Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/10/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily

Urbancovej, v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti E. spol. s r. o., so sídlom, N.,

IČO: X., zastúpenej JUDr. J., advokátom AK so sídlom S., proti ţalovanej Slovenskej

inšpekcii životného prostredia, ústredie inšpekcie, so sídlom Karloveská č. 2, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 13 940 045 06/1040-820/22/Ško z 11.

januára 2007, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. februára

2011, č. k. -85, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 18. februára 2011, č. k. -85 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zamietol

podľa (ďalej len „OSP“) ţalobu ţalobkyne,

ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia č. 13 940 045 06/1040-820/22/Ško

z 11. januára 2007. Týmto rozhodnutím ţalovaný správny orgán zamietol odvolanie

ţalobkyne voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu Slovenskej inšpekcie

ţivotného prostredia, Inšpektorátu ţivotného prostredia Košice, odbor inšpekcie ochrany vôd

č. 3427/828-OIOV/2006-Ma/v.s. 1394504806 zo dňa 13. októbra 2006 a toto rozhodnutie

potvrdil. Daným rozhodnutím bolo určené, ţe ţalobkyňa porušila ustanovenie § 39 ods. 2

písm. b/ a o vodách a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) ako aj ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b/

vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 100/2005, ktorou

sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náleţitostiach

havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd (ďalej len „vyhláška

č. “), čím sa dopustila správneho deliktu podľa vodného

zákona a bola jej uloţená pokuta podľa § 75 ods. 5 vodného zákona vo výške 30.000,- Sk

(995,82 eura).

Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 244 ods. 2, § 247 ods. 1

a , , a ,

ods. 1 písm. i/, § 75 ods. 5, § 76 ods. 1 vodného zákona, § 2 ods. 1 písm. b/, § 2 ods. 2 a § 5

ods. 1 a 2 vyhlášky č. a z obsahu spisového materiálu, keď z listinných

dôkazov (protokol o výsledku kontroly, vyjadrenie ţalobkyne k protokolu o výsledku

kontroly, vyjadrenie ţalobkyne k oznámeniu o začatí správneho konania o uloţení pokuty),

ţaloby ako aj vyjadrenia ţalovanej k ţalobe, mal za jednoznačné, ţe ţalobkyňa v čase

vykonávania kontroly v objekte, v ktorom realizuje svoju činnosť, a kde sa zaobchádza

s nebezpečnými látkami, nemala vypracovaný a schválený príslušným orgánom štátnej vodnej

správy tzv. „havarijný plán“. V čase vykonávania kontroly ţalobkyňa kontrole predloţila

prevádzkový poriadok pre skladovanie a zaobchádzanie s nebezpečnými látkami a havarijný

plán pre bývalú prevádzku kontrolovaného objektu – sklad horľavín, ktoré dokumenty však

nemôţu nahrádzať zákonom vyţadovaný havarijný plán, keďţe kaţdý z nich plní inú funkciu.

Ţalobkyňa mala povinnosť mať vypracovaný a schválený havarijný plán pre v tom čase

vykonávanú činnosť v objekte prevádzky, a preto ňou predloţený havarijný plán pre bývalý

sklad horľavín ţalovaná uznať nemohla. To isté platí aj v prípade ţalobkyňou predloţeného

prevádzkového poriadku pre skladovanie a zaobchádzanie s nebezpečnými látkami, ktorý

má iný účel ako havarijný plán. Prevádzkový poriadok pre skladovania a zaobchádzanie

s nebezpečnými látkami slúţi na zabezpečenie riadneho chodu a prevádzky skladu

nebezpečných látok, naproti tomu havarijný plán, ktorého náleţitosti sú uvedeného v prílohe

vyhlášky č. predstavuje plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku

neovládaného úniku nebezpečných látok a vedenie postupov dotknutého subjektu v prípade

ich úniku do ţivotného prostredia. Havarijný plán pre súčasnú prevádzku ţalobkyňa

vypracovala a predloţila na schválenie aţ po vykonaní kontroly dňa 25. mája 2006,

a to ako opatrenie na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov.

Ohľadom manipulačnej plochy v objekte prevádzky ţalobkyne, na ktorej

sa zaobchádza s nebezpečnými látkami. Krajský súd poukázal na písomnosti

v administratívnom spise správneho orgánu, z ktorých vyplýva určenie rozsahu (80 m²)

manipulačnej plochy. Krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalovanej, ţe za manipulačnú

plochu je treba pokladať betónovú plochu, na ktorej sú umiestnené skladovacie oceľové

nádrţe NON/ZON na opotrebovaný olej, do ktorých sa opotrebovaný olej prečerpáva

z prístavenej autocisterny alebo sudov a následne sa pomocou čerpadla dostáva do separátora,

kde sa zhodnocuje. Celá táto plocha, na ktorej je betónová podlaha musí byť nepriepustná,

pričom je všeobecne známy fakt, ţe betón je nasiakavý a priepustný materiál, a aby bola

zabezpečená jeho nepriepustnosť – odolnosť voči ropným látkam, musí byť opatrený

vhodným ochranným náterom. Samotná ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k Protokolu

o výsledku kontroly uvádza, ţe je schopná po dohode s majiteľom objektu zhodnotiť

poţadovaný náter povrchu betónu. Zaobchádzať s nebezpečnými látkami je moţné

len v stavbách, ktoré spĺňajú zákonnú poţiadavku nepriepustnosti. Za manipuláciu

s nebezpečnými látkami je treba pokladať v prevádzke ţalobkyne celý proces od pristavenia

autocisterny, resp. sudu, z ktorých sa opotrebovaný olej prečerpáva do oceľových nádrţí,

a potom sa následne zhodnocuje. Potom manipulačnou plochou je aj priestor, kde autocisterna

s opotrebovaným olejom stojí pri jeho prečerpávaní do oceľových nádrţí. K argumentácii

ţalobkyne, ţe za manipulačnú plochu by sa podľa stanoviska ţalovanej mala pokladať,

napr. aj verejná cesta, po ktorej autocisterna jazdí. Krajský súd uviedol, ţe to nemôţe byť,

keďţe na nej nedochádza k zaobchádzaniu s nebezpečnými látkami. Z obsahu celého

správneho konania podľa krajského súdu vyplýva, ţe manipulačná plocha, na ktorej

sa v prevádzke ţalobkyne zaobchádzalo s nebezpečnými látkami, nebola v čase kontroly

v zmysle zákona nepriepustná. Stav manipulačnej plochy v čase kontroly (bola

bez nečistenia) nemôţe vyviniť ţalobkyňu zo zanedbania zákonom určenej povinnosti

zaobchádzať s nebezpečnými látkami v stavbách, ktoré sú nepriepustné.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa , avšak vo veci

úspešnej ţalovanej ţiadne trovy konania nevznikli a ţalobkyňa vo veci úspešná nebola.

Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie

vytýkajúc krajskému súdu, ţe neakceptoval jej názor, ţe manipulačné plochy, ktoré majú byť

„zabezpečené proti pôsobeniu ropných látok“ sú iba plochy zabezpečené záchytnými vaňami,

na ktorých sa oleje skladujú, filtrujú a plnia do sudov (t. j, plochy zabezpečené...) a nie plochy

v celom prenajatom areáli. Poukazujúc na znenie § 39 vodného zákona ţalobkyňa

predpokladá, ţe tvrdenie ţalovaného ohľadom priepustností betónu voči ropným látkam nemá

význam, pretoţe uţ by nešlo o nezabezpečenú manipulačnú plochu.

Ďalej poukázala na podľa nej názor známy z odborných kruhov vodohospodárskeho

orgánu Krajského úradu ţivotného prostredia v Košiciach, ţe nepredloţenie havarijného plánu

(ďalej aj „HP“) v súlade s vyhláškou č. 100/2005 nebolo porušením vodného zákona

č. , nakoľko tento neustanovuje ţiadne prechodné obdobie dokedy sa majú

pôvodné predpisy prepracovať... čím platnosť pôvodných, aktuálnych dokumentov nebola

zrušená. Stanovisko vodohospodárskeho orgánu Krajského úradu ţivotného prostredia

v Košiciach si môţe iba súd vyţiadať.

Predloţením nového HP vypracovaného spoločnosťou E., s. r. o., v súlade s vyhláškou

č. 100/2005 na schválenie SIŢP Košice dňa 11. júla 2006 zákonu zadosťučinené bolo aj

napriek skutočnosti, ţe nový HP bol predloţený na schválenie na SIŢP uţ v čase

prebiehajúcej kontroly.

Namietala, ţe podľa § 62 ods. 6 písm. a/ vodného zákona je SIŢP jediným orgánom

oprávneným na schvaľovanie havarijného plánu, ale aţ od r. 2005, po vydaní vykonávacej

vyhlášky k § 39 vodného zákona, E., s. r. o., vykonávala činnosť skôr, ešte pred

nadobudnutím platnosti vykonávacieho predpisu.

Na základe predloţených dôkazov ţiadala Krajský súd v Bratislave, aby zrušil

rozhodnutie ţalovanej č. 13 940 045 06/1040-820/22/Ško z 11. januára 2007, a priznal

ţalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov podania, zo súdneho poplatku, zo zaplatenej

pokuty ďalších nákladov v súvislosti s kauzou, čo predstavuje čiastku cca 3.000 eur.

Ţalovaná vo svojom písomnom vyjadrení povaţovala rozsudok Krajského súdu

v Bratislave za zákonný a vecne správny a s jeho obsahom sa stotoţnila v celom rozsahu.

V predloţenom odvolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu podľa ţalovanej

ţalobkyňa neuvádza nové skutočností, ktoré by spochybňovali alebo vyvracali skutkový stav

pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami zistený v prevádzke ţalobkyne v čase kontroly.

Ţalovaná má za to, ţe tak s problematikou manipulačnej plochy, ako aj vypracovania

havarijného plánu sa dostatočne vysporiadala v preskúmavanom rozhodnutí. Taktieţ sa týmto

zaoberala aj v rámci svojho vyjadrenia k námietkam uvedeným v ţalobe, zaslaného listom

zo dňa 11. mája 2007, pričom na predmetnom vyjadrení zotrváva v celom rozsahu.

K otázke zaobchádzania s nebezpečnými látkami na betónovej manipulačnej ploche,

ktorá nezodpovedala poţiadavke nepriepustnosti proti ropným látkam, nakoľko nebola

opatrená vhodným náterom. Ţalovaná uviedla, ţe ţalobkyňa preukázateľne v danom prípade

nesplnila zákonné poţiadavky, a s týmto sa stotoţnil aj Krajský súd v Bratislave v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia, napadnutom rozsudku uvádza, ţe cit.: „...za manipulačnú plochu

treba pokladať betónovú plochu, na ktorej sú umiestnené skladovacie oceľové nádrže

NON/ZON na opotrebovaný olej, do ktorých sa opotrebovaný olej prečerpáva... Celá táto

plocha, na ktorej je betónová podlaha, musí byť nepriepustná, pričom je všeobecne známy

fakt, že betón je nasiakavý a nepriepustný materiál, a aby bola zabezpečená jeho priepustnosť

– odolnosť voči ropným látkam, musí byť opatrený vhodných ochranným náterom.“.

Na názor odvolateľky, ţe za manipulačnú plochu by sa mala pokladať aj verejná cesta,

po ktorej autocisterna jazdí a v tejto súvislostí tvrdenie Slovenskej inšpekcie ţivotného

prostredia (ďalej aj „SIŢP“) ohľadom nepriepustnosti betónu nemá význam. Ţalovaná

uviedla, ţe toto je právne irelevantné, keďţe na prepravu nebezpečných vecí na verejných

komunikáciách sa vzťahuje o cestnej doprave v znení neskorších

predpisov.

Pokiaľ ide o vypracovanie, resp. platnosť havarijných plánov, ţalobkyňa

preukázateľne nesplnila povinnosť vypracovať plán preventívnych opatrení na zamedzenie

vzniku neovládateľného úniku nebezpečných látok do ţivotného prostredia a na postup

v prípade ich úniku (ďalej len „havarijný plán“), predloţiť ho na schválenie orgánu štátnej

vodnej správy a oboznámiť s ním zamestnancov, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 39 ods. 3

písm. a/ vodného zákona (znenie účinné od 01. júla 2004), § 5 vyhlášky Ministerstva

ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. a prílohy k tejto vyhláške.

Ţalovaný správny orgán povaţoval za nevyhnutné zdôrazniť, ţe platnosť pôvodných

dokumentov nadobudnutím účinnosti citovaného zákona zrušená nebola, avšak pôvodný

havarijný plán bol ţalobkyňou vypracovaný v roku 1999 pre objekt „sklad horľavín“ a v čase

kontroly nebol vypracovaný havarijný plán pre výrobu olejového regenerátu, ktorého

prevádzka sa začala v roku 2005. Preto ţalobkyňa mala splniť zákonnú povinnosť v zmysle

§ 39 ods. 3 písm. a/ vodného zákona, čo však urobila aţ na základe vykonanej kontroly,

keď pre vyššie uvedenú kontrolovanú prevádzku vypracovala havarijný plán a predloţila

ho na schválenie SIŢP.

Na základe uvedeného ţalovaná navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -85 z 18. februára 2011 potvrdil a náhradu trov

konania nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1

v spojení s veta prvá ); odvolanie prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň verejného vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

a v spojení s veta prvá) a dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalobkyne nemoţno úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy ( ).

V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu ( ).

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci boli rozhodnutia príslušných

správnych orgánov o uloţení sankcie za porušenie povinnosti podľa zákona o vodách.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,

práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie

ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi

konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy

príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným

osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,

aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 správneho

poriadku).

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných

prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 5 správneho poriadku).

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba

má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom

pojednávaní a miestnej ohliadke.

Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť,

aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,

prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.

Pri rozhodovaní o administratívnych sankciách by mali byť rešpektované aj Rezolúcie

Rady Európy a Odporúčania Výboru ministrov týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej

správy a ochrany práv jednotlivca, a to i napriek tomu, ţe nie sú súčasťou nášho právneho

poriadku; ide predovšetkým o Rezolúciu Výboru ministrov č. (77) 31 o ochrane jednotlivca

v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, Odporúčanie Výboru ministrov č. (80) 2

o správnej úvahe a Odporúčanie Výboru ministrov č. (91) 1 vo veciach administratívnych

sankcií.

Vodný zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám

a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom vyuţívaní,

oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie

povinností podľa tohto zákona. Zároveň vytvára podmienky na všestrannú ochranu vôd

vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, zachovanie

alebo zlepšovanie stavu vôd, na účelné, hospodárne a trvalo udrţateľné vyuţívanie vôd,

manaţment povodí a zlepšenie kvality ţivotného prostredia a jeho zloţiek, zniţovanie

nepriaznivých účinkov povodní a sucha, zabezpečenie funkcií vodných tokov a bezpečnosť

vodných stavieb (§ 1 ods. 1 a ods. 2 vodného zákona).

Podľa § 39 ods. 2 písm. b/ vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania

kontroly a uloţenia sankcie ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný

dodrţiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok moţno s takýmito

látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd.

Ak zaobchádzanie s nebezpečnými látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné

predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia,

aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo

neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä pouţívať len také zariadenia,

technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania s nebezpečnými látkami, ktoré

sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd.

Podľa § 39 ods. 3 písm. a/ vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania

kontroly a uloţenia sankcie, ten, kto pravidelne zaobchádza v rámci výrobného procesu alebo

inej činnosti s tuhými škodlivými látkami v mnoţstve väčšom ako 1 t alebo s kvapalnými

škodlivými látkami v mnoţstve väčšom ako 1 m³ alebo zaobchádza s tuhými obzvlášť

škodlivými látkami v mnoţstve väčšom ako 0,3 t alebo s kvapalnými obzvlášť škodlivými

látkami v mnoţstve väčšom ako 0,3 m³, je povinný vykonať okrem opatrení uvedených

v odseku 2 aj tieto opatrenia: zostaviť plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku

neovládateľného úniku nebezpečných látok do ţivotného prostredia a na postup v prípade

ich úniku (ďalej len „havarijný plán“), predloţiť ho orgánu štátnej vodnej správy

na schválenie a oboznámiť s ním zamestnancov.

Podľa § 62 ods. 1 vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly

a uloţenia sankcie inšpekcia je odborný kontrolný orgán, prostredníctvom ktorého

ministerstvo vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd

a hospodárenia s vodami.

Podľa § 62 ods. 2 vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly

a uloţenia sankcie Inšpekcia vykonáva dozor najmä nad:

a) vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo

do podzemných vôd,

b) prevádzkou čistiarní odpadových vôd,

c) ochranou povrchových vôd a podzemných vôd pred ich znečisťovaním nebezpečnými

látkami,

d) dodržiavaním zákonných povinností na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami,

e) plnením podmienok a opatrení uloţených rozhodnutiami orgánov štátnej vodnej správy

na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami,

f) vypúšťaním splaškových odpadových vôd z plavidiel a nad zaobchádzaním s nebezpečnými

látkami a inými odpadovými vodami v súčinnosti so Štátnou plavebnou správou.

Podľa § 62 ods. 6 vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly

a uloţenia sankcie inšpekcia okrem úloh podľa odsekov 1 aţ 5 v rámci výkonu štátnej vodnej

správy:

a) schvaľuje havarijný plán [§ 39 ods. 3 písm. a/],

b) rozhoduje o uloţení opatrení pri mimoriadnom zhoršení vôd (§ 41 ods. 9),

c) ukladá pokuty (§ 74 ods. 3).

Podľa § 74 ods. 1 písm. i/ vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly

a uloţenia sankcie orgán štátnej vodnej správy uloţí pokutu právnickej osobe alebo fyzickej

osobe - podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní

s nebezpečnými látkami.

Podľa § 75 ods. 5 vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly

a uloţenia sankcie pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f/ aţ i/ moţno uloţiť do výšky 200.000 Sk

(6.638,78 eura).

Podľa vyhlášky č. zaobchádzať s nebezpečnými

látkami moţno len v stavbách a zariadeniach, ktoré sú nepriepustné.

Podľa vyhlášky č. stavbami a zariadeniami podľa odseku 1

sú najmä ťaţobné objekty a s nimi súvisiace zariadenia, sklady, plochy vrátane príslušných

zariadení, na ktorých sa skladujú nebezpečné látky v prepravných nádrţiach alebo v obaloch,

nádrţe, rozvody, manipulačné plochy, produktovody, prečerpávacie stanice, dotláčacie

stanice, čerpacie stanice na horľavé kvapaliny a vykurovacie oleje, nádrţe a kontajnery

umiestnené na dopravných prostriedkoch.

Podľa vyhlášky č. návrh havarijného plánu je potrebné

pred jeho predloţením Slovenskej inšpekcii ţivotného prostredia (ďalej len „inšpekcia“)

na schválenie prerokovať so správcom vodohospodársky významných vodných tokov,

prípadne s prevádzkovateľom verejnej kanalizácie. Havarijný plán sa aktualizuje

pri organizačnej zmene a pri zmene charakteru výroby alebo rozsahu výroby. Aktualizovaný

havarijný plán sa predkladá inšpekcii na schválenie.

Náleţitosti a zásady spracovania havarijného plánu sú uvedené v prílohe (§ 5 ods. 2

vyhlášky č. ).

Najvyšší súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe správny orgán v predmetnej

veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistil skutkový stav

správne a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Z uvedených dôvodov súd

prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ ţalobu podľa

zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotiac rozsah a dôvody odvolania ţalobkyne

vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, oboznámiac sa s obsahom

pripojeného spisového materiálu, t. j. s obsahom súdneho a administratívneho spisu,

s poukazom na ustanovenie v spojení s vetou prvou

nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení

napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré podľa najvyššieho súdu vytvárajú dostatočné

východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. V súlade so závermi krajského

súdu i najvyšší súd mal z predloţeného spisového materiálu za preukázané, ţe skutkový stav

bol správnym orgánom náleţite zistený a správne právne posúdený. Preto sa s rozhodnutím

krajského súdu stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc právne posúdenie veci krajským

súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej

veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne

obmedzí iba na vysporiadanie sa s odvolacími námietkami ţalobkyne.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa piatej časti druhej hlavy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný

na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil

vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané

náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi

ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho

orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou

konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia ( ).

Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloţenie administratívnej sankcie,

súčasne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91) 1 o správnych

sankciách zo dňa 13. februára 1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií

je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: kaţdá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť

informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu,

s tým, ţe do úvahy sa vezme zloţitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť

uloţená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej,

má dostať moţnosť vyjadriť sa (byť vypočutá), predtým ako sa prijme akékoľvek

rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých

sa zakladá.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplynulo, ţe by vo veci konajúci

a rozhodujúci správny orgán nevykonal právne relevantné dôkazy v záujme náleţitého

ozrejmenia skutkového stavu veci, a ţe by sa v jeho postupe pri prejednaní správneho

deliktu vykytka vada majúca za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia.

Ani podľa názoru najvyššieho súdu nemoţno akceptovať tvrdenie ţalobkyne

a jej názor ohľadom rozsahu manipulačnej plochy a treba súhlasiť s názorom správnych

orgánov, ktorý si osvojil aj krajský súd, a síce, ţe za manipulačnú plochu treba pokladať

betónovú plochu, na ktorej sú umiestnené skladovacie oceľové nádrţe NON/ZON

na opotrebovaný olej, do ktorých sa opotrebovaný olej prečerpáva z prístavnej autocisterny

alebo sudov a následne sa pomocou čerpadla dostáva do separátora, kde sa zhodnocuje,

a ţe celá táto plocha, na ktorej je betónová podlaha, musí byť nepriepustná, pričom

je všeobecne známy fakt, ţe betón je nasiakavý a nepriepustný materiál, a aby bola

zabezpečená jeho priepustnosť – odolnosť voči ropným látkam, musí byť opatrený

vhodných ochranným náterom. Námietky ţalobkyne v tomto smere najvyšší súd preto

povaţoval za účelové a nemajúce oporu v zistenom skutočnom stave ani v gramatickom

a logickom výklade ustanovení § 39 ods. 2 písm. b/ zákona o vodách v znení účinnom

v čase vykonania kontroly a uloţenia sankcie a § 2 ods. 1 písm. b/ a § 2 ods. 2 vyhlášky

č. .

Pokiaľ ţalobkyňa v odvolaní poukazuje na „názor známy z odborných kruhov“

vodohospodárskeho orgánu a ţiada, aby si súd jeho stanovisko vyţiadal, túto námietku takisto

nie je moţné akceptovať, nakoľko ak je toto stanovisko známe bol by sa ním nesporne

správne orgány zaoberali a navyše ho mala ţalobkyňa zadováţiť alebo naň poukázať

uţ v ţalobe alebo v konaní pred krajským súdom, v ktorom ani nevyuţila svoje právo

zúčastniť sa ústneho pojednávania, napriek tomu, ţe sa jeho nariadenia domáhala,

a ţe krajský súd na prejednanie veci nariadil dve ústne pojednávania. Najvyšší súd preto

aj túto námietku povaţoval za účelovú nemajúcu oporu v zákone súhlasiac s názorom

správnych orgánov i krajského súdu, ţe ţalobkyňa preukázateľne povinnosť vypracovať

havarijný plán a predloţiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy a oboznámiť s ním

zamestnancov nesplnila, čím nesplnila ani povinnosť uloţenú jej ustanovením § 39 ods. 3

písm. a/ vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly a uloţenia sankcie, § 5

vyhlášky č. a prílohy k tejto vyhláške. Ako správne uvádza ţalovaná, platnosť

pôvodných dokumentov nadobudnutím účinnosti zrušená nebola,

avšak pôvodný havarijný plán bol ţalobkyňou vypracovaný v roku 1999 pre objekt „sklad

horľavín“ a v čase kontroly nebol vypracovaný havarijný plán pre výrobu olejového

regenerátu, ktorého prevádzka sa začala v roku 2005. Preto ţalobkyňa mala splniť zákonnú

povinnosť v zmysle § 39 ods. 3 písm. a/ vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania

kontroly a uloţenia sankcie, čo však preukázateľné urobila aţ na základe vykonanej kontroly.

Vzhľadom na to, ţe ţalobkyňa ani v odvolaní neuviedla ţiadne skutočnosti

a dôkazy, s ktorými by sa nebol vyporiadal uţ krajský súd, a ktoré by spochybňovali vecnú

správnosť jeho rozhodnutia, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací viazaný

tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania ( v spojení s veta prvá )

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -85 z 18. februára 2011 podľa 250ja

ods. 3 veta druhá a , ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v súlade

s ustanovením s v spojení s veta prvá a podľa

nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania, a to ţalobkyni z dôvodu,

ţe nebola v odvolacom konaní úspešná a ţalovanej z dôvodu, ţe jej v odvolacom konaní trovy

nevznikli ako aj z dôvodu, ţe jej náhrada trov konania v správnom súdnictve zo zákona

neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť rozhodnutia:

Petra Slezáková