Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/38/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a z členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. J. Hargaša v právnej veci ţalobcu Ing. J. Ď., bytom K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou V. s.r.o., so sídlom H., proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/227/2276-32462/2009/990271-r zo dňa 10.3.2009, č. I/227/2264-31088/2009/990271-r zo dňa 10.3.2009, č. I/227/2272-39610/2009/990271-r zo dňa 25.3.2009, č. I/227/2270- 28788/2009/990271-r zo dňa 10.3.2009 a č. I/227/2274-28174/2009/990271-r zo dňa 10.3.2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. - 85 zo dňa 24.6.2010, jednohlasne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trnave č. k. - 85 zo dňa 24. júna 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom zamietol ţaloby, ktorými sa

ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/227/2276- 32462/2009/990271-r zo dňa 10.3.2009, č. I/227/2264-31088/2009/990271-r zo dňa 10.3.2009, č. I/227/2272-39610/2009/990271-r zo dňa 25.3.2009, č. I/227/2270- 28788/2009/990271-r zo dňa 10.3.2009 a č. I/227/2274-28174/2009/990271-r zo dňa 10.3.2009, ktorými potvrdil odvolaniami napadnuté dodatočné platobné výmery Daňového úradu Trnava zo dňa 22.12.2008, ktorými bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej v texte aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia: december

2005 vo výške 6.000,92 €, október 2005 vo výške 3.323,90 €, marec 2005 vo výške 6.240,78 €, máj 2005 vo výške 6.290,24 € a február 2005 vo výške 6.021,31 €. V obsahovo zhodnom odôvodnení svojich rozhodnutí ţalovaný uviedol, ţe Daňový úrad Trnava ako miestne príslušný správca dane vykonal u ţalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január aţ december 2005 a na základe jej výsledkov mu vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za jednotlivé mesiace roku 2005. Daňový subjekt navrhol určiť výšku odpočítania DPH dohodou, pretoţe nie sú k dispozícii všetky doklady, z ktorých nárok na odpočítanie DPH vzniká. S odkazom na relevantné ustanovenia ods. l a 2, a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) ţalovaný uviedol, ţe na uplatnené sumy odpočítania DPH daňový subjekt nepredloţil faktúry od platiteľa v zmysle , ktoré sú zákonnou podmienkou moţnosti uplatnenia práva odpočítať DPH a ktoré by preukazovali, ţe odpočítanú DPH pouţije daňový subjekt na účely svojho podnikania ako platiteľ. Tým nepreukázal, aké tovary a sluţby boli alebo mali byť platiteľovi dodané v zmysle , nepreukázal, či bola DPH voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré boli alebo mali byť platiteľovi dodané v zmysle a taktieţ nepreukázal vznik daňovej povinnosti v zmysle . Pretoţe jednoznačne stanovuje podmienky na odpočítanie DPH, nemoţno výšku odpočítateľnej DPH určovať dohodou, ako to poţadoval ţalobca.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku s poukazom na relevantné ustanovenia

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uviedol, ţe z pripojeného administratívneho spisu zistil, ţe daňové orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vyvodili z neho správny právny záver, s ktorým sa súd stotoţnil. Uviedol, ţe ţalobca v ţalobách poukazuje na to, ţe Š. J., poverená ţalobcom spracovávaním podkladov pre odvody daní a vykonávaním všetkých úhrad pre ţalobcu, bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu sprenevery. Účtovné doklady podľa tvrdenia ţalobcu za obdobie rokov 2003 aţ 2006 zničila. K tomu súd uviedol, ţe zodpovednosť za plnenie daňových povinností má výlučne daňový subjekt, táto zodpovednosť je daná objektívne a nemoţno ju prenášať za konanie tretej osoby na štát. Okrem toho, Š. J. bola právoplatne uznaná vinnou za trestný čin sprenevery, ktorého sa dopustila prisvojením si finančných prostriedkov ţalobcu, a nie zničením alebo prisvojením si účtovníctva ţalobcu. K námietke, ţe ţalovaný mal postupovať pri určení výšky dane dohodou podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“) alebo ak by k dohode nedošlo, určením dane podľa pomôcok v zmysle citovaného zákona, súd uviedol, ţe daňový orgán je iba oprávnený, nie však povinný určiť daň dohodou alebo pouţiť pomôcky. V tomto prípade mal správca dane k dispozícii evidenciu DPH ako aj mnoţstvo prvotných dokladov, a preto bolo moţné určiť daň na základe predloţených listín. Krajský súd preto dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutia sú vecne správne, a preto ţaloby ako nedôvodné zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa (ďalej len „OSP“) tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca včas odvolanie s odôvodnením, ţe

napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd neúplne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, ţe správny orgán nepostupoval v predmetnom daňovom konaní v súlade so základnými zásadami daňového konania v zmysle , čím bolo porušené právo ţalobcu na správny výber dane. Ţalovaný správny orgán ani súd nevzali do úvahy, ţe ţalobca z objektívnych dôvodov nemohol preukázať splnenie podmienky na odpočet DPH v zmysle ustanovení a , pretoţe z dôvodu spáchania trestného činu jeho bývalej zamestnankyne nedisponuje daňovými dokladmi, ktoré správca dane poţaduje. Odcudzenie účtovných dokladov Š. J. zhodne potvrdili výpovede viacerých svedkov v trestnom konaní. Pri rekonštrukcii účtovného obdobia za rok 2005 ţalobca zistil, ţe v účtovníctve chýba také mnoţstvo dokladov, pre ktoré nie je moţné, aby relevantne a objektívne zdokladoval správnu výšku daňovej povinnosti len na základe tohto účtovníctva. Správca dane tak u dani z príjmov za rok 2005 pristúpil k dohode o výške dane z príjmov v zmysle ust. a daňovú povinnosť ţalobcu vypočítal na základe hospodárskych výsledkov ţalobcu v roku 2006. Ţalobca navrhoval aj u dane z pridanej hodnoty určiť jej výšku dohodou, pričom navrhol konkrétny spôsob určenia výšky dane, čo ţalovaný neakceptoval. Ţalobca nepopiera, ţe správca dane nemá zákonnú povinnosť postupovať v daňovom konaní podľa ust. a , ale podľa základných zásad daňového konania má pri vyţadovaní plnenia povinností daňovými subjektmi pouţiť len také prostriedky, ktoré ich čo najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Nie je záujmom ţalobcu, aby strata jeho účtovných dokumentov išla na ťarchu štátneho rozpočtu, chce len určenie primeranej daňovej povinnosti dohodou alebo podľa pomôcok, na čo má právo v zmysle ust. a . V súčasnosti vyrubená daňová povinnosť ţalobcu nezohľadňuje dostatočne daň na vstupe, ktorú ţalobca zaplatil svojim dodávateľom. Ţiadne ustanovenie či nevylučuje, aby sa dohoda o výške dane či pomôcky pri určovaní správnej výšky dane nemohli pouţiť aj pri určení správnej výšky daňovej povinnosti pri DPH. Poukázal tieţ na ustálenú judikatúru českých súdov, z ktorej moţno vyvodiť, ţe ak daňovú povinnosť nemoţno určiť dokazovaním, môţe správca dane s daňovým subjektom základ dane a daň dohodnúť, resp. ju stanoviť podľa pomôcok. Ku konštatovaniu ţalovaného, ţe výšku odpočítateľnej DPH nemoţno určovať dohodou, nakoľko jednoznačne stanovuje podmienky na odpočítanie DPH, uviedol, ţe ţalovaný nevzal do úvahy špecifikum prípadu, kedy ţalobca svoju povinnosť nebol schopný splniť z objektívnych dôvodov. Ţalovaný odoprel ţalobcovi moţnosť pouţitia iných zákonných prostriedkov na správne a úplné zistenie dane, čím bolo porušené jeho základné právo na správne a úplné zistenie dane v zmysle základných zásad daňového konania. Len jednoduchou kontrolou dokladov ţalobcu pri daných okolnostiach nemohol správca dane dôjsť k správnemu a spravodlivému určeniu výšky DPH. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, ţe predmetné preskúmavané rozhodnutia ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, ţe ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Trnava č. , Š. J. sa dopustila zločinu sprenevery prisvojením si peňaţných prostriedkov ţalobcu, a nie prisvojením si

účtovníctva, alebo inej dokumentácie ţalobcu. Z výpovedí svedkov jednoznačne nevyplýva, ţe išlo o manipuláciu s účtovnou dokumentáciou ţalobcu, a to práve za rok 2005. Ţalobca má zákonnú povinnosť uchovávať faktúry neporušené a čitateľné a podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov bol povinný zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, zničeniu alebo poškodeniu, pričom zodpovednosť za porušenie týchto povinností je daná objektívne a ţalobcovi nemôţe byť na prospech jeho vlastné porušenie zákona. Prípadnú škodu môţe vymáhať od toho, kto ju svojím správaním spôsobil, avšak strata dokumentácie ţalobcu nemôţe ísť v ţiadnom prípade na ťarchu štátneho rozpočtu. Námietky uplatnené v odvolaní sú zhodné so ţalobnými dôvodmi, preto ţalovaný odkazuje na vyjadrenie k ţalobám, kde sa s nimi podrobne vysporiadal. Ustanovenie nezakladá povinnosť správcu dane takto postupovať ani nárok daňového subjektu, aby s ním bola na základe jeho návrhu daň dohodnutá, a uţ vôbec nie na stanovenie obsahu tejto dohody. V danom prípade mal správca dane k dispozícii evidenciu dane z pridanej hodnoty ako aj značné mnoţstvo prvotných dokladov, a preto povaţoval za moţné určiť daň na základe predloţených listín. Ďalej uviedol, ţe pokiaľ ustanovenie predstavuje rámcovú úpravu procesu dokazovania, osobitný predpis, v danom prípade predstavuje špeciálnu úpravu explicitne ustanovujúcu hmotnoprávne podmienky, ktoré je potrebné zo strany daňového subjektu preukázať, podmienky vzniku práva na odpočítanie dane a podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane. Ţalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu ( s pouţitím ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( prvá veta ), keď oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, a na úradnej tabuli najvyššieho súdu, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe v konaní vedenom

pod sp. zn. bola na tomto súde prejednaná a rozhodnutá obdobná vec, týkajúca sa tých istých účastníkov konania ako v prejednávanej veci, predmetom ktorej bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/227/2263- 31175/2009/990271-r, č. I/227/2265-30922/2009/990271-r, č. I/227/2266- 29012/2009/990271-r, č. I/227/2268-28923/2009/990271-r, č. I/227/2269- 28813/2009/990271-r, č. I/227/2271-28722/2009/990271-r a č. I/227/2262- 28021/2009/990271-r zo dňa 10.3.2009, ktorými potvrdil odvolaniami napadnuté dodatočné platobné výmery Daňového úradu Trnava zo dňa 22.12.2008, ktorými bol ţalobcovi v zmysle v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia november 2005 vo výške 5.382,99 €, september 2005 vo výške 5.791,84 €, august 2005 vo výške 4.796,82 €, júl 2005 vo výške 8.325,57 €, jún 2005 vo výške 5.685,65 €, apríl 2005 vo výške 6.320,75 € a január 2005 vo výške 5.525,89 €. Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. ţalobu o preskúmanie zákonnosti

vyššie uvedených rozhodnutí ţalovaného zamietol rozsudkom č. k. -80 zo dňa 13. mája 2010, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania ţalobcu rozsudkom zo dňa 4.8.2011 sp. zn. potvrdil.

Podľa ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako

odvolací súd v obdobnej veci, aká uţ bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môţe v odôvodnení poukázať uţ len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia najvyšší súd

odôvodňuje predmetnú vec poukazom na odôvodnenie rozhodnutia sp. zn. zo dňa 4.8.2011 nasledovne:

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu

vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom nezistil dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré sú dostatočným východiskom pre vyslovenie výroku rozsudku.

Odvolací súd sa oboznámil s dodatočnými platobnými výmermi Daňového

úradu Trnava č. /Kotr., č. /Kotr., č. /Kotr., č. /Kotr. a č. /Kotr. zo dňa 22.12.2008 ako aj rozhodnutiami ţalovaného č. I/227/2276- 32462/2009/990271-r zo dňa 10.3.2009, č. I/227/2264-31088/2009/990271-r zo dňa 10.3.2009, č. I/227/2272-39610/2009/990271-r zo dňa 25.3.2009, č. I/227/2270- 28788/2009/990271-r zo dňa 10.3.2009 a č. I/227/2274-28174/2009/990271-r zo dňa 10.3.2009, a z ich obsahu zistil, ţe odôvodnenie rozhodnutí zodpovedá priebehu daňového konania. V dodatočnom platobnom výmere sú riadne ustálené sporné skutočnosti a správca dane sa s nimi v dostatočnom rozsahu a zrozumiteľne vysporiadal. Rovnako rozhodnutie ţalovaného ako odvolacieho správneho orgánu spĺňa zákonné kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko je z neho dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na jeho vydanie, sú v ňom uvedené právne predpisy, na základe ktorých ţalovaný rozhodol, ako aj jeho úvahy, ktoré viedli k prijatému záveru.

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle

Zb. zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 citovaného zákona). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 citovaného zákona) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 citovaného zákona), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 citovaného zákona), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate

vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov ( ).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov umoţňujúce zisťovať splnenie tejto povinnosti.

Zásadnou námietkou ţalobcu bolo tvrdenie, ţe bol rozhodnutím a postupom

ţalovaného ukrátený na svojich právach tým, ţe mu bolo odopreté právo na správne a úplné určenie výšky dane. Tento záver vyvodzuje zo skutočnosti, ţe správca dane ani ţalovaný nevyuţili moţnosť vyplývajúcu z ustanovenia dohodnúť výšku dane s daňovým subjektom, prípadne na určenie výšky DPH pouţiť pomôcky, hoci ţalobca nebol schopný preukázať splnenie podmienok stanovených , pretoţe z dôvodu spáchania trestného činu jeho bývalej zamestnankyne ţalobca nedisponuje daňovými dokladmi poţadovanými správcom dane.

Odvolací súd sa však stotoţnil s argumentáciou ţalovaného, ţe ţalobca ako

účtovná jednotka a platiteľ dane bol povinný podľa a viesť a uchovávať záznamy s údajmi rozhodujúcimi pre správne určenie dane, podľa a citovaného zákona bol povinný uchovávať faktúry s neporušeným obsahom a čitateľné, a podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov bol povinný zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu. Za porušenie týchto povinností zodpovedá objektívne a z porušenia zákona nemôţe mať prospech, ako to ţiada v ţalobe. Preto rozhodnutia správcu dane, ktorými vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia, pričom daň určil na základe listín, ktoré mal k dispozícii, a následné rozhodnutia ţalovaného, ktorými rozhodnutia správcu dane potvrdil, nemoţno vyhodnotiť ako nezákonné. Daňový subjekt v týchto prípadoch neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku práva odpočítania dane a splnenie podmienok na uplatnenie odpočítania dane v zmysle ustanovení a , čo ale ani s prihliadnutím na konkrétne okolnosti nezakladá jeho právo na určenie výšky dane dohodou.

Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, ţe neboli naplnené

ţalobcom tvrdené odvolacie dôvody, ktoré by zakladali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, preto podľa druhá veta v spojení , napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

a v spojení s tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca v odvolacom konaní nebol neúspešný a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 28. septembra 2011

JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth