Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
859/380829.b58038.pdf
PDF · 98.32 KB
No categories available
2Cdo/138/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 138/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E. N., bývajúcej vo V.,
zastúpenej JUDr. M. K., advokátom v P., proti žalovanému B., zastúpenému JUDr. D. S.,
advokátom v T., o zaplatenie 57,29 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 19 C 62/2010, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
z 21. januára 2011 sp. zn. 23 Co 270/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy dovolacieho konania v sume 15,71 €
do 3 dní do rúk alebo na účet JUDr. M. K..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava uznesením zo 16. augusta 2010 č.k. 19 C 62/2010-32 návrh
žalovaného na prerušenie konania zamietol. Dospel k záveru, že neboli splnené podmienky
na prerušenie konania. Uviedol, že žalobou z 1. marca 2010 sa žalobkyňa domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 57,29 €
s príslušenstvom titulom preplatku z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok
2007. Podaním z 22. júna 2010 zástupca žalovaného navrhol prerušenie konania
do právoplatného skončenia konkurzného konania sp. zn. 25 K 5/2008, vedeného proti
úpadcovi V., ktorý mal zapríčiniť nevyplatenie preplatku. V tomto konkurznom konaní
je prihlásená pohľadávka, v rámci ktorej je zahrnutá aj istina z tohto sporu. Súd prvého stupňa
dospel k záveru, že rozhodnutie v prejednávanej veci nezávisí od prebiehajúceho
konkurzného konania. Rozhodnutie v konkurznom konaní nemá žiadny vplyv na konanie
a rozhodnutie v predmetnej veci. Len v rámci predmetného súdneho konania je súd oprávnený
(a tiež povinný) rozhodnúť, či uplatnený nárok žalobkyne voči žalovanému je dôvodný, a to
na základe skutkového stavu zisteného v predmetnom konaní.
Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného uznesením z 21. januára 2011 sp. zn.
23 Co 270/2010 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p.
potvrdil. Zároveň vyslovil, že žalobkyni sa právo na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového
súdu. Mal za to, že ani v podanom odvolaní žalovaný neuviedol skutočnosti odôvodňujúce
záver o tom, že konanie je potrebné prerušiť, pretože výsledok konkurzného konania nesúvisí
s predmetným konaním a výsledok tohto konania nezávisí od rozhodnutia v predmetnej veci.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňovému súdu nič nebráni, aby vo veci vykonal
potrebné dokazovanie a aj rozhodol bez ohľadu na výsledok konkurzného konania.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil v prospech žalovaného. Namietal,
že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Žalovaný zastáva názor, že dôvod na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný.
Žalobkyňa navrhla dovolanie žalovaného odmietnuť a zároveň jej priznať voči
žalovanému náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie je prípustné proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O.s.p.). V zmysle
§ 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Pretože dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov vyššie uvedených uznesení, je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny
poriadok dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 nepripúšťa.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či dovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil
sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku či uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ v danej veci vady v zmysle
§ 237 písm. a/ až g/ O.s.p. nenamietal a vady v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. nevyšli
najavo ani v dovolacom konaní.
K námietke dovolateľa, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo
osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237
O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli
opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná
skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by
ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací
súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych
skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalovaného ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania
nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalobkyni náhradu, ktorá spočíva v odmene
advokáta za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k dovolaniu doručené okresnému súdu
14. júla 2011 (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Základnú sadzbu
tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 16,60 € (hodnota sporu
57,29 €). Keďže ide o vyjadrenie len voči dovolaniu proti rozhodnutiu o prerušení konania,
žalobkyni patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny (§ 14
ods. 3 písm. b/ citovanej vyhlášky), t.j. v sume 8,30 €, čo pri pripočítaní náhrady výdavkov
za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny
výpočtového základu (7,41 €), predstavuje spolu 15,71 €. Žalovaný je povinný zaplatiť
náhradu trov dovolacieho konania na účet právneho zástupcu žalobkyne (§ 149 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová