Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)9f9/375263.28d12c.pdf
PDF · 160.57 KB
No categories available
5Sžf/5/2011
Najvyšší súd 5Sžf/5/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci žalobcu P. N., podnikateľa, so sídlom v N., IČO X.,
zastúpeného JUDr. F. K., advokátom AK so sídlom v D., proti žalovanému Daňovému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová 13, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/5367-29678/2010/993168-r z 12. marca 2010,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/106/2010-42
zo 14. decembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline,
č. k. 20S/106/2010-42 zo 14. decembra 2010 p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
v sume 77,29 eura k rukám právneho zástupcu JUDr. F. K. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie
žalovaného č. I/228/5367-29678/2010/993168-r z 12. marca 2010, ako aj rozhodnutie
Daňového úradu Námestovo č. 658/320/72973/09/Fod zo dňa 09. decembra 2009 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. 658/320/72973/09/Fod
zo dňa 09. decembra 2009 zamietol podľa § 52 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného (ďalej len „zákon o správe daní“) žiadosť
žalobcu o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového
úradu Námestovo č. 658/230/17249/07/Pitz zo dňa 28. marca 2007 z dôvodu vecných
nedostatkov žalobcom predloženého plnomocenstva ako nového dôkazu, ktorý mal podľa
žalobcu odôvodňovať obnovu konania, ako aj s poukazom na to, že žalobca nepreukázal
faktické vykonanie fakturovaných prác obchodnou spoločnosťou L., s. r. o., rovnako
nepreukázal, že finančné prostriedky skutočne vyplatil oprávneným zástupcom spoločnosti L.,
s. r. o..
Správny orgán prvého stupňa argumentoval tiež rozpormi vo výpovediach žalobcu
ohľadne identity osoby J. J. a následne pána K., s ktorým dojednával obchodné záležitosti
súvisiace s obchodnou spoločnosťou L., s. r. o., a predovšetkým správny orgán dospel
k záveru, že nie je splnená podmienka na obnovu konania v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/
zákona o správe daní v tom smere, že plnú moc udelenú p. K. by nemohol daňový subjekt
použiť počas daňovej kontroly bez vlastného zavinenia, pretože ak konal s p. K., ten sa musel
preukázať oprávnením konať za spoločnosť L., s. r. o., D.. Nakoľko žiadosti o obnovu
konania nebol predložený žiadny iný dôkaz podľa správcu dane plnomocenstvo nemalo vplyv
na skutočnosti zistené pri daňovej kontrole, a nie je preto dôvod na obnovu konania.
Druhostupňový správny orgán sa stotožnil so závermi vyslovenými Daňovým úradom
v Námestove a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že obnova konania
je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý predstavuje výnimku zo zásady
nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v daňovom konaní. Z ustanovenia § 51 ods. 1
písm. a/ zákona o správe daní vyplýva, že pre povolenie obnovy konania musia byť
kumulatívne splnené tri podmienky:
1) novosť skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo,
2) možnosť ich podstatného vplyvu na výrok rozhodnutia, a
3) nemožnosť ich uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania.
V prípade prvej podmienky sa krajský súd nestotožnil so záverom správcu dane,
že predložené plnomocenstvo nie je novým dôkazom. Ako vyplýva z administratívneho spisu,
žalobca ani raz v priebehu základného administratívneho konania neuviedol, že mu niekto
plnú moc odovzdal, ukázal, resp. že vedel o jej existencii. Na tento dôkaz sa žalobca prvýkrát
odvolal až po právoplatnom skončení daňového konania (03. mája 2007), a to v návrhu
na jeho obnovu (10. augusta 2007), v ktorom uvádza, že k získaniu plnej moci došlo
pri náhodnom stretnutí žalobcu s pánom K. v Bratislave (nakoľko v mieste bydliska ho
nevedel kontaktovať, pretože pán K. vykonáva práce po celom území Slovenska ako aj
v zahraničí) v mesiaci júl 2007 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že ide o dôkaz svojím
charakterom nový. Konštrukcia správneho orgánu nemá podľa krajského súdu oporu
v skutkových zisteniach, správny orgán sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že pán K. je
jeho rovesník, ktorého dlhodobo pozná z rodnej obce, preto mu dôveroval a zastupovanie
si nepreveroval. Nie je zrejmé, prečo správny orgán nereagoval na žalobcom uvádzané
tvrdenia, ale vychádzal zo záveru, že plná moc musela byť žalobcovi ukázaná alebo
odovzdaná, keď to nikto netvrdí a nevyžaduje to ani príslušná právna norma. K úspešnému
vylúčeniu tohto pojmového znaku predmetného dôkazu by zo strany správneho orgánu došlo,
pokiaľ by preukázal, že tvrdenie žalobcu, že plnú moc získal až po skončení daňového
konania, sa nezakladá na pravde; správny orgán však tejto skutočnosti nevenoval pozornosť.
Pri vymedzení druhého pojmového znaku krajský súd vychádzal z gramatického
výkladu pojmu „možnosť“, t. j., že použitie nového dôkazu automaticky neznamená úspech
žalobcu v obnovenom konaní, relevantná je len potencionalita možnosti vplyvu na výrok
rozhodnutia. Táto je podľa názoru krajského súdu nesporne daná, nakoľko rozhodnutie
správneho orgánu je založené výlučne na okolnosti zastupovania obchodnej spoločnosti L., s.
r. o., a potvrdenie obsahu plnej moci (ktorá nebola časovo obmedzená, t. j. mohla
sa vzťahovať na predmetné obdobie dodania stavebných prác, nikdy nebolo tvrdené
jej vypovedanie) zvýrazneného účinkami notársky overeného podpisu (§ 56 ods. 1 písm. b/
zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov; ďalej
len „zákon č. 323/1992 Zb.“) mení hodnotenie skutkového stavu prezentované v odôvodnení
dodatočného platobného výmeru. Povinnosťou správneho orgánu bolo len vyhodnotiť,
či v prípade ak sa preukáže pravdivosť nového dôkazu, bude mať jeho obsah vplyv
na meritum veci alebo nie. Namiesto uvedeného však správny orgán posudzoval plnú moc
obsahovo z hľadiska náležitostí (ktoré zákon ani nevyžaduje) a nie z hľadiska jej možného
vplyvu na relevantnú okolnosť daného prípadu. Uvedený znak neznamená, že obnovené
konania musí byť založené len na tomto dôkaze, naopak, v novom konaní má byť vykonané
plnohodnotné dokazovanie. Je však nesporné, že predložená plná moc len potvrdzuje tvrdenia
žalobcu, že konal s pánom K. ako zástupcom spoločnosti L., s. r. o., a ako dôkaz môže (ale
nemusí) priniesť úspech žalobcovi v merite veci – vo veci určenia výšky dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2005.
V prípade tretieho bodu krajský súd uviedol, že správny orgán žiadnym spôsobom
nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že nový dôkaz získal do dispozičnej sféry bez vlastného
zavinenia až po právoplatnom skončení základného konania. V pôvodnom konaní žalobca
vychádzal z toho, že pána K. poznal, spoliehal sa na neho a nepožadoval preukázanie
splnomocnenia. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 33 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce
z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil.
Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia správneho orgánu krajský súd poukázal
aj na nesprávnosť citácie ustanovenia § 9 ods. 3 až ods. 5 zákona o správe daní zo strany
správneho orgánu. Citované ustanovenie sa vzťahuje na zastupovanie v samotnom daňovom
konaní (o ktoré v predmetnej veci nejde) a nie na zastupovanie medzi fyzickými
a právnickými osobami navzájom. Všeobecná právna úprava zastupovania fyzických
a právnických osôb nestanovuje explicitný prejav splnomocnenej osoby o tom,
že splnomocnenie prijíma ako obligatórnu súčasť plnej moci (jednostranného právneho
úkonu), preto vyžadovanie tohto prejavu vôle zo strany správneho orgánu nemá oporu
v zákone, navyše jeho doplnenie ex post do právneho úkonu, ktorého obsah bol daný pri jeho
podpísaní, je z hľadiska princípov dokazovania nelogické. Krajský súd žalovanému tiež
vytkol „operatívne zisťovanie“ skutočností formou výsluchu p. J., o ktorom žalobcu
neinformoval. Podľa názoru krajského súdu išlo o nadbytočný úkon, ktorý nesmeroval
k preukázaniu vyššie vymedzených základných znakov rozhodných v prvej fáze konania
o obnove konania. Skutočnosť, či pán J. plnú moc podpísal, prípadne skúmanie pravosti jeho
podpisu na plnej moci, má byť predmetom až obnoveného konania. Preto takýto postup
správcu dane je podľa krajského súdu v rozpore so zákonom.
O náhrade trov krajský súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, že žalobcovi, ktorý bol
v konaní úspešný priznal náhradu trov konania v sume 66,- eura ako hotový výdavok
predstavujúci zaplatený súdny poplatok v kolkoch.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc
sa, zmeny rozsudku krajského súdu a zamietnutia žaloby. Poukázal na to, že v predmetnej
právnej veci nebol daný dôvod na obnovu daňového konania podľa § 51 ods. 1 písm. a/
ani podľa písm. b/ zákona o správe daní. Žalovaný bol podľa svojho názoru oprávnený
vykonať dokazovanie a žiadať doplnenie splnomocnenia o prejav vôle splnomocnenej osoby
(čo žalovaný považuje za preverenie predloženého splnomocnenia). Správca dane
je oprávnený posúdiť vplyv nového dôkazu na výsledok doterajšieho konania ako
aj skutočnosť, či takýto nový dôkaz nemohol byť v doterajšom konaní uplatnený
bez zavinenia žalobcu. Opätovne poukázal na § 9 ods. 3 zákona o správe daní a ďalej uviedol,
že nakoľko malo ísť o nový dôkaz, ktorý bol jednostranným prejavom vôle, mohol
sa k tomuto splnomocneniu vyjadriť len splnomocniteľ (J.), ktorý ho mal udeliť. Zápisnica
o tomto zisťovaní bola spísaná v miestne trvalého bydliska J. J., išlo o operatívne zisťovanie
v rámci správy daní, o ktorom ani nebolo možné vopred žalobcu informovať. Žalovaný trval
na tom, že žalobca mohol plnú moc predložiť už v pôvodnom konaní, preto nejde o nový
dôkaz odôvodňujúci obnovu konania. Žalovaný sa zameral na vyhodnotenie obsahu
predloženej listiny vo vzťahu ku konaniu, voči ktorému bol návrh na povolenie obnovy
konania podaný. Správca dane správne vyhodnotil, že tento dôkaz nemá podstatný vplyv na
konanie, lebo samotná existencia predloženej listiny ešte vôbec nedokazuje, že sporné
stavebné práce boli naozaj aj vykonané spoločnosťou L., s. r. o.. Podľa žalovaného
plnomocenstvo nemá vplyv na meritum veci. Jeho povinnosťou nebolo vyvrátiť tvrdenie
žalobcu, že nový dôkaz získal do dispozičnej sféry bez vlastného zavinenia, pretože p. K.
poznal. Preukázanie toho, že dôkaz nemohol byť predložený už v čase výkonu daňovej
kontroly bez zavinenia žalobcu, je povinnosťou žalobcu a nie správneho orgánu.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Podľa jeho názoru správne orgány nesprávne pochopili inštitút plnomocenstva a neprimerane
nad mieru ustanovenú zákonom zaťažovali žalobcu, keď sa v rámci konania o povolení
obnovy konania zamerali na preskúmanie náležitostí novopredloženého dôkazu – plnej moci
a od žalobcu požadovali doplnenie plnej moci o úradne osvedčený podpis splnomocnenej
osoby a o písomný prejav vôle splnomocnenej osoby, že plnú moc prijíma v zmysle § 9 ods. 3
zákona o správe daní. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že sa týka len zastupovania
v daňovom konaní, a nie v podnikateľskom styku medzi podnikateľmi, preto nemusí spĺňať
náležitosti podľa § 9 ods. 3 zákona o správe daní. Správny orgán odôvodňuje nesplnenie
podmienky v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní tým, že konať v mene spoločnosti
možno iba na základe predloženia plnej moci vystavenej splnomocniteľom – toto tvrdenie
však nemá oporu v platnom práve, pretože nezohľadňuje skutočnosť, že obchodná spoločnosť
môže byť za určitých predpokladov viazaná aj právnymi úkonmi osôb, ktoré konajú bez plnej
moci, alebo právnymi úkonmi osôb, ktoré síce konajú na základe plnej moci, ale svojimi
úkonmi prekročia rozsah oprávnenia. Poukázal aj na nesprávny postup správcu dane,
keď vykonal dokazovanie a vypočul svedka (J. J.), o čom žalobcu neupovedomil. Vykonanie
dôkazu v tomto štádiu konania je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 29
ods. 1, § 1a písm. d/ zákona o správe daní, správny orgán nerešpektoval právny názor
Krajského súdu v Žiline vyjadrený v rozsudku č. k. 21S/63/2008-69, keď v prvej fáze konania
o obnove konania sa mal správny orgán obmedziť na zisťovanie, či je možné obnovu konania
pripustiť, či boli splnené predpoklady na obnovu konania podľa § 51 ods. 1 písm. a/, písm. b/
zákona o správe daní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP a § 211 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať
úspech.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd) z obsahu súdneho spisu ako
aj administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že Daňový úrad Námestovo
dodatočným platobným výmerom č. 658/230/17249/07/Pitz zo dňa 28. marca 2007 vyrubil
žalobcovi daň z pridanej hodnoty(ďalej aj „DPH“) za I. štvrťrok 2005 v sume 72.073,- Sk
(2.392,39 eura). Uvedený platobný výmer bol doručovaný žalobcovi do vlastných rúk
prostredníctvom pošty Námestovo 1, pričom žalobca si túto zásielku v odbernej lehote
neprevzal. Správca dane považoval zásielku za doručenú uložením; dodatočný platobný
výmer nadobudol právoplatnosť 03. mája 2007 a vykonateľnosť 19. mája 2007. Z obsahu
administratívneho spisu však nevyplýva, či správca dane zisťoval podmienky pre vznik fikcie
doručenia podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní (ktorá má vplyv na nadobudnutie
právoplatnosti a vykonateľnosti dodatočného platobného výmeru), teda že:
- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý,
- v mieste doručenia sa zdržiava,
- doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomí, že písomnosť príde znovu
doručiť v určený deň a hodinu,
- nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný.
Žalobca podal 10. augusta 2007 návrh na obnovu konania skončeného právoplatným
dodatočným platobným výmerom č. 658/230/17249/07/Pitz zo dňa 28. marca 2007. Dôvodil,
že v čase prebiehajúcich daňových kontrol nevedel preukázať svoje tvrdenia ohľadne
skutočnosti, že J.K., s ktorým rokoval, bol splnomocnený spoločnosťou L., s. r. o., na všetky
uzatvárané úkony, o ktorých mal mať konateľ uvedenej spoločnosti J. J. podrobné informácie.
Správca dane nevykonal výsluch svedka J.K.. Žalobca stretol J.K. v júli 2007 v Bratislave,
kedy mu tento odovzdal plnú moc (originál), ktorú mu 25. septembra 2003 udelil konateľ
spoločnosti L., s. r. o., J. J., pričom jeho podpis je na plnej moci úradne overený notárom.
Skutočnosť, kedy sa žalobca dozvedel o dôvodoch obnovy konania, sa dá preukázať
výsluchom svedka J.K.. K návrhu na obnovu konania predložil aj splnomocnenie a generálnu
plnú moc zo dňa 25. septembra 2003, ktorú J.K., r. č. X., trvale bytom B., udelil J. J., r. č. X.,
trvale bytom Z.Z., konateľ spoločnosti L., s. r. o., N.D., IČO X.. Plná moc sa vzťahovala na
všetky právne úkony na úradoch, súdoch, pred orgánmi štátnej správy a všetkých inštitúciách,
v mene spoločnosti, na nadobúdanie a prevádzanie majetku, na preberanie podaní, na
podpisovanie všetkých právnych úkonov. Podpis J. J. je overený notárkou JUDr. H. M.
v Dolnom Kubíne dňa 25. septembra 2003, pričom notárka zistila totožnosť J. J. zákonným
spôsobom a tento splnomocnenie pred notárkou aj vlastnoručne podpísal. Osvedčenie
o pravosti podpisu je zaregistrované v Centrálnom registri osvedčených podpisov pod č.
O 810070/2003.
Správca dane (Daňový úrad Námestovo) žalobcu vyzval na doplnenie originálu
splnomocnenia vydaného na meno J.K., r. č. X., trvale bytom B.. Žalobca originál plnej moci
žalovanému predložil.
Zo zápisnice z ústneho pojednávania č. 658/320/51840/2007/Gav zo dňa
20. septembra 2007 vyplýva, že ústne pojednávanie sa uskutočnilo v Z., č. d. X., teda v mieste
trvalého bydliska J. J., konateľa spoločnosti L., s. r. o., po telefonickom rozhovore 19.
septembra 2007. Na ústne pojednávanie nebol žalobca predvolaný ani o ňom nebol dodatočne
správcom dane informovaný. J. J. uviedol, že J.K. plnú moc neudelil a podľa jeho názoru ju
J.K. ani neprijal, lebo sa na nej nenachádza jeho podpis. Dňa 25. septembra 2003 nebol na
notárskom úrade JUDr. M. v Dolnom Kubíne (zápisnica je z 20. septembra 2007, pozn. súdu).
J.K. J. J. neinformoval, aké úkony na základe plnej moci vykonal, ani aké doklady na základe
nej podpisoval, žiadne doklady mu neodovzdal. J. J. nevedel uviesť, kto za roky 2004, 2005
viedol daňové účtovníctvo za firmu L., s. r. o., on nikoho nepoveril na vedenie účtovníctva
v rokoch 2004, 2005, nevedel ani uviesť, kto podal daňové priznanie. J.K. naposledy videl
v januári 2003. Najvyšší súd poukazuje na to, že J. J. bol od 15. augusta 2002 do 28.
septembra 2010 jediným konateľom spoločnosti L., s. r. o., a o týchto dôležitých
skutočnostiach týkajúcich sa spoločnosti L., s. r. o., mal mať vedomosť.
Na základe týchto skutočností Daňový úrad Námestovo rozhodol o zamietnutí žiadosti
o obnovu konania ukončeného právoplatným dodatočným platobným výmerom
č. 658/230/17249/07/Pitz zo dňa 28. marca 2007.
Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožniac sa so správnosťou zistení a ako
aj s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu (§ 219 ods. 2 OSP) k námietkam žalovaného
vzneseným v odvolaní uvádza nasledovné:
Pri obnove konania sa rozoznávajú dve štádiá konania:
1) konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje
iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok
rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania,
2) nové konanie, v ktorom sa znova prejedná a znova rozhodne vec, o ktorej
sa už v pôvodnom konaní rozhodlo.
V predmetnej právnej veci ide o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie
o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho
vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože ide o prejudikovanie rozhodovania
v obnovenom konaní, ku ktorému ako takému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu
konania o obnove nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad
novopredložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Krajský súd preto
správne poukázal na to, že správny orgán zisťuje len to, či ide o novosť dôkazu a možnosť,
teda pravdepodobnosť jeho vplyvu na výsledok konania. Správca dane rovnako aj žalovaný
pochybili, pretože prakticky spojili obidve štádiá obnovy konania do jedného, čo zákon
o správe daní ani právna teória nepripúšťajú.
Ak už správca dane vykonal dokazovanie (v mieste trvalého bydliska J. J. po
predchádzajúcom telefonickom rozhovore s ním) mal o jeho vykonaní prípadne výsledku
upovedomiť aj žalobcu. Absenciou tohto postupu správca dane ako aj žalovaný porušili práva
žalobcu, ktoré mu právny poriadok poskytuje (§ 2 ods. 2, ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., čl. 2
ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Navyše, správca dane rovnako aj žalovaný v súvislosti so splnomocnením medzi
spoločnosťou L., s. r. o., a J.K. nesprávne poukazujú na ustanovenie § 9 zákona o správe daní.
Ako správne uviedol už krajský súd, toto ustanovenie sa vzťahuje na daňové konanie a nie na
obchodné vzťahy medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi pri ich podnikateľskej
činnosti. V takom prípade je nevyhnutné postupovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, upravujúceho zastúpenie na základe plnej moci. Najvyšší súd Slovenskej
republiky zhodne s krajským súdom považuje za potrebné zdôrazniť, že správca dane ani
žalovaný sa nezaoberali skutočnosťou, že podpis J. J. na plnej moci udelenej J.K. je úradne
overený notárkou v zmysle zákona č. 323/1992 Zb.. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 citovaného
zákona legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis
má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine
uznala pred ním za vlastný. Táto skutočnosť nebola správcom dane ani žalovaným vyvrátená
(§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb., § 134 OSP). Za vyvrátenie prezumpcie pravdivosti údajov
uvedených v osvedčení o pravosti podpisu J. J. nemožno považovať len jeho vyjadrenie, že
podpis nie je jeho aj keď je úradne overený – táto skutočnosť nebola ničím overená,
preukázaná (napríklad prostredníctvom vypočutia notárky, ktorá osvedčila pravosť podpisu J.
J., grafologickým skúmaním podpisu J. J., prípadne na základe výsledku trestného stíhania).
Dokazovanie ohľadom spochybňovania pravosti podpisu je možné vykonať až v druhom
štádiu konania o obnove, t. j. v novom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval
námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,
ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Žiline ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a tak, že žalobcovi priznal
náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu)
v sume 57 eur a jeden paušál v sume 7,41 eura, plus daň 20 % z pridanej hodnoty v sume
12,88 eura, spolu 77,29 eura, v zmysle vyčíslenia právnym zástupcom zo dňa
10 5Sžf/5/2011
26. septembra 2011 (§ 151 ods. 1 OSP v spojení s § 211 ods. 2 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP)
a podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov, ktorú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu JUDr. F. K.
(§ 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) do troch dní.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné .
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková