Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
71a/381483.a7ed8c.pdf
PDF · 173.31 KB
No categories available
10Sža/28/2011
Najvyšší súd 10Sža/28/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: T. R., narodený X., štátny príslušník Tureckej republiky, trvale bytom I., Turecko, zastúpený advokátom JUDr. K. S., AK so sídlom v B., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Hrobákova č. 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p. UHCP-RHCPBA2- 2010/001196-003 zo dňa 20. augusta 2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/325/2010-63 zo dňa 8. apríla 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S/325/2010-63 zo dňa 8. apríla 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4S/325/2010-63 zo dňa 8. apríla 2011
zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia č. p: UHCP-RHCPBA2-
2010/001196-003 zo dňa 20. augusta 2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu
a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava
č. p.: UHCP-BA-OCP-AV-121-011/2010-ARP zo dňa 1. júna2010, ktorým bolo rozhodnuté
o administratívnom vyhostení ţalobcu z územia Slovenskej republiky (ďalej len „SR“)
a určení zákazu vstupu na územie SR na dobu piatich rokov, t. j. do 1. júna 2015 podľa § 57
ods. 1 písm. a/ bod 5 a § 57 ods. 1 písm. b/ bod 4 a 5 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte
cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o pobyte cudzincov“ ). Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný v správnom konaní postupoval správne,
s námietkami ţalobcu sa dostatočne vysporiadal, rozhodol na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu, pričom súd nezistil takú vadu v konaní správneho orgánu, ktorá by mala
za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia, a preto ţalobu podľa § 250j ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol. Podľa názoru súdu správny
orgán postupoval v súčinnosti so ţalobcom, zaobstaral si podklady potrebné k rozhodnutiu,
s ktorými bol ţalobca oboznámený, mal moţnosť sa k nim vyjadriť a ktoré mu boli tlmočené
riadne pribratým tlmočníkom. Námietku ţalobcu voči nezákonnému pribratiu tlmočníka
uvedenú v ţalobe súd skúmať nemohol, nakoľko túto v podanom odvolaní v rámci správneho
konania ţalobca neuviedol.
Súd poukázal na to, ţe úlohou správneho orgánu v konaní nie je vyhľadávanie
dôvodov pre rozhodnutie v prospech účastníka konania a teda bolo na ţalobcovi,
aby predloţil v konaní relevantné dôkazy. Prípadné uzavretie manţelstva so štátnou
príslušníčkou Tureckej republiky, ktorá nemá udelené povolenie na trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky nie je, podľa názoru súdu, dôvodom na udelenie povolenia
na prechodný pobyt ţalobcovi z dôvodu ochrany jeho práva na rodinný ţivot. Podľa krajského
súdu správny orgán pri rozhodnutí o odvolaní postupoval v súlade s § 3 ods. 4 Správneho
poriadku, ako aj s § 46 a § 47 Správneho poriadku, pretoţe sa riadne vysporiadal
s námietkami ţalobcu uplatnenými v odvolaní.
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, keďţe podľa jeho názoru, súd prvého stupňa svojím postupom odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je dostatočne odôvodnené. Podľa názoru ţalobcu, súd mu odňal moţnosť konať pred ním tým, ţe pojednával v neprítomnosti ţalobcu podľa § 250g ods. 2 O. s. p. , napriek tomu, ţe na vyzvanie súdu mu právny zástupca oznámil, ţe nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil a poţiadal podľa § 101 ods. 2 O. s. p. o odročenie pojednávania. Ţalobca chcel vyuţiť svoje právo byť prítomný na pojednávaní, v zmysle čl. 48 Ústavy SR a priamo na pojednávaní aj v zmysle zásady kontradiktórnosti poukázať na skutočnosti, ktoré sú sporné, odlišné od názoru ţalovaného, najmä deň sobáša s jeho manţelkou Z. S., narodenú X., spôsob ustanovenia tlmočníka a poučenie účastníka konania podľa Správneho poriadku. Vypočutie účastníka bolo v tomto prípade podľa ţalobcu podstatné a poskytnutými dôkazmi ţalovaného nebolo moţné úplne preukázať skutočný stav veci. Podľa názoru ţalobcu ustanovenie tlmočníka správnym orgánom nebolo v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z.z.“), nakoľko podľa výpisu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zapísaných Ministerstvom spravodlivosti SR ku dňu 1. júnu 2010 bol v zozname tlmočníkov z jazyka tureckého zapísaný tlmočník menom B. G. Pribratý tlmočník I. A. ani ţalobca dostatočne nerozumeli slovenskému jazyku, čomu zodpovedajú chyby v preklade, ako napr. označenie Z. S. ako budúcej „manţelky“, resp. „priateľky“, hoci mal s ňou ţalobca toho času uzavreté manţelstvo. Správny orgán podľa ţalobcu ţiadnym spôsobom nepreveril úroveň znalostí slovenského jazyka slovom aj písmom u pribratého tlmočníka I. A. a tým jeho schopnosť plniť funkciu tlmočníka. Z tohto dôvodu, ako aj vzhľadom na to, ţe poučenie pre cudzinca s pobytom na území Slovenskej republiky bolo v slovenskom jazyku, napriek tomu, ţe ţalobca neovláda slovenský jazyk a nebol mu ustanovený tlmočník, zápisnicu o vyjadrení účastníka konania zo dňa 1. júna 2010 nemôţe ţalobca povaţovať za zákonne získaný dôkaz, preto je podľa neho takýto dôkaz neprípustný. Ďalšia vada nastala podľa ţalobcu pri doručovaní rozhodnutia o odvolaní č. p: UHCP-RHCPBA2-2010/001196-003 zo dňa 20. augusta 2010. Po opakovanom neúspešnom pokuse o doručenie bola zásielka uloţená na pošte, pričom správny orgán rozhodnutie o odvolaní správoplatnil po troch dňoch od uloţenia zásielky, teda 9. septembra 2010, v domnienke, ţe nastala fikcia doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Keďţe úloţná lehota je 18 dní, ţalobca po príchode z pracovnej cesty si písomnosť prevzal aţ 22. septembra 2010. Ţalobca sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdrţiaval, preto podľa neho neboli
splnené zákonné podmienky na doručovanie podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, t. j. na uloţenie písomnosti na pošte a teda náhradné doručenie nebolo právne účinné. Ţalobca má za to, ţe krajský súd iba stručne popísal okolnosti vytknutej vady a ďalej sa k nej nevyjadril.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu voči rozsudku krajského súdu k námietke
ohľadne doručovania rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu uviedol,
ţe pri doručení tejto písomnosti ţalobcovi postupoval podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku,
nakoľko ţalobca ako adresát písomnosti, ktorá sa mala doručiť do vlastných rúk, nebol
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomil, ţe písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Nový pokus
o doručenie zostal bezvýsledný, doručovateľ písomnosť uloţil na pošte a adresáta o tom
vhodným spôsobom upovedomil. Nakoľko si ţalobca písomnosť do troch dní od uloţenia
neprevzal, posledný deň tejto lehoty sa povaţuje za deň doručenia, čo bolo v tomto prípade
9. septembra 2009. Ak ţalobca vedel, ţe bude na sluţobnej ceste a nebude sa zdrţiavať
na adrese uvedenej správnemu orgánu, mal podľa ţalovaného splnomocniť osobu
na preberanie zásielok, prípadne nahlásiť na správnom orgáne adresu, na ktorej sa bude
zdrţiavať. Nakoľko ţalovaný o tejto skutočnosti nemal vedomosť, povaţuje túto námietku
za bezpredmetnú.
K námietke ustanovenia tlmočníka ţalovaný poukázal na úradný záznam zaloţený
v evidenciách Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava pod číslo DU:119/2010, z ktorého
vyplýva, ţe kontaktovaný tlmočník B. G. bol v čase konania nedostupný a z dôvodu,
ţe v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov nebol uvedený ţiadny iný tlmočník, správny orgán postupoval podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. a na ţiadosť ţalobcu bol ustanovený ako tlmočník A. I. Ţalobca k ustanovenému tlmočníkovi nemal námietky a do zápisnice na otázku, či rozumie prekladu odpovedal kladne a vyjadril sa, ţe „plne rozumie“ jeho prekladu. Zo zápisnice v nijakom smere nevyplýva, ţe by neporozumel niektorej otázke, resp. ţe by niektorá otázka bola pre neho nezrozumiteľná. S ohľadom na ţalobcom uvádzané skutočnosti je evidentné, ţe ţalobca počas spísania zápisníc vypovedal tak, ako vypovedal účelovo, nie preto, ţe by nerozumel prítomnému tlmočníkovi, ale vedome pokračoval v zavádzaní správneho orgánu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 28. septembra 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o ţalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.
Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobcu, ktorou sa domáhal
preskúmania rozhodnutia č. p: UHCP-RHCPBA2-2010/001196-003 zo dňa 20. augusta 2009,
ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru
Bratislava č. p.: UHCP-BA-OCP-AV-121-011/2010-ARP zo dňa 1. júna 2010 (ktorým bolo
ţalobcovi udelené administratívne vyhostenie z územia SR a určený zákaz vstupu na územie
SR na dobu 5 rokov podľa § 57 ods. 1 písm. a/ bod 5 a § 57 ods. 1 písm. b/, bod 4 a 5 zákona
o pobyte cudzincov) a odvolanie ţalobcu zamietnuté.
Z pripojeného administratívneho a súdneho spisu vyplynulo, ţe ţalobca podal v roku
2009 ţiadosť o štúdium na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (ďalej len „STU“),
na čo mu bolo vydané na účel vybavenie si potrebných dokladov a vykonania prijímacieho
konania Oznámenie Dekanátu Stavebnej fakulty STU o akceptácii (akceptačný list) ţalobcu
na štúdium na študijný program bakalárskeho štúdia v akademickom roku 2009/2010. Dňa
20. mája2010 hliadka Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava vykonala
kontrolu plnenia podmienok povoleného pobytu ţalobcu na pôde Stavebnej fakulty STU
za prítomnosti prodekana pre medzinárodné vzťahy Stavebnej fakulty STU, ktorý vydal
predmetné oznámenie. Do vykonanej zápisnice prodekan uviedol, ţe ţalobca nebol
v uvedenom akademickom roku prijatý na štúdium na Stavebnej fakulte STU, ani sa
nezúčastnil prijímacieho konania, nenastúpil teda na štúdium a nebol študentom STU.
Ţalobca nie je evidovaný v celoslovenskom akademickom informačnom systéme ako študent.
Následne bol ţalobca telefonicky vyzvaný, aby sa dňa 25. mája 2010 dostavil na oddelenie
cudzineckej polície za účelom podania vysvetlenia. Ţalobca sa na prejednanie skutočností
nedostavil a ani si nedohodol náhradný termín. Hliadka vykonala v mieste pobytu ţalobcu
zisťovanie, pričom ţalobca sa na uvedenej adrese nenachádzal. Dňa 1. júna 2010 sa ţalobca
dostavil na oddelenie cudzineckej polície za účelom spísania zápisnice k povoleniu
na prechodný pobyt. Do konania bol pribratý v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. ako
tlmočník A. I. Ţalobca, ako aj tlmočník vlastnoručne podpísali kaţdú stranu spísanej
zápisnice s textom poučenia o právach a povinnostiach ţalobcu ako účastníka správneho
konania. Ţalobca podpisom potvrdil, ţe bol riadne poučený a ţe súhlasí s pribratím
menovaného tlmočníka do konania. Do zápisnice uviedol, ţe od 1. mája 2010 je zamestnaný
a pracuje vo svojej spoločnosti B. E. s.r.o., Bratislava, ktorú v marci 2010 odkúpil. Na výzvu
správneho orgánu nepredloţil ţiadne ďalšie návrhy, resp. dôkazy k prechodnému pobytu
na území SR, ktorými by preukázal splnenie podmienok udeleného povolenia na prechodný
pobyt.
Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR povinnosti moţno ukladať zákonom alebo
na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov je cudzinec povinný
b) uvádzať pravdivo a úplne všetky poţadované údaje v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom,
f) hlásiť policajnému útvaru zmenu mena a priezviska, osobného stavu, štátnej
príslušnosti, údajov v cestovnom doklade do troch pracovných dní odo dňa, keď zmena
nastala, a výmenu cestovného dokladu,
j) vycestovať z územia Slovenskej republiky po prerušení štúdia, zanechaní štúdia,
vylúčení zo štúdia alebo skončení štúdia, ak ide o cudzinca, ktorému bolo udelené povolenie
na prechodný pobyt na účel štúdia podľa § 21,
n) oznámiť do troch pracovných dní policajnému útvaru, ţe účel, na ktorý bol pobyt
povolený, zanikol.
Podľa § 56 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov je administratívne vyhostenie
rozhodnutie policajného útvaru o skončení pobytu cudzinca s určením lehoty na jeho
vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu 23b) alebo ktorejkoľvek tretej krajiny,
ktorá ho prijme, a času zákazu vstupu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 57 ods. 1 aţ 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môţe
administratívne vyhostiť cudzinca a určiť zákaz vstupu
a) na päť rokov, ak
1. ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody
iných a na vymedzených územiach aj prírodu,
2. bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uloţený trest
vyhostenia, 2)
3. poruší predpisy o omamných látkach a psychotropných látkach, 21)
4. pri kontrole podľa tohto zákona predloţil falošný alebo pozmenený doklad alebo
doklad inej osoby,
5. vykonáva inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný
pobyt alebo vízum, alebo
6. uzavrel manţelstvo s cieľom získať povolenie na pobyt,
b) do piatich rokov, najmenej však na jeden rok, ak
1. vstúpi na územie Slovenskej republiky bez oprávnenia alebo sa zdrţiava
na území Slovenskej republiky bez oprávnenia,
2. odmieta hodnoverným spôsobom preukázať svoju totoţnosť,
3. zdrţiava sa na území Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy
alebo rozhodnutia vlády Slovenskej republiky a koná v rozpore s touto
medzinárodnou zmluvou alebo s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky,
4. uvedie v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce
údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej
osoby,
5. zistí, že účel, na ktorý bolo cudzincovi udelené povolenie na prechodný
pobyt, zanikol a že cudzinec túto skutočnosť neoznámil policajnému útvaru,
6. marí výkon rozhodnutia štátneho orgánu alebo
7. iným spôsobom závaţne poruší alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné
právne predpisy.
Podľa § 58 ods. 1 aţ 3 zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemoţno administratívne
vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho ţivot z dôvodov jeho rasy, národnosti,
náboţenstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo
v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie, alebo
trest. Rovnako nemoţno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uloţený
trest smrti alebo je predpoklad, ţe v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môţe byť
uloţený.
Cudzinca nemoţno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho
sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboţenstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine
alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť
21)
štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závaţný trestný čina predstavuje nebezpečenstvo
pre Slovenskú republiku.
Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo
na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného ţivota, obydlia a korešpondencie.
Štátny orgán nemôţe do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to
v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
V predmetnej veci je nesporné, ţe ţalobca na území SR vykonával inú činnosť,
neţ na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt. Sám ţalobca v zápisnici zo dňa
1. júna 2010 uviedol, ţe je od 1. mája 2010 zamestnaný a pracuje vo svojej spoločnosti B. E.,
s.r.o., Bratislava a priznal, ţe nepravdivé údaje ohľadne svojho štúdia uviedol za účelom toho,
aby nestratil svoje povolenie na prechodný pobyt. Skutočnosť, ţe ţalobca nebol študentom
a nenastúpil na štúdium na Stavebnej fakulte STU vyplýva jednak z výpisu z celoslovenského
akademického informačného systému, kde nie je ani nebol evidovaný ako študent, jednak
z vyjadrenia prodekana Stavebnej fakulty STU, ktorý uviedol, ţe ţalobca sa nezúčastnil
prijímacieho konania na akademický rok 2009/2010, nenastúpil na štúdium a nebol študentom
Stavebnej fakulty STU.
Odvolací súd vzhľadom na rozsah dokazovania vykonaného v rámci správneho
konania, ktorý povaţoval za dostatočný, nemal ţiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných
dôkazov, spôsobe vykonania a hodnotenia dôkazov, ktoré viedli správne orgány, dospel
k záveru, ţe správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, tento po právnej stránke
správne posúdili a vydané rozhodnutie náleţite odôvodnili.
Zákon o pobyte cudzincov v ustanovení § 57 taxatívne vymedzuje prípady, kedy
príslušný policajný útvar administratívne vyhostí cudzinca a určí mu zákaz vstupu na územie
SR. V prípade ţalobcu bolo bez všetkých pochybností náleţite preukázané, ţe na území SR
vykonával inú činnosť, neţ na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt a túto
skutočnosť nijakým spôsobom nespochybňoval ani sám ţalobca. Namietané rozhodnutie
a postup ţalovaného preto bolo v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a to aj
s poukazom na neexistenciu prekáţky administratívneho vyhostenia ţalobcu, ktoré sú
v zákone o pobyte cudzincov taxatívne vymedzené.
Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe správne orgány
nepochybili, ak na základe uvedených skutočností rozhodli o administratívnom vyhostení
ţalobcu z územia SR a určení zákazu vstupu v trvaní piatich rokov.
Vo všeobecnosti je moţné povedať, ţe vyhostenie cudzinca bude vţdy vo väčšej alebo
menšej miere predstavovať zásah do jeho rodinného alebo súkromného ţivota, avšak treba
uviesť, ţe právo na rešpektovanie rodinného a súkromného ţivota nie je právom absolútnym.
V čl. 8 ods. 2 Dohovoru sú totiţ stanovené moţné obmedzenia tohto práva, a tak prípadný
zásah do súkromného a rodinného ţivota neznamená, ţe je správny orgán vţdy pri takejto
námietke povinný svoje rozhodnutie o vyhostení zrušiť; či tak spraví, je vţdy vecou jeho
správneho uváţenia (pri tejto svojej činnosti však nesmie vybočiť z medzí daných zákonnou
úpravou). Ustanovenie čl. 8 Dohovoru tak neukladá štátu všeobecný záväzok rešpektovať
voľbu manţelov alebo partnerov ohľadne krajiny ich spoločného pobytu, resp. napomáhať
zjednocovaniu rodiny. V tomto prípade je preukázané, ţe vyhostenie cudzinca bolo vykonané
v súlade so zákonom, teda aj prípadný zásah do rodinného ţivota spĺňal podmienky podľa
čl. 8 ods. 2 Dohovoru.
Je potrebné uviesť, ţe podľa § 49 ods. 1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov je
cudzinec povinný hlásiť policajnému orgánu zmenu osobného stavu. Ţalobca túto povinnosť
porušil, preto ani jeho námietku ohľadne sporného dátumu sobáša s jeho manţelkou Z. S.,
nemohol súd povaţovať za takú vadu konania, ktorá by odôvodňovala zrušenie tohto
rozhodnutia.
Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd nepochybil, keď postupoval podľa § 250g
ods. 2 O. s. p. a prejednal vec v neprítomnosti ţalobcu a jeho právneho zástupcu na verejnom
pojednávaní, na ktoré boli riadne predvolaní, pričom bola zachovaná lehota na prípravu
na pojednávanie podľa § 115 ods. 2 O. s. p. Právny zástupca podaním z 21. marca 2011
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu naplánovanej sluţobnej cesty mimo
Bratislavu a tieţ z dôvodu, ţe advokátski koncipienti sa zúčastnia v danom termíne seminára
advokátskych koncipientov.
Podľa § 119 ods. 1 O. s. p. pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov,
ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca
spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Odvolací súd povaţoval námietku ţalobcu, podľa ktorého mu bola takýmto postupom
súdu odňatá moţnosť konať pred ním za neodôvodnenú, nakoľko právny zástupca neuviedol
v podaní, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní ţiadny dôvod, ktorý mohol
krajský súd vyhodnotiť podľa § 119 ods. 2 O. s. p., pre ktorý by malo byť pojednávanie
odročené; takýto dôvod nevyplynul súdu ani z predchádzajúcich podaní ţalobcu.
Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, ţe správny orgán postupoval
pri ustanovení A. I. za tlmočníka v súlade so zákonom č. 328/2004 Z.z. v súčinnosti
so ţalobcom, pričom poukazuje na úradný záznam zaloţený v evidenciách Oddelenia
cudzineckej polície PZ Bratislava pod číslom DU:119/2010, z ktorého vyplýva,
ţe kontaktovaný tlmočník B. G. bol v čase konania nedostupný a z dôvodu, ţe v zozname
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov nebol uvedený ţiadny iný tlmočník, správny orgán
postupoval podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z..
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 328/2004 Z.z. v konaní pred súdom alebo iným orgánom
verejnej moci moţno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je
zapísaná v zozname, ak s ustanovením súhlasí a
a) v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná ţiadna osoba alebo
b) osoba zapísaná v zozname nemôţe úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo
spojené s neprimeranými ťaţkosťami alebo nákladmi.
Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 328/2004 Z.z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ
ustanovený podľa odseku 1 môţe vykonať úkon, len ak zloţil sľub podľa § 5 ods. 7
pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca.
Ţalobca pri spísaní zápisnice nemal k osobe tlmočníka ţiadne námietky. Obsah
zápisnice, ktorú ţalobca a tlmočník na kaţdej strane vlastnoručne podpísali, ako aj vyjadrenie
ţalobcu, ţe prekladu tlmočníka „plne rozumie“ nasvedčujú tomu, ţe námietka ţalobcu
ohľadom pribratia tlmočníka je neodôvodnená.
K odvolacej námietke, ţe zápisnicu o vyjadrení účastníka konania zo dňa 1. júna 2010
povaţuje ţalobca za nezákonne získaný dôkaz, pretoţe je zrejmé, ţe ţalobca ako aj pribratý
tlmočník sú cudzincami, ktorí neovládajú slovenský jazyk a konanie sa neviedlo v jazyku,
ktorému rozumejú, odvolací súd uvádza, ţe povinnosť správneho orgánu viesť konanie
v jazyku, ktorému účastník konania rozumie, vzniká vtedy, ak správny orgán zistí, ţe účastník
konania neovláda jazyk (slovenský jazyk), v ktorom sa vedie konanie. Z predmetnej
zápisnice, ktorá je pomerne obsiahla a obsahovo ucelená vyplýva, ţe ţalobca odpovedal
na otázky správneho orgánu jasne a zrozumiteľne a nenamietal voči ustanovenému
tlmočníkovi A. I. ţiadne námietky. Z uvedeného mal odvolací súd preukázané, ţe správny
orgán postupoval v súlade so zákonom v súčinnosti so ţalobcom a nemal pochybnosti
o legálnosti jeho úkonov v správnom konaní.
K námietke doručovania podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku odvolací súd uviedol,
ţe zákonná podmienka na splnenie fikcie doručenia bola splnená a to, ţe ţalobca ako adresát
sa na uvedenej adrese zdrţiaval a uviedol ju ako adresu doručovania aj pri úkonoch správneho
orgánu v rámci konania o administratívnom vyhostení. V prípade, ţe vedel vopred, ţe sa
na uvedenej adrese nebude zdrţovať, mal o tejto skutočnosti informovať správny orgán alebo
splnomocniť zástupcu na doručovanie. Ţalobca však neskorším prevzatím písomnosti
na svojich právach ukrátený nebol, nakoľko ţalobou podanou na krajský súd
3. novembra 2010 sa domáhal súdneho prieskumu druhostupňového správneho rozhodnutia,
čím vyuţil svoje právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46 Ústavy SR, v tomto
prípade v zmysle druhej hlavy piatej časti O. s. p. Odvolací súd z týchto dôvodov povaţoval
ţalobcovu námietku za neodôvodnenú, nakoľko správny orgán postupoval v súlade
so zákonom a ţalobca na svojich právach ukrátený nebol.
Vzhľadom na hore uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu
je vecne správny, preto ho postupujúc podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd sa podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysporiadal
so všetkými námietkami ţalobcu dostatočne, Najvyšší súd Slovenskej republiky
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu. Odvolací
súd sa s právnym záverom uvedeným v rozsudku krajského súdu stotoţnil (§ 219 ods. 2
O. s. p.), námietkam ţalobcu nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 O. s. p. v spojení
s § 246c ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, ţe ţalobcovi,
ktorý v konaní nemal úspech, trovy odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2011
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková