Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
084/367674.73263b.pdf
PDF · 104.82 KB
No categories available
4Cdo/117/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 117/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. V. Š., zastúpeného
JUDr. V. K., proti žalovaným 1/ PaeDr. J. S., zastúpenému JUDr. D. S., 2/ JUDr. D. S.,
o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, vedenej na Okresnom súde Košice I pod
sp.zn.
20 C 1340/1998, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 29. januára 2010, sp.zn. 3 Co 359/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
z 29. januára 2010 sp.zn. 3 Co 359/2009 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu
v Košiciach na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I uznesením z 29. júla 2009 sp.zn. 20 C 1340/1998-154 prerušil
konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.
24 C 151/2009. Rozhodol tak o návrhu žalovanej 2/ podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
s odôvodnením, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 24 C 151/2009
sa rieši otázka významná pre rozhodnutie súdu, čiže určenie absolútnej neplatnosti listiny,
ktorú žalobca predložil súdu ako dôkaz v právnej veci sp.zn. 20 C 1340/1998 na osvedčenie
svojho právneho nároku o povinnosti žalovaných uzavrieť s ním kúpnu zmluvu
o nehnuteľnostiach na LV č. 6006 katastrálneho územia H..
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu uznesením z 29. januára 2010 sp.zn.
3 Co 359/2009 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalovaných na prerušenie
konania zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaní v priebehu celého
konania, a to už pri svojom prvom úkone, ktorým bolo stanovisko k žalobe, namietali, okrem
iného, platnosť právneho úkonu, a to zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 2. marca 1992.
Rovnako neplatnosť tohto právneho úkonu namietali žalovaní v písomnom podaní zo dňa
17. marca 2008. Dôvodom návrhu žalovaných na prerušenie konania je skutočnosť, že dňa
30. apríla 2009 na základe ich návrhu bolo začaté súdne konanie pod sp.zn. 24 C 151/2009
na Okresnom súde Košice I vo veci určenia absolútnej neplatnosti listiny, ktorá bola
predložená ako dôkaz k právnej veci sp,zn. 20 C 1340/1998 na osvedčenie žalovaného
právneho nároku. S poukazom na § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. potom odvolací súd uzavrel, že
otázka platnosti zmluvy, ktorá bola ako listinný dôkaz predložená v konaní pod sp.zn.
20 C 1340/1998 je otázkou, ktorú konajúci súd nielenže je oprávnený, ale je ju povinný riešiť
v rámci konania a dokazovania. To, ktoré skutočnosti konajúci súd nie je oprávnený riešiť ako
otázky predbežné, je uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 O.s.p. Hodnotenie listinného dôkazu,
konkrétne zmluvy o budúcej zmluve z hľadiska jej platnosti, je oprávnením konajúceho súdu
v sporovom konaní, v ktorom vykonáva dokazovanie v súlade s ustanovením § 122
a nasledujúcich O.s.p. a vykonané dôkazy hodnotí spôsobom uvedeným v ustanovení § 132
a nasledujúcich O.s.p., z čoho vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie o prerušení konania
z dôvodu, že prebieha iné konanie, ktorého je predmetom konania zmluva, z ktorej vyplýva
nárok žalobcu v tejto prejednávanej veci, je vecne nesprávne a návrh na prerušenie konania
nie je dôvodný.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie obaja žalovaní, navrhovali
ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Pomerne rozsiahle dovolanie,
ktorého značná časť je venovaná skutkovým okolnostiam a zdôvodňovaniu naliehavého
právneho záujmu žalovaných na určovacej žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v konaní
vedenom na súde prvého stupňa pod sp.zn. 24 C 151/2009, v ktorom sú v procesnom
postavení žalobcov, odôvodnili tým, že postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu im bola
odňatá možnosť konať pred Okresným súdom Košice I vo veci vedenej pod sp.zn.
24 C 151/2009. Poukázali na to, že odvolací súd oprel svoje rozhodnutie o ustanovenie § 109
ods. 1 písm. b/ O.s.p., avšak súd prvého stupňa rozhodol o prerušení konania podľa § 109
ods. 2 písm. c/ O.s.p. Okrem toho odvolaciemu súdu vytkli, že v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia listinu predloženú žalobcom, z ktorej odvodzuje uplatnený nárok na uloženie
povinnosti žalovaným uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu, označil za „zmluvu o budúcej
zmluve“, pričom obsah tejto listiny doplnil o v nej neexistujúci text.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhol odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, oproti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.)alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.)., alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Keďže dovolaním napadnutým uznesením odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého
stupňa, prípustnosť dovolania je daná v zmysle § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa neobmedzil len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti,
ktoré dovolatelia v dovolaní namietali.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie postup súdu,
ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky
súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv [napr. právo
vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115
O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123
O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.).
K prvému vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu žalovaných,
o ktoré opierajú prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., treba uviesť, že odňatie
možnosti konať pred súdom, v zmysle znemožnenia účastníkovi realizácie procesných práv
priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov, sa musí týkať konkrétneho konania, v ktorom bolo dovolaním
napadnuté rozhodnutie vydané. Preto tvrdenie dovolateľov, že napadnutým zmeňujúcim
uznesením im bola odňatá možnosť konať pred súdom v inom konaní, vedenom na Okresnom
súde Košice I pod sp.zn. 24 C 151/2009, je v danej veci bezvýznamné.
Iná je však situácia, pokiaľ dovolatelia namietajú obsahovú stránku odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu.
Za vadu konania vymedzenú v § 237 písm. f/ O.s.p. sa považuje aj nedostatok jasného
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie
rozsudku súdu ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p. (ktorý v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. primerane
platí aj na uznesenie), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súdu uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať
odôvodnenie rozhodnutia (rozsudku, uznesenia). Účelom odôvodnenia je predovšetkým
doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu
pri vydávaní rozhodnutia. Citované ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. dáva súdom dostatočný
návod na to, aké má byť odôvodnenie rozsudku (uznesenia). Ak súd svoj právny záver
v rozhodnutí neodôvodní, jeho rozhodnutia tak zostáva nepreskúmateľné.
V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že súd prvého stupňa vyhovel návrhu
žalovaných a podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. prerušil konanie do právoplatného skončenia
veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 24 C 151/2009. Odvolací súd však svoje
zmeňujúce rozhodnutie oprel o ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., pričom vôbec
nezdôvodnil, prečo vec posúdil podľa iného zákonného ustanovenia, ako súd prvého stupňa,
v dôsledku čoho je rozhodnutie odvolacieho súdu prekvapivé a pre neexistenciu dôvodov
nepreskúmateľné, čím odvolací súd zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2, 3
O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2011
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová