Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/45/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného L. B., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. prerokoval

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2011 v Bratislave dovolanie

obvineného L. B. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. P. Š. proti uzneseniu Krajského

súdu v Trnave z 5. októbra 2010, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa per analogiam s použitím , dovolanie

obvineného L. B. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 25. februára 2008, sp. zn.

, bol L. B. uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 171 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov,

pričom s použitím § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia

slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť). Tento trestný rozkaz

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. marca 2008.

Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 14. júla 2010, sp. zn. , vyslovil

podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., že sa podmienečne odsúdený L. B. v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený

vyššie uvedeným trestným rozkazom vo výmere 6 (šesť) mesiacov vykoná. Podľa § 48 ods. 2

písm. a/ Tr. zák. ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd v Trnave uznesením z 5. októbra 2010, sp. zn. , sťažnosť

obvineného L. B. proti vyššie citovanému uzneseniu okresného súdu podľa

zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený L. B.

(ďalej tiež „dovolateľ“) písomným podaním zo dňa 11. apríla 2011, doručeným Okresnému

súdu Galanta dňa 13. apríla 2011, prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. P. Š. (plná moc

založená v spise na č. l. 116) dovolanie.

K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry

v Galante, ktorý uviedol, že dovolanie je potrebné považovať za nedôvodné, lebo neobsahuje

ani jeden z dôvodov dovolania uvedených v

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že

dovolanie bolo síce podané oprávnenou osobou ( ), v zákonnej

lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1

), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie

je prípustné ( ). Z tohto dôvodu preto nebolo ani účelné postupom podľa

odstraňovať nedostatok podania spočívajúci v tom, že dovolateľ

v rozpore s ustanovením neuviedol konkrétny dôvod dovolania podľa

, hoci je povinný tak učiniť.

V zmysle možno dovolanie podať len proti rozhodnutiu súdu,

ktorým bola vec právoplatne skončená. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa

14. júna 2006, sp. zn. (uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 2/2007 pod por. č. 19, str. 20 a nasl.),

skonštatoval, že rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, treba podľa § 368

ods. 1 rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej, ktorými je

1. rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol mu uložený

trest, resp. ochranné opatrenie, alebo bolo upustené od potrestania,

2. rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby,

3. uznesenie o zastavení trestného stíhania,

4. uznesenie o postúpení veci inému orgánu,

5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia,

6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

7. uznesenie súdu o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,

8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v obmedzenom rozsahu – § 334 ods. 4

,

9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsudku alebo

uzneseniu uvedenému sub 1 až 7.

V odôvodnení ďalej okrem iného najvyšší súd uviedol, že síce

nevymedzuje pojem vec právoplatne skončená, ale z výkladu jeho ustanovení § 368 až § 392

(o dovolaní) je logické prijať záver, že uvedený pojem napĺňajú len rozhodnutia týkajúce

sa merita veci, teda rozhodnutia, ktorým sa končí trestné stíhanie obvineného ako celok.

Odporovalo by logickým zámerom zákona (), ak by mimoriadnym

opravným prostriedkom – dovolaním – bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov

prvej či druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len

o parciálnych otázkach. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia

upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto

rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripustil.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese výnimočné

postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť tiež

parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť ( aplikácia ) je posudzovaná napokon

v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie možnosti určitej parciálnosti

dovolania by napokon so sebou prinieslo aj nezodpovedné predlžovanie trestného stíhania,

čo odporuje aj tendencii (ako vyplýva aj z rôznych lehôt) trestné veci

prejednať a rozhodnúť v primeranej lehote (, ).

Vychádzajúc z vyššie uvedenej rozhodovacej praxe, od ktorej niet dôvodu sa odchýliť

ani v tomto prípade, najvyšší súd konštatuje, že dovolaním napadnuté rozhodnutie

o neosvedčení sa obvineného L. B. v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu

odňatia slobody a premene tohto trestu na trest nepodmienečný nie

je rozhodnutím vo veci samej, a teda nie je rozhodnutím, proti ktorému je dovolanie v zmysle

prípustné.

Napokon treba uviesť, že vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sa napokon premietlo aj do novely

účinnej od 1. septembra 2011, v ktorej ustanovenie taxatívne vymenúva

rozhodnutia, proti ktorým možno podľa podať dovolanie. Z ustanovenia

tejto novely pritom vyplýva, že na konanie o mimoriadnych

opravných prostriedkoch sa použijú ustanovenia podľa nového predpisu

účinného od 1. septembra 2011.

v upravuje podmienky, za ktorých dovolací súd dovolanie

uznesením na neverejnom zasadnutí odmietne bez preskúmania veci. Neprípustnosť

dovolania tu ale ako dôvod na odmietnutie veci na neverejnom zasadnutí výslovne uvedený

nie je. Najvyšší súd preto na odmietnutie neprípustného dovolania obvineného L. B.

analogicky aplikoval

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková