Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sži/1/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. J. J., zastúpeného JUDr. J. P., advokátom,

proti žalovanému: Rozhlas a televízia Slovenska, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Rady Slovenskej televízie č.j.: INF/324/08/001/2008 zo dňa 22. mája 2008, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -41 zo dňa

27. októbra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -41 zo dňa 27. októbra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie Rady Slovenskej televízie

zo dňa 22.5.2008 ako i list žalovaného zo dňa 23.4.2008 info zákon – 14/2008 v zmysle

, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutím

2

Rady Slovenskej televízie zo dňa 22.5.2008 Rada STV v odvolacom konaní čiastočne

vyhovela odvolaniu žalobcu v časti týkajúcej sa sprístupnenia informácií označených

žalobcom v jeho žiadosti pod písm. a – c, avšak nevyhovela zároveň žiadosti žalobcu

o sprístupnenie informácií, ktoré žalobca požadoval pod bodmi d), e), f). Krajský súd takto

rozhodol, keď dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je po formálnej stránke z hľadiska

výroku napadnutého rozhodnutia Rady STV v rozpore s ustanovením § 59 ods. 2 správneho

poriadku, čo robí podľa krajského súdu rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľným

pre nezrozumiteľnosť, pretože odvolací orgán môže v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku

prvostupňové rozhodnutie v odvolacom konaní zmeniť alebo zrušiť, ak sú pre to dôvody,

inak môže len odvolanie zamietnuť a rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd zrušil napadnuté

rozhodnutie i ako nepreskúmateľné, pretože mal za to, že rozhodnutie Rady STV

je nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, a to pokiaľ ide o objasnenie zákonných

prekážok brániacich sprístupneniu informácií, ktoré žalobca požadoval pod bodmi d), e), f)

svojej žiadosti o sprístupnenie informácií. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva,

že dôvody napadnutého rozhodnutia postrádajú akúkoľvek argumentáciu prečo a z akých

konkrétnych dôvodov by sprístupnením informácií pod bodmi d) a e) malo dôjsť k porušeniu

ochrany práv duševného vlastníctva, resp. k zásahu do obchodného tajomstva. Z odôvodnenia

rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva, že pokiaľ je povinná osoba toho názoru, že tieto

zákonné prekážky bránia sprístupneniu žiadateľom požadovaných informácií, tak je vždy

potrebné zdôvodniť, aké skutočnosti podliehajú autorsko-právnej či inej ochrane vyplývajúcej

z duševného vlastníctva, resp. čo tvorí predmet obchodného tajomstva a akým spôsobom

by mohlo sprístupnením požadovanej informácie dôjsť k zásahu do týchto práv.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalovaný

a a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Žalovaný podrobne uviedol, že prečo nemohol sprístupniť žalobcom

požadované informácie pod bodmi d), e, f) jeho žiadosti a preto na rozdiel od krajského súdu

žalovaný odôvodnenie svojho rozhodnutia nepokladá za nedostatočné. Podľa žalovaného

napriek žalobcovmu takmer šikanóznemu konaniu sa snažil evidentne v plnej miere vyhovieť

jeho záujmu o požadované informácie. Žalovaný poukázal taktiež na skutočnosť,

že Rada STV nie je správnym orgánom a takéto postavenie je jej priznané len teoreticky

a sprostredkovane na základe použitia subsidiárneho právneho predpisu (zákon

č. ), a to výlučne v prípade konania o opravných prostriedkoch v procese

poskytovania informácií v zmysle Rada STV je orgánom Slovenskej

3

televízie a vzhľadom na túto skutočnosť nedisponuje Rada žiadnym administratívnym,

a teda ani právnym aparátom, a preto jej rozhodnutia objektívne nemôžu formálne

ani obsahovo dosahovať kvalitu rozhodnutí správnych orgánov. Napriek tomu žalovaný

je toho názoru, že jeho napadnuté rozhodnutie nie je možné považovať za nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť ani nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný zároveň

uviedol, že výrok rozsudku krajského súdu v časti týkajúcej sa trov konania považuje

z uvedených dôvodov taktiež za nesprávny.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a z hľadiska obsahu vyjadrenia

žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá bez nariadenia pojednávania v zmysle v spojení s

v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. septembra 2011 ( a v spojení s

ods. 1 veta prvá ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania

žalovaným ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval a posudzoval, či príslušné konanie bolo

vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok.

Podľa o slobodnom prístupe k informáciám

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú

sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

4

Vzhľadom na citáciu uvedeného ustanovenia správne preto dôvodí krajský súd

vo svojom rozsudku, že bolo povinnosťou žalovaného v odvolacom konaní dôsledne sa riadiť

v rámci rozhodovacej činnosti ustanovením § 59 ods. 2 správneho poriadku.

Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú preto dôvody, odvolací orgán

rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Správne konštatuje krajský súd, že z hľadiska obsahu bolo prvostupňové neformálne

rozhodnutie napadnutým rozhodnutím Rady STV čiastočne zmenené, nakoľko bolo

rozhodnuté o sprístupnení informácií, ktoré požadoval žalobca pod písmenami a až c svojej

žiadosti, a vo zvyšnej časti napadnutej žalobou bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené,

hoci to vo výroku rozhodnutia Rady STV nie je výslovne uvedené. Odvolací súd sa preto

okrem iného v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou krajského súdu, že Rada STV

vo svojom rozhodnutí prakticky nahradila činnosť prvostupňového správneho orgánu, ktorý

mal podľa zákona vydať rozhodnutie o nevyhovení žiadosti žalobcu, pokiaľ mal za to,

že k sprístupneniu uvedených informácií bránili zákonné prekážky.

Odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že výroková časť rozhodnutia Rady

STV ako odvolacieho orgánu nie je štandardnou zmenou rozhodnutia prvostupňového orgánu

a v zmysle ustálenej súdnej praxe v oblasti správneho súdnictva spôsobuje v podstate takáto

zmena výroku rozhodnutia, ako bola vykonaná v odvolacom rozhodnutí, nezákonnosť

rozhodnutia a správne konštatoval potom krajský súd, že takýto výrok rozhodnutia Rady STV

robí po formálnej stránke rozhodnutie nepreskúmateľným pre jeho nezrozumiteľnosť.

V zmysle veta prvá SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický

a právny štát.

Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality (zákonnosti)

zakotvený v SR znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať

jednak v oblasti viazanosti štátu , ústavnými zákonmi a zákonmi ako aj v oblastiach

ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe

zákonov a v ich medziach.

5

Pokiaľ Rada STV určitým dokumentom priznala napr. režim obchodného tajomstva,

tak v čom konkrétne má obchodné tajomstvo spočívať nie je v rozhodnutí Rady STV vôbec

bližšie uvedené. Správne preto potom krajský súd taktiež konštatoval, že rozhodnutie Rady

STV je preto nepreskúmateľné aj pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd sa preto v plnom

rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia tak ako ich krajský súd prezentoval vo svojom

napadnutom rozsudku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom v zmysle ustanovenia

za použitia ustanovenia veta prvá potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia

v spojení s ustanovením veta druhá a žalobcovi napriek úspechu

v odvolacom konaní náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal.

Sám žalobca prakticky iba vo všeobecnej rovine poukazoval na nezákonnosť správnych

orgánov vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Žalovaný v odvolacom konaní úspech

nemal a vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. septembra 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová