Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/229/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,

PhD., v právnej veci žalobkyne: Okresná prokurátorka v Žiari nad Hronom, proti

žalovanej: Správa katastra Žiar nad Hronom, za účasti ďalších účastníkov konania:

1. Mgr. V. H., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu P. D. V. v konkurze, 2. MVDr. Ľ. K.,

3. D. M. a 4. P. M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Žiar nad Hronom

č. V 1951/06 zo dňa 13. novembra 2006, o odvolaní Okresnej prokurátorky v Žiari nad

Hronom proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -70 zo dňa 26.

februára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -70 zo dňa 26. februára 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou

sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej Správy katastra Žiar

nad Hronom č. V 1951/06 zo dňa 13.11.2006, ktorým správa katastra povolila vklad

2

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastri nehnuteľností zapísaných v kat. úz. H. Ž. na

LV č. X. a X., k.ú. P. na LV č. X., k.ú. D. T. na LV č. X., k.ú. H. na LV č. X., k.ú. H. T.

a v obci P. na LV č. X. a X., k.ú. T. a v obci L. – T. na LV č. X., k.ú. B. na LV č. X. na

základe kúpnej zmluvy uzavretej 26.10.2006 (ďalej len „kúpna zmluva“) Mgr. V. H.,

správkyňou konkurznej podstaty P. D. V. v konkurze ako predávajúcou a MVDr. Ľ. K., ako

kupujúcim. Podkladom na rozhodnutie bol návrh na vklad vlastníckeho práva, kúpna zmluva,

znalecké posudky, opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -224 zo

dňa 17.10.2006 (ďalej len „opatrenie“), ktorým súd udelil správkyni konkurznej podstaty

súhlas na predaj majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu spôsobom mimo dražby

a to nehnuteľností špecifikovaných v znaleckých posudkoch Ing. K. č. 46/2006, Ing. H. č. 7

a 6/2006, Ing. K. č. 9/2006 a uvedených v žiadosti správkyne konkurznej podstaty zo dňa

5.7.2006 MVDr. K. za kúpnu cenu 787.000,--Sk a uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -37 z 15.3.2006 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka P. D. V.

D. T. a o ustanovení Mgr. V. H. za správkyňu konkurznej podstaty (ďalej len „uznesenie

o vyhlásení konkurzu“). Ďalej z rozsudku krajského súdu vyplýva, že proti rozhodnutiu

žalovanej podala prokurátorský protest námestníčka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom

a to pod č.p.: Pd 43/09-5 zo dňa 3.6.2009 podľa § 22 ods. 1 písm. c/, § 26 ods. 1 a § 28 ods. 1

o prokuratúre v znení neskorších predpisov, pričom však o proteste

nerozhodla a predložila ho podľa § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre spolu so spisom na

rozhodnutie Katastrálnemu úradu v Banskej Bystrici, ktorý svojím rozhodnutím č. p.: 4/2009

zo dňa 23.6.2009 protestu prokurátora nevyhovel a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňom 13.7.2009. Ďalej z odôvodnenia rozsudku krajského súdu okrem iného vyplýva, že

z administratívneho spisu a výpovedí účastníkov konania mal krajský súd za preukázané, že

už v čase podania protestu okresnej prokurátorky (3.6.2009) boli napadnuté nehnuteľnosti

(pozemky i byt č. 5) prevedené na tretie osoby, ktoré tieto nehnuteľnosti nadobudli

dobromyseľne a v dobrej viere v to, že údaje katastra v čase následného prevodu boli

hodnoverné, záväzné a nespochybnené. Nehnuteľnosti – pozemky v kat. úz. P. zapísané na

LV č. X. a kat. úz. T. zapísané na LV č. X. boli predmetom kúpnej zmluvy medzi

predávajúcim MVDr. Ľ. K. a kupujúcim p. M., ktorý vklad vlastníckeho práva bol povolený

pod č. V 2709/08 dňom 20.11.2008, prevedený do katastra pvz 75/08 na LV č. X. a pvz 93/08

na LV č. X.. Byt č. 5 zapísaný na LV č. X. kat. úz. H. T. bol predmetom kúpnej zmluvy zo

dňa 30.4.2007 uzavretej medzi predávajúcim MVDr. Ľ. K. a kupujúcim Ing. D. M., ktorý

vklad vlastníckeho práva bol povolený pod LV č. X. dňa 16.5.2007 a prevedený pvz 19/07 na

LV č. X.. Z výpovede účastníka konania Ing. D. M. mal krajský súd preukázané, že

3

vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudol v dobrej viere a domáhal sa ochrany takto

nadobudnutých práv a prokurátor môže podľa podať návrh na začatie

konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch,

v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone,

pričom pri podaní takéhoto návrhu musí podľa dbať o to, aby práva

nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté, avšak takáto podmienka stanovená v §

249 ods. 3 nebola splnená. Ochrana vlastníckeho práva nadobudnutého v dobrej viere

požíva ochranu podľa SR, no v súlade s ústavnými princípmi právnej

istoty a ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcimi z pojmu demokratického právneho štátu

( SR). V zmysle názoru krajského súdu vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov,

pokiaľ svoje právo nadobudli v dobrej viere (dobromyseľne), požíva právnu ochranu. Ďalej

okrem iného z dôvodov rozsudku krajského súdu vyplýva, že o uplatnených reštitučných

nárokoch oprávnených osôb (okrem iného aj p. T. K.) bolo právoplatne rozhodnuté

Obvodným pozemkovým úradom v Žiari nad Hronom zo dňa 27.2.2007, pričom oprávneným

osobám bolo priznané právo na náhradu za pozemky vo forme náhradných pozemkov resp.

práv na finančnú náhradu za pôvodné pozemku, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré

neboli poskytnuté náhradné pozemky. Taktiež z listinných dôkazov predložených účastníkmi

konania podľa krajského súdu vyplýva, že Slovenský pozemkový fond v Žiari nad Hronom už

poskytol na žiadosť oprávnených osôb finančné náhrady päťdesiatim piatim oprávneným

osobám, ako aj skutočnosť, že boli vykonané pozemkové úpravy, schválený projekt

pozemkových úprav bol zapísaný do katastra nehnuteľností a pozemky nemožno vrátiť ani

fyzicky, nakoľko pôvodné parcely neexistujú, sú v inej grafickej a popisnej forme, čo vyplýva

z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. -430 zo dňa 25.8.2009.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podala odvolanie Okresná

prokuratúra Žiar nad Hronom a žiadala, aby Najvyšší súd SR zmenil rozsudok krajského súdu

tak, že rozhodnutie Správy katastra Žiar nad Hronom č. V 1951/06 z 13.11.2006 zruší a vec

vráti Správe katastra Žiar nad Hronom na ďalšie konanie. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdením

krajského súdu, že by správa katastra pri rozhodovaní o povolení vkladu vlastníckeho práva

postupovala v zmysle v znení účinnom do 31.8.2009.

Samotná bývalá správkyňa konkurznej podstaty uviedla na pojednávaní dňa 26.2.2010,

že opomenula zisťovanie, či na nehnuteľnosti nie sú uplatnené reštitučné nároky. T. K.

a ďalších 106 osôb neboli v zmysle povinné uplatňovať reštitučné

nároky u povinnej osoby a neskôr u správkyne konkurznej podstaty, pričom tieto nároky si

4

zákonným spôsobom a v zákonnej lehote uplatnili ešte pred vyhlásením konkurzu

na Obvodnom pozemkovom úrade Žiar nad Hronom. Pokiaľ by preto správkyňa konkurznej

podstaty bola komunikovala s Obvodným pozemkovým úradom Žiar nad Hronom, získala

by vedomosť o uplatnených reštitučných nárokoch. Skutkovou a právnou skutočnosťou, ktorá

mohla mať vplyv na povolenie vkladu bol práve uplatnený reštitučný nárok a ustanovenie § 4

ods. 2 , ktorý zo zákona odo dňa jeho účinnosti vyhlásil za neplatný

prevod takéhoto pozemku do vlastníctva iného, a teda zákon v tomto oznámení deklaroval

absolútnu neplatnosť prevodu nehnuteľností, na ktorú bol uplatnený reštitučný nárok. Pokiaľ

krajský súd dôvodil, že vzhľadom na ust. § 66e ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní

ide o lex specialis, ktorý má prednosť pred inými zákonmi, tak toto svoje tvrdenie podľa

prokuratúry krajský súd ničím neodôvodnil, najmä neobjasnil vzťah zákona o konkurze

a vyrovnaní k a najmä vo vzťahu k ust . tohto zákona,

ktorým sa vôbec ani nezaoberal a nezdôvodnil, prečo nie je možné v danej veci ho aplikovať.

K námietke súdu, že prokurátorská žaloba nešpecifikovala chýbajúce náležitosti kúpnej

zmluvy pri prevode bytu č. 5 podľa § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, je potrebné podľa prokuratúry uviesť, že už zo samotného obsahu kúpnej zmluvy

v časti týkajúcej sa prevodu bytu je zrejmé, že neobsahovala okrem základných údajov žiadne

iné náležitosti, ktoré sú obligatórnymi náležitosťami zmlúv o prevode bytu alebo nebytového

priestoru a vyplývajú z § 5 ods. 1 uvedeného zákona. Išlo o všetky náležitosti uvedené v § 5

ods. 1 písm. a/ až g/ zákona, čo je možné jednoznačne z obsahu zmluvy vyvodiť a vzhľadom

na obsah zmluvy nie je možné zistiť, či chýbajú aj ďalšie náležitosti ustanovené osobitným

zákonom. Ďalej prokuratúra uviedla, že pokiaľ zmluva obligatórne náležitosti uvedené v § 5

ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neobsahuje a neobsahuje aj ďalšie

náležitosti viazané na konkrétny byt, jej obsah odporuje zákonu, čoho normatívnym

dôsledkom je absolútna neplatnosť takejto zmluvy a súd na ňu musí prihliadať z úradnej

povinnosti, a poukázala na uznesenie MS SR . Z odôvodnenia rozsudku

krajského súdu vyplýva, že krajský súd sa s touto skutočnosťou vôbec podľa prokuratúry

nevysporiadal.

Správa katastra Žiar nad Hronom sa k odvolaniu Okresnej prokuratúry Žiar

nad Hronom vyjadrila, napadnuté rozhodnutie krajského súdu považuje za súladné

so zákonom a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle

ods. 1 v spojení s veta prvá bez nariadenia pojednávania s tým, že deň

verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, avšak z iných právnych dôvodov, než ktoré prezentuje

vo svojich dôvodoch krajský súd. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. septembra 2011 (§ 156

ods. 1 a 3 v spojení s veta prvá ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

V danom prípade Okresná prokuratúra v Žiari nad Hronom nesúhlas s rozhodnutím

Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici a jeho právnym názorom na danú problematiku,

prejavila podaním prokurátorskej žaloby v zmysle ust. , podľa

ktorého môže prokurátor podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora

a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

V prejednávanej veci podľa názoru Najvyššieho súdu SR Okresná prokuratúra v Žiari

nad Hronom podala však nesprávne na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobný návrh proti

rozhodnutiu Správy katastra Žiar nad Hronom č. V 1951/06 zo dňa 13.11.2006, ktorým bol

povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom správne mala okresná

prokuratúra svojou žalobou domáhať sa zrušenia rozhodnutia Katastrálneho úradu v Banskej

Bystrici č. -4 zo dňa 23.6.2009, ktorým rozhodnutím katastrálny úrad nevyhovel

protestu Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom Pd 43/09-5 zo dňa 3.6.2009. Uvedená

skutočnosť unikla pozornosti i Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý v konaní podľa piatej

časti hlavy druhej konal o žalobe žalobcu, kde v petite

žalobného návrhu sa prokuratúra domáhala priamo zrušenia základného rozhodnutia Správy

6

katastra Žiar nad Hronom č. V 1951/06 zo dňa 13.11.2006, ktorým rozhodnutím bol povolený

vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čo je neprípustné.

Podľa § 24 ods. 1, 2 zákona o prokuratúre konanie o proteste prokurátora je osobitným

konaním, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným

orgánom verejnej správy, opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný

všeobecne záväzný právny predpis. Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie o proteste

prokurátora sa primerane vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

o správnom konaní v znení neskorších predpisov upravuje

konanie o proteste prokurátora v odd. IV, v 4. časti označenej ako „Preskúmavanie

rozhodnutí“, a to v ust. § 69.

Podľa § 69 ods. 1 správneho poriadku ak sa protest prokurátora podal na správnom

orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému

protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

V zmysle o prokuratúre v znení neskorších predpisov

je protest prokurátora právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor

nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi

verejnej správy. Inštitút protestu prokurátora ako mimoriadny opravný prostriedok slúži

predovšetkým na odstraňovanie nezákonností postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy –

na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. V súvislosti

s podaním protestu prokurátora je potrebné uviesť, že základným obsahom vzťahu medzi

správnym orgánom a prokurátorom je oprávnenie prokurátora žiadať vybavenie protestu

a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora.

Predmetom preskúmania súdom v správnom súdnictve môže byť aj právoplatné

rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní, ktorým nebolo vyhovené protestu

prokurátora. Predmetom preskúmania súdom v tomto prípade môžu byť však iba rozhodnutia

vydané v konaní o proteste prokurátora, nie však pôvodné základné rozhodnutie správneho

orgánu (ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva z príslušnej zmluvy do katastra

nehnuteľností), ktoré bolo protestom prokurátora napadnuté. V danom prípade je potrebné

7

uvedomiť si, že úlohou správneho súdu v takomto preskúmavacom konaní nie je a ani nemôže

byť riešenie otázky zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia.

V zmysle ustanovenia je prípustné v správnom súdnictve podľa

piatej časti hlavy druhej preskúmať len také rozhodnutia,

ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. V danom

prípade sa totiž okresná prokurátorka nedomáhala preskúmania rozhodnutia Katastrálneho

úradu v Banskej Bystrici, ktorý rozhodoval v konaní o proteste prokurátora, keď

prokurátorskému protestu nevyhovel, avšak svojou prokurátorskou žalobou sa okresná

prokurátorka domáhala priamo preskúmania a zrušenia základného rozhodnutia Správy

katastra Žiar nad Hronom č. V-1951/06 zo dňa 13.11.2006, ktorým rozhodnutím bol povolený

vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže prokurátorskou žalobou nebolo napadnuté

rozhodnutie Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici vydané v konaní o proteste prokurátora,

tak za tejto skutkovej a právnej situácie nemohol ani Najvyšší súd SR priamo riešiť

a podrobiť otázke zákonnosti predchádzajúce rozhodnutie Správy katastra Žiar nad Hronom

č. V 1951/06 zo dňa 13.11.2006 zo základného konania, ktorým bol povolený vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Z ustanovenia vyplýva, že prokurátor môže žalobu podať do

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

Aj z logického a gramatického výkladu ust. vyplýva,

že predmetom súdneho prieskumu môže byť iba právoplatné rozhodnutie správneho orgánu

vydané v konaní, v ktorom nebolo vyhovené protestu prokurátora. Predmetom súdneho

prieskumu podľa piatej časti hlavy druhej v takomto prípade môže byť preto

iba rozhodnutie vydané v konaní o proteste prokurátora, nie však pôvodné rozhodnutie

správneho orgánu, ktoré prokurátor napadol prokurátorským protestom. V preskúmavacom

konaní by správny súd následne skúmal spornú otázku, či sa v konaní pred správnym

orgánom malo alebo nemalo prokurátorskému protestu vyhovieť.

8

Prokurátorský protest je významným právnym inštitútom, ktorá skutočnosť okrem

iného vyplýva i z ust. , v zmysle ktorého môže prokurátor podať žalobu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu

prokurátora, ktorú skutočnosť musí rešpektovať i správny súd tým, že bude skúmať,

či sa v konaní pred správnym orgánom protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť,

avšak z ustanovenia nie je možné ani extenzívnym výkladom vyvodiť

taký právny záver, že by prokurátor mohol priamo žalobným návrhom následne napadnúť

pôvodné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo protestom prokurátora napadnuté. Preto

pokiaľ prokurátor podá žalobu v zmysle ust. , tak môže svojim žalobným

návrhom napadnúť iba to rozhodnutie správneho orgánu, ktorým príslušný správny

orgán prokurátorskému protestu nevyhovel a nemôže napadnúť pôvodné rozhodnutie

správneho orgánu, pretože úlohou súdu v preskúmavacom konaní nie je riešiť otázku

zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia. Inštitút protestu prokurátora by potom v prípade,

ak mu správny orgán nevyhovie, stratil právny význam, ktorá skutočnosť určite nebola

úmyslom zákonodarcu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 v spojení

s ust. veta prvá potvrdil, avšak z iných právnych dôvodov.

Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a preto mu odvolací súd nemohol priznať

náhradu trov konania v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

za použitia ustanovenia veta prvá Žalovanému

správnemu orgánu ako i ďalším účastníkom konania v odvolacom konaní trovy nevznikli

a preto im odvolací súd náhradu trov konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. septembra 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová