Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)7d9/364591.a65fce.pdf
PDF · 119.82 KB
No categories available
3To/2/2011
N a j v y š š í s ú d 3 To 2/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Viliama Dohňanského
v trestnej veci obţalovaného Ing. D. B. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1
Tr. zák. prerokoval na verejnom zasadnutí 21. septembra 2011 v Bratislave odvolanie
obţalovaného Ing. D. B. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku
z 1. decembra 2010, sp. zn. PK - 1T 42/2010 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obţalovaného Ing. D. B. s a z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 1. decembra 2010, sp. zn.
PK – 1T 42/2010, bol obţalovaný Ing. D. B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu
prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, ţe
dňa 30. mája 2007 v čase o 15.45 hod. v administratívnej budove M. B. ako referent
pre územné rozhodovanie a stavebný poriadok S. v B., majúc pridelenú agendu kolaudácie
prevádzky P., v telefonickom rozhovore si dal sľúbiť úplatok vo výške 5 000 Sk (165,97 €)
od Ing. K. K. po tom, čo to tento bezprostredne predtým telefonicky dohadoval s Ing. I. F.
a ktorý Ing. K. K., ako aj obvinený, označil slovom „päťka“ za to, ţe urýchlene a prednostne
vybaví administratívne vypracovanie a správoplatnenie kolaudačného rozhodnutia v súvislosti
s výstavbou a prevádzkovaním uvedenej nehnuteľnosti.
Za to mu bol podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36
písm. j/ Trestného zákona uloţený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, výkon
ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odloţený a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní dvoch rokov.
Zároveň súd obţalovanému uloţil podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona aj peňaţný trest
vo výmere 500 € s tým, ţe pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne
zmarený uloţil mu podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona náhradný trest odňatia slobody
v trvaní jedného roka.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obţalovaný Ing. D. B., ktoré
podrobne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
Namietal, ţe obhajoba sa s odôvodnením prvostupňového súdu pouţitia záznamu
telekomunikačnej prevádzky podľa ustanovenia § 115 ods. 7 Trestného poriadku
nestotoţňuje. Prikláňa sa k doslovnému výkladu tohto ustanovenia, t.j. je potrebné prihliadať
najmä na časť vety: „ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin
uvedený v odseku 1“, to znamená, ţe podľa názoru obhajoby, obligatórnou podmienkou
pouţitia záznamu telekomunikačnej prevádzky v inej trestnej veci je vedenie tohto iného
trestného konania pre trestné činy uvedené v odseku 1 § 115 Trestného poriadku súčasne
s trestným konaním, kde sa záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal.
V posudzovanej veci trestné konanie voči obţalovanému Ing. B. v čase,
keď sa záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, vedené nebolo.
Namietal tieţ, ţe procesným postupom súdu bolo porušené právo obţalovaného
na obhajobu, keď o tom istom skutku boli Ing. I. F. a Ing. K. K. vypočutí
aj v procesnom postavení obvinených, aj v procesnom postavení svedkov.
V písomných dôvodoch odvolania obţalovaný poukázal na nezrovnalosti, ktoré
v telefonických hovoroch uvádzal svedok Ing. P. L. a tieţ na mnoţstvo nepravdivých
skutočností, ktoré uviedol vo svojej výpovedi. Orgány činné v trestnom konaní a ani súd
sa s nimi nevysporiadali.
S poukazom na obsah výpovede svedka Ing. S. F. v odvolaní zdôraznil, ţe jeho
činnosť v predmetnom pracovnom zaradení spočívala hlavne v kontrolovaní kompletnosti
spisového materiálu, pričom za obsah jednotlivých rozhodnutí nezodpovedá a ani ich
nevybavuje. Nebolo mu nijakým spôsobom preukázané, ţe by pôsobil na prednostné, alebo
urýchlené vydanie kolaudačného rozhodnutia.
Napokon jeho odvolacia námietka tieţ smerovala k tomu, ţe v prípade kolaudačného
konania sa nejedná o obstarávanie vecí všeobecného záujmu. Kolaudačné rozhodnutie
je individuálny správny akt, ktorým sa rozhoduje o individuálnych právach stavebníka
poţívať stavbu.
Ţiadal preto, aby odvolaniu obţalovaného bolo v celom rozsahu vyhovené,
aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku sám rozhodol tak, ţe obţalovaného
spod obţaloby oslobodí, alternatívne, aby vec bola vrátená prvostupňovému súdu s tým,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe ak pôvodný záznam z telekomunikačnej
činnosti bol vykonaný na základe rozhodnutia príslušným súdom a spôsobom, ktorý
je v súlade s príslušnými ustanovenia Trestného poriadku a rešpektuje spomenuté princípy,
záznam je potrebné povaţovať za dôkaz získaný zákonným spôsobom, a potom neexistuje
ţiadny zákonný ani logický dôvod, prečo by následne takto zákonne získaný dôkaz nemohol
byť pouţitý ako dôkaz aj v inej trestnej veci (za splnenia podmienky, ţe trestné konanie
je vedené pre trestné činy vymenované v § 115 ods. 1 Trestného poriadku).
Slovo „súčasne“, ktoré je pouţité v ustanovení § 115 ods. 7 Trestného poriadku
je potrebné, na základe logického a gramatického výkladu, vzťahovať na okamih pouţitia
vyhotoveného záznamu pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdmi, ale nie
na okamih kedy sa odposluch vykonáva. Ustanovenie § 115 ods.7 upravuje iba pouţitie
uţ existujúceho záznamu o telekomunikačnej prevádzke a nie jeho vyhotovovanie. Slovko
„súčasne“ je preto potrebné v kontexte chápať tak, ţe súčasne v čase pouţitia záznamu musí
byť vedené trestné konanie.
Vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátor vyslovil presvedčenie, ţe kolaudačné
konanie nesie v sebe zjavné prvky obstarávania vecí všeobecného záujmu, pretoţe jeho
účelom je preskúmanie, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným
úradom v stavebnom konaní a či sa dodrţali zastavovacie podmienky určené územným
plánom zóny, alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení.
Stavebný úrad skúma, či skutočné realizovanie stavby, alebo jej uţívanie nebude ohrozovať
verejný záujem z hľadiska ochrany zdravia a ţivota osôb, ţivotného prostredia, bezpečnosti
práce a technických zariadení, a preto kolaudačné konanie a rozhodnutie je rozhodne
obstarávaním veci všeobecného záujmu.
Prvostupňový rozsudok povaţuje za zákonný a správny, a preto odvolanie
obţalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné.
Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané
podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku
a keďţe zistil, ţe nie sú dané, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, ţe skutok bol súdom prvého stupňa
ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodrţaní zásad
bezprostrednosti priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obţalovaného
na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle
zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por.
Aktérmi ţalovaného skutku boli obţalovaný Ing. D. B., Ing. I. F.
a Ing. K. K.. Obţalovaný Ing. B. spáchanie skutku v priebehu celého konania popieral.
Odvolací súd sa stotoţnil s obhajobou, ţe výpovede Ing. F. a Ing. K. nebolo moţné pred
súdom pouţiť ako dôkaz, pretoţe by to bolo porušením práva na obhajobu obţalovaného. Obe
tieto osoby boli v čase, keď sa viedlo spoločné konanie voči všetkým trom od 12. júla 2007
(začaté trestné stíhanie, obvinenie im bolo vznesené 24. októbra 2007) aţ do 25. mája 2009,
kedy bol obţalovaný Ing. B. vylúčený na samostatné konanie, vypočúvané ako obvinení,
v zmysle všetkých práv vyplývajúcich z tohto procesného postavenia. V posudzovanom
prípade však uţ boli vypočúvaní v procesnom postavení svedkov. Podľa ustálenej praxe
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenej okrem iného aj v obhajobou citovanom
rozhodnutí z 25. októbra 2007, sp. zn. 1 Toš 13/2007, procesný postup, keď o tom istom
skutku vypovedali svedkovia jednak v procesnom postavení obvinených a jednak
v procesnom postavení svedkov, je porušením práva na obhajobu.
Aj vzhľadom na uvedené je pravda, ţe ustáliť v posudzovanej veci skutkový stav
a vinu obţalovaného Ing. B. bolo moţné najmä na základe záznamu telekomunikačnej
prevádzky zachytenej orgánmi činnými v trestnom konaní, na základe príkazu sudcu, medzi
aktérmi skutku, teda medzi Ing. B., Ing. F. a Ing. K.. Úlohou odvolacieho súdu preto bolo
v prvom rade sa vyporiadať s odvolacou námietkou obţalovaného, ţe záznam
o telekomunikačnej prevádzke nebolo moţné v tomto konaní pouţiť, pretoţe záznamy boli
vyhotovené v inej trestnej veci a v čase, keď sa voči obţalovanému Ing. D. B. neviedlo ţiadne
trestné stíhanie.
V súvislosti so zodpovedaním otázky, či bolo pouţitie záznamov o uskutočnenej
telekomunikačnej prevádzke v trestnej veci proti obţalovanému Ing. B. v súlade
s ustanovením § 115 ods. 7 Trestného poriadku, je potrebné sa v úvode zmieniť o tom, kedy
je moţné zasiahnuť do práva na súkromie tak, aby to bolo v súlade so zákonom.
Do práva na súkromie moţno zasiahnuť len v odôvodnených prípadoch a na základe,
zásad legality, legitimity a proporcionality.
Legálny zásah znamená, ţe štát môţe do práva na súkromie zasiahnuť iba na základe
a v medziach zákona, pričom sa skúma, či k zásahu do súkromia došlo v súlade s platnými
právnymi predpismi.
Legitimita zásahu znamená, ţe do práva na súkromie moţno zasiahnuť len vtedy,
keď je to v záujme štátu z dôvodov ochrany národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,
predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky, zabezpečenia
hospodárskeho blahobytu krajiny a v záujme jednotlivcov z dôvodu ochrany ich práva
a slobôd.
Proporcionalita zásahu znamená, ţe k nemu moţno prikročiť len vtedy, keď je to
nevyhnutné a sledovaný cieľ nemoţno dosiahnuť miernejšími prostriedkami a iba v duchu
poţiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť vyznačujúcu sa pluralizmom, toleranciou
a voľným duchom.
Aby bolo moţné v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotiť
dôkaz získaný pouţitím informačno – technických prostriedkov ako dôkaz získaný zákonným
spôsobom v zmysle a v intenciách judikatúry Európskych orgánov ochrany práva, Ústavného
súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky moţno vo všeobecnosti
zhrnúť, ţe je potrebné, aby boli splnené tieto základné podmienky:
- podaný návrh spĺňa náleţitosti stanovené Trestným poriadkom alebo zákonom
č. 166/2003 o ochrane pred odpočúvaním
- príkaz alebo súhlas na pouţitie informačno – technických prostriedkov je riadne
odôvodnený, obsahuje všetky stanovené náleţitosti a bol vydaný príslušným súdom
a sudcom
- pouţitie informačno – technických prostriedkov bolo vykonané v súlade s vydaným
príkazom
- dôkaz získaný pouţitím informačno – technických prostriedkov je pouţiteľný
v trestnom konaní z hľadiska kvality, obsahu a úplnosti.
Odvolací súd sa oboznámil s utajovanou časťou spisu v trestnej veci obţalovaného
Ing. D. B. č.p. NS-V-3/2011 a môţe konštatovať, ţe záznam z telekomunikačnej činnosti bol
vykonaný na základe rozhodnutia príslušného súdu a sudcu, spôsobom ktorý
je v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a rešpektuje vyššie spomenuté
princípy. Tento záznam je preto potrebné povaţovať za dôkaz získaný zákonným spôsobom.
V ustanovení § 115 ods. 7 Trestného poriadku sa uvádza, ţe v inej trestnej veci,
ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, moţno
záznam pouţiť ako dôkaz len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie
pre trestný čin uvedený v odseku 1 § 115 Trestného poriadku.
V ods. 7 § 115 Trestného poriadku sú teda upravené podmienky na pouţitie tohto
inštitútu ako dôkazu v inej trestnej veci.
Podľa obhajoby treba toto ustanovenie vykladať doslovne, a to tak, ţe obligatórnou
podmienkou pouţitia záznamu telekomunikačnej prevádzky v inej trestnej veci je vedenie
tohto iného trestného konania pre trestné činy uvedené v § 115 ods. 1 Tr. por. súčasne
s trestným konaním, kde sa záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal.
Podľa názoru odvolacieho súdu však slovko „súčasne“ je potrebné správne vzťahovať
aţ k okamţiku pouţitia výsledkov odposluchu a nie uţ k okamihu vykonávania odposluchu.
Bolo by nelogické, aby zákonným spôsobom vykonaný odposluch a záznam
telekomunikačnej prevádzky, ktorý vo veci, v ktorej bol nariadený, mohol byť vykonaný
aj pred začatím trestného stíhania, ale v inej veci by mohol byť pouţitý len v tom prípade,
ak by uţ v dobe vykonávania tohto odposluchu bolo v tejto inej veci vedené trestné stíhanie
a nič by v tomto prípade nebránilo, aby bol súčasne nariadený odposluch aj v tejto veci,
kde dokonca na rozdiel od tej prvej veci by obvinený uţ bol známy. Opačný výklad by bol
v rozpore s argumentom reductione ad absurdum, nakoľko by viedol k záveru, ktorý nemá
rozumný zmysel a v podstate by znamenal vylúčenie pouţitia tohto ustanovenia
na rozhodujúcu väčšinu prípadov v praxi a znamenal by faktickú nemoţnosť pouţitia
predmetného ustanovenia.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd neakceptoval odvolaciu námietku
obţalovaného a uzatvára, ţe pouţitie záznamu z odposluchu telekomunikačnej prevádzky
v posudzovanej trestnej veci bolo ako dôkaz pouţité v súlade so zákonom.
Vychádzajúc z obsahu telefonických rozhovorov medzi Ing. F. a Ing. K. (č.l. 211
spisu), Ing. K. a Ing. B. (č.l. 212) a Ing. K. a Ing. F. (č.l. 213), ktoré nasledovali v jeden deň
bezprostredne po sebe a sú citované aj v prvostupňovom rozsudku, o vine obţalovaného
Ing. B. nemal pochybnosti ani odvolací súd.
Odvolaním namietané nezrovnalosti vo výpovedi svedka Ing. L. (ako sa zoznámil
svedok s Ing. K., kto vybavoval náleţitosti k vydaniu stavebného povolenia a pod.)
sú pre ustálenie skutkového stavu veci a viny obţalovaného irelevantné.
Prvostupňový súd nepochybil ani keď konanie obţalovaného Ing. B. právne posúdil
ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona.
V súvislosti s právnou kvalifikáciou konania obţalovaného sa dôsledne zaoberal
aj otázkou či kolaudačné konanie je konaním v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného
záujmu.
Odvolací súd nemohol akceptovať odvolaciu námietku obhajoby, ţe kolaudačné
konanie nie je konaním nesúcim znaky obstarávania vecí všeobecného záujmu a poukazoval
pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2000, sp. zn.
4 Tz 22/2000, (jednalo sa o katastrálne konanie).
Medzi prípadom, na ktorý sa odvoláva obhajoba, týkajúcim sa katastrálneho konania
a posudzovanou trestnou vecou, nie je moţné pouţiť analógiu, pretoţe katastrálne konanie
a kolaudačné konanie sú dve diametrálne odlišné konania, ktoré sú zaloţené na rozdielnych
princípoch, sú upravené inými zákonmi a predovšetkým tieto konania zabezpečujú celkom iné
funkcie štátu.
Katastrálne konanie, má charakter zabezpečovania individuálneho záujmu vlastníkov
nehnuteľností a charakter evidenčný, ale kolaudačné konanie nesie v sebe zjavné prvky
obstarávania vecí všeobecného záujmu.
Úlohy všeobecného záujmu sú zadefinované priamo v ustanovení § 81 ods. 1
stavebného zákona. Je nepochybné, ţe kolaudačné konanie nie je vecou iba individuálneho
záujmu stavebníka, ale je vecou všeobecného záujmu na dodrţiavaní pravidiel stavebnej
činnosti, ktorý sa bezprostredne dotýka aj ďalších subjektov, nie len stavebníka.
Z uvedených dôvodov je teda zrejmé, ţe vybavovanie kolaudačného rozhodnutia,
na rozdiel od katastrálneho konania, je jednoznačne obstarávaním veci všeobecného záujmu.
Pri úvahách o treste prvostupňový súd dôsledne zvaţoval všetky kritéria významné
pre voľbu druhu a výmery trestu, § 34 Trestného zákona a obţalovanému uloţil trest
zodpovedajúci zákonu. Zohľadnil spôsob spáchania činu, pohnútku získať majetkový
prospech, ale aj poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, ţe pred spáchaním trestného činu
viedol riadny ţivot a uloţil mu trest nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody, ktorý
aj podľa názoru odvolacieho súdu je spôsobilý vytvoriť podmienky na výchovu obţalovaného
k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny ţivot, ale súčasne je spôsobilý aj iných odradiť
od páchania trestných činov.
Uloţenie peňaţného trestu taktieţ zodpovedá zákonu, pretoţe obţalovaný sa svojim
konaním snaţil získať neoprávnený majetkový prospech.
Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového rozhodnutia v ţiadnom smere,
preto postupoval podľa § 319 Trestného poriadku a podané odvolanie zamietol
ako nedôvodné.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.
VBratislave 21. septembra 2011
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová