Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. E., prechodný pobyt: F. XXXX/X, XXX XX R., doručovacia adresa: E. X/XX, XXX XX E.-H. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 10.

rozhodol:

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou zo dňa 24.08.2020 v spojení s doplnením žaloby v podaní zo dňa 3.09.2020 (č.l. 1, č.l. 14-15 spisu) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 10.6.2020, keďže mal za to, že rozhodnutie nie je vydané v súlade so zákonmi, žalobou napadnuté rozhodnutie má chyby pri písaní dôb poistenia, žalovaný nevie pomenovať dôchodok žalobcu, keď raz uvádza starobný, raz čiastkový. Žalobca v žalobe poukázal na to, že zmizlo rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a nakoniec žalobcovi nebolo priznané veľa dôb poistenia. Žalobca v doplnení dôvodov žaloby v podaní zo dňa 3.09.2020 uviedol, že žalovaný nevie spočítať, priznať doby poistenia žalobcu a v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie z 27.04.2016, rozhodnutie z 13.06.2017, rozhodnutie z 12.06.2017. Žalobca poukázal na prílohu č. 5, kde sú z jeho strany vyjadrené všetky doby poistenia. Jeho prehľad dôb poistenia je najsprávnejší, keď je potrebné vziať do úvahy aj doby odpracované, poistenie v bývalej Juhoslávii, čo činí 2974 dní, t.j. 9 rokov. Podľa prílohy č. 5 má žalobca na Slovensku odpracované, resp. doby poistenia presne: 5368 dní, čo je 15 rokov spolu s Juhosláviou 2974 dní 9 rokov, všetko v súčte predstavuje podľa žalobcu 8342 dní a tomu zodpovedá 23 rokov kompletného poistenia. Z tých 8342 dní = 23 rokov poistenia žalovaný ale nepriznal 1474 dní = 4 roky strávené v kazamátoch Migračného úradu. Ďalej žalovaný nepriznal 843 dní evidencie na UPSVaR v súčte nebolo priznaných žalobcovi 2348 dní, čo je cca 7 rokov. Žalobca sa cíti diskriminovaný v tom, ako má žiť zo 73 Eur mesačne. Žalobca nadobudol presvedčenie, že ani prílohou č. 5 sa nebude zaoberať nikto na súde, ani u žalovaného. Žalobca uviedol, že hoci neovláda zákony, advokáta nemá a ak cez Centrum právnej pomoci by bol pridelený, tak takýto advokát nebude zainteresovaný na prípade žalobcu, takže ponecháva na súd konečný petit.

2. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 12.10.2020 (č.l. 30, 31 spisu). Žalovaný uviedol, že Generálny riaditeľ žalovaného podľa ust. o sociálnom poistení (ďalej aj len „“) rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 10. júna 2020 potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra

2019, ktorým žalobcovi podľa a bol zvýšený od 1. januára 2020 starobný dôchodok o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia o 5,20 Eur mesačne na 73,40 Eur mesačne. Žalobca v žalobe zo dňa 3. septembra 2020 uviedol, že pochybenie žalovaného vidí v nízkej sume starobného dôchodku s prihliadnutím na koeficient určený pri priznaní čiastkového starobného dôchodku. Žalobca poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu nedovoľuje pracovať a zlú finančnú situáciu, preto je suma jeho starobného dôchodku nízka. Žalovaný sa so žalobou žalobcu nestotožnil, keďže postup pri zvýšení starobného dôchodku žalobcu bol správny a závery napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach. Žalovaný poukázal na administratívny spis, podľa ktorého právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 12. júna 2017 mu bol podľa , , a v znení neskorších predpisov a podľa článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení od 14. apríla 2017 priznaný starobný dôchodok v sume 57,70 Eur mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2019 bol účastníkovi konania podľa a v znení neskorších predpisov od 1. januára 2020 zvýšený starobný dôchodok o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky, a to na 73,40 Eur mesačne. Žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia na území SR v rozsahu 3341 dní, t.j. 9 rokov a 56 dní, čím nesplnil podmienku obdobia dôchodkového poistenia aspoň 15 rokov, preto bolo potrebné prihliadnuť aj na obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal podľa právnych predpisov Srbskej republiky v rozsahu 2524 dní, t.j. 6 rokov a 334 dní. Spolu s obdobím dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal na území Srbskej republiky (5865 dní obdobia dôchodkového poistenia - 16 rokov a 25 dní) splnil podmienku získania doby poistenia potrebnej pre vznik nároku na starobný dôchodok z poistenia Slovenskej republiky. Žalovaný poukázal na to, že na nárok na dôchodok a určenie sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o starobný dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

3. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe žalobcu poukázal na ust. , . Žalovaný zvýraznil, že pokiaľ suma starobného dôchodku bola právoplatne určená s prihliadnutím na doby poistenia získané v cudzine, pomerná časť pevnej sumy zvýšenia 5,20 Eur mesačne sa určila tak, že pevná suma zvýšenia 9,00 Eur sa vynásobila koeficientom 0,56965491. Hodnota pomernej časti, v ktorej sa priznal čiastkový starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky, bola určená v právoplatnom rozhodnutí o priznaní dôchodku zo dňa 12. júna 2017. Pevná suma zvýšenia sa žalobcovi v napadnutom rozhodnutí zo dňa 28. novembra 2019 určila ako 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2019. V odvolacom konaní bolo preukázané, že starobný dôchodok bol žalobcovi k 31. decembru 2019 vyplácaný v sume 68,20 Eur mesačne. V zmysle , sa suma starobného dôchodku žalobcu zvýšila od 1. januára 2020 o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia o 5,20 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 2,00 Eur mesačne, na 73,40 Eur mesačne (68,20 mesačne + 5,20 Eur mesačne). V odvolacom konaní žalovaný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a teda rozhodnutia, proti ktorému smeruje odvolanie podané žalobcom. Predmet konania je vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého odvolaním. Inými nárokmi, než boli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sa v odvolacom konaní zaoberať nemožno. Žalovaný poukázal na svoje skutkové a právne dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, trval na správnosti záverov napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za zákonné, preto navrhol podľa žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný nežiadal správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

4. Postupom krajského súdu bolo vyjadrenie žalovaného spolu s poučením pre žalobcu doručené žalobcovi podaním zo dňa 22.10.2020 (č.l. 36, 37 spisu) s výzvou na vyjadrenie sa v lehote 10 dní. Žalobca možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

5. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2019 bol podľa a zvýšený od 1. januára 2020 starobný dôchodok na 73,40 Eur mesačne. Prvostupňový orgán v tomto rozhodnutí, v časti odôvodnenia uviedol, že starobný dôchodok je zvýšený o 5,20 Eur

mesačne. Prvostupňový orgán poukázal na ust. , a uviedol „pretože suma starobného dôchodku bola určená s prihliadnutím na doby poistenia získané v cudzine, pomerná časť pevnej sumy zvýšenia 5,20 EUR mesačne sa určila tak, že pevná suma zvýšenia starobného dôchodku, 9,00 EUR, sa vynásobila číslom 0,56965491, ktoré predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa predpisov Slovenskej republiky. Hodnota pomernej časti, v ktorej sa priznal čiastkový starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky, bola uvedená v rozhodnutí o priznaní tohto dôchodku. Pevná suma zvýšenia sa určila ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2019. Starobný dôchodok žalobcu bol zvýšený o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, o 5,20 EUR mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 2,00 EUR mesačne.“

6. O odvolaní žalobcu, ktoré podal proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, rozhodol rozhodnutím Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 10.6.2020 tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2019 vo veci zvýšenia starobného dôchodku, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na ust. , ako aj obsah administratívneho spisu žalobcu ako účastníka konania, z ktorého bolo preukázané, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 12. júna 2017 bol účastníkovi konania priznaný starobný dôchodok v sume 57,70 Eur mesačne. Rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalobcu, sa zvýšil starobný dôchodok od 1. januára 2020 na 73,40 Eur mesačne. V žalobou napadnutom rozhodnutí bolo poukázané na ust. , , z ktorých vyplýva, že sa v roku 2020 dôchodok, ktorého suma bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Nakoľko suma starobného dôchodku bola určená s prihliadnutím na doby poistenia získané v cudzine, pomerná časť pevnej sumy zvýšenia 5,20 Eur mesačne sa určila tak, že pevná suma zvýšenia starobného dôchodku, 9,00 Eur sa vynásobila číslom 0,56965491, ktoré predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Hodnota pomernej časti, v ktorej sa priznal čiastkový starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky, bola uvedená v rozhodnutí o priznaní dôchodku. Pevná suma zvýšenia sa určila ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2019. Podľa ust. na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. V odvolacom konaní bolo preukázané, že starobný dôchodok bol účastníkovi konania k 31. decembru 2019 vyplácaný v sume 68,20 Eur mesačne. V zmysle ust. , sa suma starobného dôchodku žalobcu ako účastníka konania zvýšila od 1. januára 2020 o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, o 5,20 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 2,00 Eur mesačne, na 73,40 Eur mesačne (68,20 Eur mesačne + 5,20 Eur mesačne).

7. Podľa rozhodnutia žalovaného neboli dôvodné námietky žalobcu na nesprávne vypočítanú sumu starobného dôchodku. Žalobca ako účastník konania získal obdobie dôchodkového poistenia na území Slovenskej republiky v rozsahu 3341 dní, t.j. 9 rokov a 56 dní, nesplnil tak podmienku dôchodkového poistenia aspoň 15 rokov a bolo potrebné prihliadnuť aj na obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal podľa právnych predpisov Srbskej republiky v rozsahu 2524 dní, t.j. 6 rokov a 334 dní. Spolu s obdobím dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal na území Srbskej republiky, splnil podmienku potrebnej doby pre nárok na starobný dôchodok z poistenia Slovenskej republiky. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že v odvolacom konaní sa preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému smeruje odvolanie podané účastníkom konania. Predmet konania bol preto vymedzený predmetom rozhodnutia napadnutého odvolaním. Inými nárokmi, než boli riešené napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sa v odvolacom konaní žalovaný ako odvolací orgán zaoberať nemohol. Žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie postupovala pri určení sumy starobného dôchodku v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a v súlade so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení. Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky

preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o starobný dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Žalobcu ako účastníka konania v odvolacom konaní zaťažilo dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré pokiaľ nepreukázal, a to také, ktoré by viedli k zmene sumy starobného dôchodku a ktorými by spochybnil správnosť napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2019, tak v takomto prípade žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalovaný v rozhodnutí, ktoré žalobca napadol žalobou, konštatoval, že vzhľadom na obsah administratívneho spisu žalobcu ako účastníka konania, zvýšenie sumy jeho starobného dôchodku podľa a bolo vykonané správne a rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že odvolanie žalobcu ako účastníka konania nebolo dôvodné.

8. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. (ďalej len „“) za dodržania ust. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v zmysle žaloby žalobcu zo dňa 24.08.2020 v spojení s doplnením žalobných dôvodov v podaní zo dňa 3.09.2020 za aplikácie ust. v spojení s ust. a žalobu žalobcu za aplikácie ust. zamietol ako nedôvodnú.

9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -59 zo dňa 08.11.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 11.01.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. .

10. Primárne krajský súd uvádza, že žaloba žalobcu bola podaná včas, pri doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu žalobcovi dňa 29.06.2020 a podania žaloby žalobcom na pošte podľa obálky (č.l. 11 spisu) dňa 24.08.2020. Za konštatovania včasnosti podanej žaloby žalobcom súčasne mal krajský súd splnené podmienky k tomu, aby vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania. Žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu, a to v podaní zo dňa 12.10.2020 uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie (č.l. 30, 31 spisu).

11. Krajský súd ďalej uvádza, že vychádzal zo žalobných dôvodov žalobcu uvedených v podanej žalobe zo dňa 24.08.2020 v spojení s doplnením žalobných dôvodov v podaní žalobcu zo dňa 3.9.2020 (č.l. 14, 15 spisu). Podstatou podanej žaloby žalobcu bolo namietanie, že rozhodnutie odvolacieho orgánu je nezákonné, obsahuje chyby, podľa žalobcu došlo k nesprávnemu výpočtu výšky starobného dôchodku vzhľadom k tomu, že podľa jeho evidencie, ktorá je vyjadrená v prílohe č. 5, jeho doba poistenia, resp. odpracované dni na Slovensku sú 5368 dní, čo činí 15 rokov spolu s odpracovanými dňami a dobou poistenia v Juhoslávii 2974 dní, čo je 9 rokov, v súčte doba poistenia podľa žalobcu je 8342 dní, čo predstavuje 23 rokov. Z celkovej tejto doby poistenia podľa žalobcu žalovaný nesprávne postupoval, keď nepriznal dokopy 2348 dní, čo je približne 7 rokov. Žalobca nesúhlasil s vypočítanou výškou starobného dôchodku 73,40 Eur mesačne, pretože sa z tejto sumy nedá vyžiť, naviac keď jeho zlý zdravotný stav mu nedovoľuje sa zamestnať a vykonávať pracovnú činnosť.

12. Úvodom krajský súd zvýrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 10.6.2020 ako rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 28. novembra 2019, podľa ktorého rozhodnutia prvostupňového orgánu bol zvýšený starobný dôchodok od 1. januára 2020 na sumu 73,40 Eur mesačne. Pokiaľ žalobca v spojení s doplnením žalobných dôvodov v podaní zo dňa 3. septembra 2020 poukazuje na skutočnosti o počte rokov, resp. dní doby poistenia, na rozhodnutia, ktoré ako rozhodnutia orgánov verejnej správy predchádzali žalobou napadnutému rozhodnutiu a rozhodnutiu prvostupňového orgánu, tak tieto ako právoplatné rozhodnutia sa nemohli stať predmetom posudzovania, preskúmavania krajským súdom. V rozhodnutí, ktoré bolo napadnuté žalobou žalobcu a zamietnuté odvolanie žalobcu, bola riešená už „len“ výška starobného dôchodku, a preto správny súd nemohol preskúmavať tie už právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré predchádzali žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného a ktoré

rozhodnutie vychádza z týchto predchádzajúcich rozhodnutí, v ktorých bol už právoplatne vyriešený rozsah doby poistenia. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, nebol tu daný zákonný priestor, aby boli posudzované, preskúmavané v tomto správnom konaní tie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré nadobudli právoplatnosť, a ktoré predchádzali žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného ako aj predchádzali rozhodnutiu prvostupňového orgánu, proti ktorému žalobca podal odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol žalovaný. Ak právoplatným rozhodnutím, ktoré nepodlieha prieskumu v danom konaní, bola suma starobného dôchodku už právoplatne určená s prihliadnutím na doby poistenia získané aj v cudzine, tak na uvedené nadväzovalo rozhodnutie prvostupňového orgánu a následne aj žalovaného ako odvolacieho orgánu o zvýšení starobného dôchodku od 1. januára 2020 na 73,40 Eur mesačne. Naviac správny súd uvádza v zhode so žalovaným, že žalobca v odvolacom konaní, v konaní pred súdom v zmysle obsahu administratívneho spisu nepreukázal také skutočnosti, ktoré by viedli k zmene sumy starobného dôchodku.

13. Podľa ust. dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

14. Podľa ust. dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa zvýši najmenej o pomernú časť pevnej sumy, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky.

15. Z administratívneho spisu krajský súd mal za zistené, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 12. júna 2017 bol žalobcovi podľa , , a od 14. apríla 2017 priznaný starobný dôchodok v sume 57,70 Eur mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení. Práve v tomto rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku boli právoplatne vyriešené doby poistenia a z nich potom namieste vychádzal žalovaný aj v žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorému predchádzalo rozhodnutie prvostupňového orgánu o zvýšení starobného dôchodku na sumu 73,40 Eur mesačne. Z dôvodu, že žalobcovi podľa právnych predpisov Slovenskej republiky na základe obdobia dôchodkového poistenia získaného k 14. aprílu 2017 v počte 3341 dní, nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky nevznikol, v súlade s článkom 17 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Srbskou republikou o sociálnom zabezpečení sa na účely vzniku nároku na starobný dôchodok zohľadnilo obdobie poistenia v počte 2524 dní, ktoré boli získané podľa predpisov Srbskej republiky. Inými slovami vyjadrené, žalobca ako účastník konania podľa právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 12. júna 2017 o priznaní starobného dôchodku v sume 57,70 Eur mesačne bol na území Slovenskej republiky dôchodkovo poistený v rozsahu 3341 dní, ku ktorému obdobiu dôchodkového poistenia bolo prihliadané na obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal podľa právnych predpisov Srbskej republiky v rozsahu 2524 dní. Ak z tohto právoplatne rozhodnutého obdobia dôchodkového poistenia vychádzal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, tak jeho postup bol vecne správny a zákonný za nepreukázania iného stavu.

16. Žalovaný ako aj prvostupňový orgán zákonným spôsobom postupovali za aplikácie ust. , pri rozhodovaní o zvyšovaní starobného dôchodku. Krajský súd opätovne zvýrazňuje to, že posudzuje zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týka zvýšenia starobného dôchodku.

17. Podľa ust. na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

18. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobcovi bol vyplácaný starobný dôchodok 68,20 Eur mesačne k 31. decembru 2019. Suma starobného dôchodku žalobcu ako účastníka konania sa zvýšila od 1. januára 2020 o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia o 5,20 Eur mesačne, ktorá suma bola vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov,

čo predstavovalo 2,00 Eur mesačne, preto prvostupňový orgán a vo vyvolanom odvolacom konaní aj žalovaný správne rozhodli o zvýšení starobného dôchodku na 73,40 Eur mesačne. Krajský súd ako správny súd preto nezistil dôvodnosť podanej žaloby žalobcu, ktorý namietal spôsob výpočtu zvýšenia starobného dôchodku. K úplnosti veci krajský súd poukazuje aj na to, že suma výšky starobného dôchodku bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine v zmysle medzinárodnej zmluvy, preto sa zvyšuje suma starobného dôchodku o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Pomerná časť pevnej sumy zvýšenia 5,20 Eur mesačne sa určila tak, že pevná suma zvýšenia starobného dôchodku, 9,00 Eur sa vynásobila číslom 0,56965491, ktoré predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa predpisov Slovenskej republiky.

19. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že nezistil nezákonnosť postupu žalovaného ani konania prvostupňového orgánu, keďže k zvýšeniu sumy starobného dôchodku došlo v súlade so zákonnou úpravou, a to konkrétne s ust. , , pričom sa vychádzalo zo základu vyjadreného už v skôr právoplatných rozhodnutiach orgánu verejnej správy, v ktorých pri priznaní starobného dôchodku žalobcovi bola právoplatne uzavretá doba dôchodkového poistenia.

O náhrade trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa , , ods. 1 . Žalobca v konaní nebol úspešný z titulu zamietnutia žaloby, preto nemal právo na náhradu trov súdneho konania. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania nebol priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania pri aplikácii ust. a contrario, pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti na náhradu trov. Krajský súd preto rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej

len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.