Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c80/375258.94a205.pdf
PDF · 176.24 KB
No categories available
5Sžf/37/2010
Najvyšší súd 5Sžf/37/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej
veci ţalobcu A., s. r. o., so sídlom v Š., IČO X., zastúpeného Mgr. M. M., advokátom so sídlom
v B.B., proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v B., Nová
ulica č. 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/221/13164-
101473/2009/990311-r zo dňa 14. septembra 2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v B., č. k. 24S/62/2009-126 zo dňa 11. júna 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v B., č. k. 24S/62/2009-
126 zo dňa 11. júna 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. I/221/13164-
101473/2009/990311-r zo dňa 14. septembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatil ţalobcovi náhradu trov konania 132 eur na účet
Mgr. M. M., advokáta v B., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v B. (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou
sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/221/13164-
101473/2009/990311-r zo dňa 14. septembra 2009, ako aj rozhodnutia Daňového úradu
Fiľakovo (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“, resp. „správca dane),
č. 663/230/7180/09/Bys zo dňa 02. júna 2009, vrátane konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí
predchádzalo. Napadnutým rozhodnutím ţalovaný zmenil dodatočný platobný výmer správcu
dane, ktorým správca dane ţalobcovi vyrubil podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) rozdiel dane z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 tak, ţe sumu vyrubeného rozdielu dane
zmenil zo sumy 19.482,77 eur na sumu 19.220,97 eura.
Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe podľa zisteného skutkového stavu v správnom konaní
ţalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2007 pri určení základu dane
vychádzal z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Vykonanou daňovou kontrolou bolo
zistené, ţe ţalobca do daňových výdavkov zahrnul aj výdavky, ktorých vynaloţenie
na daňové účely preukazoval faktúrami od jeho dodávateľov – spoločností E.E., s. r. o. N., N.,
s. r. o. K., M., s. r. o. R., K., s. r. o. N., avšak ţalobca správcovi dane nepredloţil hodnoverné
dôkazy o tom, ţe označení dodávatelia ţalobcovi materiál deklarovaný v predloţených
faktúrach dodali, resp., ţe deklarované práce pre ţalobcu vykonali. Ţalobcom predloţené
doklady sú pouţiteľné v súlade so zákonom iba vtedy, ak je nepochybné, ţe v nich uvedené
údaje odráţajú skutočnosť, t. j. sú hodnoverné, a vystavil ich ten subjekt, ktorý ich vystaviť
mal a ktorý bol v týchto dokladoch uvedený ako dodávateľ a za plnenia, ktoré sa reálne
aj uskutočnili. Nepostačuje, aby bola táto zákonná povinnosť splnená tým, ţe je uvedená
na daňovom doklade. Vykonanou daňovou kontrolou u ţalobcu a šetreniami vykonanými
v daňovom konaní bolo správcom dane, ako aj ţalovaným, spochybnené dodanie
deklarovaného materiálu (prírezov a hranolov), ako aj uskutočnenie a dodanie stavebných
prác spoločnosťami E.E., s. r. o. N., N., s. r. o. K., M., s. r. o. R., K., s. r. o. N.. Z obsahu
administratívneho spisu vyplynulo, ţe správca dane vyhodnotil získané dôkazy – účtovné
doklady predloţené ţalobcom a zápisnice z miestneho šetrenia vykonaného doţiadanými
správcami dane zabezpečenými pri výkone kontroly DPH u ţalobcu, ktoré sú uvedené
v protokole z daňovej kontroly č. 663/320/2237/2009/Kun z 23. februára 2009. Z vyššie
uvedených dôkazných prostriedkov vyplynul záver, ţe neboli hodnoverne preukázané
skutočnosti uvedené ţalobcom v predloţených účtovných dokladoch, resp. dôkazoch. Zo
zabezpečených dôkazov totiţ vyplynulo, ţe štatutármi zástupcovi spoločnosť označených
v ţalobcom predloţení dokladov (faktúrach) ţalobcu nepoznali, neobchodovali s ním,
nevykonávali podnikateľskú činnosť s komoditami, ktoré mali byť predmetom zdaniteľným
plnení (dodávka materiálu a prác), pouţívajú inú formu faktúr, iné druhy pečiatok a iné
podpisy štatutárnych zástupcov. Ţalobca napriek tomu, ţe bol správcom dane poučený
o povinnostiach predkladať účtovné, a iné doklady preukazujúce deklarované účtovné
prípady, nepredloţil, a ani neoznačil ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal uskutočnenie
zdaniteľných deklarovaných plnení. Ţalobca tieto nepredloţil, resp. neoznačil ani
v odvolacom konaní, resp. preskúmavacom konaní. Súd sa z vyššie uvedených dôvodov
stotoţnil so záverom správcu dane i ţalovaného o tom, ţe ţalobca neosvedčil, ţe z hľadiska
dane z príjmov sa jednalo o jeho výdavky preukázateľne vynaloţené na dosiahnutie,
zabezpečenie a udrţanie príjmov.
Krajský súd sa nestotoţnil s námietkami ţalobcu o nezákonnosti postupu správcu dane
i ţalovaného v správnom konaní. Z obsahu správneho spisu naopak zistil, ţe správca dane
pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o správe daní (§ 2,
§ 15, § 16, § 29 a § 44). Súd sa najmä nestotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe mu bola
znemoţnená moţnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie
dane. Zo správneho spisu vyplýva, ţe správca dane ţalobcu oboznámil so začatím daňovej
kontroly, poučil ho o jeho právach a povinnostiach, o. i. o povinnosti predkladať v priebehu
daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Ţalobca mal
moţnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteným skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly, najmä
k výsledkom miestneho šetrenia vykonaného doţiadanými správcami dane v súlade s § 16
zákona o správe daní. Doţiadaní správcovia dane v prípade spoločností E.E., s. r. o. N., N., s.
r. o. K., K., s. r. o. N. vyhotovili zápisnice z miestneho šetrenia, s obsahom ktorých bol
ţalobca v súlade s § 15 ods. 5 písm. d/ zákona o správe daní oboznámený na ústnom
pojednávaní dňa 03. decembra 2008. Mal teda moţnosť vyjadriť sa k ich obsahu, ktorú však
počas ústneho pojednávania nevyuţil. Aţ následne v písomnom vyjadrení zo 16. januára 2009
sa k ich obsahu vyjadril, avšak neoznačil ani nepredloţil ţiadne dôkazy osvedčujúce jeho
tvrdenia o realizácii ním deklarovaných dodávok, resp. realizácii prác. Poukázal na
skutočnosť, ţe vo vyššie uvedených prípadoch doţiadaní správcovia dane nevykonávali vo
veci ústne pojednávanie a štatutárnych zástupcov označených spoločností nevypočúvali ako
svedkov. Nemohlo byť preto porušené ţalobcove právo v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zákona
o správe daní. Ţalobcovi bolo na ústnom pojednávaní umoţnené vyjadriť sa aj k výsledkom
šetrenia v súvislosti s označeným daňovým subjektom M., s. r. o. R., ţalobca nevyuţil
moţnosť vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam. V tomto prípade nebol štatutárny zástupca
tejto spoločnosti vypočutý na ústnom pojednávaní doţiadaným správcom dane, keďţe
označená spoločnosť na adrese uvedenej v obchodnom registri nesídli a jediný štatutárny
zástupca zomrel v r. 2003. Výsluch štatutárneho zástupcu inej neţ ţalobcom označenej
spoločnosti sídliacej na uvedenej adrese bez účasti ţalobcu je pre posúdenie v danom prípade
irelevantný a nemal vplyv na zákonnosť postupu správcu dane pri preverovaní zdaniteľných
plnení spoločnosťou M., s. r. o. R.. Vzhľadom na to, ţe vierohodnosť ţalobcom
deklarovaných výdavkov bola spochybnená, bol ţalobca počas vykonávania daňovej kontroly
v zmysle § 15 ods. 6 písm. e/ zákona o správe daní povinný predkladať v súlade so zákonom
všetky ţalobcovi dostupné dôkazné prostriedky na preukázanie jeho tvrdení, ako aj následne
počas vyrubovacieho konania v zmysle § 29 ods. 8 cit zákona bol ţalobca zaťaţený
dôkazným bremenom preukázať skutočnú realizáciu výdavkov od ním označených
dodávateľov materiálu, resp. prác, ktoré sám deklaroval v daňovom priznaní za príslušné
zdaňovacie obdobie. Hodnota ţalobcom deklarovaných prác a dodávok je rozhodujúcou
vstupnou veličinou na určenie konkrétnej výšky dane z príjmov, pretoţe prípadným
neoprávneným uplatnením tejto vstupnej veličiny dochádza k nezákonnému zníţeniu daňovej
povinnosti.
K ďalším procesným námietkam ţalobcu poukázal, ţe vo vyrubovacom konaní
správca dane hodnotí skutočnosti zhrnuté v protokole o daňovej kontrole a námietky
daňového subjektu proti protokolu, ktoré sú právne významné pre určenie dane (§ 44 ods. 1, 4
zákona o správe daní). V tomto preskúmavanom prípade však ţalobca námietky proti
protokolu o výsledku daňovej kontroly nepodal. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR
krajský súd konštatoval, ţe vo vyrubovacom konaní nedochádza k formálnemu vykonaniu
dôkazov uţ vykonaných v rámci daňovej kontroly za účasti daňového subjektu. Výsledkom
vyrubovacieho konania je správna úvaha správcu dane ako dôsledok hodnotenia dôkazov,
ktorú uvedenie v dodatočnom platobnom výmere. V danom prípade správny orgán vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Záver správneho orgánu, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto nebolo moţné uznať
výdavky uplatnené ţalobcom v súvislosti s dodávkami materiálu a prác od spoločnosti E.E., s.
r. o., N., s. r. o., K., s. r. o. a M., s. r. o., je záverom, ktorý logicky vyplýval z vykonaného
dokazovania. Tak správca dane, ako i ţalovaný vo svojich rozhodnutiach právne odôvodnili
neuznanie ţalobcom uplatnených výdavkov v zmysle § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov
a vydanie dodatočného platobného výmeru bolo odôvodnené ust. § 17 ods. 2 písm. a/ zákona
o dani z príjmov. K námietke ţalobcu týkajúcej sa dokazovania vykonaného správcom dane,
súd uviedol, ţe správca dane v daňovom konaní v súlade s ust. § 29 ods. 3 a 4 zákona o správe
daní, v zmysle ktorého okrem iného môţe pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť
a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú
získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, okrem iného pouţil aj protokol
o daňovej kontrole vykonanej u ţalobcu ohľadne DPH a zápisnice o miestnom zisťovaní
vyhotovené v súlade s §§ 14-16 zákona o správe daní. Po vyhodnotení dôkazov dospel
správca dane k správnemu právnemu záveru, keď neuznal dôvody na zahrnutie faktúr od
spoločnosti E.E., s. r. o. N., N., s. r. o. K., M., s. r. o. R., K., s. r. o. N. do daňových výdavkov
vzhľadom na § 17 ods. 2 písm. a/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. K tvrdeniu ţalobcu
v ţalobe o tom, ţe odvolací orgán sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s poţiadavkou
ţalobcu uvedenou v odvolaní, aby v zmysle ust. § 17 ods. 3 písm. g/ zákona o dani z príjmov
nebol do základu dane zahrnutý príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný
za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňový subjekt povinný účtovať, uviedol, ţe toto
tvrdenie nie je dôvodné. Súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s právnou argumentáciou, resp.
s právnym záverom ţalovaného uvedenými v predmetnom rozhodnutí na strane 14, v zmysle
ktorej je v danom prípade cit. ustanovenie neaplikovateľné, pretoţe náklady v sume
3.098.796,43 Sk neboli za daňové výdavky uznané z dôvodu, ţe ich vynaloţenie nebolo
dostatočne preukázané. Ak by táto podmienka bola splnená, tieto náklady by boli daňovými
výdavkami v zmysle § 2 písm. i/ v nadväznosti na ustanovenie § 19 zákona o dani z príjmov.
Krajský súd uzavrel, ţe správny orgán sa svojím postupom nedopustil v ţalobe
tvrdeného porušenia práv ţalobcu, naopak postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami
zákona o správe daní a zákona o dani z príjmov, keď vychádzal zo skutkového stavu
zisteného z dokladov predloţených ţalobcom a dôkazov získaných vykonaním dôkazných
prostriedkov správcom dane. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, ţe napadnuté
rozhodnutie ţalovaného je v súlade so zákonom, a preto ţalobu podľa § 250j ods. 1 OSP
ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenia § 250k ods. 1 OSP,
keď ţalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Navrhol
rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe najvyšší súd zruší rozhodnutie správneho orgánu
a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol,
ţe odvolanie podal z opatrnosti sám ţalobca, nakoľko zvolenému zástupcovi krajský súd
rozhodnutie nedoručil. Uvedený postup označil za vadu konania, ktorá mu môţe pri bránení
práva privodiť nepriaznivé dôsledky aj z dôvodu nemoţnosti vyuţitia všetkých zákonom
prípustných prostriedkov a spôsobov poskytovania právnej pomoci, ktoré by mu mohli byť
poskytnuté zo strany jeho právneho zástupcu. Ďalej namietal porušenie jeho práva
vyplývajúceho z ustanovenia § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní, podľa ktorého
mal ţalobca právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní.
Poukázal, ţe s námietkami ţalobcu sa krajský súd vysporiadal v odôvodnení rozsudku
konštatovaním (str. 9 rozsudku) – „Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
03. decembra 2008 vyhotovenej správcom dane vyplýva, ţe ţalobca bol oboznámený
s obsahom zápisníc o miestnych šetreniach, ktoré boli prílohou doţiadaní v zmysle § 16
zákona o správe daní. Ţalobca sa k obsahu predmetných doţiadaní nevyjadril. Z obsahu
zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28. mája 2009, ktorej predmetom bolo záverečné
prerokovanie protokolu o výsledku zistení z daňovej kontroly súd zistil, ţe predmetný
protokol bol so ţalobcom prerokovaný, pričom ţalobca ho podpísal bez námietok,
resp. pripomienok.“ K uvedenému konštatovaniu súdu ţalobca uviedol, ţe v zmysle
ustanovenia § 15 ods. 10 zákona o správe daní je vyjadrenie k protokolu formulované
ako oprávnenie kontrolovaného daňového subjektu, ako jeho moţnosť, a nie ako jeho
povinnosť vyplývajúca mu zo zákona. V tomto zmysle ţalobca prejednanie protokolu počas
daňovej kontroly aj vnímal a svoje námietky voči postupu správcu dane následne podrobne
formuloval v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 18. júna 2009. Vyššie
popísané vysporiadanie sa súdu z uvedenou otázkou neznamená, ţe práva ţalobcu v priebehu
daňovej kontroly neboli opakovane porušené, a preto z dôvodu ich porušenia mal súd
napadnuté rozhodnutia ţalovaného zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej poukázal na skutočnosť, ţe vo vyššie
uvedených prípadoch doţiadaný správcovia dane nevykonali vo veci ústne pojednávanie
a štatutárnych zástupcov označených spoločností nevypočúvali ako svedkov. Nemohlo byť
preto porušené ţalobcove právo v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní.
Ţalobca v tejto súvislosti poukázal na zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa
07. júla 2008, podľa ktorej doţiadaný Daňový úrad v N. vyslúchal pri miestnom zisťovaní
konateľa preverovanej spoločnosti E.E., s. r. o. N. pána M. Š.. Počas miestneho zisťovania mu
zamestnanci daňového úradu poloţili viaceré otázky, na ktoré konateľ odpovedal a ktoré sú
podrobne zaznamenané v zápisnici o miestnom zisťovaní. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní
v prípade spoločnosti K., s. r. o. N. zo dňa 09. júla 2008 je zrejmé, ţe doţiadaný Daňový úrad
v N. pri miestnom zisťovaní vykonal výsluch konateľa preverovanej spoločnosti K., s. r. o.
pána Ing. P. K.. Počas miestneho zisťovania mu zamestnanci daňového úradu poloţili viaceré
otázky, na ktoré konateľ odpovedal, a ktoré sú podrobne zaznamenané v zápisnici o miestnom
zisťovaní. Podľa zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 28. júla 2008 doţiadaný Daňový úrad
K. I vyslúchal pri miestnom zisťovaní konateľa preverovanej spoločnosti pána D. J.. Tento
poskytol zamestnancom doţiadaného daňového úradu vyjadrenie, ktoré je zaznamenané
v zápisnici. Na ústnom pojednávaní, ktorého hlavným predmetom bolo vyjadrenie sa
k prenajatým priestorom spoločnosti M., spol. s r. o. Č.R. sa podľa zápisnice o ústnom
pojednávaní spísanej Daňovým úradom R. dňa 09. júla 2008 zúčastnil a bol vypočutý konateľ
spoločnosti S., s. r. o., pán Ing. B. Z.. Počas ústneho pojednávania mu zamestnanci daňového
úradu poloţili viaceré otázky, na ktoré konateľ odpovedal, a ktoré sú podrobne zaznamenané
v zápisnici o ústnom pojednávaní. Ţalobca v priebehu konania predloţil do súdneho spisu
ako listinný dôkaz list adresovaný mu zo strany Daňového úradu R., ktorým ho poverený
zamestnanec Daňového úradu R. upovedomil, ţe dňa 11. augusta 2008 sa na Daňovom úrade
R. o 08:30 hod. uskutočni v súvislosti s podnikateľskou činnosťou spoločnosti M., spol. s r. o.
ústne pojednávanie o vypočutí svedka – konateľa spoločnosti R. Č.. S odkazom na zákonné
ustanovenie (aj v keď tomto prípade nesprávne) povaţoval doţiadaný daňový úrad osobu
konateľa obchodného partnera ţalobcu za svedka.
Podľa ţalobcu z uvedeného vyplýva, ţe počas daňovej kontroly boli prostredníctvom
doţiadaných daňových úradov vypočuté viaceré osoby, ktorých vyjadrenia ţalovaný
zohľadnil vo svojom rozhodnutí, avšak k vypočutiu týchto osôb nebol v rozpore
s ustanovením 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní prizvaný ţalobca a nemohol preto
vyuţiť svoje zákonné právo klásť svedkom otázky.
Ţalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach
sp. zn. 5Sţf/5/2009 a 3Sţf/35/2009 a v súlade s ich závermi uviedol, ţe upretie práva ţalobcu
klásť svedkom v priebehu daňovej kontroly otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom
zisťovaní predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá môţe mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto mal súd pri preskúmavaní zákonnosti postupu
správneho orgánu na túto vadu prihliadnuť a zrušiť napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátiť vec ţalovanému správnemu orgánu
na ďalšie konanie. Ako konštatoval sám správca dane nemohol niektoré skutočnosti
v priebehu daňovej kontroly preveriť, napriek tomu ich v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1
zákona o správe daní, ktoré upravuje jednu zo základných zásad daňového konania,
vyhodnotil v neprospech ţalobcu a nedbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov ţalobcu ako daňového subjektu.
V čase preverovania doţiadaným daňovým úradom, to je v roku 2008 a rovnako
v roku 2007, kedy sa uskutočnili ţalovaným spochybňované obchodné operácie, nebol
subjekt, ktorý podával vysvetlenie ohľadom skutočností dôleţitých pre daňové konanie,
vlastníkom budovy, v ktorej sa podľa údajov v obchodnom registri nachádza sídlo spoločností
M., spol. s r. o. a nemohol preto ani podať relevantné vyjadrenie.
Zo zistení správcu dane počas daňovej kontroly vyplýva skutočnosť, ţe spoločnosť
M., spol. s r. o., nesídli na mieste sídla uvedenom v obchodnom registri, a ţe jediný konateľ
v čase uskutočnených obchodov uţ neţil. Ţalobca opakovane zdôraznil, ţe uvedené
skutočnosti neodôvodňujú záver, ţe uvedený subjekt vo faktúrach popísané sluţby a tovar
nedodal (strana 20 prvý odsek dodatočného platobného výmeru). Správca dane v tomto
prípade nepredloţil ţiaden dôkaz preukazujúci jeho závery. Väčšinu dôkazov správca dane
vykonal v rozpore so zákonom a na také dôkazy vôbec nemoţno prihliadať (§ 29 ods. 4 prvá
veta zákona o správe daní), keďţe boli vykonané bez vedomosti ţalobcu a tento nemal
moţnosť sa v daňovom konaní k nim bezprostredne vyjadriť, čím bolo porušené základné
právo daňového subjektu, a to právo na úzku spoluprácu podľa § 2 ods. 8 zákona o správe
daní. Ide o dôkazy získané na doţiadanom daňovom úrade. Ţalobca naopak v priebehu
daňovej kontroly zameranej na kontrolu dane z pridanej hodnoty predloţil správcovi dane
k podloţeniu svojich tvrdení dodávateľské faktúry, príjmové pokladničné doklady,
odberateľské faktúry, skladovú evidenciu, prehľad pouţitia materiálových zásob za obdobie
01.01.2007 – 31.12.2007, cenovú ponuku zo dňa 14.02.2007 na uskutočnenie stavebných
prác, objednávky zo dňa 15.02.2007 a 01.03.2007, ako aj preberacie protokoly zo dňa
01.03.2007 a 14.03.2007 týkajúce sa spochybňovaných obchodných prípadov, ktoré mal
vo svojej internej evidencii, a teda predloţil správcovi dane všetky podklady, ktoré mu mohol
predloţiť, a ktoré podľa jeho názoru dostatočne preukazujú uskutočnenie zdaniteľných plnení.
Ţalobca mal za to, ţe v priebehu daňovej kontroly predloţil správcovi dane viac dôkazov
o uskutočnenom zdaniteľnom plnení oproti dôkazom, ktoré zistil správca dane, a ktoré boli
navyše zistené v rozpore so zákonom o správe daní a poplatkov, keďţe boli vykonané
bez vedomosti ţalobcu, napriek tomu správca dane vyhodnotil dôkazy v neprospech ţalobcu.
Vzhľadom na uvedené ţalobca namietal, ţe zistenie skutkového stavu, z ktorého
vychádzalo rozhodnutie správneho orgánu je nedostačujúce a nezohľadnenie uvedených
skutočností v rozsudku krajského súdu, má podľa ţalobcu rovnako vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
Popísané dôkazné prostriedky predloţené ţalobcom v priebehu daňovej kontroly
neboli ţalovaným zohľadnené, a ani sa s ich existenciou ţiadnym spôsobom vo svojom
rozhodnutí nevysporiadal. Rovnakým spôsobom sa s ich existenciou vysporiadal aj súd,
keď sa v odôvodnení rozsudku obmedzil len na konštatovanie, ţe ţalobca napriek tomu,
ţe bol správcom dane poučený o povinnostiach predkladať účtovné a iné dôkazy
preukazujúce deklarované účtovné prípady nepredloţil a ani neoznačil ďalšie dôkazy, ktorými
by preukázal uskutočnenie zdaniteľných deklarovaných plnení. Ţalobca podľa súdu tieto
nepredloţil, resp. neoznačil ani v odvolacom konaní, resp. preskúmavacom konaní. Uvedené
konštatovanie povaţoval ţalobca za nepravdivé, ktoré je v rozpore zo spisového materiálu
vyplývajúceho skutkového stavu.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu
ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1
OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1
a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.
Krajský súd v danej veci v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 OSP svoj rozsudok
doručil len ţalobcovi, hoci bol v konaní zastúpený advokátom. Toto procesné pochybenie
odstránil, keď rozsudok doručil aj advokátovi ţalobcu, ktorý si ho prevzal 30. júla 2010.
Od tohto dňa začala ţalobcovi plynúť lehota na podanie odvolania, v rámci ktorej mohol
advokát podať odvolanie alebo doplniť odvolanie podané ţalobcom. Nakoľko uvedené právo
nevyuţil, najvyšší súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci vychádzal z dôvodov odvolania
uvedených v odvolaní ţalobcu.
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. I/221/13164-101473/2009/990311-r zo dňa 14. septembra 2009, ktorým zmenil
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Fiľakovo č. 663/230/7180/09/Bys z 02. júna 2009,
ktorým správca dane ţalobcovi vyrubil podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní
rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 tak, ţe sumu
vyrubeného rozdielu dane zmenil zo sumy 19.482,77 eur na sume 19.220,97 eura.
Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, ţe ţalobca v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie rok 2007 pri určení základu dane vychádzal z rozdielu medzi
príjmami a výdavkami. Vykonanou daňovou kontrolou bolo zistené, ţe ţalobca do daňových
výdavkov zahrnul výdavky, ktorých vynaloţenie na daňové účely preukazoval faktúrami
od jeho dodávateľov – spoločností E. - SK, s. r. o. N., N., s. r. o. K., M., s. r. o. R., K., s. r. o.
N.. Správca dane ako aj ţalovaný v daňovom konaní spochybnili dodanie deklarovaného
materiálu (prírezov a hranolov), ako aj uskutočnenie a dodanie stavebných prác uvedenými
obchodnými spoločnosťami, nakoľko ţalobcom predloţené doklady a v nich uvedené údaje
neodráţali skutočnosť, ţe deklarované plnenia sa reálne aj uskutočnili. Zo zabezpečených
dôkazov - účtovných dokladov predloţených ţalobcom a protokolov z daňovej kontroly
vykonaných doţiadanými správcami za účelom kontroly dane z pridanej hodnoty vyplýva, ţe
štatutárne orgány uvedených obchodných spoločnosti ţalobcu nepoznali, neobchodovali
10 5Sţf/36/2010
s ním, nevykonávali podnikateľskú činnosť s komoditami, ktoré mali byť predmetom
zdaniteľným plnení (dodávka materiálu a prác), pouţívali inú formu faktúr, iné druhy
pečiatok a podpisy štatutárnych zástupcov nezodpovedali skutočnosti. Konateľ spoločnosti
M., s. r. o. R. Č. zomrel dňa 03. februára 2003, teda v čase preverovaných obchodov uţ neţil.
Ţalobca napriek tomu, ţe bol správcom dane poučený o povinnostiach predkladať účtovné
a iné doklady preukazujúce deklarované účtovné prípady, nepredloţil a ani neoznačil ďalšie
dôkazy, ktorými by preukázal uskutočnenie zdaniteľných deklarovaných plnení.
V odvolacom konaní zostalo posúdenie právnej otázky, či väčšinu dôkazov (dôkazy
získané na doţiadanom daňovom úrade) správca dane vykonal v rozpore s ustanovením § 15
ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní, v dôsledku čoho by na také dôkazy vôbec nebolo moţné
prihliadať (§ 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní), nakoľko by boli porušené základné
práva daňového subjektu podľa § 2 zákona o správe daní, čo má vplyv na dostatočne zistenie
skutkového stavu a v konečnom dôsledku na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní
zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní
postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe
daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje
v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové
konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov
(§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona
o správe daní), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva
a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3
So zreteľom na dôvody odvolania najvyšší súd ďalej uvádza, ţe daňový subjekt
vzhľadom na zásadu rovnosti zbraní má právo zoznámiť sa s dôkazmi, ktoré sa v daňovom
konaní vykonali. I na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, ţe správne orgány sú povinné
postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v prejednávanej veci znamená, umoţniť
11 5Sţf/36/2010
účastníkovi – ţalobcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, a aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom ( čl. 38 ods. 22 Listiny základných práv a slobôd).
Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe správca dane vyuţil svoje
oprávnenie a podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o správe daní poţiadal doţiadaných
správcov o miestne zistenie ohľadne ţalobcom deklarovaných obchodov, ktoré mali vzniknúť
medzi ţalobcom a obchodnými spoločnosťami E. - SK, s. r. o. N., N., s. r. o. K., K., s. r. o. N..
Uvedené právnické osoby ţalobca označil ako zmluvné strany, ktoré mali povinnosť
v daňovom konaní vyjadriť sa a predloţiť potrebné listiny a iné veci. V rámci miestneho
zisťovania doţiadaní správcovia kládli štatutárnym orgánom uvedených obchodných
spoločností otázky k existencii a priebehu kúpy a predaja tovaru a dodávky diela (prác)
a odpovede na otázky ako aj výsledok miestneho zisťovania zachytili v protokoloch
z daňových kontrol, s obsahom ktorých bol ţalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa
03. decembra 2008. Podľa názoru najvyššieho súdu ak je osoba opytovaná na dôleţité
okolnosti v daňovom konaní týkajúce sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch
svedka.
Vzhľadom na vyššie uvedené správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril
podmienky pre realizáciu práva ţalobcu upraveného v ustanovení § 15 ods. 5 písm. e/ zákona
o správe daní, čím ho poškodil na jeho právach počas daňového dokazovania. Toto sa však
stalo s následkom, ktorý mohol mať priamy dosah na zákonnosť prijatého daňového
rozhodnutia.
Nakoľko najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu zistil takú vadu, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP)
je nutné konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a jeho postup
nie je v súlade so zákonom. Pochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. Keďţe uvedená
vada sama osebe má za následok nezákonnosť rozhodnutia k ďalším námietkam ţalobcu
uţ najvyššiemu súdu neprináleţalo prihliadnuť.
Najvyšší súd tieţ nezistil ţiaden relevantný dôvod (napríklad zásadná zmena právneho
prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho
stanoviska), aby sa odchýlil od judikatúru najvyššieho súdu (rozsudok sp. zn. 3Sţf/81/2008,
5Sţf/5/2009, 3Sţf/35/2009), preto podľa § 250ja ods. 3 prvá veta OSP rozsudok krajského
súdu zmenil tak, ţe zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
12 5Sţf/36/2010
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca mal
v odvolacom konaní úspech, avšak nakoľko si v lehote troch dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia náhradu trov konania nevyčíslil, mohol mu najvyšší súd priznať len náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia (§ 151 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Trovy konania ţalobcu
tak pozostávajú zo súdneho poplatku za ţalobu 66 eur a zo súdneho poplatku za odvolanie 66
eur, čo je spolu 132 eur.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková