Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
197/367741.6fbaba.pdf
PDF · 156.89 KB
No categories available
2Sži/1/2011
Najvyšší súd 2Sži/1/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny
Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. J. J., zastúpeného JUDr. J. P., advokátom,
proti žalovanému: Rozhlas a televízia Slovenska, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Rady Slovenskej televízie č.j.: INF/324/08/001/2008 zo dňa 22. mája 2008, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/101/09-41 zo dňa
27. októbra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/101/09-41 zo dňa 27. októbra 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie Rady Slovenskej televízie
zo dňa 22.5.2008 ako i list žalovaného zo dňa 23.4.2008 info zákon – 14/2008 v zmysle
§ 250j ods. 2 písm. d), ods. 3 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutím
Rady Slovenskej televízie zo dňa 22.5.2008 Rada STV v odvolacom konaní čiastočne
vyhovela odvolaniu žalobcu v časti týkajúcej sa sprístupnenia informácií označených
žalobcom v jeho žiadosti pod písm. a – c, avšak nevyhovela zároveň žiadosti žalobcu
o sprístupnenie informácií, ktoré žalobca požadoval pod bodmi d), e), f). Krajský súd takto
rozhodol, keď dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je po formálnej stránke z hľadiska
výroku napadnutého rozhodnutia Rady STV v rozpore s ustanovením § 59 ods. 2 správneho
poriadku, čo robí podľa krajského súdu rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným
pre nezrozumiteľnosť, pretože odvolací orgán môže v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku
prvostupňové rozhodnutie v odvolacom konaní zmeniť alebo zrušiť, ak sú pre to dôvody,
inak môže len odvolanie zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd zrušil napadnuté
rozhodnutie i ako nepreskúmateľné, pretože mal za to, že rozhodnutie Rady STV
je nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, a to pokiaľ ide o objasnenie zákonných
prekážok brániacich sprístupneniu informácií, ktoré žalobca požadoval pod bodmi d), e), f)
svojej žiadosti o sprístupnenie informácií. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva,
že dôvody napadnutého rozhodnutia postrádajú akúkoľvek argumentáciu prečo a z akých
konkrétnych dôvodov by sprístupnením informácií pod bodmi d) a e) malo dôjsť k porušeniu
ochrany práv duševného vlastníctva, resp. k zásahu do obchodného tajomstva. Z odôvodnenia
rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva, že pokiaľ je povinná osoba toho názoru, že tieto
zákonné prekážky bránia sprístupneniu žiadateľom požadovaných informácií, tak je vždy
potrebné zdôvodniť, aké skutočnosti podliehajú autorsko-právnej či inej ochrane vyplývajúcej
z duševného vlastníctva, resp. čo tvorí predmet obchodného tajomstva a akým spôsobom
by mohlo sprístupnením požadovanej informácie dôjsť k zásahu do týchto práv.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalovaný
a a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Žalovaný podrobne uviedol, že prečo nemohol sprístupniť žalobcom
požadované informácie pod bodmi d), e, f) jeho žiadosti a preto na rozdiel od krajského súdu
žalovaný odôvodnenie svojho rozhodnutia nepokladá za nedostatočné. Podľa žalovaného
napriek žalobcovmu takmer šikanóznemu konaniu sa snažil evidentne v plnej miere vyhovieť
jeho záujmu o požadované informácie. Žalovaný poukázal taktiež na skutočnosť,
že Rada STV nie je správnym orgánom a takéto postavenie je jej priznané len teoreticky
a sprostredkovane na základe použitia subsidiárneho právneho predpisu (zákon
č. 71/1967 Zb.), a to výlučne v prípade konania o opravných prostriedkoch v procese
poskytovania informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. Rada STV je orgánom Slovenskej
televízie a vzhľadom na túto skutočnosť nedisponuje Rada žiadnym administratívnym,
a teda ani právnym aparátom, a preto jej rozhodnutia objektívne nemôžu formálne
ani obsahovo dosahovať kvalitu rozhodnutí správnych orgánov. Napriek tomu žalovaný
je toho názoru, že jeho napadnuté rozhodnutie nie je možné považovať za nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť ani nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný zároveň
uviedol, že výrok rozsudku krajského súdu v časti týkajúcej sa trov konania považuje
z uvedených dôvodov taktiež za nesprávny.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a z hľadiska obsahu vyjadrenia
žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 214 ods. 2
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. septembra 2011 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania
žalovaným ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval a posudzoval, či príslušné konanie bolo
vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Vzhľadom na citáciu uvedeného ustanovenia správne preto dôvodí krajský súd
vo svojom rozsudku, že bolo povinnosťou žalovaného v odvolacom konaní dôsledne sa riadiť
v rámci rozhodovacej činnosti ustanovením § 59 ods. 2 správneho poriadku.
Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú preto dôvody, odvolací orgán
rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Správne konštatuje krajský súd, že z hľadiska obsahu bolo prvostupňové neformálne
rozhodnutie napadnutým rozhodnutím Rady STV čiastočne zmenené, nakoľko bolo
rozhodnuté o sprístupnení informácií, ktoré požadoval žalobca pod písmenami a až c svojej
žiadosti, a vo zvyšnej časti napadnutej žalobou bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené,
hoci to vo výroku rozhodnutia Rady STV nie je výslovne uvedené. Odvolací súd sa preto
okrem iného v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou krajského súdu, že Rada STV
vo svojom rozhodnutí prakticky nahradila činnosť prvostupňového správneho orgánu, ktorý
mal podľa zákona vydať rozhodnutie o nevyhovení žiadosti žalobcu, pokiaľ mal za to,
že k sprístupneniu uvedených informácií bránili zákonné prekážky.
Odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že výroková časť rozhodnutia Rady
STV ako odvolacieho orgánu nie je štandardnou zmenou rozhodnutia prvostupňového orgánu
a v zmysle ustálenej súdnej praxe v oblasti správneho súdnictva spôsobuje v podstate takáto
zmena výroku rozhodnutia, ako bola vykonaná v odvolacom rozhodnutí, nezákonnosť
rozhodnutia a správne konštatoval potom krajský súd, že takýto výrok rozhodnutia Rady STV
robí po formálnej stránke rozhodnutie nepreskúmateľným pre jeho nezrozumiteľnosť.
V zmysle čl. 1 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický
a právny štát.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality (zákonnosti)
zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať
jednak v oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi ako aj v oblastiach
ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe
zákonov a v ich medziach.
Pokiaľ Rada STV určitým dokumentom priznala napr. režim obchodného tajomstva,
tak v čom konkrétne má obchodné tajomstvo spočívať nie je v rozhodnutí Rady STV vôbec
bližšie uvedené. Správne preto potom krajský súd taktiež konštatoval, že rozhodnutie Rady
STV je preto nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd sa preto v plnom
rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia tak ako ich krajský súd prezentoval vo svojom
napadnutom rozsudku.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p. a žalobcovi napriek úspechu
v odvolacom konaní náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal.
Sám žalobca prakticky iba vo všeobecnej rovine poukazoval na nezákonnosť správnych
orgánov vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Žalovaný v odvolacom konaní úspech
nemal a vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 21. septembra 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová