Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9f9/364932.119988.pdf
PDF · 152.67 KB
No categories available
3Cdo/148/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 147/2010
Slovenskej republiky 3 Cdo 148/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného A. R., s.r.o. so
sídlom v K., IČO: X., zastúpeného JUDr. J. S., advokátom so sídlom v K., proti povinnému
M. E.. I., s.r.o. „v likvidácii“, so sídlom v T., IČO: X., o vymoženie 165 969,59 €
(5 000 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.
3 Er 351/2008, o dovolaniach oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline
z 30. septembra 2009 sp. zn. 5 CoE 59/2009 a uzneseniu Krajského súdu v Ţiline
z 2. novembra 2009 sp. zn. 5 CoE 79/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e
1. uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 30. septembra 2009 sp. zn. 5 CoE 59/2009
a uznesenie Okresného súdu Námestovo zo 17. februára 2009 č.k. 3 Er 351/2008-80,
2. uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 2. novembra 2009 sp. zn. 5 CoE 79/2009
a uznesenie Okresného súdu Námestovo zo 17. februára 2009 č.k. 3 Er 351/2008-81.
Vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Námestovo.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Námestovo uznesením zo 17. februára 2009 č.k. 3 Er 351/2008-80
zastavil exekučné konanie, v ktorom sa oprávnený domáhal núteného vymoţenia peňaţného
plnenia vo výške 5 000 000 Sk s príslušenstvom v zmysle notárskej zápisnice spísanej
notárom JUDr. J. P. 26. januára 1998 pod sp. zn. N 25/1998, Nz 19/1998. V odôvodnení
uviedol, ţe konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a h/ a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok“), lebo 10. mája 2006 došlo k zániku
povinného jeho výmazom z obchodného registra. Táto skutočnosť predstavuje
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, so zreteľom na ktorý nemoţno ďalej vo veci
konať. Exekúciu preto vyhlásil za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Ţiline uznesením z 30. septembra 2009
sp. zn. 5 CoE 59/2009 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. K námietke
oprávneného, ţe v zmluve o vykonaní exekúcie z 21. septembra 1998 bolo so súdnym
exekútorom dohodnuté vykonanie exekúcie proti povinnému Ing. Š. M., konateľovi
a spoločníkovi spoločnosti M. E.. I., s.r.o., odvolací súd uviedol, ţe z návrhu na vykonanie
exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 28. augusta 1998 a tieţ z poverenia na vykonanie
exekúcie zo 17. septembra 1998 vyplýva, ţe povinným bola M. E.. I., s.r.o., „čo
neodmysliteľne potvrdzuje, ţe povinným v danom konaní bola predovšetkým vyššie uvedená
spoločnosť“. Z týchto dôvodov povaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne,
a preto ho potvrdil (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Okresný súd Námestovo uznesením zo 17. februára 2009 č.k. 3 Er 351/2008-81 uloţil
oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie (§ 196, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 2
Exekučného poriadku). Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Ţiline uznesením
z 2. novembra 2009 sp. zn. 5 CoE 79/2009 toto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správne.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo 17. februára 2009 sp. zn. 5 CoE 59/2009
podal oprávnený dovolanie s odôvodnením, ţe napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne
a v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolateľ nesúhlasil
s názorom, ţe povinným je (len) obchodná spoločnosť M. E.. I., s.r.o. „v likvidácii“. Tvrdil,
ţe so súdnym exekútorom sa dohodol na exekúcii vedenej proti povinnému Ing. Š. M., RČ
X.X., bývajúcemu v T.. Aj v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie sa exekúcia mala viesť
jednak proti fyzickej osobe (Ing. Š. M.), jednak proti právnickej osobe (označenej obchodnej
spoločnosti). Pokiaľ súdy tieto okolnosti prehliadli, porušili právo oprávneného na súdnu
ochranu (čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky) a nerešpektovali jeho právo na
spravodlivý súdny proces. Ţiadal preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu
s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
s tým, aby exekúcia pokračovala proti povinnému Ing. Š. M. ako fyzickej osobe.
Oprávnený z rovnakých dôvodov napadol dovolaním aj uznesenie Krajského súdu
v Ţiline z 2. novembra 2009 sp. zn. 5 CoE 79/2009, ktoré ţiadal tieţ zrušiť.
Z procesnej strany povinného nebolo podané písomné vyjadrenie k dovolaniam.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolania podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, ktorá je zastúpená
advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3
O.s.p.) skúmal, či tieto opravné prostriedky smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým ich
zákon pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smerujú obe dovolania proti uzneseniam. Uznesenia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Podané
dovolania ale smerujú proti uzneseniam odvolacieho súdu, ktoré nevykazujú znaky ţiadneho
z rozhodnutí uvedených v týchto ustanoveniach; prípustnosť týchto dovolaní preto nemoţno
vyvodiť z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
Vzhľadom na to by prípustnosť dovolaní oprávneného prichádzala do úvahy, len ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Oprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolaní preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. a tieţ obsah dovolaní skúmal dovolací súd osobitne,
či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/
O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je nesprávny,
zákon porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme
moţnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia priznané mu
za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Dovolania spočívajú na názore dovolateľa, ţe exekúcia bola (mala byť) vedená nielen
proti právnickej osobe (obchodnej spoločnosti), ale aj proti fyzickej osobe (Ing. Š. M.). Pokiaľ
súdy túto významnú okolnosť prehliadli a konanie o exekúcii zastavili výlučne z dôvodov
existujúcich na strane obchodnej spoločnosti, odňali mu moţnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.).
Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo k odňatiu moţnosti oprávneného
konať pred súdmi niţších stupňov, vzal dovolací súd na zreteľ, ţe o vadu v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. ide tieţ v prípade zastavenia konania, pre ktoré neboli splnené zákonom
stanovené podmienky (R 82/2002). V predmetnom konaní došlo k tejto vade.
Exekučné konanie sa začína na návrh (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku). Z návrhu
na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie
exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko
zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba,
a presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie
dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva (§ 39 ods. 1 Exekučného poriadku). Exekútor vyzve
toho, kto podal návrh, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo
doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako
treba opravu alebo doplnenie urobiť (§ 40 ods. 1 Exekučného poriadku).
V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je povinnosťou súdu (okrem výnimky
uvedenej v tomto ustanovení) preskúmať ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd pri postupe podľa tohto
ustanovenia nezistí rozpor ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia ţiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd tento rozpor zistí, ţiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd skúma aj to, či návrh na
vykonanie exekúcie má zákonom stanovené náleţitosti, medziiným tieţ to, či je dostatočne
určitý. Otázku, či je návrh na vykonanie exekúcie v potrebnej miere určitý, rieši exekučný súd
(§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku) so zreteľom na všetky okolnosti vyplývajúce zo spisu.
O neurčitý návrh ide medziiným v prípade návrhu, ktorý v porovnaní s inými listinami
zaloţenými do spisu vykazuje rozpory a neumoţňuje presnú identifikáciu povinného v tom
zmysle, či ide o osobu fyzickú alebo právnickú. Pokiaľ je podaný neurčitý návrh
na vykonanie exekúcie, moţno v exekučnom konaní pokračovať aţ po odstránení jeho
neurčitosti.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu bol v danom prípade podaný neurčitý návrh
na vykonanie exekúcie. V notárskej zápisnici, ktorá je v preskúmavanej veci exekučným
titulom, udelil Ing. Š. M. súhlas s výkonom exekúcie „na osobný, hnuteľný a nehnuteľný
majetok a (tieţ) majetok vo vlastníctve spoločnosti M. E.. IMPORT Internationale transport-
spedition, s.r.o.“. Na základe tohto exekučného titulu podal oprávnený 28. augusta 1998 návrh
na vykonanie exekúcie, v ktorom za povinného označil „M. E.. IMPORT – internationale
transport-speditiom, s.r.o., IČO: X., zastúpený Ing. Š. M., konateľom spoločnosti, RČ X.,
bývajúcim v T.“. Po podaní ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súd prvého stupňa 17. septembra 1998 poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie voči povinnému „Ing. Š. M., RČ X., T., ako konateľovi a výlučnému spoločníkovi
spoločnosti M. E.. I., s.r.o., IČO: X.,, V.“. V spise je na č.l. 85 zaloţená zmluva o vykonaní
exekúcie z 21. septembra 1998, ktorou sa oprávnený a súdny exekútor dohodli, ţe exekúcia
bude vedená na majetok povinného „Ing. Š. M., M. E.. I., s.r.o., V.“.
Oprávnený pri označení povinného nezvolil dostatočne presnú identifikáciu tohto
účastníka exekučného konania a súdny exekútor ani súdy si neozrejmili, aká bola skutočná
vôľa oprávneného a proti komu chcel viesť exekúciu – či proti fyzickej osobe (Ing. Š. M.)
alebo právnickej osobe (uvedenej obchodnej spoločnosti), prípadne proti obom.
O nedostatočnom objasnení, koho oprávnený označil za povinného, svedčí aj text obsiahnutý
v záverečnej časti odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Ţiline z 30. septembra 2009
sp. zn. 5 Co 59/2009, v zmysle ktorého povinným bola „predovšetkým“ vyššie uvedená
spoločnosť. Takúto formuláciu by odvolací súd zrejme nezvolil, pokiaľ by mal za to, ţe
povinným bol iba jeden subjekt (obchodná spoločnosť).
Pokiaľ súdy bez náleţitého zistenia, voči komu je exekúcia vedená a bez toho, aby
oprávnenému vytvorili procesnú moţnosť odstrániť neurčitosť jeho návrhu, vyhlásili
exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú a exekučné konanie zastavili z dôvodu, ktorý mohol
opodstatňovať zastavenie exekúcie len v prípade jednej z viacerých moţností prichádzajúcich
do úvahy (iba ak by povinným bola výlučne obchodná spoločnosť), mal ich procesný postup
za následok odňatie moţnosti oprávneného pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Dovolací súd z týchto dôvodov zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zastavujúce exekučné konanie; ako súvisiace zrušil
tieţ uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa
o trovách exekúcie. Odvolacím súdom potvrdené uznesenia súdu prvého stupňa zrušil
dovolací súd podľa § 243b ods. 3 veta prvá O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 3 veta druhá O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. septembra 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková