Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/2/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Viliama Dohňanského

v trestnej veci obţalovaného Ing. D. B. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1

Tr. zák. prerokoval na verejnom zasadnutí 21. septembra 2011 v Bratislave odvolanie

obţalovaného Ing. D. B. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku

z 1. decembra 2010, sp. zn. PK - a rozhodol

t a k t o :

Podľa odvolanie obţalovaného Ing. D. B. s a z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 1. decembra 2010, sp. zn.

PK – , bol obţalovaný Ing. D. B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu

prijímania úplatku podľa na skutkovom základe, ţe

dňa 30. mája 2007 v čase o 15.45 hod. v administratívnej budove M. B. ako referent

pre územné rozhodovanie a stavebný poriadok S. v B., majúc pridelenú agendu kolaudácie

prevádzky P., v telefonickom rozhovore si dal sľúbiť úplatok vo výške 5 000 Sk (165,97 €)

od Ing. K. K. po tom, čo to tento bezprostredne predtým telefonicky dohadoval s Ing. I. F.

a ktorý Ing. K. K., ako aj obvinený, označil slovom „päťka“ za to, ţe urýchlene a prednostne

vybaví administratívne vypracovanie a správoplatnenie kolaudačného rozhodnutia v súvislosti

s výstavbou a prevádzkovaním uvedenej nehnuteľnosti.

Za to mu bol podľa , , ,

písm. j/ uloţený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, výkon

ktorého mu bol podľa podmienečne odloţený a podľa

mu bola určená skúšobná doba v trvaní dvoch rokov.

2

Zároveň súd obţalovanému uloţil podľa aj peňaţný trest

vo výmere 500 € s tým, ţe pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne

zmarený uloţil mu podľa náhradný trest odňatia slobody

v trvaní jedného roka.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obţalovaný Ing. D. B., ktoré

podrobne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

Namietal, ţe obhajoba sa s odôvodnením prvostupňového súdu pouţitia záznamu

telekomunikačnej prevádzky podľa ustanovenia

nestotoţňuje. Prikláňa sa k doslovnému výkladu tohto ustanovenia, t.j. je potrebné prihliadať

najmä na časť vety: „ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin

uvedený v odseku 1“, to znamená, ţe podľa názoru obhajoby, obligatórnou podmienkou

pouţitia záznamu telekomunikačnej prevádzky v inej trestnej veci je vedenie tohto iného

trestného konania pre trestné činy uvedené v odseku 1 súčasne

s trestným konaním, kde sa záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal.

V posudzovanej veci trestné konanie voči obţalovanému Ing. B. v čase,

keď sa záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, vedené nebolo.

Namietal tieţ, ţe procesným postupom súdu bolo porušené právo obţalovaného

na obhajobu, keď o tom istom skutku boli Ing. I. F. a Ing. K. K. vypočutí

aj v procesnom postavení obvinených, aj v procesnom postavení svedkov.

V písomných dôvodoch odvolania obţalovaný poukázal na nezrovnalosti, ktoré

v telefonických hovoroch uvádzal svedok Ing. P. L. a tieţ na mnoţstvo nepravdivých

skutočností, ktoré uviedol vo svojej výpovedi. Orgány činné v trestnom konaní a ani súd

sa s nimi nevysporiadali.

S poukazom na obsah výpovede svedka Ing. S. F. v odvolaní zdôraznil, ţe jeho

činnosť v predmetnom pracovnom zaradení spočívala hlavne v kontrolovaní kompletnosti

spisového materiálu, pričom za obsah jednotlivých rozhodnutí nezodpovedá a ani ich

3

nevybavuje. Nebolo mu nijakým spôsobom preukázané, ţe by pôsobil na prednostné, alebo

urýchlené vydanie kolaudačného rozhodnutia.

Napokon jeho odvolacia námietka tieţ smerovala k tomu, ţe v prípade kolaudačného

konania sa nejedná o obstarávanie vecí všeobecného záujmu. Kolaudačné rozhodnutie

je individuálny správny akt, ktorým sa rozhoduje o individuálnych právach stavebníka

poţívať stavbu.

Ţiadal preto, aby odvolaniu obţalovaného bolo v celom rozsahu vyhovené,

aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku sám rozhodol tak, ţe obţalovaného

spod obţaloby oslobodí, alternatívne, aby vec bola vrátená prvostupňovému súdu s tým,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe ak pôvodný záznam z telekomunikačnej

činnosti bol vykonaný na základe rozhodnutia príslušným súdom a spôsobom, ktorý

je v súlade s príslušnými ustanovenia a rešpektuje spomenuté princípy,

záznam je potrebné povaţovať za dôkaz získaný zákonným spôsobom, a potom neexistuje

ţiadny zákonný ani logický dôvod, prečo by následne takto zákonne získaný dôkaz nemohol

byť pouţitý ako dôkaz aj v inej trestnej veci (za splnenia podmienky, ţe trestné konanie

je vedené pre trestné činy vymenované v ).

Slovo „súčasne“, ktoré je pouţité v ustanovení

je potrebné, na základe logického a gramatického výkladu, vzťahovať na okamih pouţitia

vyhotoveného záznamu pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdmi, ale nie

na okamih kedy sa odposluch vykonáva. Ustanovenie § 115 ods.7 upravuje iba pouţitie

uţ existujúceho záznamu o telekomunikačnej prevádzke a nie jeho vyhotovovanie. Slovko

„súčasne“ je preto potrebné v kontexte chápať tak, ţe súčasne v čase pouţitia záznamu musí

byť vedené trestné konanie.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátor vyslovil presvedčenie, ţe kolaudačné

konanie nesie v sebe zjavné prvky obstarávania vecí všeobecného záujmu, pretoţe jeho

účelom je preskúmanie, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným

úradom v stavebnom konaní a či sa dodrţali zastavovacie podmienky určené územným

4

plánom zóny, alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení.

Stavebný úrad skúma, či skutočné realizovanie stavby, alebo jej uţívanie nebude ohrozovať

verejný záujem z hľadiska ochrany zdravia a ţivota osôb, ţivotného prostredia, bezpečnosti

práce a technických zariadení, a preto kolaudačné konanie a rozhodnutie je rozhodne

obstarávaním veci všeobecného záujmu.

Prvostupňový rozsudok povaţuje za zákonný a správny, a preto odvolanie

obţalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané

podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení

a keďţe zistil, ţe nie sú dané, podľa preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, ţe skutok bol súdom prvého stupňa

ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodrţaní zásad

bezprostrednosti priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obţalovaného

na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle

zásad uvedených v ,

Aktérmi ţalovaného skutku boli obţalovaný Ing. D. B., Ing. I. F.

a Ing. K. K.. Obţalovaný Ing. B. spáchanie skutku v priebehu celého konania popieral.

Odvolací súd sa stotoţnil s obhajobou, ţe výpovede Ing. F. a Ing. K. nebolo moţné pred

súdom pouţiť ako dôkaz, pretoţe by to bolo porušením práva na obhajobu obţalovaného. Obe

tieto osoby boli v čase, keď sa viedlo spoločné konanie voči všetkým trom od 12. júla 2007

(začaté trestné stíhanie, obvinenie im bolo vznesené 24. októbra 2007) aţ do 25. mája 2009,

kedy bol obţalovaný Ing. B. vylúčený na samostatné konanie, vypočúvané ako obvinení,

v zmysle všetkých práv vyplývajúcich z tohto procesného postavenia. V posudzovanom

prípade však uţ boli vypočúvaní v procesnom postavení svedkov. Podľa ustálenej praxe

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenej okrem iného aj v obhajobou citovanom

rozhodnutí z 25. októbra 2007, sp. zn. , procesný postup, keď o tom istom

5

skutku vypovedali svedkovia jednak v procesnom postavení obvinených a jednak

v procesnom postavení svedkov, je porušením práva na obhajobu.

Aj vzhľadom na uvedené je pravda, ţe ustáliť v posudzovanej veci skutkový stav

a vinu obţalovaného Ing. B. bolo moţné najmä na základe záznamu telekomunikačnej

prevádzky zachytenej orgánmi činnými v trestnom konaní, na základe príkazu sudcu, medzi

aktérmi skutku, teda medzi Ing. B., Ing. F. a Ing. K.. Úlohou odvolacieho súdu preto bolo

v prvom rade sa vyporiadať s odvolacou námietkou obţalovaného, ţe záznam

o telekomunikačnej prevádzke nebolo moţné v tomto konaní pouţiť, pretoţe záznamy boli

vyhotovené v inej trestnej veci a v čase, keď sa voči obţalovanému Ing. D. B. neviedlo ţiadne

trestné stíhanie.

V súvislosti so zodpovedaním otázky, či bolo pouţitie záznamov o uskutočnenej

telekomunikačnej prevádzke v trestnej veci proti obţalovanému Ing. B. v súlade

s ustanovením , je potrebné sa v úvode zmieniť o tom, kedy

je moţné zasiahnuť do práva na súkromie tak, aby to bolo v súlade so zákonom.

Do práva na súkromie moţno zasiahnuť len v odôvodnených prípadoch a na základe,

zásad legality, legitimity a proporcionality.

Legálny zásah znamená, ţe štát môţe do práva na súkromie zasiahnuť iba na základe

a v medziach zákona, pričom sa skúma, či k zásahu do súkromia došlo v súlade s platnými

právnymi predpismi.

Legitimita zásahu znamená, ţe do práva na súkromie moţno zasiahnuť len vtedy,

keď je to v záujme štátu z dôvodov ochrany národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,

predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky, zabezpečenia

hospodárskeho blahobytu krajiny a v záujme jednotlivcov z dôvodu ochrany ich práva

a slobôd.

Proporcionalita zásahu znamená, ţe k nemu moţno prikročiť len vtedy, keď je to

nevyhnutné a sledovaný cieľ nemoţno dosiahnuť miernejšími prostriedkami a iba v duchu

poţiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť vyznačujúcu sa pluralizmom, toleranciou

a voľným duchom.

6

Aby bolo moţné v súlade s ustanovením vyhodnotiť

dôkaz získaný pouţitím informačno – technických prostriedkov ako dôkaz získaný zákonným

spôsobom v zmysle a v intenciách judikatúry Európskych orgánov ochrany práva, Ústavného

súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky moţno vo všeobecnosti

zhrnúť, ţe je potrebné, aby boli splnené tieto základné podmienky:

- podaný návrh spĺňa náleţitosti stanovené alebo zákonom

č. 166/2003 o ochrane pred odpočúvaním

- príkaz alebo súhlas na pouţitie informačno – technických prostriedkov je riadne

odôvodnený, obsahuje všetky stanovené náleţitosti a bol vydaný príslušným súdom

a sudcom

- pouţitie informačno – technických prostriedkov bolo vykonané v súlade s vydaným

príkazom

- dôkaz získaný pouţitím informačno – technických prostriedkov je pouţiteľný

v trestnom konaní z hľadiska kvality, obsahu a úplnosti.

Odvolací súd sa oboznámil s utajovanou časťou spisu v trestnej veci obţalovaného

Ing. D. B. č.p. NS-V-3/2011 a môţe konštatovať, ţe záznam z telekomunikačnej činnosti bol

vykonaný na základe rozhodnutia príslušného súdu a sudcu, spôsobom ktorý

je v súlade s príslušnými ustanoveniami a rešpektuje vyššie spomenuté

princípy. Tento záznam je preto potrebné povaţovať za dôkaz získaný zákonným spôsobom.

V ustanovení sa uvádza, ţe v inej trestnej veci,

ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, moţno

záznam pouţiť ako dôkaz len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie

pre trestný čin uvedený v odseku 1 .

V ods. 7 sú teda upravené podmienky na pouţitie tohto

inštitútu ako dôkazu v inej trestnej veci.

7

Podľa obhajoby treba toto ustanovenie vykladať doslovne, a to tak, ţe obligatórnou

podmienkou pouţitia záznamu telekomunikačnej prevádzky v inej trestnej veci je vedenie

tohto iného trestného konania pre trestné činy uvedené v súčasne

s trestným konaním, kde sa záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal.

Podľa názoru odvolacieho súdu však slovko „súčasne“ je potrebné správne vzťahovať

aţ k okamţiku pouţitia výsledkov odposluchu a nie uţ k okamihu vykonávania odposluchu.

Bolo by nelogické, aby zákonným spôsobom vykonaný odposluch a záznam

telekomunikačnej prevádzky, ktorý vo veci, v ktorej bol nariadený, mohol byť vykonaný

aj pred začatím trestného stíhania, ale v inej veci by mohol byť pouţitý len v tom prípade,

ak by uţ v dobe vykonávania tohto odposluchu bolo v tejto inej veci vedené trestné stíhanie

a nič by v tomto prípade nebránilo, aby bol súčasne nariadený odposluch aj v tejto veci,

kde dokonca na rozdiel od tej prvej veci by obvinený uţ bol známy. Opačný výklad by bol

v rozpore s argumentom reductione ad absurdum, nakoľko by viedol k záveru, ktorý nemá

rozumný zmysel a v podstate by znamenal vylúčenie pouţitia tohto ustanovenia

na rozhodujúcu väčšinu prípadov v praxi a znamenal by faktickú nemoţnosť pouţitia

predmetného ustanovenia.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd neakceptoval odvolaciu námietku

obţalovaného a uzatvára, ţe pouţitie záznamu z odposluchu telekomunikačnej prevádzky

v posudzovanej trestnej veci bolo ako dôkaz pouţité v súlade so zákonom.

Vychádzajúc z obsahu telefonických rozhovorov medzi Ing. F. a Ing. K. (č.l. 211

spisu), Ing. K. a Ing. B. (č.l. 212) a Ing. K. a Ing. F. (č.l. 213), ktoré nasledovali v jeden deň

bezprostredne po sebe a sú citované aj v prvostupňovom rozsudku, o vine obţalovaného

Ing. B. nemal pochybnosti ani odvolací súd.

Odvolaním namietané nezrovnalosti vo výpovedi svedka Ing. L. (ako sa zoznámil

svedok s Ing. K., kto vybavoval náleţitosti k vydaniu stavebného povolenia a pod.)

sú pre ustálenie skutkového stavu veci a viny obţalovaného irelevantné.

Prvostupňový súd nepochybil ani keď konanie obţalovaného Ing. B. právne posúdil

ako zločin prijímania úplatku podľa .

8

V súvislosti s právnou kvalifikáciou konania obţalovaného sa dôsledne zaoberal

aj otázkou či kolaudačné konanie je konaním v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného

záujmu.

Odvolací súd nemohol akceptovať odvolaciu námietku obhajoby, ţe kolaudačné

konanie nie je konaním nesúcim znaky obstarávania vecí všeobecného záujmu a poukazoval

pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2000, sp. zn.

, (jednalo sa o katastrálne konanie).

Medzi prípadom, na ktorý sa odvoláva obhajoba, týkajúcim sa katastrálneho konania

a posudzovanou trestnou vecou, nie je moţné pouţiť analógiu, pretoţe katastrálne konanie

a kolaudačné konanie sú dve diametrálne odlišné konania, ktoré sú zaloţené na rozdielnych

princípoch, sú upravené inými zákonmi a predovšetkým tieto konania zabezpečujú celkom iné

funkcie štátu.

Katastrálne konanie, má charakter zabezpečovania individuálneho záujmu vlastníkov

nehnuteľností a charakter evidenčný, ale kolaudačné konanie nesie v sebe zjavné prvky

obstarávania vecí všeobecného záujmu.

Úlohy všeobecného záujmu sú zadefinované priamo v ustanovení § 81 ods. 1

stavebného zákona. Je nepochybné, ţe kolaudačné konanie nie je vecou iba individuálneho

záujmu stavebníka, ale je vecou všeobecného záujmu na dodrţiavaní pravidiel stavebnej

činnosti, ktorý sa bezprostredne dotýka aj ďalších subjektov, nie len stavebníka.

Z uvedených dôvodov je teda zrejmé, ţe vybavovanie kolaudačného rozhodnutia,

na rozdiel od katastrálneho konania, je jednoznačne obstarávaním veci všeobecného záujmu.

Pri úvahách o treste prvostupňový súd dôsledne zvaţoval všetky kritéria významné

pre voľbu druhu a výmery trestu, a obţalovanému uloţil trest

zodpovedajúci zákonu. Zohľadnil spôsob spáchania činu, pohnútku získať majetkový

prospech, ale aj poľahčujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, ţe pred spáchaním trestného činu

viedol riadny ţivot a uloţil mu trest nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody, ktorý

aj podľa názoru odvolacieho súdu je spôsobilý vytvoriť podmienky na výchovu obţalovaného

9

k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny ţivot, ale súčasne je spôsobilý aj iných odradiť

od páchania trestných činov.

Uloţenie peňaţného trestu taktieţ zodpovedá zákonu, pretoţe obţalovaný sa svojim

konaním snaţil získať neoprávnený majetkový prospech.

Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového rozhodnutia v ţiadnom smere,

preto postupoval podľa a podané odvolanie zamietol

ako nedôvodné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

VBratislave 21. septembra 2011

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová