Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/148/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného A. R., s.r.o. so

sídlom v K., IČO: X., zastúpeného JUDr. J. S., advokátom so sídlom v K., proti povinnému

M. E.. I., s.r.o. „v likvidácii“, so sídlom v T., IČO: X., o vymoženie 165 969,59 €

( Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.

, o dovolaniach oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline

z 30. septembra 2009 sp. zn. a uzneseniu Krajského súdu v Ţiline

z 2. novembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e

1. uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 30. septembra 2009 sp. zn.

a uznesenie Okresného súdu Námestovo zo 17. februára 2009 č.k. -80,

2. uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 2. novembra 2009 sp. zn.

a uznesenie Okresného súdu Námestovo zo 17. februára 2009 č.k. -81.

Vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Námestovo.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Námestovo uznesením zo 17. februára 2009 č.k. -80

zastavil exekučné konanie, v ktorom sa oprávnený domáhal núteného vymoţenia peňaţného

plnenia vo výške 5 000 000 Sk s príslušenstvom v zmysle notárskej zápisnice spísanej

notárom JUDr. J. P. 26. januára 1998 pod sp. zn. N 25/1998, Nz 19/1998. V odôvodnení

uviedol, ţe konanie zastavil podľa a a

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok“), lebo 10. mája 2006 došlo k zániku

povinného jeho výmazom z obchodného registra. Táto skutočnosť predstavuje

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, so zreteľom na ktorý nemoţno ďalej vo veci

konať. Exekúciu preto vyhlásil za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Ţiline uznesením z 30. septembra 2009

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. K námietke

oprávneného, ţe v zmluve o vykonaní exekúcie z 21. septembra 1998 bolo so súdnym

exekútorom dohodnuté vykonanie exekúcie proti povinnému Ing. Š. M., konateľovi

a spoločníkovi spoločnosti M. E.. I., s.r.o., odvolací súd uviedol, ţe z návrhu na vykonanie

exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 28. augusta 1998 a tieţ z poverenia na vykonanie

exekúcie zo 17. septembra 1998 vyplýva, ţe povinným bola M. E.. I., s.r.o., „čo

neodmysliteľne potvrdzuje, ţe povinným v danom konaní bola predovšetkým vyššie uvedená

spoločnosť“. Z týchto dôvodov povaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne,

a preto ho potvrdil ( ).

Okresný súd Námestovo uznesením zo 17. februára 2009 č.k. -81 uloţil

oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie (§ 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 2

Exekučného poriadku). Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Ţiline uznesením

z 2. novembra 2009 sp. zn. toto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako

vecne správne.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo 17. februára 2009 sp. zn.

podal oprávnený dovolanie s odôvodnením, ţe napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne

a v konaní došlo k procesnej vade v zmysle Dovolateľ nesúhlasil

s názorom, ţe povinným je (len) obchodná spoločnosť M. E.. I., s.r.o. „v likvidácii“. Tvrdil,

ţe so súdnym exekútorom sa dohodol na exekúcii vedenej proti povinnému Ing. Š. M., RČ

X.X., bývajúcemu v T.. Aj v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie sa exekúcia mala viesť

jednak proti fyzickej osobe (Ing. Š. M.), jednak proti právnickej osobe (označenej obchodnej

spoločnosti). Pokiaľ súdy tieto okolnosti prehliadli, porušili právo oprávneného na súdnu

ochranu ( a ) a nerešpektovali jeho právo na

spravodlivý súdny proces. Ţiadal preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu

s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

s tým, aby exekúcia pokračovala proti povinnému Ing. Š. M. ako fyzickej osobe.

Oprávnený z rovnakých dôvodov napadol dovolaním aj uznesenie Krajského súdu

v Ţiline z 2. novembra 2009 sp. zn. , ktoré ţiadal tieţ zrušiť.

Z procesnej strany povinného nebolo podané písomné vyjadrenie k dovolaniam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolania podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, ktorá je zastúpená

advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal, či tieto opravné prostriedky smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým ich

zákon pripúšťa.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smerujú obe dovolania proti uzneseniam. Uznesenia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Podané

dovolania ale smerujú proti uzneseniam odvolacieho súdu, ktoré nevykazujú znaky ţiadneho

z rozhodnutí uvedených v týchto ustanoveniach; prípustnosť týchto dovolaní preto nemoţno

vyvodiť z a

Vzhľadom na to by prípustnosť dovolaní oprávneného prichádzala do úvahy, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolaní preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Vzhľadom na a tieţ obsah dovolaní skúmal dovolací súd osobitne,

či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je nesprávny,

zákon porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme

moţnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia priznané mu

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolania spočívajú na názore dovolateľa, ţe exekúcia bola (mala byť) vedená nielen

proti právnickej osobe (obchodnej spoločnosti), ale aj proti fyzickej osobe (Ing. Š. M.). Pokiaľ

súdy túto významnú okolnosť prehliadli a konanie o exekúcii zastavili výlučne z dôvodov

existujúcich na strane obchodnej spoločnosti, odňali mu moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo k odňatiu moţnosti oprávneného

konať pred súdmi niţších stupňov, vzal dovolací súd na zreteľ, ţe o vadu v zmysle § 237

písm. f/ ide tieţ v prípade zastavenia konania, pre ktoré neboli splnené zákonom

stanovené podmienky (R 82/2002). V predmetnom konaní došlo k tejto vade.

Exekučné konanie sa začína na návrh (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku). Z návrhu

na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie

exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko

zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné

meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba,

a presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie

dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva (§ 39 ods. 1 Exekučného poriadku). Exekútor vyzve

toho, kto podal návrh, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo

doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako

treba opravu alebo doplnenie urobiť (§ 40 ods. 1 Exekučného poriadku).

V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je povinnosťou súdu (okrem výnimky

uvedenej v tomto ustanovení) preskúmať ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd pri postupe podľa tohto

ustanovenia nezistí rozpor ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia ţiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd tento rozpor zistí, ţiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd skúma aj to, či návrh na

vykonanie exekúcie má zákonom stanovené náleţitosti, medziiným tieţ to, či je dostatočne

určitý. Otázku, či je návrh na vykonanie exekúcie v potrebnej miere určitý, rieši exekučný súd

(§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku) so zreteľom na všetky okolnosti vyplývajúce zo spisu.

O neurčitý návrh ide medziiným v prípade návrhu, ktorý v porovnaní s inými listinami

zaloţenými do spisu vykazuje rozpory a neumoţňuje presnú identifikáciu povinného v tom

zmysle, či ide o osobu fyzickú alebo právnickú. Pokiaľ je podaný neurčitý návrh

na vykonanie exekúcie, moţno v exekučnom konaní pokračovať aţ po odstránení jeho

neurčitosti.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu bol v danom prípade podaný neurčitý návrh

na vykonanie exekúcie. V notárskej zápisnici, ktorá je v preskúmavanej veci exekučným

titulom, udelil Ing. Š. M. súhlas s výkonom exekúcie „na osobný, hnuteľný a nehnuteľný

majetok a (tieţ) majetok vo vlastníctve spoločnosti M. E.. IMPORT Internationale transport-

spedition, s.r.o.“. Na základe tohto exekučného titulu podal oprávnený 28. augusta 1998 návrh

na vykonanie exekúcie, v ktorom za povinného označil „M. E.. IMPORT – internationale

transport-speditiom, s.r.o., IČO: X., zastúpený Ing. Š. M., konateľom spoločnosti, RČ X.,

bývajúcim v T.“. Po podaní ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie súd prvého stupňa 17. septembra 1998 poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie voči povinnému „Ing. Š. M., RČ X., T., ako konateľovi a výlučnému spoločníkovi

spoločnosti M. E.. I., s.r.o., IČO: X.,, V.“. V spise je na č.l. 85 zaloţená zmluva o vykonaní

exekúcie z 21. septembra 1998, ktorou sa oprávnený a súdny exekútor dohodli, ţe exekúcia

bude vedená na majetok povinného „Ing. Š. M., M. E.. I., s.r.o., V.“.

Oprávnený pri označení povinného nezvolil dostatočne presnú identifikáciu tohto

účastníka exekučného konania a súdny exekútor ani súdy si neozrejmili, aká bola skutočná

vôľa oprávneného a proti komu chcel viesť exekúciu – či proti fyzickej osobe (Ing. Š. M.)

alebo právnickej osobe (uvedenej obchodnej spoločnosti), prípadne proti obom.

O nedostatočnom objasnení, koho oprávnený označil za povinného, svedčí aj text obsiahnutý

v záverečnej časti odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Ţiline z 30. septembra 2009

sp. zn. , v zmysle ktorého povinným bola „predovšetkým“ vyššie uvedená

spoločnosť. Takúto formuláciu by odvolací súd zrejme nezvolil, pokiaľ by mal za to, ţe

povinným bol iba jeden subjekt (obchodná spoločnosť).

Pokiaľ súdy bez náleţitého zistenia, voči komu je exekúcia vedená a bez toho, aby

oprávnenému vytvorili procesnú moţnosť odstrániť neurčitosť jeho návrhu, vyhlásili

exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú a exekučné konanie zastavili z dôvodu, ktorý mohol

opodstatňovať zastavenie exekúcie len v prípade jednej z viacerých moţností prichádzajúcich

do úvahy (iba ak by povinným bola výlučne obchodná spoločnosť), mal ich procesný postup

za následok odňatie moţnosti oprávneného pred súdom konať ( ).

Dovolací súd z týchto dôvodov zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zastavujúce exekučné konanie; ako súvisiace zrušil

tieţ uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa

o trovách exekúcie. Odvolacím súdom potvrdené uznesenia súdu prvého stupňa zrušil

dovolací súd podľa veta prvá a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie ( veta druhá ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. septembra 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková