Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
263/381487.9b8df9.pdf
PDF · 122.15 KB
No categories available
5Tdo/45/2011
Najvyšší súd 5 Tdo 45/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného L. B., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. prerokoval
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2011 v Bratislave dovolanie
obvineného L. B. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. P. Š. proti uzneseniu Krajského
súdu v Trnave z 5. októbra 2010, sp. zn. 5 Tos 134/2010, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 Tr. por. per analogiam s použitím § 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. dovolanie
obvineného L. B. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 25. februára 2008, sp. zn.
2 T 27/2008, bol L. B. uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 171 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov,
pričom s použitím § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť). Tento trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. marca 2008.
Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 14. júla 2010, sp. zn. 2 T 27/2008, vyslovil
podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., že sa podmienečne odsúdený L. B. v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia neosvedčil, a preto trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
vyššie uvedeným trestným rozkazom vo výmere 6 (šesť) mesiacov vykoná. Podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák. ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.
Krajský súd v Trnave uznesením z 5. októbra 2010, sp. zn. 5 Tos 134/2010, sťažnosť
obvineného L. B. proti vyššie citovanému uzneseniu okresného súdu podľa
§ 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený L. B.
(ďalej tiež „dovolateľ“) písomným podaním zo dňa 11. apríla 2011, doručeným Okresnému
súdu Galanta dňa 13. apríla 2011, prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. P. Š. (plná moc
založená v spise na č. l. 116) dovolanie.
K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry
v Galante, ktorý uviedol, že dovolanie je potrebné považovať za nedôvodné, lebo neobsahuje
ani jeden z dôvodov dovolania uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že
dovolanie bolo síce podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej
lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1
Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom
zasadnutí, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie
je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.). Z tohto dôvodu preto nebolo ani účelné postupom podľa
§ 379 ods. 1 Tr. por. odstraňovať nedostatok podania spočívajúci v tom, že dovolateľ
v rozpore s ustanovením § 374 ods. 2 Tr. por. neuviedol konkrétny dôvod dovolania podľa
§ 371 Tr. por., hoci je povinný tak učiniť.
V zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. možno dovolanie podať len proti rozhodnutiu súdu,
ktorým bola vec právoplatne skončená. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
14. júna 2006, sp. zn. 3 Tdo 5/2006 (uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 2/2007 pod por. č. 19, str. 20 a nasl.),
skonštatoval, že rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená, treba podľa § 368
ods. 1 Tr. por. rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej, ktorými je
1. rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol mu uložený
trest, resp. ochranné opatrenie, alebo bolo upustené od potrestania,
2. rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby,
3. uznesenie o zastavení trestného stíhania,
4. uznesenie o postúpení veci inému orgánu,
5. uznesenie o uložení ochranného opatrenia,
6. uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
7. uznesenie súdu o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
8. rozsudok o schválení dohody o vine a treste v obmedzenom rozsahu – § 334 ods. 4
9. rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsudku alebo
uzneseniu uvedenému sub 1 až 7.
V odôvodnení ďalej okrem iného najvyšší súd uviedol, že Trestný poriadok síce
nevymedzuje pojem vec právoplatne skončená, ale z výkladu jeho ustanovení § 368 až § 392
(o dovolaní) je logické prijať záver, že uvedený pojem napĺňajú len rozhodnutia týkajúce
sa merita veci, teda rozhodnutia, ktorým sa končí trestné stíhanie obvineného ako celok.
Odporovalo by logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym
opravným prostriedkom – dovolaním – bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov
prvej či druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len
o parciálnych otázkach. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia
upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto
rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripustil.
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese výnimočné
postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť tiež
parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť ( aplikácia ) je posudzovaná napokon
v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie možnosti určitej parciálnosti
dovolania by napokon so sebou prinieslo aj nezodpovedné predlžovanie trestného stíhania,
čo odporuje aj tendencii Trestného poriadku (ako vyplýva aj z rôznych lehôt) trestné veci
prejednať a rozhodnúť v primeranej lehote (§ 2 ods. 6, ods. 7 Tr. por. ).
Vychádzajúc z vyššie uvedenej rozhodovacej praxe, od ktorej niet dôvodu sa odchýliť
ani v tomto prípade, najvyšší súd konštatuje, že dovolaním napadnuté rozhodnutie
o neosvedčení sa obvineného L. B. v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody a premene tohto trestu na trest nepodmienečný nie
je rozhodnutím vo veci samej, a teda nie je rozhodnutím, proti ktorému je dovolanie v zmysle
§ 368 ods. 1 Tr. por. prípustné.
Napokon treba uviesť, že vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sa napokon premietlo aj do novely Trestného poriadku zákonom č. 262/2011
účinnej od 1. septembra 2011, v ktorej ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. taxatívne vymenúva
rozhodnutia, proti ktorým možno podľa § 368 ods. 1 Tr. por. podať dovolanie. Z ustanovenia
§ 567 ods. 2 tejto novely Trestného poriadku pritom vyplýva, že na konanie o mimoriadnych
opravných prostriedkoch sa použijú ustanovenia Trestného poriadku podľa nového predpisu
účinného od 1. septembra 2011.
Trestný poriadok v § 382 upravuje podmienky, za ktorých dovolací súd dovolanie
uznesením na neverejnom zasadnutí odmietne bez preskúmania veci. Neprípustnosť
dovolania tu ale ako dôvod na odmietnutie veci na neverejnom zasadnutí výslovne uvedený
nie je. Najvyšší súd preto na odmietnutie neprípustného dovolania obvineného L. B.
analogicky aplikoval § 382 Tr. por.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková