Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/117/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. V. Š., zastúpeného

JUDr. V. K., proti žalovaným 1/ PaeDr. J. S., zastúpenému JUDr. D. S., 2/ JUDr. D. S.,

o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, vedenej na Okresnom súde Košice I pod

sp.zn.

20 C 1340/1998, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

z 29. januára 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 29. januára 2010 sp.zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu

v Košiciach na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I uznesením z 29. júla 2009 sp.zn. -154 prerušil

konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.

. Rozhodol tak o návrhu žalovanej 2/ podľa

s odôvodnením, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.

sa rieši otázka významná pre rozhodnutie súdu, čiže určenie absolútnej neplatnosti listiny,

ktorú žalobca predložil súdu ako dôkaz v právnej veci sp.zn. na osvedčenie

svojho právneho nároku o povinnosti žalovaných uzavrieť s ním kúpnu zmluvu

o nehnuteľnostiach na LV č. 6006 katastrálneho územia H..

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu uznesením z 29. januára 2010 sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalovaných na prerušenie

konania zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaní v priebehu celého

konania, a to už pri svojom prvom úkone, ktorým bolo stanovisko k žalobe, namietali, okrem

iného, platnosť právneho úkonu, a to zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 2. marca 1992.

Rovnako neplatnosť tohto právneho úkonu namietali žalovaní v písomnom podaní zo dňa

17. marca 2008. Dôvodom návrhu žalovaných na prerušenie konania je skutočnosť, že dňa

30. apríla 2009 na základe ich návrhu bolo začaté súdne konanie pod sp.zn.

na Okresnom súde Košice I vo veci určenia absolútnej neplatnosti listiny, ktorá bola

predložená ako dôkaz k právnej veci sp,zn. na osvedčenie žalovaného

právneho nároku. S poukazom na potom odvolací súd uzavrel, že

otázka platnosti zmluvy, ktorá bola ako listinný dôkaz predložená v konaní pod sp.zn.

20 C 1340/1998 je otázkou, ktorú konajúci súd nielenže je oprávnený, ale je ju povinný riešiť

v rámci konania a dokazovania. To, ktoré skutočnosti konajúci súd nie je oprávnený riešiť ako

otázky predbežné, je uvedené v ustanovení Hodnotenie listinného dôkazu,

konkrétne zmluvy o budúcej zmluve z hľadiska jej platnosti, je oprávnením konajúceho súdu

v sporovom konaní, v ktorom vykonáva dokazovanie v súlade s ustanovením § 122

a nasledujúcich a vykonané dôkazy hodnotí spôsobom uvedeným v ustanovení

a nasledujúcich , z čoho vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie o prerušení konania

z dôvodu, že prebieha iné konanie, ktorého je predmetom konania zmluva, z ktorej vyplýva

nárok žalobcu v tejto prejednávanej veci, je vecne nesprávne a návrh na prerušenie konania

nie je dôvodný.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie obaja žalovaní, navrhovali

ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Pomerne rozsiahle dovolanie,

ktorého značná časť je venovaná skutkovým okolnostiam a zdôvodňovaniu naliehavého

právneho záujmu žalovaných na určovacej žalobe podľa v konaní

vedenom na súde prvého stupňa pod sp.zn. , v ktorom sú v procesnom

postavení žalobcov, odôvodnili tým, že postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu im bola

odňatá možnosť konať pred Okresným súdom Košice I vo veci vedenej pod sp.zn.

. Poukázali na to, že odvolací súd oprel svoje rozhodnutie o ustanovenie § 109

ods. 1 písm. b/ , avšak súd prvého stupňa rozhodol o prerušení konania podľa

ods. 2 písm. c/ Okrem toho odvolaciemu súdu vytkli, že v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia listinu predloženú žalobcom, z ktorej odvodzuje uplatnený nárok na uloženie

povinnosti žalovaným uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, označil za „zmluvu o budúcej

zmluve“, pričom obsah tejto listiny doplnil o v nej neexistujúci text.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhol odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, oproti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ )alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie

stanoviska ( ) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu ( )., alebo ak ním bolo potvrdené buď

uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky ( ).

Keďže dovolaním napadnutým uznesením odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, prípustnosť dovolania je daná v zmysle

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), dovolací súd sa neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ . Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti,

ktoré dovolatelia v dovolaní namietali.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie postup súdu,

ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky

súdny poriadok. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv [napr. právo

vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu

a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (

), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (

), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( ).

K prvému vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu žalovaných,

o ktoré opierajú prípustnosť dovolania podľa , treba uviesť, že odňatie

možnosti konať pred súdom, v zmysle znemožnenia účastníkovi realizácie procesných práv

priznaných mu za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov, sa musí týkať konkrétneho konania, v ktorom bolo dovolaním

napadnuté rozhodnutie vydané. Preto tvrdenie dovolateľov, že napadnutým zmeňujúcim

uznesením im bola odňatá možnosť konať pred súdom v inom konaní, vedenom na Okresnom

súde Košice I pod sp.zn. , je v danej veci bezvýznamné.

Iná je však situácia, pokiaľ dovolatelia namietajú obsahovú stránku odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu.

Za vadu konania vymedzenú v sa považuje aj nedostatok jasného

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie

rozsudku súdu ustanovuje (ktorý v zmysle primerane

platí aj na uznesenie), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súdu uvedie, čoho sa

navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať

odôvodnenie rozhodnutia (rozsudku, uznesenia). Účelom odôvodnenia je predovšetkým

doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu

pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie dáva súdom dostatočný

návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku (uznesenia). Ak súd svoj právny záver

v rozhodnutí neodôvodní, jeho rozhodnutia tak zostáva nepreskúmateľné.

V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že súd prvého stupňa vyhovel návrhu

žalovaných a podľa prerušil konanie do právoplatného skončenia

veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. . Odvolací súd však svoje

zmeňujúce rozhodnutie oprel o ustanovenie , pričom vôbec

nezdôvodnil, prečo vec posúdil podľa iného zákonného ustanovenia, ako súd prvého stupňa,

v dôsledku čoho je rozhodnutie odvolacieho súdu prekvapivé a pre neexistenciu dôvodov

nepreskúmateľné, čím odvolací súd zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2, 3

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2011

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová