Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobkyne: Ing. M., trvalý pobyt K., zast.: JUDr. R.,

advokátom so sídlom Č., proti ţalovanej: Správa katastra Trebišov, pracovisko Kráľovský

Chlmec so sídlom Hlavná č. 105, Kráľovský Chlmec, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí správneho orgánu v konaní o úprave vlastníckych vzťahov, na odvolanie

ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. septembra 2010

č. k. -97, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 22. septembra 2010 č. k. -97 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovanej

č. C4/2007/Bas z 11.02.2008 r u š í a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Ţalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím zo dňa 11.02.2008 č.: C4/2007/Bas ţalovaná ako prvostupňový správny

orgán v zmysle o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „

2

Z.z.“) zamietla návrh ţalobkyne na vydanie o potvrdení, ţe nadobudla vlastníctvo v návrhu

uvedeným pozemkom v k.ú. S..

Podľa v znení platnom ku dňu vydania napadnutého

rozhodnutia (tzn. 11,02.2008) správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia podľa

odseku 1 [potvrdenie o nadobudnutí vlastníctva k pozemku vydrţaním], ak

a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa tohto

zákona,

b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo

ak vlastnícke právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu.

Svoje zamietavé rozhodnutie ţalovaná odôvodnila tým, ţe po oboznámení

sa s predloţenými listinnými dôkazmi (v počte 92 dokladov) potvrdzuje vlastnícke právo

zapísané v prospech právnych predchodcov ţalobkyne (najmä výpis z poz. vl. č. X. a iné),

avšak súčasne zdôrazňuje, ţe ani v jednej vloţke nie je zaloţený zápis o konfiškácii majetku.

Podľa odporkyne bolo na základe Rozhodnutia č. 479/92 do evidencie nehnuteľností

zapísané v roku 1992 (príloha č. 50 + č. 44,45 – Zmluva o prenechaní pozemkov na dočasné

2

uţívanie zo dňa 04.02.1991) úhrnom 119.874 m. Ďalej podľa odporkyne prehlásenie

Štátneho majetku o tom, ţe nemá záujem o hospodárenie na parc. č. X. o výmere

2 2

82.949 ma parc. č. X. o výmere 316.819 m, ktoré sú potrebné pre rozšírenie farmy

ţalobkyne, a ani podklady pre stavebné konanie nie sú právnym podkladom pre vydrţanie,

ale sú iba svedectvom o tom, ţe ţalobkyňa mala úmysel zaloţiť v katastri obce farmu.

Na základe uvedených dôvodov ţalovaná vyslovila, ţe ţalobkyňa nedostatočne

preukázala oprávnenosť drţby v zmysle a

a preto jej ţiadosť zamietla.

II.

3

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu ţalobkyňa podala ţalobu z 02.05.2008.

Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie

ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi

predloţenými ţalobkyňou v priebehu tohto konania, ako aj s obsahom administratívneho

spisu ţalovaného dospel k záveru, ţe ţaloba dôvodná nie je.

Vychádzajúc z administratívneho spisu krajský súd vyhodnotil zmluvu o prenechaní

pozemku na dočasné uţívanie zo 04.02.1991, jej dodatok zo dňa 18.09.1991 a notársku

zápisnicu z 03.09.2003 spísanú na Notárskom úrade vo Veľkých Kapušanoch pod č. N 91/03.

Ďalej sa krajský súd samostatne zaoberal právnym vyhodnotením vplyvu osvedčenia

notárskej zápisnice č. N 9103 vykonaným Správou katastra v Trebišove v roku 2005, pričom

citoval niektoré závery z rozhodnutia tohto orgánu.

Na základe uvedeného krajský súd vyslovil záver (str. 8 odôvodnenia), ţe predmetné

nehnuteľnosti, ktoré boli nielen v čase ich prenechania do dočasného uţívania ţalobkyni

a jej právnym predchodcom ale aj v čase uzavretia dodatku k zmluve, evidované

vo vlastníctve Československého štátu, pričom ţalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia –

rodičia neboli podľa názoru krajského súdu ani ich pôvodnými vlastníkmi.

Ďalej krajský súd sa zaoberal výkladom inštitútu vydrţania, tzn. charakterizoval

vydrţanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, objasnil to,

čo je nutné chápať pod pojmom oprávnená drţba, a tieţ sa zaoberal výkladom situácie,

či a kedy drţiteľ veci je dobromyseľný.

4

Na základe prezentovaných právnych názorov krajským súdom tento dospel k záveru,

ţe zo strany ţalobkyne nebola relevantným spôsobom preukázaná oprávnenosť vstupu

do drţby predmetných nehnuteľností.

Obdobným spôsobom krajský súd pristúpil k vyhodnoteniu písomného vyjadrenie

notára, či notárske osvedčenie vydané podľa o notároch

a notárskej činnosti (Notársky poriadok) spĺňa atribúty osvedčenia podľa § 63 citovaného

a základe výkladu uvedeného ustanovenia krajský súd prezentoval

názor, ţe takéto osvedčenie nemôţe byť listinou spôsobilou na vykonanie záznamu

do katastra nehnuteľností. Podľa názoru súdu notár, ako to vyplýva z jeho vyjadrenie, ktoré

uţ bolo krajským súdom citované, nevyhodnotil náleţitým spôsobom všetky okolnosti,

týkajúce sa splnenia podmienok pre vydrţanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle

cit. ustanovenia .

Záverom krajský súd po konštatácii, ţe potom, „čo vyhodnotil dôkazy vykonané

v správnom i v súdnom konaní jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a na ich základe“,

dospel k záveru, ţe ţalobu je nutné ako nedôvodnú zamietnuť.

III.

Odvolanie žalobkyne/stanoviská

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 06.12.2010 (č. l. 116) proti rozsudku krajského

súdu ţalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázala na to, ţe

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a

- rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Najmä ţalobkyňa vyčítala krajskému súdu, ţe v rozpore s úlohou správneho súdnictva

činí nové skutkové a právne závery po vyhodnotení skutkových okolností. V danom prípade

5

krajský súd v napadnutom rozsudku nad rámec svojej právomoci hodnotí skutkové a právne

okolnosti veci (vrátane skutkových a právnych okolnosti s ktorými sa správny orgán

ani len okrajovo nevysporiadal a vôbec sa im nevenoval) a z toho vyvodzuje také právne

závery, ktoré odhliadnuc od vyššie uvedeného prekročenia jeho právomoci, sú podľa

ţalobkyne samy osebe arbitrárne a nemajúce oporu ani v skutkovom stave veci ani v zákonnej

úprave.

Záverom poţiadal ţalobkyňa o vykonanie zmeny napadnutého rozsudku krajského

súdu podľa tak, ţe rozhodnutie správneho orgánu sa ruší a vec sa mu vracia

na ďalšie konanie.

Z vyjadrenia ţalovanej zo dňa 27.12.2010 (č. l. 120) vyplýva, ţe trvá

na skutočnostiach obsiahnutých v odôvodnení svojho napadnutého rozhodnutia. Ďalej

popísala postup komisie, ktorý nasledoval po doručení návrhu ţalobkyne, v ktorom ţiadala

o potvrdenie vlastníckeho práva nehnuteľnosti podľa

Predovšetkým ţalovaná zdôraznila, ţe komisia posúdila tento návrh, a pri argumente,

ţe predmetné nehnuteľnosti boli vydané Slovenským štátom v roku 1990 aţ 1992,

konštatovala absenciu dokladu. Po výzve na ţiadateľku o doplnenie jej ţiadosti komisia bola

opätovne zvolaná s tým záverom, ţe po vyhodnotení predloţených podkladov (celkom

91 písomností) komisia konštatovala, ţe ţalobkyňa predloţila dokumenty, ktoré nepreukazujú

oprávnenosť drţby v zmysle . Ďalej ţalovaná opätovne uviedla

svoj názor, ţe podklady pre stavebné konanie sú len svedectvom toho, ţe ţalobkyňa mala

úmysel zaloţiť v katastri obce farmu. ďalšie predloţené podklady (ako dobové fotografie,

rodné listy, iné potvrdenia a osvedčenia) nemajú priamy súvis so skutočnosťou. o ktorú

ţiadosti ţalobkyňa podľa názoru ţalovanej ţiada.

Na základe uvedeného preto ţalovaná záverom konštatovala, ţe nebolo moţné vo veci

rozhodnúť inak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spojení s (ďalej

v texte rozsudku len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spojení s ustanovením a odvolanie prípustné,

bez nariadenia pojednávania ( v spojení s ) dospel

jednomyseľne ( o súdoch) k záveru, ţe odvolanie je dôvodné,

pretoţe rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/

), a preto postupom podľa v spoj. s a

rozsudok zmenil tak, ţe podľa napadnuté rozhodnutie ţalovanej

podľa zrušil a vrátil jej späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich

záverov.

Najvyšší súd sa sčasti stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom

rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených konajúcim správnym orgánom. Na druhej

strane podstatou odvolania ako aj podanej ţaloby, ktorou sa ţalobkyňa domáha preskúmania

rozhodnutia ţalovanej, je právna otázka, či krajský súd môţe doplniť chýbajúce, resp. pridať

nové právne zistenia a závery, ktoré sa v napadnutom rozhodnutí ţalovanej evidentne

nevyskytujú, a na základe tohto prístupu vykonať prieskum napadnutého súdneho

rozhodnutia. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

Najvyšší súd konštantne v svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje význam prieskumu

správneho súdnictva pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov

ako aj postupov im predchádzajúcich.

V zmysle v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

7

Súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov upravený v 5. časti Občianskeho

súdneho poriadku (tzn. citovaný nielen v § 244 ale aj v nasledujúcich ustanoveniach)

nie je moţné vykonať, ak absentuje reálna existencia skutkových zistení a právnych dôvodov

prijatých na základe subsumpcie zodpovedajúcej právnej normy na skutkový stav zistený

správnym orgánom úplne, riadne a v súlade so zákonom.

V správnom súdnictve sa vykonáva prieskum rozhodnutí správnych orgánov najmä

s dôrazom na riadnosť prijatých právnych záverov. Preto sa od konajúceho súd neočakáva,

ţe bude v rámci svojej prieskumnej pôsobnosti doplňovať chýbajúce právne závery alebo

ich dôvody, ktoré správny orgán v svojom odôvodnení nevyslovil, hoci s prihliadnutím

na charakter napadnutého rozhodnutia vysloviť mal a mohol. Takáto činnosť súdu by bola

v rozpore s článkom 2 ods. 2 . Na základe uvedeného evidentná

nedostatočnosť dôvodov, či uţ celková alebo čiastočná, v právnych záveroch

preskúmavaného rozhodnutia je zásadnou prekáţkou pre pokračovanie súdneho prieskumu

a súčasne dôvodom, prečo uţ prvostupňový súd z úradnej povinnosti (postupom ex offo podľa

) musí takéto rozhodnutie bez prihliadnutia na samotné námietky ţalobcu

postupom zrušiť ako nepreskúmateľné.

Práve uvedený charakter správneho súdnictva ako orgánu súdnej kontroly zákonnosti

nariaďovacej činnosti výkonnej moci predurčuje námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia

do postavenia námietky, s opodstatnenosťou ktorej sa musí správny súd zaoberať na prvom

mieste.

V súvislosti s týmto záverom Najvyšší súd s poukazom na svoju staršiu judikatúru

(m.m. ) opätovne potvrdzuje právny názor, ţe „v správnom súdnictve konajúci súd

preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu ako aj zákonnosť jemu

predchádzajúceho správneho alebo osobitného konania. Aby súd mohol uvedenú úlohu splniť,

8

musí byť výrok rozhodnutia riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie je

možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať“.

Preto, ako Najvyšší súd uţ hore raz konštatoval, prvou v poradí námietkou, ktorú

ţalobkyňa v tomto súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vzniesla, je

jej obrana proti argumentu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Aţ po vyriešení tejto otázky môţe Najvyšší súd pristúpiť k vyhodnoteniu ďalších námietok

ţalobkyne, ak budú vo svetle dosiahnutých záverov relevantné pre ďalšie konanie (zásada

hospodárnosti správneho súdnictva).

Hoci predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie vydané na základe

, tento zákon v zmysle ustanovenia pripúšťa subsidiárne

pôsobenie úpravy o správnom konaní (Správny poriadok) výslovne

nevylúčenej. Preto aj ţalovaná musela pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať

zo zákonného príkazu obsiahnutého v ustanovení § 47 Správneho poriadku.

Podľa Správneho poriadku v odôvodnení

rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými

úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych

predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami

účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Najvyšší súd uţ opakovane v svojich rozhodnutiach (napríklad sp. zn.

a ) vyslovil záver, ţe kaţdé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy

musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu,

tzn. ţe priemernému adresátovi je daná moţnosť z mu predloţeného odôvodnenia pochopiť

- na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený

skutkový stav,

- správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a

9

- právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej

vo výrokovej časti.

Z preskúmavaného rozhodnutia ţalovanej však jednoznačne vyplýva, ţe takto

nekonala, a to najmä z týchto dvoch dôvodov.

Na prvom mieste Najvyšší súd poukazuje na to, ţe v správnom spise zaloţené

rozhodnutie ţalovaného je vydané na základe aplikácie

Avšak ţalovanou citovaný § 11 ods. 8 obsahuje dve obsahovo odlišné ustanovenia zakotvené

pod písm. a) a b). Následne v texte odôvodnenia celkom absentuje určenie ţalovanou,

čo je právnym základom napadnutého rozhodnutia, tzn. či niektoré z obsahovo odlišných

ustanovení, resp. či súčasne obidve ustanovenia tvoria právny titul pre výrok rozhodnutia,

tzn. právny dôvod na zamietnutie návrhu ţalobkyne na vydanie o potvrdení, ţe nadobudla

vlastníctvo v návrhu uvedeným pozemkom v k.ú. S..

Podľa v znení platnom ku dňu vydania napadnutého

rozhodnutia (tzn. 11,02.2008) správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia podľa

odseku 1 [potvrdenie o nadobudnutí vlastníctva k pozemku vydrţaním], ak

a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa tohto

zákona,

b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo

ak vlastnícke právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu.

Ďalej sa ţalovaná nesnaţila ţalobkyni ako účastníčke správneho konania objasniť

obsah a rozsah inštitútu vydrţania, a následná činnosť krajského súdu potom zákonite

smerovala k tomu, ţe nepreskúmateľnosť záverov správneho orgánu sa krajský súd snaţil

konvalidovať svojimi argumentmi.

10

Naopak z precízneho a dôkladného odôvodnenia krajského súdu (počnúc str. 6

sa začína vlastná právna konštrukcia odôvodnenia naplnenia či nenaplnenia predpokladov

inštitútu vydrţania) jednoznačne vyplýva, ţe toto odôvodnenie nemá podklad v skutkových

zisteniach a právnych záveroch konajúceho správneho orgánu, tzn. ţe krajský súd

ako správny súd opustil primárnu kasačnú právomoc a v prejednávanej veci sa bez bliţšieho

objasnenia priklonil k apelačnej právomoci, tzn. vykonal mimo pojednávanie dokazovanie

niektorými dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v spise (najmä notárska zápisnica

z 03.09.2003), a to všetko v rozpore s poţiadavkou § 122 a 123 v spojení s § 246c ods. 1

O.s.p). Na tomto základe získal nové a pre ţalobkyňu prekvapivé zistenia (viď aj formulácia

súdu: „súd vyhodnotil dôkazy vykonané v správnom i v súdnom konaní jednotlivo

i v ich vzájomnej súvislosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami

.... žalobu ako nedôvodnú zamietol.“), ktoré subsumoval pod jednotlivé právne ustanovenia

a vyslovil právne závery, čím nie doplnkovým ale absolútnym spôsobom nahradil pôsobnosť

orgánu verejnej správy, a tým sa presunul v rámci vytvorenia princípu dvojinštančnosti

správneho konania do pozície odvolacieho správneho orgánu, hoci mal iba preskúmať

zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktorý mu predchádzal.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd uznal dôvodnosť námietky ţalobkyne, ţe krajský

súd v rozpore s úlohou správneho súdnictva učinil nové skutkové a právne závery vo vzťahu

k inštitútu vydrţania po vyhodnotení skutkových okolností.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobkyne ako aj argumentácie odporkyne, a tieţ s prihliadnutím

na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných

rozhodnutiach sp. zn. a , pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden

relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,

zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho

stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

11

Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku

zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j

ods. 4 prvá veta ), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle

ods. 4 veta druhá poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania

proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom

súdnictve sú nielen generálne ( c ods. 1 ) ale aj špeciálne ( )

prípustné opravné prostriedky, potom nie je moţné ust. na výroky

rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého úspešnej

ţalobkyni právo na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko právna zástupkyňa

úspešnej navrhovateľky si svoje právo v zákonnej 3- dňovej lehote neuplatnila (v spise

ani v zozname trov sa nenachádzajú vyčíslené trovy konania a v ţalobe je iba všeobecne

sformulovaný nárok na priznanie náhrady), nemohla jej byť priznaná ţiadna náhrada trov

konania.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2

rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný

záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná

moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava rozhodovacieho

procesu o vydrţaní vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyuţil

svoje oprávnenie.

12

Podľa veta druhá o súdnych poplatkoch je odvolací súd

oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.

Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,

a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec

poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 27. septembra 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová