Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b11/380710.289766.pdf
PDF · 283.79 KB
No categories available
8Sžo/207/2010
Najvyšší súd 8Sžo/207/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej v právnej veci ţalobkyne: A. L., bytom K. X., S., zastúpenej JUDr. J. O.,
advokátom so sídlom K. X., K., proti ţalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Mierová 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.
10135/2009-1409 zo dňa 5. mája 2009, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach č.k. 6S/73/2009-36 zo dňa 6. mája 2010, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.
6S/73/2009-36 zo dňa 6. mája 2010, p o t v r d z u j e .
Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 6. mája 2010 č.k. 6S/73/2009-36,
zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia
a postupu ţalovaného správneho orgánu zo dňa 5. mája 2009 č. 10135/2009-1409. Uvedeným
rozhodnutím ţalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa § 232 ods. 4 zákona
č. 200/1998 Z.z. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z.z.“) zamietol odvolanie
ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - riaditeľa Colného
úradu Michalovce zo dňa 8. januára 2009, č. R - 1/2009-5334, ktorým tento prepustil
ţalobkyňu podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. zo sluţobného pomeru
colníka, v ktorom pôsobila vo funkcii samostatného colného referenta pobočky Colného
úradu Čierna nad Tisou, sluţobného úradu Colný úrad Michalovce s miestom výkonu štátnej
sluţby Čierna nad Tisou, a to pre porušenie základných povinností colníka zvlášť hrubým
spôsobom podľa § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z.z.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe ţalobkyni právo na ich náhradu
nepriznal, odôvodňujúc uvedené neúspechom ţalobkyne v konaní (§ 250k ods. 1 Občianskeho
súdneho konania, ďalej len „O.s.p.“).
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd sa po vyhodnotení
dôkazov vykonaných v správnom konaní stotoţnil so závermi prvostupňového, ako aj
ţalovaného správneho orgánu, ţe konanie, ktoré bolo ţalobkyni kladené za vinu bolo
dostatočným spôsobom preukázané. Takisto nespochybnil, ţe dôkazy, jednoznačne
potvrdzujúce, ţe predmetný skutok sa stal tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán
vo svojom rozhodnutí, boli zadováţené a vykonané v súlade s § 227 ods. 1 zákona
č. 200/1998 Z.z. a vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle
§ 27 ods. 4 cit. zákona. Preto s ohľadom na § 245 ods. 2 O.s.p. krajský súd nepovaţoval
námietky ţalobkyne za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
ţalovaného. Súd prvého stupňa mal z listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v admini-
stratívnom spise ţalovaného za preukázané, ţe prvostupňový správny orgán ako sluţobný
úrad prepustil ţalobkyňu zo sluţobného pomeru na tom skutkovom základe, ţe v dňoch
22. októbra 2008, 29. októbra 2008, 7. novembra 2008 a 19. novembra 2008 na stanovisku
č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou pri colnej
kontrole batoţín cestujúcich zistila, ţe títo dováţajú obuv a textilný tovar, ktorý nie je
neobchodnej povahy, ale vykazuje známky tovaru dováţaného z obchodných dôvodov a toto
zistenie nezapísala do prvotnej evidencie, ale cestujúcim aj s týmto tovarom umoţnila vstup
na územie Slovenskej republiky v rozpore s čl. 45 Nariadenia Rady EHS č. 918/83
z 28. marca 1983 ustanovujúcim systém spoločenstva pre oslobodenie od cla.
Vyslovil, ţe zo zápisnice napísanej dňa 15. decembra 2008 a z úradného záznamu
napísaného dňa 22. apríla 2009 a podpísaných ţalobkyňou jednoznačne vyplýva, ţe ţalobky-
ňa bola oboznámená s celým spisovým materiálom správneho orgánu prvého stupňa (vrátane
dôvodu prepustenia zo sluţobného pomeru) a zároveň poučená o moţnosti predloţiť svoje
pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy. Túto však nevyuţila a k veci sa ani nijakým
spôsobom nevyjadrila. V nadväznosti na tieto skutočnosti potom námietku ţalobkyne
spočívajúcu v tvrdení, ţe nemala moţnosť navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy,
vyhodnotil ako neopodstatnenú a účelovú. Zdôraznil, ţe ani v odvolaní proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu ţalobkyňa nijakým spôsobom nevyvrátila závery tam
obsiahnuté, ale obmedzila sa len na ţiadosť, aby nebola aţ do ukončenia trestnej veci
prepustená zo sluţobného pomeru. Ţalobkyňa sa k skutkom kladeným jej za vinu, ktoré boli
dôvodom jej prepustenia zo sluţobného pomeru v celom správnom konaní nevyjadrovala, ani
ich nepopierala rovnako ako v súdnom preskúmavacom konaní. Uviedol, ţe zákon
č. 200/1998 Z.z. je právna norma, ktorá komplexným spôsobom upravuje okrem iného
aj právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej sluţby. Dospel
k záveru, ţe ak príslušný sluţobný úrad má po vyhodnotení dôkazov, ktoré má k dispozícii
jednoznačne preukázané, ţe sa osoba vykonávajúca štátnu sluţbu colníka dopustila svojím
konaním porušenia sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom,
pričom jej ponechanie v sluţobnom pomere by v tomto prípade bolo na ujmu dôleţitých
záujmov štátnej sluţby, je povinný takúto osobu zo sluţobného pomeru prepustiť.
Z uvedeného vyvodil, ţe prepustenie colníka zo sluţobného pomeru nemoţno v ţiadnom
prípade podmieňovať závermi trestného stíhania (trestného konania). Ak však táto osoba
svojím konaním, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k prepusteniu zo sluţobného pomeru,
zároveň naplnila skutkovú podstatu konkrétneho trestného činu, zakladá to zároveň aj jej
trestnoprávnu zodpovednosť podľa Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené povaţoval
tvrdenie ţalobkyne - ţe rozhodnutie o tom, či sa skutok stal, a teda či ţalobkyňa porušila
sluţobnú prísahu, je v právomoci orgánov činných v trestnom konaní a správny orgán je
týmto rozhodnutím v zmysle § 238a zákona č. 200/1998 Z.z. viazaný - za nezmyselné
opierajúce sa navyše o neexistujúce zákonné ustanovenie.
Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/73/2009-36 zo dňa 6. mája 2010
podala ţalobkyňa včas odvolanie, doplnené dňa 29. júna 2010 prostredníctvom právneho
zástupcu podaním označeným ako „Odôvodnenie odvolania“, ktorým ţalobkyňa navrhla,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, rozhodol o zrušení
rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 10135/2009-1409 zo dňa
5. mája 2009 a rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-1/2009-5334 zo dňa
8. januára 2009 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a c/
O.s.p., nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň
zistenie skutkového stavu povaţovala za nedostačujúce na posúdenie veci. Súčasne ţiadala,
aby súd ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni trovy konania, vrátane trov právneho
zastúpenia.
Namietala, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu je zmätočné, keď
sa v rozhodnutí uvádza: „Zo zápisnice zo dňa 15. januára 2010 vyplýva stanovisko
ţalobkyne, v ktorom uviedla, ţe sa k predmetu veci nebude vyjadrovať. Rozhodnutie
ţalovaného bolo doručené ţalobkyni dňa 11. mája 2010. Včas podanou ţalobou zo dňa
3. júna 2009...“. Uviedla, ţe časový faktor v odôvodnení nezodpovedá skutočnosti,
čo povaţovala za odstrániteľný nedostatok. Za závaţnejší nedostatok povaţovala, ţe súd
sa nevysporiadal s tvrdeniami, ktoré uviedla vo svojej ţalobe a na ktorých v plnom rozsahu
trvá. Poukázala na skutočnosť, ţe dňa 25. novembra 2008 bolo vyšetrovateľom Sekcie
kontroly a inšpekčnej sluţby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 vznesené obvinenie proti ţalobkyni pre spáchanie zločinu
zneuţívania právomoci verejného činiteľa, pričom rozhodujúcimi dôkazmi pre takýto postup
vyšetrovateľa sa stali informácie získané utajene informačno-technickými prostriedkami
pred vydaním predmetného uznesenia, ktoré sú však podľa ţalobkyne veľmi spochybniteľné
pre ich neúplnosť, nejednoznačnosť a nekonkrétnosť. Ďalej uviedla, ţe po vznesení obvinenia
sa dostala podľa Trestného poriadku do procesnej pozície obvineného, ktorého právom okrem
iného je aj právo nevypovedať a je zákonnou povinnosťou policajta, prokurátora a súdu túto
skutočnosť akceptovať bez dôsledkov na objektívne zistenie skutkového stavu vzhľadom na
Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dokumentmi garantovanú zásadu
prezumpcie neviny. Zdôraznila, ţe poverené colné orgány podľa § 10 ods. 8 písm. f/
Trestného poriadku môţu vystupovať ako orgány činné v trestnom konaní. Preto dňa
15. januára 2009, keď ţalobkyňu v ústave na výkon väzby navštívil poverený zástupca
colného úradu, odmietla vyjadriť sa k informáciám týkajúcim sa predmetu konania.
Namietala, ţe je v rozpore so zákonom hodnotiť uvedenú skutočnosť v neprospech ţalobkyne
a pokladať ju za dôkaz jej viny pri rozhodovaní o skončení, či trvaní jej sluţobného pomeru
colníka. Uviedla, ţe rozhodnutia správnych orgánov prvého i druhého stupňa sú dôkazne
postavené na informáciách, ktoré vyplývajú z údajov získaných orgánmi činnými v trestnom
konaní, ktoré musia byť v rámci prípravného konania preverené a hodnotené tak, aby ich bolo
moţné pouţiť ako dôkaz podanej ţaloby. Avšak prípravné konanie do dnešného dňa nebolo
skončené. Preto povaţovala za predčasné zaujímať stanovisko k doteraz prezentovaným
informáciám a z tohto dôvodu pokladala aj rozhodnutia správnych orgánov za predčasné
a nerešpektujúce ústavnú zásadu prezumpcie neviny, zakotvenú v § 2 ods. 4 Trestného
poriadku. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.
konštatoval, ţe rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,
vychádza zo zistenia skutkového stavu, ktoré je na posúdenie veci nedostačujúce. Taktieţ
mala zato, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, keďţe zákonodarca v zákone č. 200/1998 Z.z. pri moţnosti uloţiť colníkovi
najprísnejšie sankcie medzi inými uvádza porušenie sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým
spôsobom alebo spáchanie trestného činu. Vyslovila názor, ţe porušenie sluţobnej povinnosti
obzvlášť hrubým spôsobom je pojem širší, ktorý zakladá široko koncipovanú zodpovednosť
colníka za spáchanie priestupku, o ktorom rozhoduje správny orgán. Pripustila, ţe spáchanie
trestného činu je tieţ porušením sluţobnej povinnosti obzvlášť hrubým spôsobom, avšak
namietala, ţe je to uţšie vyčlenená osobitná a závaţnejšia kategória porušení, o ktorých
nemôţe rozhodovať správny orgán, ale výlučne len orgány činné v trestnom konaní
a v prípade uznania viny výlučne len súd. Podľa ţalobkyne prioritu v týchto prípadoch má
trestné konanie a aţ na základe jeho výsledkov je moţné konať mimo neho v inom procesnom
konaní. Uvedené potvrdzuje aj § 214 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého prokurátor
alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania preukazujú, ţe nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom
alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.
V závere odvolania vyslovila názor, ţe vznesené námietky ţalobkyne explicitne potvrdzuje
ustanovenie § 42 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z.z., ktoré rozlišuje dobu dočasného pozbavenia
výkonu štátnej sluţby v prípade porušenia sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom
a odlišne v prípade trestného stíhania vedeného proti colníkovi, kedy ho moţno dočasne
pozbaviť výkonu štátnej sluţby bez časového obmedzenia aţ do právoplatného skončenia
trestného stíhania, čomu zodpovedá aj dôvod pre prepustenie colníka zo sluţobného pomeru
podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z.z., ak tento bol právoplatne odsúdený pre
trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený pre
úmyselný trestný čin.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
Krajského súdu v Košiciach potvrdil a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť trovy konania.
K odvolaniu ţalobkyne uviedol, ţe dňa 27. novembra 2008 bola na pobočke Colného úradu
Čierna nad Tisou zadrţaná príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky a vzatá
do väzby. Následne dňa 1. decembra 2008 bolo riaditeľovi Colného úradu Michalovce
doručené uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej
sluţby, Odbor inšpekčnej sluţby sp. zn. ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008, ktorým bolo proti
ţalobkyni vznesené konkrétne obvinenie zo zločinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa
a zločinu prijímania úplatku. Následne riaditeľ Colného úradu Michalovce listom
č. 50220/2008-5334 poţiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o sprístupnenie
dôkazných materiálov, na základe ktorých bolo proti ţalobkyni vznesené obvinenie.
Dňa 19. januára 2009 mu bolo umoţnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, pričom mu bol
prezentovaný zvukový a obrazový záznam z výkonu sluţby ţalobkyne, ktorý bol vyhotovený
na podklade príkazu sudcu Špeciálneho súdu v Pezinku. Z vyšetrovacieho spisu a zvukového
a obrazového záznamu zistil, ţe ţalobkyňa v dňoch 22. októbra 2008, 29. októbra 2008,
7. novembra 2008 a 19. novembra 2008 v rozpore s čl. 45 Nariadenia Rady EHS č. 918/83
z 28. marca 1983 ustanovujúceho systém spoločenstva pre oslobodenie od cla prepustila tovar
na územie Slovenskej republiky napriek jej vedomosti o tom, ţe tento tovar vykazuje známky
tovaru dováţaného z obchodných dôvodov, a ţe sa môţe jednať o falzifikáty rôznych značiek,
čím umoţnila, aby tento tovar unikol z colného dohľadu bez vymerania dovozných ciel.
Zároveň riaditeľ Colného úradu Michalovce z prvotnej evidencie, vedenej na stanovisku č. 1
na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou, kde majú byť
zaevidované všetky zistenia porušenia colných predpisov zistil, ţe v dňoch 22. októbra 2008,
29. októbra 2008, 7. novembra 2008 a 19. novembra 2008 v nej nie je zaevidovaný ţiadny
textilný tovar obchodného charakteru, zaistený pri colnej kontrole a mal ho moţnosť dňa
19. decembra 2008 vidieť na obrazovom zázname pri výkone sluţby ţalobkyne. Tým mal
jednoznačne preukázané, ţe ţalobkyňa pri výkone sluţby zvlášť hrubým spôsobom porušila
základné povinnosti colníka a sluţobnú prísahu, keďţe tovar zistený colnou kontrolou
nezapísala do prvotnej evidencie a cestujúcim aj s týmto tovarom umoţnila vstup na územie
Slovenskej republiky bez vymerania dovozných ciel. Na základe tejto skutočnosti riaditeľ
Colného úradu Michalovce následne rozhodol o prepustení ţalobkyne zo sluţobného pomeru.
Poukázal na § 227 zákona č. 200/1998 Z.z. a následne uviedol, ţe ţalovaný ako odvolací
orgán v záujme zistenia skutočného stavu veci písomne oznámil právnemu zástupcovi
ţalobkyne, ţe sa môţe dostaviť na Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky a oboznámiť
sa s kompletným spisovým materiálom a novými dôkazmi, vykonanými v rámci odvolacieho
konania s tým, ţe súčasne môţe doplniť do spisu aj nové skutočnosti, ktoré zistil. Právny
zástupca však oznámil, ţe zo subjektívnych dôvodov sa nemôţe dostaviť a navrhol vykonať
oboznámenie so spisovým materiálom na Colnom úrade Michalovce. Ţalovaný jeho ţiadosti
vyhovel a dňa 22. apríla 2009 vykonal splnomocnený člen poradnej komisie jeho
oboznámenie s kompletným spisovým materiálom (vrátane obrazového zvukového záznamu)
na Colnom úrade Michalovce. Avšak právny zástupca na podporu svojich tvrdení, ktoré
uviedol aj v odvolaní, nepredloţil ţiadne písomné námietky, návrhy ani dôkazy, napriek
skutočnosti, ţe bol k tomu vyzvaný. Vyjadril sa, ţe pokiaľ ţalobkyňa v celom konaní vyuţila
svoje právo nevypovedať, teda zostala napriek výzvam riaditeľa Colného úradu Michalovce
ako aj ţalovaného pasívna, jej námietku, ţe to riaditeľ Colného úradu Michalovce ako
aj ţalovaný zneuţili v jej neprospech, povaţoval jednoznačne za účelovú. Uviedol, ţe
v konaní vo veciach sluţobného pomeru ţalobkyne bolo nepochybne preukázané zvlášť hrubé
porušenie základných povinností colníka a sluţobnej prísahy, preto nebolo účelné ani
potrebné vyuţívať § 42 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. a dočasne pozbaviť ţalobkyňu výkonu
štátnej sluţby aţ do doby právoplatného skončenia trestného stíhania, ako sa domáha.
Predmetné ustanovenie zákona nadriadený môţe vyuţiť, ale aj nemusí a je na jeho uváţení,
kedy toto svoje právo vyuţije. Za zavádzajúcu povaţoval taktieţ námietku ţalobkyne,
ţe v konaní nebola aplikovaná jedna zo základných zásad trestného konania, a to zásada
prezumpcie neviny. Doplnil, ţe konanie o prepustení zo sluţobného pomeru a trestné konanie
sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustenie
zo sluţobného pomeru nemoţno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím
orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustení zo sluţobného pomeru stačí
preukázanie porušenia sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou,
ţe ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby,
v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku,
ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu. O prepustení colníka zo sluţobného pomeru
teda rozhoduje príslušný nadriadený a tento si podľa zákona vo veci robí vlastný úsudok
a v samostatnom personálnom konaní rozhoduje nezávisle na výsledku trestného konania.
Porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom teda
nemoţno podmieňovať spáchaním trestného činu, a na tom základe účinne sa domáhať
trestnoprávnej zásady prezumpcie neviny. V závere vyjadrenia zdôraznil, ţe trvá na tom,
ţe ţalobkyňa svojím konaním zvlášť hrubo porušila sluţobnú prísahu a základnú sluţobnú
povinnosť a jej ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej
sluţby, pretoţe sa nezdrţala konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť colnej správy v očiach
verejnosti, alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Vyslovil, ţe je nezlučiteľné so záujmami štátnej
sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrvala colníčka, ktorá nie je čestná a disciplino-
vaná, nedodrţiava povinnosti uloţené jej zákonom a neriadi sa právnymi predpismi
a rozkazmi nadriadených.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
29. septembra 2011 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo
právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods.1 O.s.p.).
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvorí aj administratívny spis
ţalovaného, odvolací súd zistil, ţe rozhodnutím zo dňa 8. januára 2009 č.: R-1/2009-5334
riaditeľ Colného úradu Michalovce prepustil podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998
Z.z. zo sluţobného pomeru colníka n. A. L. v stálej štátnej sluţbe, vo funkcii samostatný
colný referent Pobočky Colného úradu Čierna nad Tisou, sluţobného úradu Colný úrad
Michalovce, miesto výkonu štátnej sluţby Čierna nad Tisou z dôvodu, ţe zvlášť hrubým
spôsobom porušila základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/
zákona a to tým, ţe:
- v dňoch 22.10.2008, 29.10.2008, 7.11.2008 a 19.11.2008 na stanovisku č. l na hranici
medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou pri colnej kontrole batoţín
cestujúcich zistila, ţe títo dováţajú obuv a textilný tovar, ktorý nie je neobchodnej povahy,
ale vykazuje známky tovaru dováţaného z obchodných dôvodov a toto zistenie nezapísala
do prvotnej evidencie, ale cestujúcim aj s týmto tovarom umoţnila vstup na územie
Slovenskej republiky v rozpore s čl. 45 Nariadenia Rady EHS č. 918/83 z 28.3.1983
ustanovujúce systém spoločenstva pre oslobodenie od cla.
Skonštatoval, ţe uvedeným konaním ţalobkyňa porušila sluţobnú prísahu a sluţobnú
povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jej ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu
dôleţitých záujmov štátnej sluţby a uviedol, ţe sluţobný pomer končí dňom doručenia
rozhodnutia v zmysle ust. § 185 ods. 3 zákona po prerokovaní vo výbore ZV OO dňa
8. januára 2009 pri Colnom úrade Michalovce podľa § 215 ods. 2 písm. c/ zákona.
V dôsledku podaného odvolania ţalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie
ţalobkyne zamietol, rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce potvrdil,
a v odôvodnení rozhodnutia, sa nestotoţnil s námietkou ţalobkyne, ţe skutkový stav bol
zistený nezákonným spôsobom. V odvolacom konaní neboli zistené dôvody na zmenu alebo
zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretoţe rozhodnutie bolo vydané na základe objektívne
zisteného skutkového stavu veci.
Odvolací súd zdôrazňuje, ţe súdny proces treba chápať ako jednu zo záruk zákonnosti,
pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom a to v rozsahu
zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania.
Uvedená zásada vyplýva z čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, resp. článku 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ţalobkyňa v konaní namietala nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné
zistenie skutkového stavu. K úplným, dostatočným a výstiţným dôvodom uvedeným
v odôvodnení rozsudku krajského súdu, s ktorými sa najvyšší súd stotoţňuje len dodáva.
Podľa § 1 zákona č.200/1998 Z.z. o štátnej sluţbe colníkov, tento zákon upravuje
štátnu sluţbu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej
sluţby.
Prepustenie zo sluţobného pomeru upravujú ustanovenia §§183 aţ 185 citovaného
zákona.
Služobný úrad prepustí colníka zo služobného pomeru,
- ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom
a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby (§ 183 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona).
Podľa § 43 tohto zákona, služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení
služobných povinností, ktoré sú stanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami,
príkazmi a pokynmi nadriadených.
S týmto ustanovením § 43 je úzko spojené aj ustanovenie § 44 ods. 3 zákona, podľa
ktorého colník je povinný
a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi
a ďalším všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených ak bol s nimi riadne oboznámený,
b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe,
h/ dodržiavať služobnú disciplínu.
Ak sa colník stane dôvodne podozrivým, ţe porušil sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom alebo je podozrivý, ţe spáchal trestný čin a jeho ďalšie ponechanie vo výkone
v štátnej sluţbe by ohrozovalo dôleţitý záujem štátnej sluţby alebo priebeh vyšetrovania jeho
činu, môže byť rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbavený výkonu štátnej sluţby (§ 42
ods. 1 zákona).
Výkonu štátnej sluţby možno colníka dočasne pozbaviť len na čas na nevyhnutne
potrebný na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na dobu 6 mesiacov; túto dobu môţe
výnimočne predĺţiť minister, najviac však o ďalšie 3 mesiace. V prípade, ak je proti colníkovi
vedené trestné stíhanie, môže ho dočasne pozbaviť výkonu štátnej sluţby aţ do právoplatného
skončenia trestného stíhania. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej sluţby sa prerušuje na čas
výkonu väzby colníka (§ 42 ods. 2 zákona).
Z vyššie citovaných ustanovení § 42 ods. l, 2 zákona o štátnej sluţbe colníkov
nevyplýva povinnosť nadriadenému pri splnení zákonných podmienok rozhodnúť
o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, preto právny nárok na dočasné pozbavenie
výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania žalobkyňa nemá.
V súlade so závermi súdu prvého stupňa i odvolací súd mal z predloţeného spisového
materiálu za preukázané, ţe skutkový stav bol správnymi orgánmi náleţite zistený a správne
právne posúdený. Keďţe ţalobkyňa v odvolaní neuviedla také skutočnosti, ktoré by
spochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ani také právne
relevantné námietky, s ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol
dostatočne vyporiadal, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p., § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p., ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ ţalobkyňa v rámci odvolania namietala: ţe časový faktor v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia nezodpovedá skutočnosti, keď sa v ňom uvádza, ţe
„Zo zápisnice zo dňa 15. januára 2010 vyplýva stanovisko ţalobkyne, v ktorom uviedla,
ţe sa k predmetu veci nebude vyjadrovať. Rozhodnutie ţalovaného bolo doručené ţalobkyni
dňa 11. mája 2010. Včas podanou ţalobou zo dňa 3. júna 2009...“, odvolací súd konštatuje,
ţe táto jej námietka je opodstatnená. V tomto smere evidentne došlo k chybe v písaní, a preto
bude potrebné zo strany krajského súdu zachovať zákonný postup v zmysle ustanovenia § 164
O.s.p. a uvedený nedostatok formou opravného uznesenia odstrániť. Odvolací súd zároveň
na tomto mieste povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe uvedená zrejmá nesprávnosť
v odôvodnení prvostupňového rozsudku nemá vplyv na jeho vecnú správnosť.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení
s § 250k ods. l O.s.p. a náhradu trov ţalobkyni nepriznal, pretoţe v konaní nemala úspech.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská