Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
851/434766.61140f.pdf
PDF · 136.63 KB
No categories available
2Sžnč/7/2011
Najvyšší súd 2Sžnč/7/2011 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R. M., zastúpeného
JUDr. B. B., advokátkou, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 22.8.2011, ktorý došiel Najvyššiemu súdu SR
dňa 23.8.2011, domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky povinnosť konať vo veci podľa § 53 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní a do 30 dní od právoplatnosti uznesenia vydať rozhodnutie o odvolaní.
Zároveň žiadal, aby odporcu súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania. Navrhovateľ
vo svojom návrhu uviedol, že Okresný dopravný inšpektorát – Oddelenie bezpečnosti cestnej
premávky Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II vydalo rozhodnutie
o zadržaní vodičského preukazu navrhovateľa, a to pod č. ORP-P-388/II-OBCP-2011-V
zo dňa 23.5.2011. Rozhodnutie mu bolo doručené Slovenskou poštou ako doporučená
zásielka a poštová doručovateľka mu zanechala na jeho stálej adrese doručovací lístok,
na ktorom bola vyznačená 18-dňová lehota k prevzatiu predmetnej doporučenej zásielky.
Na základe tejto skutočnosti si dňa 10.6.2011 osobne prevzal predmetnú doporučenú zásielku
na miestne príslušnej pošte, kde táto zásielka bola uložená. Následne v súlade s poučením
uvedeným v doručenom rozhodnutí o zadržaní vodičského preukazu sa v stanovenej
15-dňovej lehote odvolal. Ďalej uviedol, že dňa 15.7.2011 si osobne prevzal na pošte v mieste
svojho bydliska dve doporučené zásielky, zaslané mu správnym orgánom, a to upovedomenie
o oprave chyby v písomnom vyhotovení rozhodnutia č. ORP-P-388/II-OBCP-2011-V zo dňa
29.6.2011 a súčasne tiež dňa 15.7.2011 si prevzal upovedomenie o postúpení jeho odvolania
odvolaciemu orgánu – Krajskému dopravnému inšpektorátu Bratislava, evidované
pod č. ORP-P-388/II-OBCP-2011-V zo dňa 6.7.2011. Následne dňa 23.7.2011 i osobne
prevzal na pošte v mieste svojho bydliska list z Krajského dopravného inšpektorátu,
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP-P-DI-BCP-112/2011 zo dňa
14.7.2011, ktorým mu bolo oznámené, že jeho odvolanie nie je možné preskúmať a o ňom
rozhodnúť z dôvodu, že „odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa bolo podané dňa 24.6.2011, t.j. po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. Navrhovateľ
uviedol, že tvrdenie odvolacieho správneho orgánu Krajského dopravného inšpektorátu o tom,
že z jeho strany nebola dodržaná zákonná lehota na podanie odvolania je nesprávne posúdená
a následne dňa 25.7.2011 zaslal odvolaciemu správnemu orgánu svoje podanie, ktorým ho
upozornil na vzniknutú nezákonnú situáciu a žiadal ho o vykonanie okamžitej nápravy v tejto
veci. Následne mu bolo odvolacím orgánom oznámené, že jeho podanie bolo spolu
so spisovým materiálom v zmysle § 65 ods. 1 správneho poriadku predložené dňa 28.7.2011
Ministerstvu vnútra SR – Prezídiu Policajného zboru. Ministerstvo vnútra SR mu následne
zaslalo list zo dňa 12.8.2011 evidovaný pod č. PPZ-ODP-937/2011, z obsahu ktorého okrem
iného vyplýva, že „prvostupňový správny orgán postupoval pri doručovaní predmetného
rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu podľa § 24 ods. 1 a 2 správneho poriadku
formou tzv. náhradného doručovania. Pričom na základe vyššie uvedených skutočností
a vychádzajúc z predloženého spisového materiálu možno konštatovať, že neúspešný pokus
o doručenie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu s výzvou o opakované doručenie
bolo uskutočnené dňa 26.58.2011 s tým, že opakované doručenie bude vykonané dňa
27.5.2011. Vzhľadom na to, že ani opakované doručenie nebolo úspešné, bola zásielka
s rozhodnutím dňa 27.5.2011 uložená na pošte. Tretím dňom uloženia zásielky na pošte
(deň uloženia zásielky sa nepočíta) bol 30.5.2011 a tento deň sa považuje za deň doručenia
zásielky bez ohľadu na to, či sa adresát o jej uložení dozvedel alebo nie. Na základe
uvedeného mi mala zákonná lehota na podanie môjho odvolania uplynúť dňa 14.6.2011
a rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu Okresného dopravného inšpektorátu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II č. ORP-P-388/II-OBCP-2011-V
sa stalo právoplatným“.
Podľa navrhovateľa správny orgán v konaní o zadržaní vodičského preukazu
vykonštruoval právnu hypotézu o tom, že je podozrivou osobou zo spáchania priestupku
pri dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 11.5.2011, a to len na tom skutkovom tvrdení, že jeho
osobné motorové vozidlo sa v čase dopravnej nehody nachádzalo na vedľajšej ceste. Podľa
navrhovateľa sa mu v konaní pred správnym orgánom vedome upiera jeho právo na riadne
odvolacie konanie v tejto veci, nakoľko všetky zásielky zo správneho orgánu si vždy riadne
a včas osobne prevzal na adrese svojho bydliska a nikdy sa ich prevzatiu nevyhýbal. Poukázal
na to, že ani v jednom zo spôsobov doručovania nebol použitý postup podľa § 24 ods. 2
správneho poriadku a v termíne 26.5.2011 a ani v termíne 27.6.2011 si vo svojej schránke,
a ani iným spôsobom, mu nebolo doručené zo strany správneho orgánu upovedomenie
o doručovaní predmetnej písomnosti. Naopak v týchto dňoch si vo svojej schránke našiel
iba doručovací lístok z príslušnej pošty, na ktorom bolo uvedené, že v odbernej lehote 18 dní
od oznámenia si má prevziať doporučenú zásielku do vlastných rúk. Poukázal na skutočnosť,
že až dňa 15.7.2011 si osobne na pošte prevzal upovedomenie o oprave chyby v písomnom
vyhotovení práve predmetného rozhodnutia, ale bolo to už bez priznania akéhokoľvek práva
na odvolanie a i v tomto prípade ide podľa neho o nesprávny úradný postup správneho
orgánu. V danom prípade nejde podľa neho o chybu v písaní, ale nesprávne vydané
rozhodnutie, ktoré zakladá dôvod na jeho preskúmanie a opravu. V závere svojho návrhu
navrhovateľ poukázal na príslušné ustanovenia správneho poriadku, a to § 17 ods. 1, § 18
ods. 3, § 33 ods. 1, § 33 ods. 2 a § 47 ods. 2 a 3. Podľa neho správne orgány vedome porušili
tieto ustanovenia správneho poriadku.
Ministerstvo vnútra SR sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadrilo podaním zo dňa
9.9.2011 a žiadalo, aby Najvyšší súd SR návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Odporca uviedol, že zásielka s rozhodnutím o zadržaní vodičského preukazu bola uložená dňa
27.5.2011 na pošte, bola doručená fikciou doručenia, a to tretím dňom uloženia zásielky
na pošte (deň uloženia zásielky sa nezapočítava), t.j. dňa 30.5.2011 a tento deň sa považuje
za deň doručenia zásielky bez ohľadu na to, či sa adresát o jej uložení dozvedel alebo nie.
Na základe tohto zákonná lehota na podanie odvolania uplynula navrhovateľovi dňa
14.6.2011 a rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu Okresného dopravného inšpektorátu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II sa stalo právoplatným. Žalobca podal
dňa 24.6.2011 (t.j. 10 dní po uplynutí lehoty na podanie odvolania) odvolanie proti
rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu. Prvostupňový správny orgán predmetné
odvolanie postúpil druhostupňovému správnemu orgánu s poukazom na ustanovenie § 60
správneho poriadku, pričom odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie
z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania. V zmysle uvedeného bolo predmetné rozhodnutie posúdené,
avšak druhostupňový správny orgán nezistil v predmetnej veci dôvody na postup mimo
odvolacieho konania, o čom bol žalobca upovedomený úradným listom č. KRP-P-D18-BCP-
112/2011 zo dňa 14.7.2011. Upovedomenie prevzal navrhovateľ dňa 23.7.2011. Navrhovateľ
zaslal druhostupňovému správnemu orgánu list, v ktorom vyjadruje nespokojnosť s postupom
v odvolacom konaní a predmetný list druhostupňový správny orgán zaslal na posúdenie
odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru v Bratislave. Odbor dopravnej polície
Prezídia Policajného zboru v Bratislave zistil, že druhostupňový správny orgán v predmetnej
veci postupoval v súlade so správnym poriadkom a správne posúdil odvolanie žalobcu
ako oneskorené odvolanie podľa § 60 správneho poriadku a súčasne zisťovalo, či nie sú
splnené podmienky na postup mimo odvolacieho konania a vzhľadom k tomu, že nezistil
podmienky na postup mimo odvolacieho konania, oznámil túto skutočnosť navrhovateľovi
úradným listom. Odporca v závere svojho vyjadrenia zároveň poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžnč/1/2011 zo dňa 29.3.2011, ktoré sa okrem iného zaoberá
aj postupom správneho orgánu mimo odvolacieho konania v žalobe proti nečinnosti orgánu
verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2
písm. b) O.s.p.) sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu ako
aj s administratívnym spisom správneho orgánu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
nie je dôvodný, a preto ho bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá O.s.p.) podľa
§ 250t ods. 4 veta posledná O.s.p. zamietol.
Z administratívneho spisu správneho orgánu zistil Najvyšší súd SR, že Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II rozhodnutím č. ORP-P-388/II-OBCP/2011-V
zo dňa 23.5.2011 vydalo vo vzťahu k navrhovateľovi rozhodnutie o zadržaní jeho vodičského
preukazu.
Dňa 24.6.2011 podal navrhovateľ odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa, ktorý vydal rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Správny orgán
prvého stupňa postúpil odvolanie navrhovateľa odvolaciemu správnemu orgánu,
a to Krajskému dopravnému inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Bratislave. Odvolací správny orgán sa v danom prípade stotožnil s názorom prvostupňového
správneho orgánu, že odvolanie navrhovateľa bolo podané po zákonom stanovenej lehote
a listom zo dňa 14.7.2011 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru – Krajský dopravný
inšpektorát upovedomilo navrhovateľa o tejto skutočnosti a zároveň odvolací orgán
skonštatoval, že nezistil v predmetnej veci dôvody na postup mimo odvolacieho konania.
Príslušné upovedomenie od odvolacieho správneho orgánu navrhovateľ prevzal dňa
23.7.2011 a následne svojim písomným podaním zo dňa 25.7.2011 adresovaným Krajskému
riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave zdôraznil, že v danom prípade sa jedná
o nezákonný úradný postup v odvolacom konaní pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu
Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II zo dňa 23.5.2011. Uvedené podanie navrhovateľa
odvolací správny orgán Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave – Krajský dopravný inšpektorát
posúdil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (nezákonný
úradný postup v odvolacom konaní pri rozhodovaní) a postúpil príslušný podnet navrhovateľa
v zmysle § 65 ods. 1 správneho poriadku so spisovým materiálom Ministerstvu vnútra SR,
Prezídiu Policajného zboru.
Ministerstvo vnútra SR – Prezídium PZ svojim písomným podaním zo dňa 12.8.2011
pod č. PPZ-ODP-937/2011 oznámilo navrhovateľovi, že postup odvolacieho správneho
orgánu, a to Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave bol v súlade so správnym poriadkom,
pretože odvolací správny orgán posúdil odvolanie navrhovateľa správne ako oneskorené
odvolanie podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pričom odvolací správny
orgán správne súčasne zisťoval, či nie sú splnené podmienky na postup mimo odvolacieho
konania.
Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán
verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym
predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu
verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal
prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.
Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,
predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej
je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto
lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Podľa § 65 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
rozhodnutie, ktoré je právoplatné môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny
orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal
(§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu
ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že predpokladom
úspešnosti návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy je, že správny orgán je nečinný
a teda postupuje v rozpore s príslušným ustanovením právnej normy, ktorá správny orgán
oprávňuje a zároveň i zaväzuje vo veci konať a rozhodnúť.
V danom prípade navrhovateľ označil za odporcu Ministerstvo vnútra SR, avšak
vzhľadom k tomu, že vo veci rozhodovali v inštančnom postupe Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Bratislave II a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave –
Krajský dopravný inšpektorát ako odvolací správny orgán, tak v danom prípade nie je možné,
aby mal a mohol za daného skutkového a právneho stavu návrh navrhovateľa smerovať voči
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako správnemu orgánu, ktorý by mal byť vo veci
nečinný. Ministerstvo vnútra SR sa totiž nesporne vo veci vyjadrilo vo vzťahu
k navrhovateľovi a vyslovilo právny záver, že nezistilo dôvody a podmienky na postup mimo
odvolacieho konania. Správne v tejto súvislosti odporca, teda Ministerstvo vnútra SR
poukázalo i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžnč/1/2011 zo dňa 29.3.2011,
pokiaľ sa týka preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Je potrebné zdôrazniť,
že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom, ktorý je upravený v zákone č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov
a na preskúmanie takéhoto rozhodnutia nie je právny nárok. Najvyšší súd SR sa stotožňuje
so záverom vysloveným v inom rozhodnutí Najvyššieho súdu, na ktoré poukazuje odporca
(pod sp. zn. 3Sžnč/1/2011), „že správnemu orgánu súd v zásade nemôže na návrh súkromnej,
fyzickej alebo právnickej osoby uložiť povinnosť začať konanie vo veciach, ktoré nie sú
podľa platných právnych predpisov návrhovými konaniami“. Správny poriadok v ust. § 18
ods. 1 rozlišuje dva spôsoby začatia konania, a to na návrh účastníka konania a z podnetu
správneho orgánu. V prípade začatia konania na podnet správneho orgánu sa na skutočnosť,
či konanie bude začaté vzťahuje správna úvaha správneho orgánu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ani Najvyšší súd SR nemá právomoc zaviazať
Ministerstvo vnútra SR k povinnosti, aby rozhodlo a vydalo rozhodnutie v mimo odvolacom
konaní. Je treba zdôrazniť, že Najvyšší súd SR ani vo vzťahu k odporcovi Ministerstvu vnútra
SR nemôže ani prejudiciálne skúmať otázku, či odvolací správny orgán Krajské riaditeľstvo
PZ v Bratislave – Krajský dopravný inšpektorát postupoval v súlade so zákonom,
keď meritórne neprejednal odvolanie navrhovateľa vo veci zadržania jeho vodičského
preukazu, keď mal za to, že odvolanie navrhovateľa bolo podané po zákonom stanovenej
lehote. V takomto konaní by totiž, aby bolo možné predmetnú otázku preskúmať, musel byť
na strane odporcu označený navrhovateľom iný príslušný správny orgán a naviac by taktiež
bola daná vecná príslušnosť iného súdneho orgánu, nie však Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky.
Z uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd SR vo vzťahu k Ministerstvu vnútra SR
ako odporcovi v tomto konaní nemá právomoc uložiť mu povinnosť vo veci konať
a rozhodnúť v mimo odvolacom konaní a Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave – KDI nie je
účastníkom tohto konania na strane odporcu a preto ako už bolo uvedené nemôže sa ani
Najvyšší súd SR zaoberať otázkou nečinnosti vo vzťahu k tomuto odvolaciemu správnemu
orgánu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR návrh navrhovateľa v konaní proti
nečinnosti orgánu verejnej správy ako nedôvodný zamietol v zmysle ust. § 250t ods. 4 veta
posledná O.s.p.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250t ods. 5 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní úspech nemal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. septembra 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová