Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/207/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia o výchove maloletého

P. G., narodeného X., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí

a rodiny, so sídlom v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa matky Z. G., bývajúcej v H.,

zastúpenej Mgr. M. P., advokátom so sídlom v B., a otca Ing. V. Č., bývajúceho v B.,

zastúpeného G. s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod

sp. zn. , o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 26. augusta 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 26. augusta 2009 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava V

z 5. marca 2009 č.k. -44 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu

Bratislava V na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V uznesením z 5. marca 2009 č.k. -44 zastavil

konanie o výkon rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 11. marca 2008 č.k.

-147 schvaľujúceho rodičovskú dohodu, ktorou bol maloletý P. G. zverený do

osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť a zároveň bol

upravený styk otca s maloletým. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že maloletý býva

s matkou v R., kde má obvyklý pobyt. V danom prípade preto nie je daná právomoc súdov

Slovenskej republiky v zmysle o medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom.

Na odvolanie otca Krajský súd v Bratislave uznesením z 26. augusta 2009 sp. zn.

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne

( ).

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal otec dovolanie. Namietal v ňom

existenciu vád v zmysle a K procesnej vade uvedenej v

malo dôjsť tým, že súdy znovu rozhodovali o otázke právomoci, i keď o nej už bolo

právoplatne rozhodnuté – Okresný súd Bratislava V totiž v konaní sp. zn.

skúmal aj právomoc rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nekonštatoval

ale nedostatok právomoci. Možnosť konať pred súdom ( ) bola

dovolateľovi odňatá znemožnením realizácie jeho práva na súdny výkon rozhodnutia. Tvrdil

tiež, že okolnosti významné pre posúdenie obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v R.

republike súdy dostatočne nezistili, v dôsledku čoho došlo v konaní aj k tzv. inej vade majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a tiež k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci ( ). Z týchto dôvodov žiadal zrušiť

rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie otca nie je procesne prípustné,

lebo v konaní nedošlo k vadám uvedeným v a

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade so zákonom

( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2

Podané dovolanie ale smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje

znaky žiadneho z rozhodnutí uvedených v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania otca

preto nemožno vyvodiť z a

So zreteľom na obsah dovolania a tiež druhá veta dovolací súd

skúmal, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až c/, , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Podľa názoru dovolateľa došlo v konaní k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. d/

Na odôvodnenie tohto názoru uviedol, že otázka právomoci súdov Slovenskej

republiky už bola posúdená a rozhodnutá v konaní Okresného súdu Bratislava V sp. zn.

, v ktorom pri rozhodovaní o jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

súd nekonštatoval nedostatok právomoci.

Prekážka rozsúdenej veci patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie)

vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak sa má

v novom konaní prejednať tá istá vec, o ktorej už bolo rozhodnuté. O tú istú vec ide vtedy,

keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav vyvodzovaný z rovnakého skutkového

stavu, ten istý predmet konania a tých istých účastníkov.

Predmetná námietka dovolateľa neobstojí, lebo konanie, v ktorom podal návrh na

nariadenie predbežného opatrenia, nie je konaním totožným s konaním o výkon súdom

schválenej dohody o úprave styku rodičov s dieťaťom.

So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nedošlo

k procesnej vade v zmysle

2. Dovolateľ namieta, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať

v zmysle O vadu tejto povahy ide v prípade nesprávneho, procesné

ustanovenia porušujúceho postupu súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv. Dovolateľ tvrdí, že súdy zastavili konanie z dôvodu nedostatku

právomoci, i keď ich právomoc bola daná.

Ak súd zastaví konanie z dôvodu nedostatku právomoci, i keď pre tento procesný

postup neboli dané predpoklady, odníme účastníkovi konania možnosť pred súdom konať

(R 82/2002).

Výkon rozhodnutia sa riadi procesnými pravidlami štátu, kde sa má rozhodnutie

vykonať. V zmysle šiestej časti uskutočňujú súdy výkon aj

súdom schválenej dohody o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom (viď § 272 ods. 1

a ).

V preskúmavanej veci podal otec na Okresnom súde Bratislava V návrh na výkon

rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 11. marca 2008 č.k. -147, ktorým bola

schválená rodičovská dohoda. Návrhom podaným na súd Slovenskej republiky sa teda

domáhal, aby na území Slovenskej republiky bolo (nútene) vykonané rozhodnutie vydané

súdom Slovenskej republiky. V uvedenom prípade bola preto daná právomoc súdu Slovenskej

republiky na prejednanie tohto návrhu.

Keďže nešlo o (základné) konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ale

o výkon rozhodnutia, ktorý sa riadi právom štátu, v ktorom sa má rozhodnutie vykonať,

nebola aplikácia ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom

a procesnom súdmi správna. Pri skúmaní samotnej právomoci súdu Slovenskej republiky

na predmetný výkon rozhodnutia bola irelevantná otázka obvyklého pobytu maloletého

dieťaťa v R. (ktorá môže byť prípadne významná z hľadiska možnosti uskutočniť otcom

navrhovaný výkon).

Pre zastavenie konania súdmi nižších stupňov z dôvodu nedostatku ich právomoci

neboli preto dané procesné predpoklady. Z tohto dôvodu mal postup súdov v danom prípade

za následok odňatie možnosti otca konať pred súdom ( ).

3. Vzhľadom na vyššie uvedené (viď 2.) zrušil dovolací súd dovolaním napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 243b

ods. 3 ). S prihliadnutím na dôvod zrušenia týchto rozhodnutí sa dovolací súd

nezaoberal opodstatnenosťou uplatnenia dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

a c/

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. septembra 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková