Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
58c/380714.9e4734.pdf
PDF · 179.92 KB
No categories available
8Sžo/227/2010
Najvyšší súd 8Sžo/227/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej v právnej veci ţalobkyne: Mgr. K. B., bytom K. X., B., zastúpenej JUDr. Š. B.,
advokátom so sídlom F. X., T., proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. AA/2007/007652 zo dňa 13. februára 2007 a rozhodnutia č. AA/2007/007656
zo dňa 13. februára 2007, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č.k. 2S 98/2007-38, č.k. 2S 100/2007-38 zo dňa 8. júla 2009, v spojení
s opravným uznesením č.k. 2S 98/2007-70, č.k. 2S 100/2007-70 zo dňa 21. apríla 2010,
jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
2S 98/2007-38, č.k. 2S 100/2007-38 zo dňa 8. júla 2009, v spojení s opravným uznesením č.k.
2S 98/2007-70, č.k. 2S 100/2007-70 zo dňa 21. apríla 2010 , p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. júla 2009 č.k. 2S 98/2007-38, č.k.
2S 100/2007-38 v spojitosti s opravným uznesením č.k. 2S 98/2007-70, č.k. 2S 100/2007-70
zo dňa 21. apríla 2010, zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava zo dňa 13. februára 2007, č. AA/2007/007652. Uvedeným
rozhodnutím ţalovaný – Vedúci sluţobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava podľa § 138 ods. 6 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“) zamietol odvolanie ţalobkyne
a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava zo dňa 30. novembra 2006, č. 90223/2006/0061552, ktorým bola
ţalobkyňa podľa § 31 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe v znení účinnom do 31. decembra 2006
odvolaná z funkcie odborný radca – predstavená, riaditeľka odboru mediálneho
a informačného, bez uvedenia dôvodu. Zároveň sa podanou ţalobou domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu zo dňa 13. februára 2007,
č. AA/2007/007656, ktorým ţalovaný Vedúci sluţobného úradu Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava podľa § 138 ods. 6 zákona o štátnej sluţbe zamietol odvolanie
ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 1. decembra
2006, č. 90223/2006/061556 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobkyňou dňom
1. decembra 2006 podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe s tým, ţe sa ţalobkyni
poskytne náhrada vo výške trojnásobku jej funkčného platu.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, ţe neúspešnej ţalobkyni právo na ich náhradu
nepriznal.
Krajský súd v rozsahu dôvodov ţaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia a dospel
k záveru, ţe ţalovaný neporušil ţiadne zákonné ustanovenia pri odvolávaní ţalobkyne ako aj
skončení pracovného pomeru s ňou. Mal za preukázané, ţe o odvolaní ţalobkyne z funkcie,
ktorú zastávala, rozhodol vedúci sluţobného úradu, v ktorého kompetencii bolo rozhodovanie
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle § 31 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe.
Za neopodstatnenú povaţoval námietku ţalobkyne, ţe sa jedná o porušenie zákona, keď nebol
uvedený dôvod odvolania, nakoľko ku dňu odvolania ţalobkyne z funkcie, t.j. 30. novembra
2006 v zmysle platného zákonného ustanovenia mohol vedúci sluţobného úradu odvolať
predstaveného aj bez uvedenia dôvodu. Rovnako mal za preukázané, ţe ţalovaný ponúkol
ţalobkyni štyri voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré táto neprijala napriek tomu, ţe sa
jednalo o tú istú funkciu, t.j. odborný radca. Zároveň sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe
skutočnosť, ţe sluţobný úrad nemá pre odvolaného predstaveného voľné
štátnozamestnanecké miesto ešte neznamená, ţe bolo nevyhnutne zrušené
štátnozamestnanecké miesto odvolaného predstaveného.
Vo vzťahu k námietke ţalobkyne týkajúcej sa porušenia zásady dvojinštančnosti
správneho konania krajský súd poukázal na § 138 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe, na základe
ktorého pokladal za jednoznačné, ţe odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na
základe stanoviska poradnej komisie. Z obsahu správneho spisu zistil, ţe v oboch
napadnutých rozhodnutiach bolo dané stanovisko poradnej odvolacej komisie, na základe
ktorých potom vedúci úradu rozhodoval. Ďalej uviedol, ţe od 18. októbra 2006 bol vo funkcii
generálneho riaditeľa vymenovaný vládou PaeDr. J. S., pričom funkcia pôvodného
generálneho riaditeľa PhDr. R. S. zanikla odvolaním dňa 31. júla 2006, kedy mu zároveň
skončili kompetencie v pozícii vedúceho sluţobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava.
Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie ţalobkyňa a ţiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 98/2007-38, č.k.
2S 100/2007-38 zo dňa 8. júla 2009 zmenil a ţalobe vyhovel alebo ho zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietala nesprávnosť postupu z hľadiska
existencie dvojinštančného konania realizovaného jednou a tou istou osobou – vedúcim
úradu. Zdôraznila, ţe ţalovaný vţdy deklaroval, ţe vo veciach štátnej sluţby je Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky jeho nadriadeným orgánom. Poukázala
na skutočnosť, ţe aj vo veci menovania generálneho riaditeľa a vedúceho sluţobného úradu
vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky „Rozhodnutie
o vymenovaní predstaveného do štátnej sluţby“ dňa 18. októbra 2006 pod č. 25020/2006-IV/2
na funkciu štátny radca – predstavený – generálny riaditeľ a vedúci sluţobného úradu, druh
štátnej sluţby: stála štátna sluţba, s dátumom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru 19.
októbra 2006, odôvodňujúc predmetné rozhodnutie v zmysle § 10 ods. 7, 8 zákona o štátnej
sluţbe, podľa ktorého vedúci úradu nadriadeného sluţobného úradu toho úradu, ktorého
štatutárny zástupca bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu, vymenuje túto
osobu do stálej štátnej sluţby za vedúceho úradu podľa tohto zákona. Ďalej uviedla, ţe na
konanie vo veci vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa podľa § 125
zákona o štátnej sluţbe vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak zákon o štátnej
sluţbe neustanovuje inak, pričom tento ustanovuje kompetencie na rozhodovanie priamo
vedúcim sluţobného úradu, avšak neustanovuje, ţe ide o toho istého vedúceho úradu, teda
necháva tu priestor na postup nadriadeného vedúceho úradu v zmysle zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok). Doplnila, ţe ak by zákon ustanovil právomoc konať
v prvom aj v druhom stupni tej istej osobe, vznikla by tu prekáţka brániaca ústavnej zásade
práva občana na konanie pred nezávislým orgánom. Mala za to, ţe takýmto chápaním zákona
o štátnej sluţbe by totiţ ten istý vedúci úradu, predstavovaný tou istou osobou, rozhodoval
o jednej veci v prvom stupni správneho konania, v druhom stupni správneho konania, ako aj
vo všetkých opravných prostriedkoch na nich nadväzujúcich.
Opätovne namietala, ţe jej nebolo ponúknuté iné vhodné miesto, nakoľko ponuka
ţalovaného nesmerovala k tej istej vykonávanej funkcii podľa skutočného výkonu práce
(popisu práce). Preto vyslovila nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalobkyni boli
ponúknuté štyri voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré neprijala napriek tomu, ţe išlo
o tú istú funkciu, t.j. odborný radca. Podotkla, ţe aj na pojednávaní opakovane upozorňovala,
ţe funkcia odborného radcu je spojená s kaţdým konkrétnym výkonom práce, ktorý
je špecifikovaný v náplni práce konkrétneho odborného radcu. Dodala, ţe ţalovaný jej
ponúkol voľné miesto na východnom Slovensku na úrade práce, ktoré nemohla akceptovať
z dôvodov uvedených na pojednávaní.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 98/2007-38, č.k. 2S 100/2007-38
zo dňa 8. júla 2009 potvrdil a ţalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal. Ohľadom
námietky ţalobkyne týkajúcej sa nesprávneho postupu z hľadiska existencie dvojinštančného
konania uviedol, ţe ţalobkyni neboli upreté ţiadne procesné práva v konaní o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru, ani v konaní o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,
keď ţalobkyňa vyuţila svoje právo a v zákonom stanovenej lehote podala odvolania proti
prvostupňovým rozhodnutiam, pričom v druhostupňových rozhodnutiach sa ţalovaný
vysporiadal s dôvodmi odvolaní a rozhodnutia ţalobkyni riadne doručil. Následne ţalobkyňa
uvedené rozhodnutia ţalovaného napadla ţalobou. V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na to,
ţe ţalobkyňa mala moţnosť, aby v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vyuţila svoje
práva a navrhla potrebné dôkazy, ktoré by pre ňu priniesli priaznivejšie rozhodnutia. Preto
sa nejednalo o takú vadu konania, ktorá by spôsobovala nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Vyslovil, ţe rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje
z dôvodu, aby zopakoval proces a odstránil formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné
či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka, t.j. v danom prípade pre ţalobkyňu. Uvádzanú
námietku ţalobkyne povaţoval za neopodstatnenú, čo odôvodnil poukazom na § 125 ods. 2
zákona o štátnej sluţbe, podľa ktorého sa na konanie vo veciach štátnozamestnaneckého
pomeru vzťahuje správny poriadok, len ak tento zákon neustanovuje inak. Doplnil, ţe
ustanovenia zákona o štátnej sluţbe upravujú postup správneho orgánu po podaní odvolania
proti rozhodnutiu správneho orgánu. Súčasne poukázal aj na § 138 ods. 1 zákona o štátnej
sluţbe, podľa ktorého odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe
stanoviska poradnej odvolacej komisie. Ďalej uviedol, ţe vedúcim úradu v sluţobnom úrade,
ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 10 ods. 4 cit. zákona je generálny
riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Na základe uvedeného je odvolacím
orgánom v danom prípade generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Konštatoval, ţe s ohľadom na citované ustanovenie zákona o štátnej sluţbe pouţitie
ustanovenia § 58 ods. 1 správneho poriadku neprichádza do úvahy.
Zdôraznil, ţe účelom odvolacieho konania je vţdy preskúmanie rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa, pričom ţalovaný preskúmal správnosť napadnutých
rozhodnutí v úzkej súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo ich vydaniu, napadnuté
rozhodnutia potvrdil a odvolania zamietol, nakoľko v napadnutých rozhodnutiach ako ani
v konaní, ktoré im predchádzalo nezistil také nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutia museli
povaţovať za nesprávne a museli by sa preto zmeniť alebo zrušiť. Vyslovil názor, ţe
v prejednávanej veci neprišlo k pochybeniu správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu,
ani pri jeho právnom posúdení, v správnom konaní sa vychádzalo zo starostlivo zisteného
skutkového stavu a vo veci bolo rozhodnuté zákonne. Mal zato, ţe postup ţalovaného pri
zmene štátnozamestnaneckého pomeru ako aj pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru
bol v súlade so zákonom o štátnej sluţbe, pričom na argumentáciu uvádzanú v odvolaní
nemoţno prihliadnuť z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p.
v nadväznosti na § 250h ods. 1 O.s.p.
Ohľadom ţalobkyňou namietanej neadekvátnej ponuky vhodného miesta opätovne
uviedol, ţe na vznesenú námietku nie je moţné prihliadnuť z dôvodu uplynutia zákonnej
lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 250h ods. 1 O.s.p. Zdôraznil, ţe
z predloţeného spisového materiálu je zrejmé, ţe listom č. AA/2006/061553 zo dňa
1. decembra 2006 označeného ako „Oznámenie – ponuka voľného štátnozamestnaneckého
miesta“, bolo ţalobkyni oznámené, ţe vzhľadom na to, ţe sluţobný úrad nemá
štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore, do ktorého bola zaradená, t.j. 1.06
Sprístupňovanie informácií, masmediálna politika a na tú istú funkciu, t.j. odborný radca,
ponúkol jej sluţobný úrad moţnosť vybrať si niektoré z voľných štátnozamestnaneckých
miest v inom odbore štátnej sluţby, avšak v tej istej funkcii t.j. odborný radca (platová trieda
7). Zároveň sluţobný úrad týmto listom ţalobkyni oznámil, ţe ak ţiadne z ponúknutých
voľných štátnozamestnaneckých miest neprijme a nedohodne sa so sluţobným úradom inak,
ten bude postupovať podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe. V liste sa tieţ uvádza,
ţe v zmysle § 33 správneho poriadku, má ţalobkyňa moţnosť pred vydaním rozhodnutia
sa k jeho obsahu vyjadriť. Dňa 1. decembra 2006 ţalobkyňa list prevzala a vlastnoručne na
ňom uviedla „Ponúkané pozície neprijímam“. Následne vedúci sluţobného úradu vydal list
č. AA/2006/061554 zo dňa 1. decembra 2006 označený ako „Upovedomenie o začatí konania
vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny
v Bratislave“, ktorým ţalobkyni oznámil, ţe na základe skutočnosti, keď po odvolaní vedúcim
sluţobného úradu ústredia z miesta predstavenej podľa § 31 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe
(bez udania dôvodu) nebola zaradená na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru
štátnej sluţby a na tú istú funkciu a nevznikla dohoda inak, bola naplnená skutková podstata
§ 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe, teda bol naplnený dôvod na skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru, pričom upovedomenie bolo ţalobkyňou prevzaté dňa
1. decembra 2006. Súčasne dňa 1. decembra 2006 vedúci sluţobného úradu vydal pod
č. 90223/2006/061556 rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobkyňou
dňom 1. decembra 2006 podľa § 31 ods. 4 a § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe, teda
ţalobkyni bola poskytnutá náhrada vo výške trojnásobku jej funkčného platu.
Ďalej uviedol, ţe ţalobkyňa podala voči rozhodnutiu vedúceho sluţobného úradu
ústredia č. 90223/2006/061556 zo dňa 1. decembra 2006 o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru odvolaním štátneho zamestnanca v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa
14. decembra 2006, doručené ţalovanému dňa 18. decembra 2006. Podaným odvolaním
sa zaoberala poradná odvolacia komisia zriadená na ústredí podľa § 139 zákona o štátnej
sluţbe, ktorá na svojom zasadnutí dňa 2. februára 2007 tak, ako je uvedené v zápisnici
konštatovala, ţe v dobe ponúknutia štátnozamestnaneckých miest boli voľné len tie, ktoré boli
ponúknuté v Oznámení - ponuka voľného štátnozamestnaneckého miesta zo dňa 1. decembra
2006. Zároveň prijala vo veci stanovisko, ţe rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
je potrebné v zmysle § 138 ods. 6 zákona o štátnej sluţbe potvrdiť a odvolanie proti nemu
zamietnuť, za ktoré hlasovali všetci členovia komisie. Vzhľadom na uvedené vedúci
sluţobného úradu vydal pod č. AA/2007/007656 dňa 13. februára 2007 rozhodnutie, ktorým
odvolanie ţalobkyne proti rozhodnutiu sluţobného úradu ústredia č. 90223/2006/061556 zo
dňa 1. decembra 2006 zamietol a uvedené rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.
Rozhodnutie bolo ţalobkyni doručené dňa 20. februára 2007.
Následne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
2Sţo/184/2008 z 18. marca 2009, 8Sţo/4/2009 zo 4. júna 2009, 6Sţo/15/2008 zo 6. augusta
2008, 1Sţo/73/2008 zo 7. októbra 2008 a 2Sţo/32/2008 z 22. októbra 2008, v ktorých tento
zaujal stanovisko k zásade dvojinštančnosti správneho konania pri uplatňovaní zákona
o štátnej sluţbe, ako aj k splneniu ponuky štátnozamestnaneckého miesta, kde konštatuje,
ţe je to práve zákon o štátnej sluţbe, ktorý v ustanoveniach § 137 a nasl. upravuje postup
po podaní odvolania, ako aj splnenia ponuky. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný
postupoval v zmysle zákona o štátnej sluţbe účinného v čase vydávania príslušných
rozhodnutí.
V závere vyjadrenia uviedol, ţe v danom prípade neprišlo k pochybeniu správneho
orgánu pri zisťovaní skutkového stavu, ani pri jeho právnom posúdení, keď postup
ţalovaného pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru ako aj pri skončení
štátnozamestnaneckého pomeru bol v súlade so zákonom o štátnej sluţbe. Mal zato, ţe
námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nemoţno povaţovať
za dôvodné, teda také, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie danej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe
odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. septembra 2011
(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Právne vzťahy pri vykonávaní štátnej sluţby upravuje zákon o štátnej sluţbe, ktorý
definuje obsah vykonávania štátnej sluţby ako práva a povinnosti štátu a štátneho
zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej sluţby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej
sluţby.
Z obsahu predloţených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho
preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým vedúci
sluţobného úradu ako odvolací orgán na podklade stanoviska poradnej komisie zamietol
odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním predstaveného podľa § 31 ods. 2 zákona o štátnej
sluţbe – bez uvedenia dôvodu a ďalej rozhodnutie, ktorým vedúci sluţobného úradu ako
odvolací orgán zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne odvolaním
nezaradeného predstaveného podľa ustanovenia § 31 ods. 4 a § 40 ods. 2 písm. b/ zákona
o štátnej sluţbe.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe vedúci úradu na ministerstve odvolá na
návrh štatutárneho orgánu alebo na návrh predstaveného v politickej funkcii predstaveného
v ich priamej riadiacej pôsobnosti a vedúci úradu, ktorý je štatutárnym orgánom, môţe
odvolať predstaveného vo svojej priamej riadiacej pôsobnosti aj bez uvedenia dôvodu, pokiaľ
osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 31 ods. 4 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe, sluţobný úrad zaradí odvolaného
predstaveného na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého
odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3), ak sa štátny zamestnanec nedohodne
so sluţobným úradom inak. Ak sluţobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá alebo
sa so štátnym zamestnancom nedohodol inak, postupuje pri odvolaní podľa odseku 1 písm. a/,
c/, e/ a g/ a odseku 2 podľa § 40 ods. 2 písm. b/.
Podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe v stálej štátnej sluţbe alebo
v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním
aj z dôvodov nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie
štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú
funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym
zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške
dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný
podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku funkčného platu.
Podľa § 125 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe konanie vo veciach štátnozamestnaneckého
pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru.
Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,
ak tento zákon neustanovuje inak (§ 125 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe).
Podľa § 138 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý
rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.
Rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať prerokovanie odvolania v poradnej
odvolacej komisii (§ 138 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe).
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci
postupovali v intenciách citovaných právnych noriem a preto ich rozhodnutia treba povaţovať
za skutkovo správne a v súlade so zákonom.
Skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne, ktorá bola u ţalovaného
zaradená do funkcie odborný radca - predstavený, riaditeľka odboru mediálneho
a informačného v triede 7, predchádzalo jej odvolanie vedúcim úradu v zmysle § 31 ods. 2
zákona o štátnej sluţbe bez uvedenia dôvodu. Rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého
pomeru bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Po odvolaní bola ţalobkyni
doručená ponuka štyroch voľných štátnozamestnaneckých miest v inom odbore štátnej
sluţby, ale v tej istej funkcii odborný radca, t.j. v triede 7 s odôvodnením, ţe ţalovaný nemá
voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore na tú istú funkciu. Ţalobkyňa ponuku
neprijala, preto jej ţalovaný dňa 1. decembra 2006 doručil rozhodnutie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním nezaradeného predstaveného v súlade
s citovanými ustanoveniami § 31 ods. 4 a § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe.
S ohľadom na uvedené skutkové okolnosti odvolací súd dospel k záveru, ţe boli splnené
zákonné podmienky pre platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobkyňou,
a teda na námietku, ţe jej nebolo ponúknuté iné vhodné miesto nemohol prihliadnuť.
Taktieţ bol správny postup súdu prvého stupňa, keď povaţoval za nedôvodnú
námietku ţalobkyne, ktorou namietala, ţe v danej veci nebol dodrţaný postup
dvojinštančnosti konania. Zásada dvojinštančnosti zakotvená v ustanovení § 58 správneho
poriadku, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, neznamená nevyhnutne
podmienku, aby bol vţdy odvolacím orgánom inštančne nadriadený orgán. Toto všeobecné
pravidlo býva často prelomené ustanovením osobitného zákona, ktoré špeciálnym spôsobom
upravuje odvolací orgán v situácii, keď vzhľadom na existujúcu štruktúru verejnej správy
takýto nadriadený orgán neexistuje. To inými slovami znamená, ţe osobitný zákon prelamuje
zásadu vertikálnej dvojinštančnosti a ustanovuje horizontálnu dvojinštančnosť.
Osobitným zákonom upravujúcim právne vzťahy pri vykonávaní štátnej sluţby
je zákon o štátnej sluţbe. Z administratívneho spisu v danej veci vyplýva, ţe v súlade s § 125
ods. 1 v spojení s § 126 cit. zákona bolo prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vydané
Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako správnym orgánom príslušným na
konanie. Ustanovenie § 138 cit. zákona jednoznačne a presne upravuje, ktorý orgán je
odvolacím orgánom príslušným rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu prvého
stupňa. Expressis verbis je ním vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej
odvolacej komisie. Preto bol správny postup, keď na základe odvolania ţalobkyne proti
prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podľa § 138 zákona o štátnej sluţbe rozhodoval ako
odvolací orgán Vedúci sluţobného úradu ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.
Ide o striktné ustanovenie, neposkytujúce orgánu aplikácie práva priestor na uváţenie alebo
prihliadnutie na okolnosti konkrétne riešeného prípadu, keďţe toto ustanovenie zaväzuje
jednoznačne. Vzhľadom na uvedené, tvrdenie ţalobkyne, ţe v správnom konaní nebol
dvojinštančný postup zachovaný, nebolo preukázané.
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu preto odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a rozhodol vecne správne, keď ţalobu ţalobkyne zamietol. Preto napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 98/2007-38, č.k. 2S 100/2007-38 zo dňa
8. júla 2009, v spojení s opravným uznesením č.k. 2S 98/2007-70, č.k. 2S 100/2007-70 zo dňa
21. apríla 2010, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 2 a § 246c O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
a s poukazom na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 O.s.p., nakoľko ţalobkyňa v odvolacom
konaní úspech nemala a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská