Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžnč/7/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R. M., zastúpeného

JUDr. B. B., advokátkou, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 22.8.2011, ktorý došiel Najvyššiemu súdu SR

dňa 23.8.2011, domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil Ministerstvu vnútra

Slovenskej republiky povinnosť konať vo veci podľa a nasl.

o správnom konaní a do 30 dní od právoplatnosti uznesenia vydať rozhodnutie o odvolaní.

Zároveň žiadal, aby odporcu súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania. Navrhovateľ

vo svojom návrhu uviedol, že Okresný dopravný inšpektorát – Oddelenie bezpečnosti cestnej

premávky Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II vydalo rozhodnutie

o zadržaní vodičského preukazu navrhovateľa, a to pod č. ORP-P-388/II-OBCP-2011-V

zo dňa 23.5.2011. Rozhodnutie mu bolo doručené Slovenskou poštou ako doporučená

zásielka a poštová doručovateľka mu zanechala na jeho stálej adrese doručovací lístok,

na ktorom bola vyznačená 18-dňová lehota k prevzatiu predmetnej doporučenej zásielky.

Na základe tejto skutočnosti si dňa 10.6.2011 osobne prevzal predmetnú doporučenú zásielku

na miestne príslušnej pošte, kde táto zásielka bola uložená. Následne v súlade s poučením

uvedeným v doručenom rozhodnutí o zadržaní vodičského preukazu sa v stanovenej

15-dňovej lehote odvolal. Ďalej uviedol, že dňa 15.7.2011 si osobne prevzal na pošte v mieste

svojho bydliska dve doporučené zásielky, zaslané mu správnym orgánom, a to upovedomenie

o oprave chyby v písomnom vyhotovení rozhodnutia č. ORP-P-388/II-OBCP-2011-V zo dňa

29.6.2011 a súčasne tiež dňa 15.7.2011 si prevzal upovedomenie o postúpení jeho odvolania

odvolaciemu orgánu – Krajskému dopravnému inšpektorátu Bratislava, evidované

pod č. ORP-P-388/II-OBCP-2011-V zo dňa 6.7.2011. Následne dňa 23.7.2011 i osobne

prevzal na pošte v mieste svojho bydliska list z Krajského dopravného inšpektorátu,

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, č. KRP-P-DI-BCP-112/2011 zo dňa

14.7.2011, ktorým mu bolo oznámené, že jeho odvolanie nie je možné preskúmať a o ňom

rozhodnúť z dôvodu, že „odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého

stupňa bolo podané dňa 24.6.2011, t.j. po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. Navrhovateľ

uviedol, že tvrdenie odvolacieho správneho orgánu Krajského dopravného inšpektorátu o tom,

že z jeho strany nebola dodržaná zákonná lehota na podanie odvolania je nesprávne posúdená

a následne dňa 25.7.2011 zaslal odvolaciemu správnemu orgánu svoje podanie, ktorým ho

upozornil na vzniknutú nezákonnú situáciu a žiadal ho o vykonanie okamžitej nápravy v tejto

veci. Následne mu bolo odvolacím orgánom oznámené, že jeho podanie bolo spolu

so spisovým materiálom v zmysle § 65 ods. 1 správneho poriadku predložené dňa 28.7.2011

Ministerstvu vnútra SR – Prezídiu Policajného zboru. Ministerstvo vnútra SR mu následne

zaslalo list zo dňa 12.8.2011 evidovaný pod č. PPZ-ODP-937/2011, z obsahu ktorého okrem

iného vyplýva, že „prvostupňový správny orgán postupoval pri doručovaní predmetného

rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu podľa § 24 ods. 1 a 2 správneho poriadku

formou tzv. náhradného doručovania. Pričom na základe vyššie uvedených skutočností

a vychádzajúc z predloženého spisového materiálu možno konštatovať, že neúspešný pokus

o doručenie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu s výzvou o opakované doručenie

bolo uskutočnené dňa 26.58.2011 s tým, že opakované doručenie bude vykonané dňa

27.5.2011. Vzhľadom na to, že ani opakované doručenie nebolo úspešné, bola zásielka

s rozhodnutím dňa 27.5.2011 uložená na pošte. Tretím dňom uloženia zásielky na pošte

(deň uloženia zásielky sa nepočíta) bol 30.5.2011 a tento deň sa považuje za deň doručenia

zásielky bez ohľadu na to, či sa adresát o jej uložení dozvedel alebo nie. Na základe

uvedeného mi mala zákonná lehota na podanie môjho odvolania uplynúť dňa 14.6.2011

a rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu Okresného dopravného inšpektorátu

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II č. ORP-P-388/II-OBCP-2011-V

sa stalo právoplatným“.

Podľa navrhovateľa správny orgán v konaní o zadržaní vodičského preukazu

vykonštruoval právnu hypotézu o tom, že je podozrivou osobou zo spáchania priestupku

pri dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 11.5.2011, a to len na tom skutkovom tvrdení, že jeho

osobné motorové vozidlo sa v čase dopravnej nehody nachádzalo na vedľajšej ceste. Podľa

navrhovateľa sa mu v konaní pred správnym orgánom vedome upiera jeho právo na riadne

odvolacie konanie v tejto veci, nakoľko všetky zásielky zo správneho orgánu si vždy riadne

a včas osobne prevzal na adrese svojho bydliska a nikdy sa ich prevzatiu nevyhýbal. Poukázal

na to, že ani v jednom zo spôsobov doručovania nebol použitý postup podľa § 24 ods. 2

správneho poriadku a v termíne 26.5.2011 a ani v termíne 27.6.2011 si vo svojej schránke,

a ani iným spôsobom, mu nebolo doručené zo strany správneho orgánu upovedomenie

o doručovaní predmetnej písomnosti. Naopak v týchto dňoch si vo svojej schránke našiel

iba doručovací lístok z príslušnej pošty, na ktorom bolo uvedené, že v odbernej lehote 18 dní

od oznámenia si má prevziať doporučenú zásielku do vlastných rúk. Poukázal na skutočnosť,

že až dňa 15.7.2011 si osobne na pošte prevzal upovedomenie o oprave chyby v písomnom

vyhotovení práve predmetného rozhodnutia, ale bolo to už bez priznania akéhokoľvek práva

na odvolanie a i v tomto prípade ide podľa neho o nesprávny úradný postup správneho

orgánu. V danom prípade nejde podľa neho o chybu v písaní, ale nesprávne vydané

rozhodnutie, ktoré zakladá dôvod na jeho preskúmanie a opravu. V závere svojho návrhu

navrhovateľ poukázal na príslušné ustanovenia správneho poriadku, a to § 17 ods. 1, § 18

ods. 3, § 33 ods. 1, § 33 ods. 2 a § 47 ods. 2 a 3. Podľa neho správne orgány vedome porušili

tieto ustanovenia správneho poriadku.

Ministerstvo vnútra SR sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadrilo podaním zo dňa

9.9.2011 a žiadalo, aby Najvyšší súd SR návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Odporca uviedol, že zásielka s rozhodnutím o zadržaní vodičského preukazu bola uložená dňa

27.5.2011 na pošte, bola doručená fikciou doručenia, a to tretím dňom uloženia zásielky

na pošte (deň uloženia zásielky sa nezapočítava), t.j. dňa 30.5.2011 a tento deň sa považuje

za deň doručenia zásielky bez ohľadu na to, či sa adresát o jej uložení dozvedel alebo nie.

Na základe tohto zákonná lehota na podanie odvolania uplynula navrhovateľovi dňa

14.6.2011 a rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu Okresného dopravného inšpektorátu

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II sa stalo právoplatným. Žalobca podal

dňa 24.6.2011 (t.j. 10 dní po uplynutí lehoty na podanie odvolania) odvolanie proti

rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu. Prvostupňový správny orgán predmetné

odvolanie postúpil druhostupňovému správnemu orgánu s poukazom na ustanovenie § 60

správneho poriadku, pričom odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie

z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia

mimo odvolacieho konania. V zmysle uvedeného bolo predmetné rozhodnutie posúdené,

avšak druhostupňový správny orgán nezistil v predmetnej veci dôvody na postup mimo

odvolacieho konania, o čom bol žalobca upovedomený úradným listom č. KRP-P-D18-BCP-

112/2011 zo dňa 14.7.2011. Upovedomenie prevzal navrhovateľ dňa 23.7.2011. Navrhovateľ

zaslal druhostupňovému správnemu orgánu list, v ktorom vyjadruje nespokojnosť s postupom

v odvolacom konaní a predmetný list druhostupňový správny orgán zaslal na posúdenie

odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru v Bratislave. Odbor dopravnej polície

Prezídia Policajného zboru v Bratislave zistil, že druhostupňový správny orgán v predmetnej

veci postupoval v súlade so správnym poriadkom a správne posúdil odvolanie žalobcu

ako oneskorené odvolanie podľa § 60 správneho poriadku a súčasne zisťovalo, či nie sú

splnené podmienky na postup mimo odvolacieho konania a vzhľadom k tomu, že nezistil

podmienky na postup mimo odvolacieho konania, oznámil túto skutočnosť navrhovateľovi

úradným listom. Odporca v závere svojho vyjadrenia zároveň poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.3.2011, ktoré sa okrem iného zaoberá

aj postupom správneho orgánu mimo odvolacieho konania v žalobe proti nečinnosti orgánu

verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2

písm. b) ) sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu ako

aj s administratívnym spisom správneho orgánu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa

nie je dôvodný, a preto ho bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) podľa

veta posledná zamietol.

Z administratívneho spisu správneho orgánu zistil Najvyšší súd SR, že Okresné

riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II rozhodnutím č. ORP-P-388/II-OBCP/2011-V

zo dňa 23.5.2011 vydalo vo vzťahu k navrhovateľovi rozhodnutie o zadržaní jeho vodičského

preukazu.

Dňa 24.6.2011 podal navrhovateľ odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu

prvého stupňa, ktorý vydal rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Správny orgán

prvého stupňa postúpil odvolanie navrhovateľa odvolaciemu správnemu orgánu,

a to Krajskému dopravnému inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru

v Bratislave. Odvolací správny orgán sa v danom prípade stotožnil s názorom prvostupňového

správneho orgánu, že odvolanie navrhovateľa bolo podané po zákonom stanovenej lehote

a listom zo dňa 14.7.2011 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru – Krajský dopravný

inšpektorát upovedomilo navrhovateľa o tejto skutočnosti a zároveň odvolací orgán

skonštatoval, že nezistil v predmetnej veci dôvody na postup mimo odvolacieho konania.

Príslušné upovedomenie od odvolacieho správneho orgánu navrhovateľ prevzal dňa

23.7.2011 a následne svojim písomným podaním zo dňa 25.7.2011 adresovaným Krajskému

riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave zdôraznil, že v danom prípade sa jedná

o nezákonný úradný postup v odvolacom konaní pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu

Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II zo dňa 23.5.2011. Uvedené podanie navrhovateľa

odvolací správny orgán Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave – Krajský dopravný inšpektorát

posúdil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (nezákonný

úradný postup v odvolacom konaní pri rozhodovaní) a postúpil príslušný podnet navrhovateľa

v zmysle § 65 ods. 1 správneho poriadku so spisovým materiálom Ministerstvu vnútra SR,

Prezídiu Policajného zboru.

Ministerstvo vnútra SR – Prezídium PZ svojim písomným podaním zo dňa 12.8.2011

pod č. PPZ-ODP-937/2011 oznámilo navrhovateľovi, že postup odvolacieho správneho

orgánu, a to Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave bol v súlade so správnym poriadkom,

pretože odvolací správny orgán posúdil odvolanie navrhovateľa správne ako oneskorené

odvolanie podľa o správnom konaní, pričom odvolací správny

orgán správne súčasne zisťoval, či nie sú splnené podmienky na postup mimo odvolacieho

konania.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu

verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal

prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.

Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako 3 mesiace, v ktorej

je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto

lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov

rozhodnutie, ktoré je právoplatné môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny

orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal

(§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu

ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že predpokladom

úspešnosti návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy je, že správny orgán je nečinný

a teda postupuje v rozpore s príslušným ustanovením právnej normy, ktorá správny orgán

oprávňuje a zároveň i zaväzuje vo veci konať a rozhodnúť.

V danom prípade navrhovateľ označil za odporcu Ministerstvo vnútra SR, avšak

vzhľadom k tomu, že vo veci rozhodovali v inštančnom postupe Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru v Bratislave II a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave –

Krajský dopravný inšpektorát ako odvolací správny orgán, tak v danom prípade nie je možné,

aby mal a mohol za daného skutkového a právneho stavu návrh navrhovateľa smerovať voči

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako správnemu orgánu, ktorý by mal byť vo veci

nečinný. Ministerstvo vnútra SR sa totiž nesporne vo veci vyjadrilo vo vzťahu

k navrhovateľovi a vyslovilo právny záver, že nezistilo dôvody a podmienky na postup mimo

odvolacieho konania. Správne v tejto súvislosti odporca, teda Ministerstvo vnútra SR

poukázalo i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.3.2011,

pokiaľ sa týka preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Je potrebné zdôrazniť,

že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadnym opravným

prostriedkom, ktorý je upravený v v znení neskorších predpisov

a na preskúmanie takéhoto rozhodnutia nie je právny nárok. Najvyšší súd SR sa stotožňuje

so záverom vysloveným v inom rozhodnutí Najvyššieho súdu, na ktoré poukazuje odporca

(pod sp. zn. ), „že správnemu orgánu súd v zásade nemôže na návrh súkromnej,

fyzickej alebo právnickej osoby uložiť povinnosť začať konanie vo veciach, ktoré nie sú

podľa platných právnych predpisov návrhovými konaniami“. Správny poriadok v ust. § 18

ods. 1 rozlišuje dva spôsoby začatia konania, a to na návrh účastníka konania a z podnetu

správneho orgánu. V prípade začatia konania na podnet správneho orgánu sa na skutočnosť,

či konanie bude začaté vzťahuje správna úvaha správneho orgánu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ani Najvyšší súd SR nemá právomoc zaviazať

Ministerstvo vnútra SR k povinnosti, aby rozhodlo a vydalo rozhodnutie v mimo odvolacom

konaní. Je treba zdôrazniť, že Najvyšší súd SR ani vo vzťahu k odporcovi Ministerstvu vnútra

SR nemôže ani prejudiciálne skúmať otázku, či odvolací správny orgán Krajské riaditeľstvo

PZ v Bratislave – Krajský dopravný inšpektorát postupoval v súlade so zákonom,

keď meritórne neprejednal odvolanie navrhovateľa vo veci zadržania jeho vodičského

preukazu, keď mal za to, že odvolanie navrhovateľa bolo podané po zákonom stanovenej

lehote. V takomto konaní by totiž, aby bolo možné predmetnú otázku preskúmať, musel byť

na strane odporcu označený navrhovateľom iný príslušný správny orgán a naviac by taktiež

bola daná vecná príslušnosť iného súdneho orgánu, nie však Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky.

Z uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd SR vo vzťahu k Ministerstvu vnútra SR

ako odporcovi v tomto konaní nemá právomoc uložiť mu povinnosť vo veci konať

a rozhodnúť v mimo odvolacom konaní a Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave – KDI nie je

účastníkom tohto konania na strane odporcu a preto ako už bolo uvedené nemôže sa ani

Najvyšší súd SR zaoberať otázkou nečinnosti vo vzťahu k tomuto odvolaciemu správnemu

orgánu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR návrh navrhovateľa v konaní proti

nečinnosti orgánu verejnej správy ako nedôvodný zamietol v zmysle ust. § 250t ods. 4 veta

posledná

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. tak,

že navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní úspech nemal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. septembra 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová