Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/37/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej

veci ţalobcu A., s. r. o., so sídlom v Š., IČO X., zastúpeného Mgr. M. M., advokátom so sídlom

v B.B., proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v B., Nová

ulica č. 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/221/13164-

101473/2009/990311-r zo dňa 14. septembra 2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v B., č. k. -126 zo dňa 11. júna 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v B., č. k. -

126 zo dňa 11. júna 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. I/221/13164-

101473/2009/990311-r zo dňa 14. septembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na

ďalšie konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatil ţalobcovi náhradu trov konania 132 eur na účet

Mgr. M. M., advokáta v B., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v B. (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1

(ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou

sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/221/13164-

101473/2009/990311-r zo dňa 14. septembra 2009, ako aj rozhodnutia Daňového úradu

Fiľakovo (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“, resp. „správca dane),

2

č. /Bys zo dňa 02. júna 2009, vrátane konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí

predchádzalo. Napadnutým rozhodnutím ţalovaný zmenil dodatočný platobný výmer správcu

dane, ktorým správca dane ţalobcovi vyrubil podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) rozdiel dane z príjmov

právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 tak, ţe sumu vyrubeného rozdielu dane

zmenil zo sumy 19.482,77 eur na sumu 19.220,97 eura.

Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe podľa zisteného skutkového stavu v správnom konaní

ţalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2007 pri určení základu dane

vychádzal z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Vykonanou daňovou kontrolou bolo

zistené, ţe ţalobca do daňových výdavkov zahrnul aj výdavky, ktorých vynaloţenie

na daňové účely preukazoval faktúrami od jeho dodávateľov – spoločností E.E., s. r. o. N., N.,

s. r. o. K., M., s. r. o. R., K., s. r. o. N., avšak ţalobca správcovi dane nepredloţil hodnoverné

dôkazy o tom, ţe označení dodávatelia ţalobcovi materiál deklarovaný v predloţených

faktúrach dodali, resp., ţe deklarované práce pre ţalobcu vykonali. Ţalobcom predloţené

doklady sú pouţiteľné v súlade so zákonom iba vtedy, ak je nepochybné, ţe v nich uvedené

údaje odráţajú skutočnosť, t. j. sú hodnoverné, a vystavil ich ten subjekt, ktorý ich vystaviť

mal a ktorý bol v týchto dokladoch uvedený ako dodávateľ a za plnenia, ktoré sa reálne

aj uskutočnili. Nepostačuje, aby bola táto zákonná povinnosť splnená tým, ţe je uvedená

na daňovom doklade. Vykonanou daňovou kontrolou u ţalobcu a šetreniami vykonanými

v daňovom konaní bolo správcom dane, ako aj ţalovaným, spochybnené dodanie

deklarovaného materiálu (prírezov a hranolov), ako aj uskutočnenie a dodanie stavebných

prác spoločnosťami E.E., s. r. o. N., N., s. r. o. K., M., s. r. o. R., K., s. r. o. N.. Z obsahu

administratívneho spisu vyplynulo, ţe správca dane vyhodnotil získané dôkazy – účtovné

doklady predloţené ţalobcom a zápisnice z miestneho šetrenia vykonaného doţiadanými

správcami dane zabezpečenými pri výkone kontroly DPH u ţalobcu, ktoré sú uvedené

v protokole z daňovej kontroly č. /Kun z 23. februára 2009. Z vyššie

uvedených dôkazných prostriedkov vyplynul záver, ţe neboli hodnoverne preukázané

skutočnosti uvedené ţalobcom v predloţených účtovných dokladoch, resp. dôkazoch. Zo

zabezpečených dôkazov totiţ vyplynulo, ţe štatutármi zástupcovi spoločnosť označených

v ţalobcom predloţení dokladov (faktúrach) ţalobcu nepoznali, neobchodovali s ním,

nevykonávali podnikateľskú činnosť s komoditami, ktoré mali byť predmetom zdaniteľným

plnení (dodávka materiálu a prác), pouţívajú inú formu faktúr, iné druhy pečiatok a iné

podpisy štatutárnych zástupcov. Ţalobca napriek tomu, ţe bol správcom dane poučený

o povinnostiach predkladať účtovné, a iné doklady preukazujúce deklarované účtovné

3

prípady, nepredloţil, a ani neoznačil ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal uskutočnenie

zdaniteľných deklarovaných plnení. Ţalobca tieto nepredloţil, resp. neoznačil ani

v odvolacom konaní, resp. preskúmavacom konaní. Súd sa z vyššie uvedených dôvodov

stotoţnil so záverom správcu dane i ţalovaného o tom, ţe ţalobca neosvedčil, ţe z hľadiska

dane z príjmov sa jednalo o jeho výdavky preukázateľne vynaloţené na dosiahnutie,

zabezpečenie a udrţanie príjmov.

Krajský súd sa nestotoţnil s námietkami ţalobcu o nezákonnosti postupu správcu dane

i ţalovaného v správnom konaní. Z obsahu správneho spisu naopak zistil, ţe správca dane

pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o správe daní (§ 2,

§ 15, § 16, § 29 a § 44). Súd sa najmä nestotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe mu bola

znemoţnená moţnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie

dane. Zo správneho spisu vyplýva, ţe správca dane ţalobcu oboznámil so začatím daňovej

kontroly, poučil ho o jeho právach a povinnostiach, o. i. o povinnosti predkladať v priebehu

daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Ţalobca mal

moţnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteným skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly, najmä

k výsledkom miestneho šetrenia vykonaného doţiadanými správcami dane v súlade s § 16

zákona o správe daní. Doţiadaní správcovia dane v prípade spoločností E.E., s. r. o. N., N., s.

r. o. K., K., s. r. o. N. vyhotovili zápisnice z miestneho šetrenia, s obsahom ktorých bol

ţalobca v súlade s § 15 ods. 5 písm. d/ zákona o správe daní oboznámený na ústnom

pojednávaní dňa 03. decembra 2008. Mal teda moţnosť vyjadriť sa k ich obsahu, ktorú však

počas ústneho pojednávania nevyuţil. Aţ následne v písomnom vyjadrení zo 16. januára 2009

sa k ich obsahu vyjadril, avšak neoznačil ani nepredloţil ţiadne dôkazy osvedčujúce jeho

tvrdenia o realizácii ním deklarovaných dodávok, resp. realizácii prác. Poukázal na

skutočnosť, ţe vo vyššie uvedených prípadoch doţiadaní správcovia dane nevykonávali vo

veci ústne pojednávanie a štatutárnych zástupcov označených spoločností nevypočúvali ako

svedkov. Nemohlo byť preto porušené ţalobcove právo v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zákona

o správe daní. Ţalobcovi bolo na ústnom pojednávaní umoţnené vyjadriť sa aj k výsledkom

šetrenia v súvislosti s označeným daňovým subjektom M., s. r. o. R., ţalobca nevyuţil

moţnosť vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam. V tomto prípade nebol štatutárny zástupca

tejto spoločnosti vypočutý na ústnom pojednávaní doţiadaným správcom dane, keďţe

označená spoločnosť na adrese uvedenej v obchodnom registri nesídli a jediný štatutárny

zástupca zomrel v r. 2003. Výsluch štatutárneho zástupcu inej neţ ţalobcom označenej

spoločnosti sídliacej na uvedenej adrese bez účasti ţalobcu je pre posúdenie v danom prípade

irelevantný a nemal vplyv na zákonnosť postupu správcu dane pri preverovaní zdaniteľných

plnení spoločnosťou M., s. r. o. R.. Vzhľadom na to, ţe vierohodnosť ţalobcom

4

deklarovaných výdavkov bola spochybnená, bol ţalobca počas vykonávania daňovej kontroly

v zmysle § 15 ods. 6 písm. e/ zákona o správe daní povinný predkladať v súlade so zákonom

všetky ţalobcovi dostupné dôkazné prostriedky na preukázanie jeho tvrdení, ako aj následne

počas vyrubovacieho konania v zmysle § 29 ods. 8 cit zákona bol ţalobca zaťaţený

dôkazným bremenom preukázať skutočnú realizáciu výdavkov od ním označených

dodávateľov materiálu, resp. prác, ktoré sám deklaroval v daňovom priznaní za príslušné

zdaňovacie obdobie. Hodnota ţalobcom deklarovaných prác a dodávok je rozhodujúcou

vstupnou veličinou na určenie konkrétnej výšky dane z príjmov, pretoţe prípadným

neoprávneným uplatnením tejto vstupnej veličiny dochádza k nezákonnému zníţeniu daňovej

povinnosti.

K ďalším procesným námietkam ţalobcu poukázal, ţe vo vyrubovacom konaní

správca dane hodnotí skutočnosti zhrnuté v protokole o daňovej kontrole a námietky

daňového subjektu proti protokolu, ktoré sú právne významné pre určenie dane (§ 44 ods. 1, 4

zákona o správe daní). V tomto preskúmavanom prípade však ţalobca námietky proti

protokolu o výsledku daňovej kontroly nepodal. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR

krajský súd konštatoval, ţe vo vyrubovacom konaní nedochádza k formálnemu vykonaniu

dôkazov uţ vykonaných v rámci daňovej kontroly za účasti daňového subjektu. Výsledkom

vyrubovacieho konania je správna úvaha správcu dane ako dôsledok hodnotenia dôkazov,

ktorú uvedenie v dodatočnom platobnom výmere. V danom prípade správny orgán vykonané

dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Záver správneho orgánu, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto nebolo moţné uznať

výdavky uplatnené ţalobcom v súvislosti s dodávkami materiálu a prác od spoločnosti E.E., s.

r. o., N., s. r. o., K., s. r. o. a M., s. r. o., je záverom, ktorý logicky vyplýval z vykonaného

dokazovania. Tak správca dane, ako i ţalovaný vo svojich rozhodnutiach právne odôvodnili

neuznanie ţalobcom uplatnených výdavkov v zmysle § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov

a vydanie dodatočného platobného výmeru bolo odôvodnené ust. § 17 ods. 2 písm. a/ zákona

o dani z príjmov. K námietke ţalobcu týkajúcej sa dokazovania vykonaného správcom dane,

súd uviedol, ţe správca dane v daňovom konaní v súlade s ust. § 29 ods. 3 a 4 zákona o správe

daní, v zmysle ktorého okrem iného môţe pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť

a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú

získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, okrem iného pouţil aj protokol

o daňovej kontrole vykonanej u ţalobcu ohľadne DPH a zápisnice o miestnom zisťovaní

vyhotovené v súlade s §§ 14-16 zákona o správe daní. Po vyhodnotení dôkazov dospel

správca dane k správnemu právnemu záveru, keď neuznal dôvody na zahrnutie faktúr od

5

spoločnosti E.E., s. r. o. N., N., s. r. o. K., M., s. r. o. R., K., s. r. o. N. do daňových výdavkov

vzhľadom na § 17 ods. 2 písm. a/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. K tvrdeniu ţalobcu

v ţalobe o tom, ţe odvolací orgán sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s poţiadavkou

ţalobcu uvedenou v odvolaní, aby v zmysle ust. § 17 ods. 3 písm. g/ zákona o dani z príjmov

nebol do základu dane zahrnutý príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný

za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňový subjekt povinný účtovať, uviedol, ţe toto

tvrdenie nie je dôvodné. Súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s právnou argumentáciou, resp.

s právnym záverom ţalovaného uvedenými v predmetnom rozhodnutí na strane 14, v zmysle

ktorej je v danom prípade cit. ustanovenie neaplikovateľné, pretoţe náklady v sume

3.098.796,43 Sk neboli za daňové výdavky uznané z dôvodu, ţe ich vynaloţenie nebolo

dostatočne preukázané. Ak by táto podmienka bola splnená, tieto náklady by boli daňovými

výdavkami v zmysle § 2 písm. i/ v nadväznosti na ustanovenie § 19 zákona o dani z príjmov.

Krajský súd uzavrel, ţe správny orgán sa svojím postupom nedopustil v ţalobe

tvrdeného porušenia práv ţalobcu, naopak postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami

zákona o správe daní a zákona o dani z príjmov, keď vychádzal zo skutkového stavu

zisteného z dokladov predloţených ţalobcom a dôkazov získaných vykonaním dôkazných

prostriedkov správcom dane. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, ţe napadnuté

rozhodnutie ţalovaného je v súlade so zákonom, a preto ţalobu podľa

ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenia ,

keď ţalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe najvyšší súd zruší rozhodnutie správneho orgánu

a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol,

ţe odvolanie podal z opatrnosti sám ţalobca, nakoľko zvolenému zástupcovi krajský súd

rozhodnutie nedoručil. Uvedený postup označil za vadu konania, ktorá mu môţe pri bránení

práva privodiť nepriaznivé dôsledky aj z dôvodu nemoţnosti vyuţitia všetkých zákonom

prípustných prostriedkov a spôsobov poskytovania právnej pomoci, ktoré by mu mohli byť

poskytnuté zo strany jeho právneho zástupcu. Ďalej namietal porušenie jeho práva

vyplývajúceho z ustanovenia § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní, podľa ktorého

mal ţalobca právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní.

Poukázal, ţe s námietkami ţalobcu sa krajský súd vysporiadal v odôvodnení rozsudku

konštatovaním (str. 9 rozsudku) – „Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa

03. decembra 2008 vyhotovenej správcom dane vyplýva, ţe ţalobca bol oboznámený

6

s obsahom zápisníc o miestnych šetreniach, ktoré boli prílohou doţiadaní v zmysle § 16

zákona o správe daní. Ţalobca sa k obsahu predmetných doţiadaní nevyjadril. Z obsahu

zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 28. mája 2009, ktorej predmetom bolo záverečné

prerokovanie protokolu o výsledku zistení z daňovej kontroly súd zistil, ţe predmetný

protokol bol so ţalobcom prerokovaný, pričom ţalobca ho podpísal bez námietok,

resp. pripomienok.“ K uvedenému konštatovaniu súdu ţalobca uviedol, ţe v zmysle

ustanovenia § 15 ods. 10 zákona o správe daní je vyjadrenie k protokolu formulované

ako oprávnenie kontrolovaného daňového subjektu, ako jeho moţnosť, a nie ako jeho

povinnosť vyplývajúca mu zo zákona. V tomto zmysle ţalobca prejednanie protokolu počas

daňovej kontroly aj vnímal a svoje námietky voči postupu správcu dane následne podrobne

formuloval v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 18. júna 2009. Vyššie

popísané vysporiadanie sa súdu z uvedenou otázkou neznamená, ţe práva ţalobcu v priebehu

daňovej kontroly neboli opakovane porušené, a preto z dôvodu ich porušenia mal súd

napadnuté rozhodnutia ţalovaného zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej poukázal na skutočnosť, ţe vo vyššie

uvedených prípadoch doţiadaný správcovia dane nevykonali vo veci ústne pojednávanie

a štatutárnych zástupcov označených spoločností nevypočúvali ako svedkov. Nemohlo byť

preto porušené ţalobcove právo v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní.

Ţalobca v tejto súvislosti poukázal na zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa

07. júla 2008, podľa ktorej doţiadaný Daňový úrad v N. vyslúchal pri miestnom zisťovaní

konateľa preverovanej spoločnosti E.E., s. r. o. N. pána M. Š.. Počas miestneho zisťovania mu

zamestnanci daňového úradu poloţili viaceré otázky, na ktoré konateľ odpovedal a ktoré sú

podrobne zaznamenané v zápisnici o miestnom zisťovaní. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní

v prípade spoločnosti K., s. r. o. N. zo dňa 09. júla 2008 je zrejmé, ţe doţiadaný Daňový úrad

v N. pri miestnom zisťovaní vykonal výsluch konateľa preverovanej spoločnosti K., s. r. o.

pána Ing. P. K.. Počas miestneho zisťovania mu zamestnanci daňového úradu poloţili viaceré

otázky, na ktoré konateľ odpovedal, a ktoré sú podrobne zaznamenané v zápisnici o miestnom

zisťovaní. Podľa zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 28. júla 2008 doţiadaný Daňový úrad

K. I vyslúchal pri miestnom zisťovaní konateľa preverovanej spoločnosti pána D. J.. Tento

poskytol zamestnancom doţiadaného daňového úradu vyjadrenie, ktoré je zaznamenané

v zápisnici. Na ústnom pojednávaní, ktorého hlavným predmetom bolo vyjadrenie sa

k prenajatým priestorom spoločnosti M., spol. s r. o. Č.R. sa podľa zápisnice o ústnom

pojednávaní spísanej Daňovým úradom R. dňa 09. júla 2008 zúčastnil a bol vypočutý konateľ

spoločnosti S., s. r. o., pán Ing. B. Z.. Počas ústneho pojednávania mu zamestnanci daňového

úradu poloţili viaceré otázky, na ktoré konateľ odpovedal, a ktoré sú podrobne zaznamenané

7

v zápisnici o ústnom pojednávaní. Ţalobca v priebehu konania predloţil do súdneho spisu

ako listinný dôkaz list adresovaný mu zo strany Daňového úradu R., ktorým ho poverený

zamestnanec Daňového úradu R. upovedomil, ţe dňa 11. augusta 2008 sa na Daňovom úrade

R. o 08:30 hod. uskutočni v súvislosti s podnikateľskou činnosťou spoločnosti M., spol. s r. o.

ústne pojednávanie o vypočutí svedka – konateľa spoločnosti R. Č.. S odkazom na zákonné

ustanovenie (aj v keď tomto prípade nesprávne) povaţoval doţiadaný daňový úrad osobu

konateľa obchodného partnera ţalobcu za svedka.

Podľa ţalobcu z uvedeného vyplýva, ţe počas daňovej kontroly boli prostredníctvom

doţiadaných daňových úradov vypočuté viaceré osoby, ktorých vyjadrenia ţalovaný

zohľadnil vo svojom rozhodnutí, avšak k vypočutiu týchto osôb nebol v rozpore

s ustanovením 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní prizvaný ţalobca a nemohol preto

vyuţiť svoje zákonné právo klásť svedkom otázky.

Ţalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach

sp. zn. a a v súlade s ich závermi uviedol, ţe upretie práva ţalobcu

klásť svedkom v priebehu daňovej kontroly otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom

zisťovaní predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá môţe mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto mal súd pri preskúmavaní zákonnosti postupu

správneho orgánu na túto vadu prihliadnuť a zrušiť napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako

aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátiť vec ţalovanému správnemu orgánu

na ďalšie konanie. Ako konštatoval sám správca dane nemohol niektoré skutočnosti

v priebehu daňovej kontroly preveriť, napriek tomu ich v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1

zákona o správe daní, ktoré upravuje jednu zo základných zásad daňového konania,

vyhodnotil v neprospech ţalobcu a nedbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených

záujmov ţalobcu ako daňového subjektu.

V čase preverovania doţiadaným daňovým úradom, to je v roku 2008 a rovnako

v roku 2007, kedy sa uskutočnili ţalovaným spochybňované obchodné operácie, nebol

subjekt, ktorý podával vysvetlenie ohľadom skutočností dôleţitých pre daňové konanie,

vlastníkom budovy, v ktorej sa podľa údajov v obchodnom registri nachádza sídlo spoločností

M., spol. s r. o. a nemohol preto ani podať relevantné vyjadrenie.

Zo zistení správcu dane počas daňovej kontroly vyplýva skutočnosť, ţe spoločnosť

M., spol. s r. o., nesídli na mieste sídla uvedenom v obchodnom registri, a ţe jediný konateľ

v čase uskutočnených obchodov uţ neţil. Ţalobca opakovane zdôraznil, ţe uvedené

skutočnosti neodôvodňujú záver, ţe uvedený subjekt vo faktúrach popísané sluţby a tovar

nedodal (strana 20 prvý odsek dodatočného platobného výmeru). Správca dane v tomto

prípade nepredloţil ţiaden dôkaz preukazujúci jeho závery. Väčšinu dôkazov správca dane

8

vykonal v rozpore so zákonom a na také dôkazy vôbec nemoţno prihliadať (§ 29 ods. 4 prvá

veta zákona o správe daní), keďţe boli vykonané bez vedomosti ţalobcu a tento nemal

moţnosť sa v daňovom konaní k nim bezprostredne vyjadriť, čím bolo porušené základné

právo daňového subjektu, a to právo na úzku spoluprácu podľa § 2 ods. 8 zákona o správe

daní. Ide o dôkazy získané na doţiadanom daňovom úrade. Ţalobca naopak v priebehu

daňovej kontroly zameranej na kontrolu dane z pridanej hodnoty predloţil správcovi dane

k podloţeniu svojich tvrdení dodávateľské faktúry, príjmové pokladničné doklady,

odberateľské faktúry, skladovú evidenciu, prehľad pouţitia materiálových zásob za obdobie

01.01.2007 – 31.12.2007, cenovú ponuku zo dňa 14.02.2007 na uskutočnenie stavebných

prác, objednávky zo dňa 15.02.2007 a 01.03.2007, ako aj preberacie protokoly zo dňa

01.03.2007 a 14.03.2007 týkajúce sa spochybňovaných obchodných prípadov, ktoré mal

vo svojej internej evidencii, a teda predloţil správcovi dane všetky podklady, ktoré mu mohol

predloţiť, a ktoré podľa jeho názoru dostatočne preukazujú uskutočnenie zdaniteľných plnení.

Ţalobca mal za to, ţe v priebehu daňovej kontroly predloţil správcovi dane viac dôkazov

o uskutočnenom zdaniteľnom plnení oproti dôkazom, ktoré zistil správca dane, a ktoré boli

navyše zistené v rozpore so zákonom o správe daní a poplatkov, keďţe boli vykonané

bez vedomosti ţalobcu, napriek tomu správca dane vyhodnotil dôkazy v neprospech ţalobcu.

Vzhľadom na uvedené ţalobca namietal, ţe zistenie skutkového stavu, z ktorého

vychádzalo rozhodnutie správneho orgánu je nedostačujúce a nezohľadnenie uvedených

skutočností v rozsudku krajského súdu, má podľa ţalobcu rovnako vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

Popísané dôkazné prostriedky predloţené ţalobcom v priebehu daňovej kontroly

neboli ţalovaným zohľadnené, a ani sa s ich existenciou ţiadnym spôsobom vo svojom

rozhodnutí nevysporiadal. Rovnakým spôsobom sa s ich existenciou vysporiadal aj súd,

keď sa v odôvodnení rozsudku obmedzil len na konštatovanie, ţe ţalobca napriek tomu,

ţe bol správcom dane poučený o povinnostiach predkladať účtovné a iné dôkazy

preukazujúce deklarované účtovné prípady nepredloţil a ani neoznačil ďalšie dôkazy, ktorými

by preukázal uskutočnenie zdaniteľných deklarovaných plnení. Ţalobca podľa súdu tieto

nepredloţil, resp. neoznačil ani v odvolacom konaní, resp. preskúmavacom konaní. Uvedené

konštatovanie povaţoval ţalobca za nepravdivé, ktoré je v rozpore zo spisového materiálu

vyplývajúceho skutkového stavu.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu

ako vecne správny potvrdiť.

9

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ( prvá veta a

), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keď deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1

a ods. 3 v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru,

ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.

Krajský súd v danej veci v rozpore s ustanovením svoj rozsudok

doručil len ţalobcovi, hoci bol v konaní zastúpený advokátom. Toto procesné pochybenie

odstránil, keď rozsudok doručil aj advokátovi ţalobcu, ktorý si ho prevzal 30. júla 2010.

Od tohto dňa začala ţalobcovi plynúť lehota na podanie odvolania, v rámci ktorej mohol

advokát podať odvolanie alebo doplniť odvolanie podané ţalobcom. Nakoľko uvedené právo

nevyuţil, najvyšší súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci vychádzal z dôvodov odvolania

uvedených v odvolaní ţalobcu.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. I/221/13164-101473/2009/990311-r zo dňa 14. septembra 2009, ktorým zmenil

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Fiľakovo č. /Bys z 02. júna 2009,

ktorým správca dane ţalobcovi vyrubil podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní

rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 tak, ţe sumu

vyrubeného rozdielu dane zmenil zo sumy 19.482,77 eur na sume 19.220,97 eura.

Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, ţe ţalobca v daňovom

priznaní za zdaňovacie obdobie rok 2007 pri určení základu dane vychádzal z rozdielu medzi

príjmami a výdavkami. Vykonanou daňovou kontrolou bolo zistené, ţe ţalobca do daňových

výdavkov zahrnul výdavky, ktorých vynaloţenie na daňové účely preukazoval faktúrami

od jeho dodávateľov – spoločností E. - SK, s. r. o. N., N., s. r. o. K., M., s. r. o. R., K., s. r. o.

N.. Správca dane ako aj ţalovaný v daňovom konaní spochybnili dodanie deklarovaného

materiálu (prírezov a hranolov), ako aj uskutočnenie a dodanie stavebných prác uvedenými

obchodnými spoločnosťami, nakoľko ţalobcom predloţené doklady a v nich uvedené údaje

neodráţali skutočnosť, ţe deklarované plnenia sa reálne aj uskutočnili. Zo zabezpečených

dôkazov - účtovných dokladov predloţených ţalobcom a protokolov z daňovej kontroly

vykonaných doţiadanými správcami za účelom kontroly dane z pridanej hodnoty vyplýva, ţe

štatutárne orgány uvedených obchodných spoločnosti ţalobcu nepoznali, neobchodovali

10

s ním, nevykonávali podnikateľskú činnosť s komoditami, ktoré mali byť predmetom

zdaniteľným plnení (dodávka materiálu a prác), pouţívali inú formu faktúr, iné druhy

pečiatok a podpisy štatutárnych zástupcov nezodpovedali skutočnosti. Konateľ spoločnosti

M., s. r. o. R. Č. zomrel dňa 03. februára 2003, teda v čase preverovaných obchodov uţ neţil.

Ţalobca napriek tomu, ţe bol správcom dane poučený o povinnostiach predkladať účtovné

a iné doklady preukazujúce deklarované účtovné prípady, nepredloţil a ani neoznačil ďalšie

dôkazy, ktorými by preukázal uskutočnenie zdaniteľných deklarovaných plnení.

V odvolacom konaní zostalo posúdenie právnej otázky, či väčšinu dôkazov (dôkazy

získané na doţiadanom daňovom úrade) správca dane vykonal v rozpore s ustanovením § 15

ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní, v dôsledku čoho by na také dôkazy vôbec nebolo moţné

prihliadať (§ 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní), nakoľko by boli porušené základné

práva daňového subjektu podľa § 2 zákona o správe daní, čo má vplyv na dostatočne zistenie

skutkového stavu a v konečnom dôsledku na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní

zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní

postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe

daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje

v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové

konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov

(§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona

o správe daní), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva

a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3

).

So zreteľom na dôvody odvolania najvyšší súd ďalej uvádza, ţe daňový subjekt

vzhľadom na zásadu rovnosti zbraní má právo zoznámiť sa s dôkazmi, ktoré sa v daňovom

konaní vykonali. I na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, ţe správne orgány sú povinné

postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v prejednávanej veci znamená, umoţniť

11

účastníkovi – ţalobcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom ( čl. 38 ods. 22 Listiny základných práv a slobôd).

Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe správca dane vyuţil svoje

oprávnenie a podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o správe daní poţiadal doţiadaných

správcov o miestne zistenie ohľadne ţalobcom deklarovaných obchodov, ktoré mali vzniknúť

medzi ţalobcom a obchodnými spoločnosťami E. - SK, s. r. o. N., N., s. r. o. K., K., s. r. o. N..

Uvedené právnické osoby ţalobca označil ako zmluvné strany, ktoré mali povinnosť

v daňovom konaní vyjadriť sa a predloţiť potrebné listiny a iné veci. V rámci miestneho

zisťovania doţiadaní správcovia kládli štatutárnym orgánom uvedených obchodných

spoločností otázky k existencii a priebehu kúpy a predaja tovaru a dodávky diela (prác)

a odpovede na otázky ako aj výsledok miestneho zisťovania zachytili v protokoloch

z daňových kontrol, s obsahom ktorých bol ţalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa

03. decembra 2008. Podľa názoru najvyššieho súdu ak je osoba opytovaná na dôleţité

okolnosti v daňovom konaní týkajúce sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch

svedka.

Vzhľadom na vyššie uvedené správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril

podmienky pre realizáciu práva ţalobcu upraveného v ustanovení § 15 ods. 5 písm. e/ zákona

o správe daní, čím ho poškodil na jeho právach počas daňového dokazovania. Toto sa však

stalo s následkom, ktorý mohol mať priamy dosah na zákonnosť prijatého daňového

rozhodnutia.

Nakoľko najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu zistil takú vadu, ktorá

mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia ( )

je nutné konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a jeho postup

nie je v súlade so zákonom. Pochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. Keďţe uvedená

vada sama osebe má za následok nezákonnosť rozhodnutia k ďalším námietkam ţalobcu

uţ najvyššiemu súdu neprináleţalo prihliadnuť.

Najvyšší súd tieţ nezistil ţiaden relevantný dôvod (napríklad zásadná zmena právneho

prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho

stanoviska), aby sa odchýlil od judikatúru najvyššieho súdu (rozsudok sp. zn. ,

, ), preto podľa prvá veta rozsudok krajského

súdu zmenil tak, ţe zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a , nakoľko ţalobca mal

v odvolacom konaní úspech, avšak nakoľko si v lehote troch dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia náhradu trov konania nevyčíslil, mohol mu najvyšší súd priznať len náhradu trov

konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho

zastúpenia ( v spojení s veta prvá . Trovy konania ţalobcu

tak pozostávajú zo súdneho poplatku za ţalobu 66 eur a zo súdneho poplatku za odvolanie 66

eur, čo je spolu 132 eur.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková