Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/40/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a Ľubomíry Kúdelovej,

v právnej veci žalobcu: A., s. r. o., N., zastúpený advokátom JUDr. M. G., G., proti

žalovanému: JUDr. V. K., správca konkurznej podstaty úpadcu P. D. „N.“ Ľ., o vylúčenie

veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8. februára 2011 č. k. -115, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

8. februára 2011 č. k. -115 p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 8. februára 2011 č. k. -115

návrh žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd vylúčil zo súpisu majetku konkurznej podstaty P.

D. N. v Ľ., IČO: X. nehnuteľnosti vedené na S. K. S., na LV č. X. kat. územie Ľ., a to parcelu

2

KNC č. X. záhrada o výmere 127 m, parcelu KNC č. X. zastavané plochy a nádvoria

2

o výmere 721 ma rodinný dom číslo súpisné 121, postavený na parcele KNC č. X.,

zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu

za splnenia zákonných podmienok uvedených v Žalobca faxovým

podaním predložil lekárske potvrdenie, v ktorom sa konštatuje absolvovaná celodenná účasť

právneho zástupcu žalobcu na lekárskom ošetrení dňa 08. 02. 2011, t.j. v deň pojednávania

napriek tomu, že toto potvrdenie bolo vydané v ranných hodinách dňa 08. 02. 2011. V tejto

súvislosti súd prvého stupňa poukázal na ospravedlnenia právneho zástupcu žalobcu

na pojednávaniach určených na deň 25. 05. 2010, 15. 06. 2010, 28. 09. 2010, 30. 11. 2010,

a to zo stále rovnakého dôvodu spočívajúceho v kolízii s inými pojednávaniami. Podľa záveru

súdu prvého stupňa, právny zástupca žalobcu nepožiadal o odročenie pojednávania

z dôležitého dôvodu a vzhľadom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy dospel k záveru,

že sú splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti tohto účastníka. Ďalej uviedol,

že konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.

-8 zo dňa 25. 10. 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 11. 2000

a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. V. K.. Správca konkurznej podstaty

podaním, doručeným do konkurzného spisu dňa 01. 12. 2008, v zmysle § 18 ZKV rozšíril

konkurznú podstatu okrem iného o predmetné nehnuteľnosti s poznámkou v zmysle § 19 ods.

1 ZKV s tým, že vlastnícke právo na tieto nehnuteľnosti si uplatňuje A., s. r. o., N. Súd

konštatoval, že z uznesenia č. 1/97 z výročnej členskej schôdze P. Ľ., konanej dňa

21. 03. 1997 vyplýva, že vznikli nové subjekty, a to A. V. a A., spol. s r. o., Ľ., na základe

čoho došlo aj k delimitácii majetku z P. N. v Ľ. (úpadcu) na novovzniknuté subjekty, a to

na základe delimitačných protokolov č. 1/97, 2/97 a 3/97. Notárskou zápisnicou, ktorej odpis

bol predložený súdu, notárskeho úradu JUDr. I. Č. v P. č. N 104/98 a NZ 104/98, napísanej

dňa 04. 03. 1998, bolo osvedčené vydržanie podľa zákona č. 323/92 Zb. za účasti P. D. N.

v Ľ. zastúpeného J. P. predsedom predstavenstva a A., s. r. o., v Ľ. č. 242, zastúpeného P. G.

konateľom spoločnosti v prospech žalobcu. Podľa záveru súdu prvého stupňa základnou

otázkou pre vyriešenie predbežnej otázky spočívajúcej v tom, či došlo zákonným spôsobom

k prevodu vlastníckeho práva v prospech žalobcu je posúdenie pravosti a skutočného obsahu

delimitačného protokolu na základe ktorého, bol prevedený majetok úpadcu pred začatím

konkurzného konania na žalobcu. Súd prvého stupňa dospel k záveru o pravosti delimitačného

protokolu č. 2/97 predloženého žalovaným, pri ktorom boli overené podpisy účastníkov dňa

14. 07. 1997, ktorý dátum nadväzuje na dátum konania výročnej členskej schôdze P. Ľ. dňa

21. 03. 1997 a pri ktorom sa používala pôvodná pečiatka D., ako u iných listín z roku 1997.

Za takejto dôkaznej situácie, kedy tí istí účastníci a osoby, u ktorých sa overovali podpisy

v rozdielnych protokoloch 2/97, a to v rokoch 1997 a v roku 1998, nepovažoval súd prvého

stupňa za potrebné tieto osoby vypočúvaťpo najmenej trinástich rokoch, kedy je predpoklad

vzhľadom na zmenu protokolov, že došlo z ich strany k protiprávnemu konaniu. Súd prvého

stupňa konštatoval, že zákonnými podmienkami vydržania sú oprávnená držba, uplynutie

zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania, pričom tieto podmienky

musia byť splnené zároveň. Súd dospel k záveru, že nedošlo zo strany žalobcu k vydržaniu

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle § 134 ods. 1 Obč. zák., pretože nedošlo

k oprávnenej držbe v dobrej viere. Tento záver podľa súdu prvého stupňa vyplýva z toho, že

terajší štatutári žalobcu A., s. r. o., P. G. a Ing. J. K., ktorí sa podpísali pod pôvodný protokol

č. 2/97, ktorých podpisy boli overené 14. 07. 1997, vedeli, že v tomto protokole sa

nenachádzal sporný nehnuteľný majetok a napriek tomu sa podpísali pod novovytvorený

protokol č. 2/97, opatrený graficky inou pečiatkou, ktorých podpisy boli overené až

27. 03. 1998. Nesplnili preto podmienku držby v dobrej viere po dobu desiatich rokov

vzhľadom na to, že sa tí istí štatutári podieľali na predložení nepravej listiny k notárskemu

osvedčeniu. Súd nepriznal notárskej zápisnici Notárskeho úradu JUDr. I. Č. zo dňa

04. 03. 1998 žiadnu právnu silu, pretože bola spísaná na základe nepravdivých údajov

uvedenými v protokole č. 2/97, predloženými štatutármi žalobcu a evidentne nebola splnená

v tom čase požadovaná desaťročná vydržacia lehota, pretože spoločnosť žalobcu vznikla

12. 11. 1996. Takáto zápisnica nemôže mať konštitutívne účinky pre vznik vlastníckeho práva

k sporným nehnuteľnostiam.

O trovách konania rozhodol podľa ust. tak, že žalovanému, ktorý

mal vo veci plný úspech, trovy nepriznal, pretože si ich neuplatnil a žalobca, ako neúspešný

účastník, nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Namietol vyhodnotenie držby v dobrej viere súdom prvého stupňa ako nesprávne, keď držiteľ

sa môže oprávnenej držby ujať aj na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Vždy

však pôjde o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu

takýto právny titul svedčí. V čase spísania notárskej zápisnice dňa 04. 03. 1998 pred notárom

JUDr. I. Č. v osvedčení vyhlásenia o vydržaní boli štatutárni zástupcovia P. D. „N.“ v Ľ.

a spoločnosti A., s. r. o., v dobrej viere, že predmetné sporné nehnuteľnosti patria žalobcovi –

spoločnosti A., s. r. o. Od tohto obdobia, t j. od 04. 03. 1998 nikým nerušene predmetné

nehnuteľnosti aj žalobca vlastnil a užíval a je ako vlastník zapísaný aj v katastri

nehnuteľností. Správca konkurznej podstaty JUDr. V. K. spochybnil vlastnícke právo žalobcu

až dňa 01. 12. 2008. Ďalej namietol pojednávanie a vyhlásenie rozsudku bez prítomnosti

právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa na pojednávanie ospravedlnil. Zdravotný stav právneho

zástupcu nedovoľoval tomuto cestovať v deň pojednávania a postupom súdu bolo žalobcovi

znemožnené právo uplatniť svoje práva v súdnom konaní. Taktiež namietol nevykonanie

dôkazu výsluchom navrhovaných svedkov. Poukázal ďalej na to, že správca nerozšíril súpis

konkurznej podstaty o parcelu vedenú na LV č. X. k. ú. Ľ., a to o parcelu KNC č. X. záhrada

2

o výmere 127 m.

Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Poukázal

na to, že listina, delimitačný protokol nebol riadne prijatý na členskej schôdzi, ale upravený

v prospech žalobcu. Po upozornení bývalých členov družstva správca zabezpečil pôvodné

listiny, ktorých obsah schválila členská schôdza družstva tak, ako to vyplýva z protokolu

zo dňa 20. 05. 1997, ktorý bol riadne notársky overený dňa 14. 07. 1997. Zo strany žalobcu

išlo teda o úmyselné konanie, smerujúce k získaniu spornej nehnuteľnosti, čo nemôže svedčiť

o dobromyseľnosti. Tvrdenie žalobcu, že správca nerozšíril súpis konkurznej podstaty

2

o parcelu KNC č. X. záhrada o výmere 127 m, sa nezakladá na pravde, nakoľko v podaní

správcu zo dňa 28. 11. 2008, predloženom na krajský súd dňa 01. 12. 2008, je okrem iného

uvedená aj táto parcela.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa ust. a po prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania

podľa , dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ust. § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide

o nehnuteľnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 1, 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní, ak sú pochybnosti, či vec

patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými

osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom

podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je

podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Odvolací súd skúmal námietku žalobcu o odňatej možnosti uplatniť právo v súdnom

konaní a zistil nedôvodnosť uplatnenej námietky. Žalobca podal návrh s pripojenými

listinnými dokladmi, o ktoré opiera svoj návrh na súd dňa 05. 01. 2009, súd prvého stupňa

nariadil pojednávanie na deň 02. 06. 2009, predvolanie na pojednávanie prevzal právny

zástupca dňa 11. 05. 2009 (22 dní pred pojednávaním). Právny zástupca žalobcu sa na termín

pojednávania ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie

pojednávania na Okresnom súde v Starej Ľubovni, o čom predložil fotokópiu predvolania.

Predvolanie na termín pojednávania dňa 23. 10. 2009 prevzal právny zástupca dňa

07. 10. 2009 (16 dní pred pojednávaním) a svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o odročenie

prípisom dňa 22. 10. 2009 bez ďalšieho zo zdravotných dôvodov. Predvolanie na termín

pojednávania dňa 02. 02. 2010 prevzal právny zástupca žalobcu dňa 22. 01. 2010 (10 dní

pred pojednávaním). Na tomto pojednávaní bol prednesený návrh, bolo vykonané súdom

prvého stupňa dokazovanie prečítaním obsahu pripojených a počas konania predložených

listín, ako aj listín predložených žalovaným na tomto pojednávaní. Prítomným bolo dané

poučenie podľa ust. Pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia

dokazovania predložením listinných dokladov žalobcom v lehote jedného mesiaca.

Predvolanie na termín pojednávania dňa 13. 04. 2010 prevzal právny zástupca žalobcu dňa

22. 03. 2010 (22 dní pred pojednávaním), dňa 12. 04. 2010 zaslal súdu prvého stupňa

vyjadrenie a v prílohe listinné doklady podľa uznesenia z pojednávania zo dňa 02. 02. 2010,

neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnil žalovaný, ktorý súčasne zaslal potvrdenie

o práceneschopnosti. Pojednávanie na termín 25. 05. 2010 prevzal právny zástupca žalobcu

12. 05. 2010 (14 dní pred pojednávaním) a svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o odročenie

z dôvodu kolízie pojednávania na Okresnom súde Stará Ľubovňa, o čom predložil fotokópiu

predvolania. Predvolanie na termín 15. 06. 2010 prevzal právny zástupca dňa 31. 05. 2010 (14

dní pred pojednávaním) a svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o odročenie z dôvodu kolízie

pojednávania na Okresnom súde Stará Ľubovňa, o čom predložil fotokópiu predvolania.

Pojednávanie na termín 28. 09. 2010 prevzal právny zástupca žalobcu dňa 23. 08. 2010 (35

dní pred pojednávaním) a svoju neprítomnosť ospravedlnil a požiadal o odročenie

pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania na Okresnom súde Stará Ľubovňa, o čom

predložil fotokópiu predvolaní. Predvolanie na termín 30. 11. 2010 prevzal právny zástupca

žalobcu dňa 08. 11. 2010 (21 dní pred pojednávaním) a svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal

o odročenie z dôvodu kolízie pojednávania na Okresnom súde Stará Ľubovňa, o čom predložil

fotokópiu predvolaní. Predvolanie na termín 08. 02. 2011 prevzal právny zástupca žalobcu

dňa 19. 01. 2011 (19 dní pred pojednávaním) a svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal

o odročenie z dôvodu náhlych zdravotných dôvodov. Ospravedlnenie a žiadosť o odročenie

zaslal právny zástupca faxovým podaním zo dňa 08. 02. 2011 o 7 hod. a 13 min. ráno spolu

s fotokópiou potvrdenia neurológa MUDr. P. Č. obsahujúcom, že M. G. bol ošetrený

od 08. 02. 2011 do 08. 02. 2011 na neurologickom vyšetrení celý deň. Súd prvého stupňa

pojednával dňa 08. 02. 2011 v neprítomnosti žalobcu, vypočul žalovaného, vykonal

dokazovanie listinnými dokladmi predloženými v konaní, prijal konštatovanie, že neboli

navrhnuté ďalšie dôkazy, vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

Za tohto stavu odvolací súd nezistil procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktorým by

znemožnil žalobcovi uplatniť v konaní na súde prvého stupňa jeho práva v dostatočne

širokom a pre uplatnenie jeho práv primeranom rozsahu s prihliadnutím aj na právo

žalovaného na rýchle a spravodlivé súdne konanie. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého

stupňa nariadil dostatočné množstvo pojednávaní (10 pojednávaní, z ktorých sa na 7

pojednávaní právny zástupca žalobcu ospravedlnil), na ktorých mohol a mal žalobca sa

vyjadriť, predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a k predkladaným dôkazným

listinám žalovaného zaujať svoje stanovisko. V týchto súvislostiach sa aj odvolaciemu súdu

javí nevieryhodné ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávanie dňa

08. 02. 2011, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, keď potvrdenie na vyšetrenie je vystavené

na „celý deň“ a ospravedlnenie spolu s kópiou potvrdenia bolo súdu prvého stupňa doručené

ráno o 7.13 hod. z kancelárie právneho zástupcu žalobcu.

V ďalšom sa odvolací súd zaoberal vecnými námietkami odvolateľa, ktorý namietol,

že správca konkurznej podstaty nerozšíril súpis konkurznej podstaty o parcelu vedenú na LV

2

č. X.X. k. ú. Ľ., a to o parcelu KNC č. X. záhrada o výmere 127 m. Súd prvého stupňa

vychádzal z podania správcu konkurznej podstaty zo dňa 27. 11. 2008 Krajskému súdu

v Košiciach k sp. zn. , ktorým správca rozšíril konkurznú podstatu okrem iného aj

o nehnuteľnosť zapísanú na LV č. X. kat. územie Ľ., a to KN-C parcela č. X. záhrady

2

o výmere 127 m(č. l. 37 spisu). Z tohto dôvodu námietka odvolateľa nie je dôvodná.

Odvolateľ namietol nevypočutie navrhovaných svedkov. Zápisnica z pojednávania

neobsahuje návrh žalobcu na vypočutie žiadnych svedkov (č. l. 38 spisu). Súd prvého stupňa

v odôvodnení rozhodnutia podrobne zdôvodnil, prečo nevypočul svedkov v konaní, a to

„osoby, ktorých podpisy sa overovali v rozdielnych protokoloch 2/97 v roku 1997 a 1998“

a odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa považuje vypočutie štatutárnych

orgánov úpadcu a žalobcu, ktorí súčasne vystupujú v konaní ako štatutárni zástupcovia

žalobcu, za nevieryhodné. Vykonanie dokazovania výsluchom týchto svedkov by nebolo

nestranné a nezaujaté a z tohto dôvodu zbytočné.

Námietku dobromyseľnej držby žalobcu predmetnej nehnuteľnosti vyhodnotil

odvolací súd ako nedôvodnú. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia

vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo

zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné

nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady,

a to nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, nepretržitosť

vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom

ustanovenej doby, a spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že

držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí.

Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,

nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa

musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej

opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom

subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých

vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny

dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ

bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Žalobca

vznikol ako právnická osoba v roku 1996. V roku 1997 po rozhodnutí členskej schôdze

z P. D. N., Ľ., sa vyčlenil nový právnický subjekt – žalobca a delimitačným protokolom

zo dňa 20. 05. 1997 s overenými podpismi štatutárov dňa 14. 07. 1997 bol rozdelený majetok

pôvodného družstva medzi dva právnické subjekty. Z obsahu tohto protokolu je zrejmé, že do

vlastníctva žalobcu neprešli sporné nehnuteľnosti označené vyššie (preto je nadbytočné

poukazovať na totožné finančné sumy, vyplývajúce z rozdielnych delimitačných protokolov

2/97) a žalobca si bol od podpísania tohto protokolu vedomý, že nie je vlastníkom sporných

nehnuteľností. Z tohto dôvodu nemohol žalobca dospieť k názoru, že delimitačným

protokolom zo dňa 20. 05. 1997 s overenými podpismi štatutárov dňa 27. 03. 1998, by došlo

k zmene vlastníctva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam. A z tohto dôvodu nemohol žalobca

ani dospieť k záveru, že na základe predloženého upraveného delimitačného protokolu dôjde

osvedčením vyhlásenia o vydržaní zo dňa 04. 03. 1998 k zmene vlastníctva, resp.

k potvrdeniu vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam. Pokiaľ by žalobca bol

subjektívne presvedčený o svojich vlastníckych právach, nemal by zrejme potrebu vydania

osvedčenia vyhlásenia o vydržaní. Zákonná lehota na vydržanie nehnuteľností ani nezačala

žalobcovi plynúť, a to z dôvodu nedostatku dobromyseľnosti držby sporných nehnuteľností.

Odo dňa podpísania v poradí druhého protokolu nemohol žalobca vzhľadom na obsah prvého

protokolu nadobudnúť presvedčenie, že nekoná bezprávne. Sporné nehnuteľnosti nadobudol,

resp. zostali vo vlastníctve od roku 1997 P. D. N., Ľ.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom

je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide

o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého

možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Takéto presvedčenie pri žalobcovi

absentuje. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom k všetkým

okolnostiam veci, sa musí vzťahovať i k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť

vlastnícke právo. Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon,

ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva,

rozhodnutie štátneho orgánu a pod. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní však žiadnym takýmto

právnym, ani domnelým právnym úkonom nie je. V danej veci mal alebo mohol mať žalobca

pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol, keď v protokole

zo dňa 20. 05. 1997 s overenými podpismi štatutárov dňa 14. 07. 1997 nie je ako

nadobúdajúci vlastník uvedený.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219

ako vecne správny potvrdil.

V zmysle ust. a v odvolacom konaní úspešnému

žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si trovy

odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová