Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/28/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja

Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného

V. Z., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 22. septembra 2011 v Bratislave dovolanie

obvineného V. Z., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. D. M. proti uzneseniu Krajského

súdu v Trenčíne z 21. októbra 2009, sp. zn. , a podľa § 386 ods. 1, ods. 2, § 388

ods. 1 takto

rozhodol:

I. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 21. októbra 2009, sp. zn. ,

a v konaní, ktoré mu predchádzalo z dôvodu predpokladaného v ustanovení § 371 ods. 1

písm. j/

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení v n e p r c h obvineného V. Z.

Napadnuté uznesenie s a z r u š u j e.

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

2

Krajskému súdu v Trenčíne s a p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

II. Podľa sa obvinený V. Z.

d o v ä z b y n e b e r i e.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 11. marca 2009, sp. zn. , bol

obvinený V. Z. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa

, Tr. na tom skutkovom

základe, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry

ml. N. Z., nar. X. a rozsudkom Okresného súdu vo Vyškove, sp. zn.

, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. júla 1990 bol zaviazaný prispievať na jej

výživu mesačne sumou 500 Kč od 1. septembra 1989 vždy do 5. dňa v mesiaci vopred,

pričom dlžné výživné za obdobie od 1. septembra 1989 do 31. mája 1990 vo výške 4 500 Kč

bol zaviazaný splácať k rukám matky dieťaťa spolu s bežným výživným v mesačných

splátkach po 200 Kč, výživné mal plniť I. H., matke dieťaťa, trvale bytom B. č. 4, N. č. X.,

Česká republika, tejto povinnosti sa v Prievidzi od právoplatnosti rozsudku o určení

výživného, teda od 5. augusta 1992 do konca augusta 2008 s výnimkou obdobia mesiacov júl

1997, september 1997, november 1997, január 1998, marec 1998, november 1998, obdobia

od 30. júla 1999 do 31. januára 2001, marca 2001, mája 2001, obdobia od 1. augusta 2001

do 6. januára 2002, februára 2002, apríla 2005, novembra 2005 vyhýbal tak, že aj keď

pracoval, vyživovaciu povinnosť zamestnávateľom nenahlásil, ďalej sa živil brigádnicky

a z brigádnicky zarobených peňazí tiež na výživu dieťaťa ničím neprispel, bol opakovane

vyradený z úradu práce pre nespoluprácu, teda neprejavoval vážny záujem získať si prácu

a takisto aj vo výkone trestu odňatia slobody nie vo všetkých prípadoch pri nástupe

v uvedenom období nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť, napríklad vo väzbe v Brne, kde bol

od 25. októbra 1998 do 2. novembra 1998 si vyživovaciu povinnosť nenahlásil, takisto ako

zamestnanec firmy K., s. r. o., S., si vyživovaciu povinnosť pri nástupe do zamestnania

nenahlásil, v období od 29. apríla 2005 do 29. novembra 2005, kedy sa nachádzal vo výkone

trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici – Kráľová, žiadosť o úhradu výživného poškodenej

3

nezaslal tak, ako mal, po odpykaní nepodmienečného trestu sa opätovne zaregistroval

na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, následne bol z titulu marenia súčinnosti

vyradený z jeho evidencie, v dôsledku čoho zostal dlhovať poškodenej za obdobie

od 5. augusta 1992 do konca augusta 2008 53 345 Kč na výživnom a Mestskému úradu B.,

Odbor sociálnych vecí zostal dlhovať za obdobie od apríla 2000

do 30. novembra 2000 a od marca 2001 do júna 2001 5 846 Kč, pretože tento úrad v tomto

období poskytoval poškodenej dávky nahradzujúce výživné s vymáhaním od obžalovaného,

kedy sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v Brne, kde vyživovaciu povinnosť

na dcéru riadne nahlásil, avšak pracovne nebol zaradený z dôvodu nedostatku pracovných

príležitostí.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 4, § 37 písm. m/

Tr. na trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem)

mesiacov. Na výkon uloženého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený

do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený 18. júna 2009 (č. l. 247-249), ktoré Krajský súd

v Trenčíne uznesením z 21. októbra 2009 podľa zamietol, pretože bolo podané

oneskorene.

Po návrate spisu 28. októbra 2009 bol vyšším súdnym úradníkom vyhotovený

porozsudkový referát (č. l. 261) s tým, že právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku súdu

prvého stupňa nastala dňom 18. júna 2009 a bol nariadený výkon uloženého trestu. Obvinený

na výzvu dobrovoľne nenastúpil do výkonu trestu, a preto bol súdom 2. decembra vydaný

príkaz na dodanie do výkonu trestu, kde bol dodaný 17. decembra 2009 a v súčasnej dobe

uložený trest vykonáva v Ústave na výkon trestu v Žiline.

Odpis uznesenia krajského súdu bol obvinenému doručený 15. januára 2010.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený na okresnom súde dňa

14. apríla 2011 dovolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. D. M. (zákonná podmienka § 373

ods. 1 V tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnil dovolacie dôvody podľa

,

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa videl v tom,

že rozsudok súdu prvého stupňa mu bol doručený v Ústave na výkon väzby v Žiline, preto

boli u neho dôvody na povinnú obhajobu v zmysle V čase

doručenia rozsudku mal mať obhajcu, čo sa však nestalo, preto bolo porušené jeho právo

na obhajobu.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa videl v tom, že opatrením

okresného súdu z 27. júla 2009 mu bol ustanovený obhajca, pričom rozsudok okresného súdu

bol jeho obhajcovi doručený dňa 6. augusta 2009. Lehota na odvolanie vzhľadom

na ustanovenie začala plynúť od 7. augusta 2009, preto odvolanie bolo

podané včas a neboli dôvody na zamietnutie odvolania podľa Vzhľadom

na tieto skutočnosti navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že uznesením Krajského súdu

v Trenčíne z 21. októbra 2009, sp. zn. , bol porušený zákon v jeho neprospech,

ďalej navrhol toto uznesenie krajského zrušiť a prikázať Krajskému súdu v Trenčíne, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Samosudca súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením doručil rovnopis

dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní

priamo dotknuté. V súdom stanovenej lehote sa vyjadril okresný prokurátor, ktorý podaním

z 29. apríla 2011 navrhol dovolaniu vyhovieť, pretože odvolací súd zamietnutím odvolania

obvineného porušil zákon v ustanovení

V dôsledku podania tohto mimoriadneho opravného prostriedku bol spisový materiál

predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, kde došiel 20. júna 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po preskúmaní predloženého

spisového materiálu a obsahu dovolania obvineného podľa nariadil vo veci

verejné zasadnutie, nakoľko dospel k záveru, že boli splnené zákonom predpokladané

formálno-právne podmienky na jeho podanie.

Na verejnom zasadnutí obhajca obvineného zotrval na písomných dôvodoch dovolania

a žiadal dovolaniu vyhovieť s tým, aby po zrušení napadnutého uznesenia najvyšší súd

rozhodol aj o väzbe obvineného. K návrhu obhajcu sa pripojil aj obvinený V. Z.

Zástupkyňa generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že dovolanie

obvineného považuje za dôvodné a navrhla mu vyhovieť.

Na verejnom zasadnutí senát najvyššieho súdu v zmysle

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým

dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 a § 374, ktoré sú uvedené

v dovolaní a dospel k záveru, že v posudzovanej veci sú dané dôvody dovolania v zmysle

Podľa dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol

odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli zákonné dôvody.

Podstata tohto dovolacieho dôvodu spočíva v tom, že súd druhého stupňa mal

v riadnom opravnom konaní preskúmať rozhodnutie napadnuté riadnym opravným

prostriedkom po vecnej stránke, miesto toho však opravný prostriedok bez vecného

preskúmania zamietol, ako oneskorene podaný, pričom na takýto postup druhostupňového

súdu neboli splnené procesné podmienky. Zmyslom dovolania prostredníctvom tohto

dovolacieho dôvodu je umožniť oprávnenej osobe, aby sa domohla preskúmania veci

v riadnom odvolacom konaní, ktoré v rozpore so zákonom nebolo vykonané.

V posudzovanej veci bola obžaloba na obvineného podaná 30. marca 2006 pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. Príslušný samosudca súdu prvého

stupňa vydal vo veci 28. septembra 2006 pod sp. zn. trestný rozkaz, ktorým uznal

obvineného za vinného v zmysle podanej obžaloby a uložil obvinenému nepodmienečný trest

odňatia slobody. V zákonom stanovenej lehote podal obvinený proti trestnému rozkazu odpor,

a preto samosudca vo veci nariadil hlavné pojednávanie. Pre rôzne procesné prekážky

(na strane obvineného) sa podarilo súdu zabezpečiť prítomnosť obvineného na hlavnom

pojednávaní až 12. decembra 2008, kedy samosudca v zmysle zákona poučil obvineného

na možnosť prísnejšej právnej kvalifikácie jeho konania podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/

Tr. zák. Po tomto poučení požiadal obvinený o odročenie hlavného pojednávania za účelom

prípravy k hlavnému pojednávaniu (č. l. 231 p. v.). Žiadosti obvineného samosudca vyhovel

a odročil hlavné pojednávanie na 11. marca 2009.

6

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 11. marca 2009 (č. l. 232-233) vyplýva,

že obvinený sa nedostavil, a preto bolo vykonané v jeho neprítomnosti ( )

a po vykonanom dokazovaní samosudca vyhlásil rozsudok, ktorým obvineného uznal

za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

Za uvedený prečin obvinenému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 4, § 37

písm. m/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Na výkon uloženého trestu zaradil obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu

so stredným stupňom stráženia.

V dobe vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku bol obvinený na slobode, konanie

sa viedlo pre prečin, a preto nešlo o prípad povinnej obhajoby ( ). Rozsudok bol

vyhotovený 6. apríla 2009 a kancelária na základe úpravy samosudcu (č. l. 237) vypravila

rozhodnutia 4. mája 2009. Obvinený na ním udanej adrese odpis rozsudku neprevzal. Súd

zistil, že sa nachádza vo väzbe v inej trestnej veci a na základe úpravy samosudcu

z 28. mája 2009 (č. l. 246) bolo rozhodnutie súdu doručené do ústavu na výkon väzby, kde

ho obvinený prevzal 2. júna 2009. Proti rozsudku podal obvinený odvolanie 18. júna 2009

(č. l. 247).

Z ustanovenia , ktoré upravuje povinnú obhajobu vyplýva,

že obvinený musí mať obhajcu, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí

mať, určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Ak v tejto lehote nebude obhajca zvolený, musí

mu byť obhajca bez meškania ustanovený. Obhajcu ustanoví v prípravnom konaní sudca

pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu.

V danom prípade samosudca po zistení, že obvinený sa nachádza vo väzbe v inej

trestnej veci, čím nastal dôvod povinnej obhajoby, prípisom zo 14. júla 2009 (č. l. 252) vyzval

obvineného, aby si v lehote, ktorú mu určil zvolil obhajcu, v opačnom prípade mu bude

ustanovený. Obvinený na výzvu nereagoval, a preto mu opatrením z 27. júla 2009 (č. l. 253)

podľa , z dôvodov ustanovil za obhajcu advokáta

JUDr. D. M. z Advokátskej kancelárie so sídlom H. X. v P. Ustanovený obhajca prevzal

rozsudok súdu prvého stupňa 6. augusta 2009.

7

Podľa ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho

obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané

najneskoršie.

Podľa do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom

nastala udalosť určujúca začiatok lehoty.

Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci začala obvinenému plynúť lehota

na odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa 7. augusta 2009 po doručení rozhodnutia

ustanovenému obhajcovi. Pokiaľ odvolanie obvineného proti rozsudku súdu prvého stupňa

došlo na súd prvého stupňa 18. júna 2009, bolo podané v zákonom stanovenej lehote a nebol

zákonný dôvod na zamietnutie jeho odvolania podľa Nakoľko súd

druhého stupňa zamietol odvolanie obvineného ako oneskorene podané podľa § 316 ods. 1

, znemožnil tak obvinenému preskúmanie veci v riadnom opravnom konaní, čím

porušil jeho práva a bol naplnený dovolací dôvod podľa Na tejto

veci nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu druhého stupňa pominul

dôvod povinnej obhajoby (§ 37 ods. 1 písm. a/) pretože dňom 9. augusta 2009 bol obvinený

prepustený na slobodu (viď č. l. 256) a samosudca úpravou z 24. septembra 2009 nariadil

zrušiť ustanovenie obhajcu.

Obvinený V. Z. ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/

, pretože už v čase doručenia rozsudku súdu prvého stupňa nastal dôvod povinnej

obhajoby v zmysle Obhajca mu nebol ustanovený, čím došlo

k porušeniu jeho práva na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

Právo na obhajobu je vedľa prezumpcie neviny jedným z najdôležitejších základných

práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné konanie. Hlavným účelom tohto práva je dosiahnutie

spravodlivého rozhodnutia. Pritom je nepochybné, že dosiahnutie takéhoto rozhodnutia

je v záujme nielen obvineného ale aj v záujme každého demokratického právneho štátu,

založeného na úcte k právam a slobodám človeka a občana. Základné práva obvineného

konkretizuje ustanovenie , podľa ktorého má obvinený okrem iného

aj právo zvoliť si obhajcu a radiť sa sním i počas úkonov vykonávaných orgánom činným

v trestnom konaní alebo súdom. Rovnaké práva má obvinený aj v prípade, ak mu bol obhajca

ustanovený. Povinnosťou všetkých orgánov štátu je vytvoriť podmienky na zabezpečenie

týchto základných práv.

Ako už bolo vyššie uvedené trestné stíhanie proti obvinenému sa viedlo pre prečin,

preto nešlo o prípad povinnej obhajoby. Bolo na obvinenom či si zvolí obhajcu. Povinnosť

mať v konaní obhajcu nastala až po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa dňom

22. apríla 2009, kedy bol vzatý do väzby v rámci prípravného konania v jeho inej trestnej

veci. Po zistení tejto skutočnosti samosudca súdu prvého stupňa postupoval v zmysle

ustanovenia a ustanovil mu obhajcu. Nesporné je, že medzi vzatím

do väzby a ustanovením obhajcu uplynula určitá doba, počas ktorej sa nevykonávali žiadne

procesné úkony. Fakticky došlo iba k doručeniu rozsudku súdu prvého stupňa obhajcovi

obvineného.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že nie každé

porušenie práva obvineného má za následok naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. V prípade

obvineného podľa názoru najvyššieho súdu nešlo o zásadné porušenie práva obvineného

na obhajobu, preto nemohol akceptovať názor obvineného, že došlo k porušeniu zákona

v jeho neprospech z dôvodu predpokladaného v tomto ustanovení.

Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil,

že uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 21. októbra 2009, sp. zn. , bol

porušený zákon v neprospech obvineného V. Z. v ustanovení , zrušil

napadnuté uznesenie ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa

Krajskému súdu v Trenčíne prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

Úlohou krajského súdu bude vykonať zákonom predpísané odvolacie konanie

o riadnom opravnom prostriedku, ktorý obvinený V. Z. podal v zákonom stanovenej lehote.

9

Podľa ak sa na obvinenom vykonáva trest odňatia slobody

uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší,

rozhodne súčasne o väzbe.

Obvinený V. Z. v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody uložený

mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 11. marca 2009, sp. zn. , v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 21. októbra 2009, sp. zn. , vo výmere

28 (dvadsaťosem) mesiacov. Na základe dovolania obvineného bolo uznesenie krajského

súdu zrušené. Vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu Prievidza z 11. marca 2009, ktorým

bol obvinenému uložený trest, nie je právoplatný. Chýba tu právoplatný a vykonateľný výrok

o treste, a tak zanikol právny dôvod pre ďalší výkon tohto trestu. Zároveň najvyšší súd zistil,

že u obvineného bol nariadený výkon zvyšku trestu odňatia slobody vo výmere 1 mesiac

a 28 dní v trestnej veci Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. a výkon trestu

odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov v trestnej veci Okresného súdu Prievidza, sp. zn.

. Výkon trestu má prednosť pred výkonom väzby, a preto najvyšší súd

obvineného do väzby nevzal, nakoľko bude pokračovať vo výkone právoplatne uložených

a nariadených trestov odňatia slobody.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková