebné úpravy neboli zistené a podľa

vyjadrenia nového vlastníka kaštieľa Ing. J. S., ktorý bol vypočutý ako svedok, nevyplýva,

žeby predchádzajúci vlastník teda žalobca vykonal na kaštieli reštaurátorské a rekonštrukčné

práce, že kaštieľ kúpil v dezolátnom stave a tieto skutočnosti doložil i znaleckým posudkom

vypracovaným znalcom.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd SR

rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil

žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa

vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd sa však

nevysporiadal s námietkou žalobcu, že kupujúci, na ktorých mal previesť vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam, nesplnili zmluvný záväzok a nevyplatili žalobcovi časť

kúpnej ceny vo výške 3 040 000,-Sk, pretože predložený listinný dôkaz, a to pokladničný

doklad na sumu 3 040 000,-Sk zo dňa 6.10.2005 je nepravdivý a žalobcovi takáto suma

nebola zo strany kupujúcich nikdy vyplatená. Poukázal na trestné konanie vedené OR PZ

ÚJaKP Pezinok, ČVS: ORP-983/1-OEK-BH-2007 vo veci trestného činu podvodu a ďalej

na občianskoprávne konanie vedené na Okresnom súde v Nových Zámkoch sp. zn. ,

kde žalobca žaluje Ing. J. S. a B. S. o neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 18.4.2005, ktorou im

mal previesť predmetný kaštieľ.

Podľa žalobcu správca dane postupoval v rozpore so zákonom, keď nevypočul vo veci

svedkov, ktorých žalobca navrhoval vypočuť a ktorí by potvrdili jeho tvrdenia. Taktiež žiadal

správcu dane o prerušenie daňovej kontroly do rozhodnutia príslušného súdu v konaní

o neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalobca poukázal na porušenie príslušných ustanovení

v znení neskorších predpisov zo strany správnych orgánov a vo veci

existujú i dôvody pre zrušenie oboch rozhodnutí správnych orgánov i z dôvodov ustanovenia

a .

Žalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a žiadal,

aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako súladný so zákonom potvrdil.

Poukázal na skutočnosť, že relevantné doklady ako kúpnopredajná zmluva, príjmový

pokladničný doklad na sumu 3 040 000,-Sk, ktoré žalobca vlastnoručne podpísal, potvrdzujú

prevzatie uvedenej sumy. Podpis žalobcu na týchto dokladoch nebol žalobcom nikdy

4

spochybnený. Pokiaľ žalobca poukázal na vedené trestné konanie na OR PZ UJaKP Pezinok

a konanie vedené na Okresnom súde v Nových Zámkoch, tak žalobca k odvolaniu,

a ani k žalobe, nedoložil rozhodnutia ukončených súdnych sporov, ktoré by potvrdzovali jeho

námietky. Zároveň žalovaný poukázal na výpoveď žalobcu uvedenú v zápisnici o ústnom

pojednávaní zo dňa 12.4.2007. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že správca dane vo veci

nevypočul navrhovaných svedkov, tak podľa žalovaného v danom prípade nebolo potrebné

vykonať výsluch svedkov, pretože správca dane mal dostatok dôkazov, na základe ktorých

vyčíslil daňovú povinnosť za rok 2005.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja

ods. 2 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil ( ), pričom termín verejného

vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke www.nsud.sk.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania žalobcu

posudzoval, či správne orgány ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne

zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietky žalobcu ohľadne hodnotenia

dôkazov zisťoval, či príslušné konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý

zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim

pravidlám spravodlivého procesu.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise správneho orgánu

je nesporné, že správca dane Daňový úrad Senec vykonal u žalobcu ako daňového subjektu

kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby, a to za zdaňovacie obdobie roku 2005.

Po prerokovaní protokolu správca dane vydal vo veci dodatočný platobný výmer

č. zo dňa 31.1.2008, ktorým v zmysle ust. § 44 ods. 6 písm. d) bod 1

v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu rozdiel na dani

z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005 v sume 435 955,-Sk. Žalovaný

5

ako odvolací orgán sa stotožnil so závermi zistenými vykonanou daňovou kontrolou

a tvrdenia žalobcu o nesprávnom vyhodnotení jednotlivých listinných dôkazov nepovažoval

za právne relevantné.

Ako vyplýva zo spisového materiálu, vyrubený rozdiel na dani z príjmov fyzickej

osoby vyplýva zo žalobcom nepriznaného príjmu z predaja nehnuteľnosti - Kaštieľ v obci M.,

a taktiež v súvislosti s neuznaním výdavkov spojených s opravou, údržbou a čiastočnou

rekonštrukciou kaštieľa v obci M.

Ako vyplýva zo spisového materiálu správneho orgánu, žalobca spoločne s Ľ. R.

kúpnou zmluvou zo dňa 27.8.2003 odkúpili od obchodnej spoločnosti K. T., s.r.o.,

v spoluvlastníckych podieloch v ½ nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. M., a to kaštieľ

2

súp. č. X., postavený na parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 9676m. Potom

ako bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti z uvedenej kúpnej

zmluvy, žalobca odkúpil spoluvlastnícky podiel ohľadne predmetných nehnuteľností od

spoluvlastníka Ľ. R. kúpnou zmluvou zo dňa 19.3.2004, pričom vklad vlastníckeho práva

z tejto kúpnej zmluvy bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 20.4.2004 pod č. k.

V 1235/04. Žalobca následne predmetné nehnuteľnosti predal kúpnou zmluvou zo dňa

18.4.2005 kupujúcim Ing. J. S. a B. S., pričom vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností bol povolený dňa 10.102005 pod č. V 5293/05.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.4.2005 z čl. IV. bod 1 vyplýva, že žalobca ako predávajúci

sa dohodol s kupujúcimi Ing. J. S. a B. S., že dohodnutá kúpna cena za predmetné

nehnuteľnosti predstavuje kúpnu cenu 3 200 000,-Sk a v zmysle čl. IV. bod 3 kupujúci sa

zaviazali, že uhradia kúpnu cenu žalobcovi tak, že v deň podpisu kúpnej zmluvy zložia

v hotovosti k rukám predávajúceho zálohu vo výške 5% kúpnej ceny, t.j. 160 000,- Sk

a zvyšných 95% kúpnej ceny, t.j. 3 040 000,- Sk uhradia v hotovosti do 30.11.2005, pričom

nezaplatením zvyšných 95% kúpnej ceny v stanovenej lehote stráca zmluva platnosť

a zložená záloha prepadá v prospech predávajúceho. V administratívnom spise správneho

orgánu sa nachádzajú i príjmové doklady, a to prvý zo dňa 18.4.2005, kedy JUDr. M. K.

prevzal od kupujúcich finančnú čiastku 160 000,-Sk, ako zálohu za predaj kaštieľa a druhý

pokladničný doklad zo dňa 6.10.2005 na sumu 3 040 000,-Sk, ako doplatok kúpnej ceny za

kaštieľ.

6

Pokiaľ žalobca sa bránil pred správcom dane tým, že sumu 3 040 000,-Sk

od kupujúcich neprevzal, tak v tomto smere dáva odvolací súd za pravdu žalovanému

ako i správcovi dane, že z ďalších dôkazov vyplýva, že žalobca predmetnú finančnú čiastku

od kupujúcich skutočne prevzal. Svedčia o tom príjmové pokladničné doklady na finančnú

čiastku 3 200 000,-Sk, pričom pri výsluchu u správcu dane sám žalobca potvrdil,

že na príjmových pokladničných dokladoch je jeho podpis, a že on tieto pokladničné

doklady i vystavil, a taktiež v návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností je tiež vlastnoručný podpis daňového subjektu.

Pokiaľ sa žalobca bránil i v priebehu preskúmavacieho konania rovnako

ako pred správcom dane tým, že v zmysle iného príjmového pokladničného dokladu vyplatil

následne Ing. S. 3 040 000,-Sk z titulu pôžičky, a že z toho je zrejmé, že k vyplateniu kúpnej

ceny v sume 3 040 000,- nikdy nedošlo, tak odvolací súd sa s takouto argumentáciou žalobcu

nestotožnil a naopak je toho názoru, že správne postupoval správca dane, keď o uvedenú

finančnú čiastku navýšil žalobcovi ako daňovému subjektu základ dane. Pokiaľ žalobca

argumentoval tým, že ďalším príjmovým pokladničným dokladom poskytol Ing. S. rovnaký

deň z titulu pôžičky finančnú čiastku 3 040 000,-Sk, a že preto predložený listinný dôkaz

o tom, že suma 3 040 000,- Sk bola zároveň vyplatená Ing. S., je potom ako simulovaný

právny úkon v zmysle ustanovenia neplatný, tak odvolací súd

takúto argumentáciu a obranu žalobcu nemohol akceptovať v prieskumnom konaní podľa

piatej časti hlavy druhej Správny súd nie je totiž súdnym orgánom vybaveným

právomocou, aby prejudiciálne skúmal otázku, do akej miery účastníci príslušnej zmluvy

prejavili svoju vôľu vážne uzavrieť príslušný právny úkon, a či ide o právny úkon neplatný

v zmysle ust. a nasl. . Pokiaľ preto žalobca je toho názoru,

že v danom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon a preto správca dane nesprávne ako

daňovému subjektu navýšil základ dane, tak odvolací súd uvádza, že takýmto súdom, ktorý by

bol príslušným zaoberať sa uvedenou argumentáciou žalobcu by bol všeobecný súd. Najvyšší

súd Slovenskej republiky rovnako ako krajský súd je povinný rešpektovať príslušné zásady

súdneho prieskumu a preto odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle ust. §

250i ods. 1 veta prvá pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

7

Pokiaľ žalobca vzhľadom na uvedené skutočnosti zaslal v priebehu odvolacieho

konania Najvyššiemu súdu SR i rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa

16.3.2011, č.k. -384, z ktorého vyplýva, že okresný súd rozhodol, že kúpna

zmluva uzatvorená dňa 18.4.2005 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými

Ing. J. S. a B. S. ohľadne predmetných nehnuteľností v kat. úz. obec M., je neplatná, tak

Najvyšší súd SR nemohol na tento listinný dôkazný prostriedok v priebehu odvolacieho

konania prihliadnuť. Naviac je potrebné zdôrazniť, že žalobca odvolaciemu súdu nepredložil

ani dôkaz o tom, žeby predmetné rozhodnutie Okresného súdu v Nových Zámkoch bolo

právoplatné. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR môže byť prípadné právoplatné

rozhodnutie všeobecného súdu iba podkladom pre iné konanie, ktoré by bolo možné prípadne

začať pred správcom dane na základe príslušného právneho prostriedku.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že to bol práve sám

žalobca, ktorý uzavrel s kupujúcim príslušnú kúpnu zmluvu dňa 18.4.2005 a sám taktiež

v podstate stanovil i podmienky predmetu kúpy.

Pokiaľ sa týka ďalšieho vecného problému, ktorý je predmetom tohto súdneho

prieskumu, ktorým je neuznanie výdavkov spojených s opravou, údržbou a čiastočnou

rekonštrukciou kaštieľa v M., odvolací súd považuje postup správcu dane ako i žalovaného za

súladný so zákonom, pokiaľ tieto výdavky žalobcu v celkovej sume 2 300 000,-Sk neuznal. Je

síce pravdou, že žalobca uzavrel dohodu s obchodnou spoločnosťou K. T., s.r.o. dňa

15.1.2004 ohľadne odkúpenia drevárskych výrobkov určených pre nehnuteľnosť Kaštieľ M.

v celkovej sume 2 300 000,-Sk. V zmysle uvedenej dohody, ktorá je súčasťou

administratívneho spisu správneho orgánu sa jedná o 12ks atypických okien trojdielnych

z vyzretého dreva opatrených zasúvacími drevenými žalúziami, ďalej vchodové dvere

do kaštieľa vrátane úpravy vchodu z dreva, avšak odvolací súd zhodne ako i súd

prvého stupňa v zmysle príslušných listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich

sa v administratívnom spise považuje za potrebné konštatovať, že daňový subjekt, teda

žalobca nepreukázal, žeby príslušné výrobky, ktoré sú predmetom dohody zo dňa 15.1.2004

medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou K. T., s.r.o., boli skutočne i v príslušnom kaštieli

namontované a žeby boli teda jeho súčasťou. Správca dane dokonca vykonal i miestne

zisťovanie, a to obhliadku dňa 6.9.2007, ktorá skutočnosť vyplýva i zo zápisnice správcu dane

z miestneho zisťovania a v čase obhliadky kaštieľa sa uvedené výrobky z dohody zo dňa

8

15.1.2004 nenachádzali v kaštieli ako jeho súčasť. Ako vyplýva zo zistení správcu dane, na

základe vykonanej obhliadky, tak na prízemí kaštieľa bolo okrem pôvodných okien,

osadených 6ks trojdielnych okien, čiastočne zasklených, holých, neošetrených, bez žalúzií,

správca dane taktiež žiadne stavebné úpravy nezistil. V tomto smere spočívala dôkazná

povinnosť na daňovom subjekte, aby vo vzťahu ku správcovi dane preukázal i skutočnú

existenciu výdavkov spojených s opravou, údržbou a čiastočnou rekonštrukciou kaštieľa v M..

Toto dôkazné bremeno žalobca neuniesol.

V zmysle ust. v znení neskorších predpisov

správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 uvedeného zákona možno ako dôkaz použiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť alebo objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa v znení neskorších predpisov sa do základu

dane zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho

dosiahnutie.

Podľa v znení neskorších predpisov je pri príjmoch

podľa ods. 1 písm. b/ až e/ výdavkom kúpna cena preukázateľne zaplatená za vec a finančné

prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu vo veci

vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s predajom veci okrem výdavkov na osobné účely.

Správca dane ako i žalovaný správny orgán postupovali pri svojej rozhodovacej

činnosti v súlade s vyššie uvedenými príslušnými ustanoveniami právnych predpisov

a je potrebné konštatovať, že správca dane vyhodnotil jednotlivé dôkazné prostriedky v súlade

so v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd postupoval v súlade so zákonom,

keď žalobný návrh žalobcu v zmysle ust. ako nedôvodný zamietol,

9

a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako zákonný podľa § 219 ods. 1

v spojení s ust. veta prvá potvrdil.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust.

v spojení s ust. za použitia ust. veta prvá . Žalobca

v odvolacom konaní úspech nemal, žalovanému správnemu orgánu trovy odvolacieho konania

nevznikli a preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. septembra 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová