Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/6/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily

Urbancovej, v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti C., a. s. S., so sídlom M., IČO:

X., zastúpenej JUDr. J. P., advokátom, Advokát P., s. r. o., so sídlom Š., proti žalovanej

Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ústredie inšpekcie, so sídlom Karloveská č.

2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394001408/6896-

/Mar zo 06. augusta 2008, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 23. novembra 2010, č. k. -94, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 23. novembra 2010, č. k. -94 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zamietol

podľa (ďalej len „OSP“) žalobu žalobkyne,

ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 1394001408/6896-26449/22/2008/Mar

zo 06. augusta 2008, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa č. 1394502308/5082-15766/Tro z 09. mája 2008, ktorým

bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 190.000,- Sk (6.306,84 eura) za vypúšťanie

odpadových vôd do povrchových vôd v rozpore s povolením vydaným krajským úradom

životného prostredia.

Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení ,

ods. 1 písm. e/ (správne malo byť c/), § 53 písm. i/, § 74 ods. 1 písm. e/ a § 80 ods. 7 zákona

č. o vodách a o zmene

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vodný zákon“), a a nariadenia vlády č. , ktorým

sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty

ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd účinného do 14. júna 2010

(ďalej len „“) keď po preskúmaní spisového materiálu

a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaná

sa vo svojom rozhodnutí vysporiadala so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla

vo svojom odvolaní. Správne zistila skutkový stav a vyvodila právny záver, s ktorým

sa konajúci súd stotožnil.

Predmetom preskúmavania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovanej zo dňa

06.08.2008 č. 1394001408/6896-26449/22/2008/Mar a rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa zo dňa 09.05.2008 č. 1394502308/5082-15766/Tro, ktorým bola žalobkyni uložená

pokuta vo výške 190.000,- Sk (6.306,84 eura) podľa ustanovenia § 75 ods. 3 vodného zákona

za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e/ uvedeného zákona, ku ktorému došlo vypúšťaním

odpadových vôd - vypúšťaných z havarijnej akumulačnej nádrže do povrchových vôd

vodného toku Laborec v rozpore s povolením vydaným Krajským úradom životného

prostredia Košice č. 2004/00411 zo dňa 18.11.2004, ktoré určovalo povolené množstvo

a spôsob merania množstva vypúšťaných odpadových vôd, povolené neprekročiteľné

koncentračné a bilančné hodnoty jednotlivých ukazovateľov znečistenia vypúšťaných

odpadových vôd, miesto a spôsob vypúšťania odpadových vôd, miesto odberu, dobu odberu

vzoriek, početnosť odberov vzoriek, spôsob odberu vzoriek a spôsob kontroly jednotlivých

ukazovateľov.

Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že boli prekročené limity hodnoty znečistenia

vo vypúšťaných odpadových vodách z nádrže HAM vo vzorkách typu „p“ v ukazovateľoch

CHSKCr (12 krát), BSK5 (1 krát), N-NH4 + (10 krát). Pcelk (4 krát), NL.105˚C (6 krát),

Fdcelk (14 krát), Fenoly (1 krát), NEL (1 krát) a PCB (7 krát). Uvedeným došlo k porušeniu

§ 53 písm. i/ v spojitosti s § 21 ods. 1 písm. c/ vodného zákona, čím došlo k správnemu

deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e/ vodného zákona a k naplneniu skutkovej podstaty

pre uloženie pokuty podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. e/ vodného zákona.

Odpadové vody vypúšťané z nádrže HAN majú charakter priemyselných odpadových

vôd a podľa nariadenia vlády č. pri vypúšťaní priemyselných

odpadových vôd sa určujú iba koncentračné hodnoty zlievanej vzorky za určené časové

obdobie, teda „p“ vzorky, maximálne do výšky hodnôt uvedených v prílohe č. 3 časť B

citovaného nariadenia vlády. V závislosti od charakteru výroby, používaných surovín.

Spôsobu čistenia a vypúšťania týchto vôd ako aj charakteru recipientu možno určiť

aj koncentračné hodnoty kvalifikovanej bodovej vzorky aj pre priemyselné odpadové vody.

Podľa názoru krajského súdu z uvedeného vyplýva, že dôvody žalobkyne uvedené

v žalobe nemenia skutkovú podstatu uvedeného správneho deliktu, na podklade ktorého bola

pokuta uložená.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa tak, že neúspešnej

žalobkyni trovy konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie

vytýkajúc krajskému súdu, že sa stotožnil s názorom žalovanej, čím naplnil predpoklady

dôvodnosti tohto odvolania, a to v súlade s ustanovením .

Poukazovala, na to, že povolenie č. 2004/00411, ktoré bolo vydané na základe

ustanovenia o vodách, zákona

č. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a nariadenia vlády

č. , určovalo povolené množstvo a spôsob merania množstva vypúšťaných

odpadových vôd do povrchových vôd. Žalovaná v 2. rade vykonala dňa 12.12.2007

u žalobkyne kontrolu vypúšťania podľa predmetného povolenia č. 2004/00411, pričom

na jej základe bolo zistene, že postup pri vypúšťaní odpadových vôd do povrchových vôd

je v rozpore so o vodách a nariadením vlády .

V ustanovenia uvedeného o vodách je však

uvedené, že práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších povolení zostávajú v platnosti,

Na základe predmetného ustanovenia teda podľa žalobkyne ostalo v platnosti povolenie

č. 2004/00411, vydané ešte za účinnosti . Kontrolované

vypúšťanie odpadových vôd pritom v rozpore s povolenými hodnotami stanovenými

povolením č. 2004/00411 nebolo. Povolením č. 2004/00411 na vypúšťanie odpadových vôd

do povrchových vôd boli stanovené neprekročiteľné koncentračné a bilančné hodnoty

jednotlivých ukazovateľov znečisťovania vypúšťaných odpadových vôd tak, že jednotlivé

koncentračné hodnoty boli označené ako „m“, čo predstavuje maximálne hodnoty

kvalifikovaných bodových 2 hodinových vzoriek a „p“, čo predstavuje maximálne hodnoty

8 hodinových zlievaných vzoriek. V bode 4.2. predmetného rozhodnutia je uvedené,

že pre účely kontroly dodržiavania stanovených limitov budú koncentračné hodnoty

stanovované rozborom kvalifikovanej bodovej vzorky (str. 4 povolenia), čo predstavuje

hodnotu „m“, a to preto, lebo koncentračné hodnoty vybraných ukazovateľov znečistenia

sa v priebehu roka menia, pričom sú maximálne hodnoty značne odlišné od dosahovaného

priemeru (str. 8 povolenia). Hodnoty „m“ sú teda ne/prekročiteľné koncentračné údaje.

Na základe žiadosti o doplnenie rozhodnutia č. 2004/00411 podal Krajský úrad

životného prostredia Košice (ďalej aj „KÚŽP“) k predmetnému povoleniu stanovisko,

v ktorom na str. 2 opätovne zdôraznil, že koncentračné hodnoty pre účely kontroly

dodržiavania určených limitov budú stanovované rozborom kvalifikovanej bodovej vzorky

(bod 4.2. na strane 4 predmetného povolenia). Na strane 4 predmetného stanoviska

je zdôraznené, že pre výkon kontroly a pre inšpekčné odbery sú v povolení určené odbery

klasifikovanej bodovej vzorky odoberanej v priebehu 2 hodín. Tieto hodnoty „m“ sú opätovne

deklarované ako neprekročiteľné a ich dodržanie v dobe odberu je možné považovať za súlad

vypúšťania s povolením.

Pre vysvetlenie žalobkyňa uviedla, že „p“ hodnoty sú v zmysle stanoviska priemerné

koncentrácie znečistenia za celý rok, použité pre výpočet bilančných množstiev znečistenia.

Ide o hodnoty vypočítané z množstva plánovaného znečistenia za rok. V praxi to znamená,

že reálne namerané a dosiahnuté čiastkové hodnoty budú nad a pod touto hodnotou „p“

nie sú určené pre kontrolu dodržiavania stanovených koncentračných hodnôt, ale pre účely

prevádzkovej kontroly ako podklad pre výpočet poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd.

KÚŽP vychádzal pri rozhodovaní z ustanovení vtedy platného nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. v je uvedené, že okrem koncentračných

hodnôt zlievaných vzoriek za určité časove obdobie možno určiť aj pre priemyselné odpadové

vody koncentračné hodnoty kvalifikovanej bodovej vzorky.

Postup inšpekcie bol preto podľa žalobkyne nezákonný a v rozpore s povolením,

keď skúmal prekročenie hodnôt na základe zlievaných vzoriek („p“), ktoré boli vykonané

na iné účely a povolenie nestanovovalo vzhľadom na vyššie uvedené dôvody kontrolu

dodržania koncentračných hodnôt pre jednotlivé ukazovatele pri týchto zlievaných vzorkách.

Inšpekcia životného prostredia skúmala, či žalobkyňa vypúšťa odpadové vody

do povrchových vôd v súlade so a nariadením vlády 296/2005

Z. z., pričom nebrala do úvahy povolenie, ktoré v zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 zákona

o vodách č. ostalo v platnosti, a ktoré za smerodajné hodnoty stanovovalo

kvalifikované bodové vzorky pod názvom „m“.

Z vyššie uvedeného dôvodu má žalobkyňa za to, že keď sa prvostupňový súd

pri svojom rozhodovaní stotožnil správnym názorom žalovanej, vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Navrhla teda, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo

alternatívne, aby rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že rozhodnutie orgánu verejnej

správy – Inšpektorát životného prostredia Košice, Slovenská inšpekcia životného prostredia

č. 1394502308/5082-15766/Tro zo dňa 09.05.2008 v spojení s rozhodnutím odvolacieho

orgánu – Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie č. 1394001408/6896-

/Mar zo dňa 06.08.2008 zruší, vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie

konanie a žalovaným uloží povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť uhradenú pokutu

vo výške 190.000,- Sk (6.306,84 eura) a nahradiť žalobkyni trovy konania a právneho

zastúpenia, to všetko do troch dni od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že námietky v odvolaní sú totožné

s námietkami uvádzanými v správnom konaní prvého i druhého stupňa, s ktorými sa žalovaná

ako odvolací orgán dostatočne vysporiadala v odvolacom konaní aj vo vyjadrení k žalobe.

Poukázala na to, že žalobkyňa v odvolaní žiadne nové dôkazy nenavrhla.

Poukázala i na to, že Inšpektorát životného prostredia Košice (ďalej aj „IŽP Košice“)

vykonal kontrolu vypúšťania odpadových vôd žalobkyne a porovnaním s platným povolením

na vypúšťanie odpadových vôd vydaným KÚŽP v Košiciach č. 2004/00411 zo dňa

18.11.2004. IŽP Košice zistil, že podľa výsledkov rozborov vzoriek vypúšťaných odpadových

vôd boli prekročené „p“ limitné hodnoty znečistenia vo vypúšťaných odpadových vodách

z havarijnej akumulačnej nádrže určené v právoplatnom povolení bod 1.2. ako „povolené

neprekročiteľné koncentračné hodnoty jednotlivých ukazovateľov znečistenia vypúšťaných

odpadových vôd“. Preto tvrdenie žalobkyne – odvolateľky, že kontrolované vypúšťame

nebolo v rozpore s uvedeným povolením, nie je pravdivé.

Pokiaľ ide o poukazovanie odvolateľky na to, že v zmysle citovaného povolenia

pre účely kontroly dodržiavania stanovených limitov budú koncentračné hodnoty stanovované

rozborom kvalifikovanej bodovej vzorky („m“), žalovaná poukázala na ustanovenie § 3

ods. 15 a nariadenia vlády č. . Podmienky platného povolenia

na vypúšťanie odpadových vôd vydané rozhodnutia KÚŽP č. 2004/00411 zo dňa 18.11.2004

v bode 1.2. ustanovujú jednoznačne „povolené neprekročiteľné koncentračné a bilančné

hodnoty jednotlivých ukazovateľov znečistenia vypúšťaných vôd“ vypúšťaných odpadových

vôd, pričom kontrolou vykonanou IŽP Košice bolo zistené, že došlo k prekročeniu uvedeným

rozhodnutím povolených neprekročiteľných koncentračných hodnôt ukazovateľov znečistenia

koncentračných hodnôt 8 hodinových zlievaných vzoriek.

Poukázala tiež na to, že tvrdenie v odvolaní, že „limitné hodnoty stanovené

ako hodnoty „p“ slúžia ako podklad pre výpočet poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd“,

nie je pravdivé a je účelovým tvrdením v zmysle vysvetlenia KÚŽP v Košiciach, ktoré

má informatívny charakter pre producenta odpadových vôd a nemožno ho takto aplikovať,

pretože je v rozpore s nariadením vlády Slovenskej republiky č. . Limitné

hodnoty označované ako hodnoty „p“ a „m“ sú v platnom povolení na vypúšťanie

odpadových vôd v bode 1.2 jednoznačne povolené ako neprekročiteľné koncentračné

a bilančné hodnoty jednotlivých ukazovateľov. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že IŽP Košice

vykonal kontrolu dodržiavania podmienok platného povolenia vydaného rozhodnutím orgánu

štátnej vodnej správy ako odborný kontrolný orgán, prostredníctvom ktorého ministerstvo

životného prostredia vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd

s vodami. Postup správneho orgánu v posudzovanom prípade bol zákonný, kontrola

vypúšťania odpadových vôd bola vykonaná porovnaním koncentračných hodnôt

ukazovateľov znečistenia s platným povolením na vypúšťanie odpadových vôd, v súlade

so o vodách a zmene o priestupkoch

v znení neskorších predpisov a vykonávacím predpisom, pričom kontrolou bolo zistené

porušenie podmienok povolenia na vypúšťania odpadových vôd a po vykonanom správnom

konaní uložená pokuta.

Žalovaná má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo zo správneho

posúdenia veci na základe správne zisteného skutkového stavu.

Na základe uvedeného navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. -94 z 23. novembra 2010 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a medziach podaného odvolania ( v spojení s veta

prvá ); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta

prvá ), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a

) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu treba priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy ( ).

V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu ( ).

Predmetom preskúmavaného konania v danej veci bolo rozhodnutia príslušných

správnych orgánov o uložení sankcie za porušenie povinnosti podľa zákona o vodách.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,

práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie

ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi

konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy

príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným

osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,

aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 správneho

poriadku).

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných

prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 5 správneho poriadku).

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba

má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom

pojednávaní a miestnej ohliadke.

Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť,

aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,

prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Pri rozhodovaní o administratívnych sankciách by mali byť rešpektované aj Rezolúcie

Rady Európy a Odporúčania Výboru ministrov týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej

správy a ochrany práv jednotlivca, a to i napriek tomu, že nie sú súčasťou nášho právneho

poriadku; ide predovšetkým o Rezolúciu Výboru ministrov č. (77) 31 o ochrane jednotlivca

v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, Odporúčanie Výboru ministrov č. (80) 2

o správnej úvahe a Odporúčanie Výboru ministrov č. (91) 1 vo veciach administratívnych

sankcií.

Vodný zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám

a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní,

oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie

povinností podľa tohto zákona. Zároveň vytvára podmienky na všestrannú ochranu vôd

vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, zachovanie

alebo zlepšovanie stavu vôd, na účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd,

manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek, znižovanie

nepriaznivých účinkov povodní a sucha, zabezpečenie funkcií vodných tokov a bezpečnosť

vodných stavieb (§ 1 ods. 1 a ods. 2 vodného zákona).

Požiadavky na kvalitu povrchovej vody sú všeobecné kvalitatívne požiadavky

pre povrchové vody a sú uvedené v prílohe č. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. účinného do 30. júna 2005, Nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. účinného do 14. júna 2010 ako aj Nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. účinného od 15. júna 2010.

Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania

kontroly a uloženia sankcie, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde

o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd

do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.

Podľa § 74 ods. 1 písm. e/ vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania

kontroly a uloženia sankcie orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo

fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody

do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody

alebo osobitné vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie

bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c/]

a § 38 ods. 1.

Podľa § 75 ods. 3 vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly

a uloženia sankcie pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. e/ možno uložiť do výšky trojnásobku

odplát za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd. Ak nemožno takto určiť

výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby do 15 Sk (0,4979 eura) za 1 m³ a množstva

vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd, najdlhšie však za obdobie

predchádzajúceho roka. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške 10.000,- Sk (331,93 eura).

Podľa § 80 ods. 1 vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly

a uloženia sankcie práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších povolení zostávajú

v platnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 80 ods. 7 vodného zákona v znení účinnom v čase vykonania kontroly

a uloženia sankcie orgán štátnej vodnej správy v konaniach na základe oznámení o vypúšťaní

odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd alebo

do verejnej kanalizácie zaslaných do 30. novembra 2002 a v konaniach na základe oznámení

o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami zaslaných do 01. júna 2003 postupuje podľa

doterajších predpisov.

Podľa Nariadenia vlády č. účinného v čase vydania

povolenia pre žalobkyňu limitnými hodnotami ukazovateľov znečistenia, ktoré sú v prílohe

č. 3 označené písmenom „p“, sú koncentračné hodnoty zlievanej vzorky za určené časové

obdobie. Limitnými hodnotami ukazovateľov znečistenia, ktoré sú v prílohe č. 3 označené

písmenom „m“, sú koncentračné hodnoty kvalifikovanej bodovej vzorky. Pre zdroj

znečistenia do 50 EO sú ustanovené limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia

koncentračnými hodnotami bodovej vzorky.

To isté znenie má aj ustanovenie § 3 ods. 14 Nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. .

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

pri vypúšťaní splaškových odpadových vôd a komunálnych odpadových vôd sa určujú obidve

hodnoty uvedené v odseku 8 maximálne do výšky hodnôt uvedených v prílohe č. 3 časti A.

Pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd sa určujú iba koncentračné

hodnoty zlievanej vzorky za určené časové obdobie, maximálne do výšky hodnôt uvedených

v prílohe č. 3 časti B. V závislosti od charakteru výroby, používaných surovín, spôsobu

čistenia a vypúšťania týchto vôd, ako aj od charakteru recipientu možno určiť koncentračné

hodnoty kvalifikovanej bodovej vzorky aj pre priemyselné odpadové vody.

Identické znenie obsahuje stanovenie § 3 ods. 15 Nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. .

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. limitné

hodnoty ukazovateľov znečistenia pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd

115Sžp/6/2011

do povrchových vôd sa považujú za splnené ak ani v jednej zlievanej vzorke

nie sú prekročené určené koncentračné hodnoty, platí to aj pre kvalifikovanú bodovú vzorku.

Identické znenie obsahuje stanovenie § 3 ods. 18 Nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. .

Najvyšší súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny orgán v predmetnej

veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, náležite zistil skutkový stav

a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Z uvedených dôvodov krajský súd

postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobu podľa zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotiac rozsah a dôvody odvolania žalobkyne

vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, oboznámiac sa s obsahom

pripojeného spisového materiálu, t. j. s obsahom súdneho a administratívneho spisu,

s poukazom na ustanovenie v spojení s vetou prvou

nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení

napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré podľa najvyššieho súdu vytvárajú dostatočné

východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. V súlade so závermi krajského

súdu i najvyšší súd mal z predloženého spisového materiálu za preukázané, že skutkový stav

bol správnym orgánom náležite zistený a správne právne posúdený. Preto sa s rozhodnutím

krajského súdu stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským

súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej

veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne

obmedzí iba na vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobkyne.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa piatej časti druhej hlavy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný

na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil

vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané

náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi

ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého

125Sžp/6/2011

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho

orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou

konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia ( ).

Povinnosťou súdu v preskúmavanom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie,

súčasne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91) 1 o správnych

sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií

je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť

informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu,

s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť

uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej,

má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá), predtým ako sa prijme akékoľvek

rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých

sa zakladá.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplynulo, že by vo veci konajúce

a rozhodujúce správne orgány nevykonali právne relevantné dôkazy v záujme náležitého

ozrejmenia skutkového stavu veci, a že by sa v ich postupe pri prejednaní správneho deliktu

vyskytka vada majúca za následok nezákonnosť ich rozhodnutí.

Ani podľa názoru najvyššieho súdu nemožno akceptovať námietky žalobkyne

ohľadom definovania limitných hodnôt „p“ a „m“. Z obsahu spisového materiálu

nevyplýva, že by správne orgány alebo krajský súd nerešpektovali povolenie vydané KÚŽP

Košice č. 2004/00411 alebo jeho platnosť. Taktiež nie je sporné, že ustanovenie § 80 ods. 7

vodného zákona sa vzťahuje na konanie na základe oznámení zaslaných do 30.11.2002,

a že v preskúmavanej veci kontrola u žalobkyne bola nariadená v roku 2007 a bola

zameraná na vypúšťanie odpadových vôd z čistiarenského komplexu žalobkyne za obdobie

od januára 2006 do decembra 2006. Námietka žalobkyne, že kontrola bola vykonaná

v rozpore so a Nariadením vlády Slovenskej republiky

č. neobstojí. Nie je pritom sporné, že definície hodnôt „p“ a „m“, ako

sú v ustanovení Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

sú rovnako uvedené aj v ustanovení § 3 ods. 14 Nariadenia vlády Slovenskej republiky

135Sžp/6/2011

č. a rovnaké znenie obsahujú aj ustanovenia Nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. a Nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. , pokiaľ ide o nesplnenie limitných hodnôt, pričom ani limitné hodnoty

uvedené v prílohe 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. a v prílohe 3

Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. týkajúce sa kontrolovaných

ukazovateľov sa nelíšia. Možno sa preto stotožniť s názorom správneho orgánu prvého

stupňa ako aj žalovaného, že tvrdenie žalobkyne, že vypúšťala odpadové vody v súlade

s platným povolením, nie je pravdivé, čo preukázali výsledky kontroly. Preto ani námietky

žalobkyne uvedené v odvolaní, ktoré najvyšší súd hodnotí ako účelové až zavádzajúce,

nemajúce oporu v právnych predpisoch ani v obsahu súdneho a administratívneho spisu,

nemôžu, ako správne uviedol už aj krajský súd, zmeniť skutkovú podstatu správneho

deliktu, za ktorý bola žalobkyni uložená sankcia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k námietkam žalobkyne uvedeným v odvolaní

považuje za potrebné dodať, že žiadne povolenie nemôže povoliť znečisťovanie vôd.

Povolenie sa vydáva za účelom, aby k znečisťovaniu vôd nedochádzalo. V prípade,

že sa tak stane, ako bolo preukázané v danom konaní obsahom pripojeného spisového

materiálu, nastupuje u subjektu, ktorý toto znečistenie vykonal, objektívna zodpovednosť

za správny delikt, za ktorý nasleduje aj príslušná sankcia.

Hoci samotnú výšku sankcie žalobkyňa osobitne nenamietala, najvyšší súd považuje

za potrebné uviesť, že táto bola uložená v medziach zákona a bola správnymi orgánmi

aj patrične odôvodnená.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa ani v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti

a dôkazy, s ktorými by sa nebol vyporiadal už krajský súd, a ktoré by spochybňovali vecnú

správnosť jeho rozhodnutia, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací súc

viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta

prvá ) rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -94 z 23.11.2010 podľa

250ja ods. 3 veta druhá a , ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v súlade

s ustanovením s v spojení s veta prvá a podľa

nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania, a to žalobkyni z dôvodu,

145Sžp/6/2011

že nebola v odvolacom konaní úspešná a žalovanej z dôvodu, že jej v odvolacom konaní trovy

nevznikli ako aj z dôvodu, že jej náhrada trov konania v správnom súdnictve zo zákona

neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková