Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/207/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci ţalobkyne: A. L., bytom K. X., S., zastúpenej JUDr. J. O.,

advokátom so sídlom K. X., K., proti ţalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky,

so sídlom Mierová 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.

10135/2009-1409 zo dňa 5. mája 2009, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach č.k. -36 zo dňa 6. mája 2010, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.

-36 zo dňa 6. mája 2010, p o t v r d z u j e .

Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 6. mája 2010 č.k. -36,

zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia

a postupu ţalovaného správneho orgánu zo dňa 5. mája 2009 č. 10135/2009-1409. Uvedeným

rozhodnutím ţalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa § 232 ods. 4 zákona

č. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol odvolanie

ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - riaditeľa Colného

úradu Michalovce zo dňa 8. januára 2009, č. R - 1/2009-5334, ktorým tento prepustil

ţalobkyňu podľa zo sluţobného pomeru

colníka, v ktorom pôsobila vo funkcii samostatného colného referenta pobočky Colného

úradu Čierna nad Tisou, sluţobného úradu Colný úrad Michalovce s miestom výkonu štátnej

sluţby Čierna nad Tisou, a to pre porušenie základných povinností colníka zvlášť hrubým

spôsobom podľa , , a

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe ţalobkyni právo na ich náhradu

nepriznal, odôvodňujúc uvedené neúspechom ţalobkyne v konaní (§ 250k ods. 1 Občianskeho

súdneho konania, ďalej len „“).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd sa po vyhodnotení

dôkazov vykonaných v správnom konaní stotoţnil so závermi prvostupňového, ako aj

ţalovaného správneho orgánu, ţe konanie, ktoré bolo ţalobkyni kladené za vinu bolo

dostatočným spôsobom preukázané. Takisto nespochybnil, ţe dôkazy, jednoznačne

potvrdzujúce, ţe predmetný skutok sa stal tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán

vo svojom rozhodnutí, boli zadováţené a vykonané v súlade s § 227 ods. 1 zákona

č. a vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle

cit. zákona. Preto s ohľadom na krajský súd nepovaţoval

námietky ţalobkyne za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia

ţalovaného. Súd prvého stupňa mal z listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v admini-

stratívnom spise ţalovaného za preukázané, ţe prvostupňový správny orgán ako sluţobný

úrad prepustil ţalobkyňu zo sluţobného pomeru na tom skutkovom základe, ţe v dňoch

22. októbra 2008, 29. októbra 2008, 7. novembra 2008 a 19. novembra 2008 na stanovisku

č. 1 na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou pri colnej

kontrole batoţín cestujúcich zistila, ţe títo dováţajú obuv a textilný tovar, ktorý nie je

neobchodnej povahy, ale vykazuje známky tovaru dováţaného z obchodných dôvodov a toto

zistenie nezapísala do prvotnej evidencie, ale cestujúcim aj s týmto tovarom umoţnila vstup

na územie Slovenskej republiky v rozpore s čl. 45 Nariadenia Rady EHS č. 918/83

z 28. marca 1983 ustanovujúcim systém spoločenstva pre oslobodenie od cla.

Vyslovil, ţe zo zápisnice napísanej dňa 15. decembra 2008 a z úradného záznamu

napísaného dňa 22. apríla 2009 a podpísaných ţalobkyňou jednoznačne vyplýva, ţe ţalobky-

ňa bola oboznámená s celým spisovým materiálom správneho orgánu prvého stupňa (vrátane

dôvodu prepustenia zo sluţobného pomeru) a zároveň poučená o moţnosti predloţiť svoje

pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy. Túto však nevyuţila a k veci sa ani nijakým

spôsobom nevyjadrila. V nadväznosti na tieto skutočnosti potom námietku ţalobkyne

spočívajúcu v tvrdení, ţe nemala moţnosť navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy,

vyhodnotil ako neopodstatnenú a účelovú. Zdôraznil, ţe ani v odvolaní proti rozhodnutiu

prvostupňového správneho orgánu ţalobkyňa nijakým spôsobom nevyvrátila závery tam

obsiahnuté, ale obmedzila sa len na ţiadosť, aby nebola aţ do ukončenia trestnej veci

prepustená zo sluţobného pomeru. Ţalobkyňa sa k skutkom kladeným jej za vinu, ktoré boli

dôvodom jej prepustenia zo sluţobného pomeru v celom správnom konaní nevyjadrovala, ani

ich nepopierala rovnako ako v súdnom preskúmavacom konaní. Uviedol, ţe zákon

č. je právna norma, ktorá komplexným spôsobom upravuje okrem iného

aj právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej sluţby. Dospel

k záveru, ţe ak príslušný sluţobný úrad má po vyhodnotení dôkazov, ktoré má k dispozícii

jednoznačne preukázané, ţe sa osoba vykonávajúca štátnu sluţbu colníka dopustila svojím

konaním porušenia sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom,

pričom jej ponechanie v sluţobnom pomere by v tomto prípade bolo na ujmu dôleţitých

záujmov štátnej sluţby, je povinný takúto osobu zo sluţobného pomeru prepustiť.

Z uvedeného vyvodil, ţe prepustenie colníka zo sluţobného pomeru nemoţno v ţiadnom

prípade podmieňovať závermi trestného stíhania (trestného konania). Ak však táto osoba

svojím konaním, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k prepusteniu zo sluţobného pomeru,

zároveň naplnila skutkovú podstatu konkrétneho trestného činu, zakladá to zároveň aj jej

trestnoprávnu zodpovednosť podľa . Vzhľadom na uvedené povaţoval

tvrdenie ţalobkyne - ţe rozhodnutie o tom, či sa skutok stal, a teda či ţalobkyňa porušila

sluţobnú prísahu, je v právomoci orgánov činných v trestnom konaní a správny orgán je

týmto rozhodnutím v zmysle viazaný - za nezmyselné

opierajúce sa navyše o neexistujúce zákonné ustanovenie.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -36 zo dňa 6. mája 2010

podala ţalobkyňa včas odvolanie, doplnené dňa 29. júna 2010 prostredníctvom právneho

zástupcu podaním označeným ako „Odôvodnenie odvolania“, ktorým ţalobkyňa navrhla,

aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, rozhodol o zrušení

rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 10135/2009-1409 zo dňa

5. mája 2009 a rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce č. -5334 zo dňa

8. januára 2009 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a c/

, nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň

zistenie skutkového stavu povaţovala za nedostačujúce na posúdenie veci. Súčasne ţiadala,

aby súd ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni trovy konania, vrátane trov právneho

zastúpenia.

Namietala, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu je zmätočné, keď

sa v rozhodnutí uvádza: „Zo zápisnice zo dňa 15. januára 2010 vyplýva stanovisko

ţalobkyne, v ktorom uviedla, ţe sa k predmetu veci nebude vyjadrovať. Rozhodnutie

ţalovaného bolo doručené ţalobkyni dňa 11. mája 2010. Včas podanou ţalobou zo dňa

3. júna 2009...“. Uviedla, ţe časový faktor v odôvodnení nezodpovedá skutočnosti,

čo povaţovala za odstrániteľný nedostatok. Za závaţnejší nedostatok povaţovala, ţe súd

sa nevysporiadal s tvrdeniami, ktoré uviedla vo svojej ţalobe a na ktorých v plnom rozsahu

trvá. Poukázala na skutočnosť, ţe dňa 25. novembra 2008 bolo vyšetrovateľom Sekcie

kontroly a inšpekčnej sluţby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky uznesením sp. zn.

ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 vznesené obvinenie proti ţalobkyni pre spáchanie zločinu

zneuţívania právomoci verejného činiteľa, pričom rozhodujúcimi dôkazmi pre takýto postup

vyšetrovateľa sa stali informácie získané utajene informačno-technickými prostriedkami

pred vydaním predmetného uznesenia, ktoré sú však podľa ţalobkyne veľmi spochybniteľné

pre ich neúplnosť, nejednoznačnosť a nekonkrétnosť. Ďalej uviedla, ţe po vznesení obvinenia

sa dostala podľa do procesnej pozície obvineného, ktorého právom okrem

iného je aj právo nevypovedať a je zákonnou povinnosťou policajta, prokurátora a súdu túto

skutočnosť akceptovať bez dôsledkov na objektívne zistenie skutkového stavu vzhľadom na

a medzinárodnými dokumentmi garantovanú zásadu

prezumpcie neviny. Zdôraznila, ţe poverené colné orgány podľa § 10 ods. 8 písm. f/

môţu vystupovať ako orgány činné v trestnom konaní. Preto dňa

15. januára 2009, keď ţalobkyňu v ústave na výkon väzby navštívil poverený zástupca

colného úradu, odmietla vyjadriť sa k informáciám týkajúcim sa predmetu konania.

Namietala, ţe je v rozpore so zákonom hodnotiť uvedenú skutočnosť v neprospech ţalobkyne

a pokladať ju za dôkaz jej viny pri rozhodovaní o skončení, či trvaní jej sluţobného pomeru

colníka. Uviedla, ţe rozhodnutia správnych orgánov prvého i druhého stupňa sú dôkazne

postavené na informáciách, ktoré vyplývajú z údajov získaných orgánmi činnými v trestnom

konaní, ktoré musia byť v rámci prípravného konania preverené a hodnotené tak, aby ich bolo

moţné pouţiť ako dôkaz podanej ţaloby. Avšak prípravné konanie do dnešného dňa nebolo

skončené. Preto povaţovala za predčasné zaujímať stanovisko k doteraz prezentovaným

informáciám a z tohto dôvodu pokladala aj rozhodnutia správnych orgánov za predčasné

a nerešpektujúce ústavnú zásadu prezumpcie neviny, zakotvenú v § 2 ods. 4 Trestného

poriadku. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd v zmysle

konštatoval, ţe rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,

vychádza zo zistenia skutkového stavu, ktoré je na posúdenie veci nedostačujúce. Taktieţ

mala zato, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, keďţe pri moţnosti uloţiť colníkovi

najprísnejšie sankcie medzi inými uvádza porušenie sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým

spôsobom alebo spáchanie trestného činu. Vyslovila názor, ţe porušenie sluţobnej povinnosti

obzvlášť hrubým spôsobom je pojem širší, ktorý zakladá široko koncipovanú zodpovednosť

colníka za spáchanie priestupku, o ktorom rozhoduje správny orgán. Pripustila, ţe spáchanie

trestného činu je tieţ porušením sluţobnej povinnosti obzvlášť hrubým spôsobom, avšak

namietala, ţe je to uţšie vyčlenená osobitná a závaţnejšia kategória porušení, o ktorých

nemôţe rozhodovať správny orgán, ale výlučne len orgány činné v trestnom konaní

a v prípade uznania viny výlučne len súd. Podľa ţalobkyne prioritu v týchto prípadoch má

trestné konanie a aţ na základe jeho výsledkov je moţné konať mimo neho v inom procesnom

konaní. Uvedené potvrdzuje aj , podľa ktorého prokurátor

alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného

vyšetrovania preukazujú, ţe nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom

alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.

V závere odvolania vyslovila názor, ţe vznesené námietky ţalobkyne explicitne potvrdzuje

ustanovenie , ktoré rozlišuje dobu dočasného pozbavenia

výkonu štátnej sluţby v prípade porušenia sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom

a odlišne v prípade trestného stíhania vedeného proti colníkovi, kedy ho moţno dočasne

pozbaviť výkonu štátnej sluţby bez časového obmedzenia aţ do právoplatného skončenia

trestného stíhania, čomu zodpovedá aj dôvod pre prepustenie colníka zo sluţobného pomeru

podľa , ak tento bol právoplatne odsúdený pre

trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený pre

úmyselný trestný čin.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok

Krajského súdu v Košiciach potvrdil a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť trovy konania.

K odvolaniu ţalobkyne uviedol, ţe dňa 27. novembra 2008 bola na pobočke Colného úradu

Čierna nad Tisou zadrţaná príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky a vzatá

do väzby. Následne dňa 1. decembra 2008 bolo riaditeľovi Colného úradu Michalovce

doručené uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej

sluţby, Odbor inšpekčnej sluţby sp. zn. ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008, ktorým bolo proti

ţalobkyni vznesené konkrétne obvinenie zo zločinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa

a zločinu prijímania úplatku. Následne riaditeľ Colného úradu Michalovce listom

č. 50220/2008-5334 poţiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o sprístupnenie

dôkazných materiálov, na základe ktorých bolo proti ţalobkyni vznesené obvinenie.

Dňa 19. januára 2009 mu bolo umoţnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, pričom mu bol

prezentovaný zvukový a obrazový záznam z výkonu sluţby ţalobkyne, ktorý bol vyhotovený

na podklade príkazu sudcu Špeciálneho súdu v Pezinku. Z vyšetrovacieho spisu a zvukového

a obrazového záznamu zistil, ţe ţalobkyňa v dňoch 22. októbra 2008, 29. októbra 2008,

7. novembra 2008 a 19. novembra 2008 v rozpore s čl. 45 Nariadenia Rady EHS č. 918/83

z 28. marca 1983 ustanovujúceho systém spoločenstva pre oslobodenie od cla prepustila tovar

na územie Slovenskej republiky napriek jej vedomosti o tom, ţe tento tovar vykazuje známky

tovaru dováţaného z obchodných dôvodov, a ţe sa môţe jednať o falzifikáty rôznych značiek,

čím umoţnila, aby tento tovar unikol z colného dohľadu bez vymerania dovozných ciel.

Zároveň riaditeľ Colného úradu Michalovce z prvotnej evidencie, vedenej na stanovisku č. 1

na hranici medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou, kde majú byť

zaevidované všetky zistenia porušenia colných predpisov zistil, ţe v dňoch 22. októbra 2008,

29. októbra 2008, 7. novembra 2008 a 19. novembra 2008 v nej nie je zaevidovaný ţiadny

textilný tovar obchodného charakteru, zaistený pri colnej kontrole a mal ho moţnosť dňa

19. decembra 2008 vidieť na obrazovom zázname pri výkone sluţby ţalobkyne. Tým mal

jednoznačne preukázané, ţe ţalobkyňa pri výkone sluţby zvlášť hrubým spôsobom porušila

základné povinnosti colníka a sluţobnú prísahu, keďţe tovar zistený colnou kontrolou

nezapísala do prvotnej evidencie a cestujúcim aj s týmto tovarom umoţnila vstup na územie

Slovenskej republiky bez vymerania dovozných ciel. Na základe tejto skutočnosti riaditeľ

Colného úradu Michalovce následne rozhodol o prepustení ţalobkyne zo sluţobného pomeru.

Poukázal na a následne uviedol, ţe ţalovaný ako odvolací

orgán v záujme zistenia skutočného stavu veci písomne oznámil právnemu zástupcovi

ţalobkyne, ţe sa môţe dostaviť na Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky a oboznámiť

sa s kompletným spisovým materiálom a novými dôkazmi, vykonanými v rámci odvolacieho

konania s tým, ţe súčasne môţe doplniť do spisu aj nové skutočnosti, ktoré zistil. Právny

zástupca však oznámil, ţe zo subjektívnych dôvodov sa nemôţe dostaviť a navrhol vykonať

oboznámenie so spisovým materiálom na Colnom úrade Michalovce. Ţalovaný jeho ţiadosti

vyhovel a dňa 22. apríla 2009 vykonal splnomocnený člen poradnej komisie jeho

oboznámenie s kompletným spisovým materiálom (vrátane obrazového zvukového záznamu)

na Colnom úrade Michalovce. Avšak právny zástupca na podporu svojich tvrdení, ktoré

uviedol aj v odvolaní, nepredloţil ţiadne písomné námietky, návrhy ani dôkazy, napriek

skutočnosti, ţe bol k tomu vyzvaný. Vyjadril sa, ţe pokiaľ ţalobkyňa v celom konaní vyuţila

svoje právo nevypovedať, teda zostala napriek výzvam riaditeľa Colného úradu Michalovce

ako aj ţalovaného pasívna, jej námietku, ţe to riaditeľ Colného úradu Michalovce ako

aj ţalovaný zneuţili v jej neprospech, povaţoval jednoznačne za účelovú. Uviedol, ţe

v konaní vo veciach sluţobného pomeru ţalobkyne bolo nepochybne preukázané zvlášť hrubé

porušenie základných povinností colníka a sluţobnej prísahy, preto nebolo účelné ani

potrebné vyuţívať a dočasne pozbaviť ţalobkyňu výkonu

štátnej sluţby aţ do doby právoplatného skončenia trestného stíhania, ako sa domáha.

Predmetné ustanovenie zákona nadriadený môţe vyuţiť, ale aj nemusí a je na jeho uváţení,

kedy toto svoje právo vyuţije. Za zavádzajúcu povaţoval taktieţ námietku ţalobkyne,

ţe v konaní nebola aplikovaná jedna zo základných zásad trestného konania, a to zásada

prezumpcie neviny. Doplnil, ţe konanie o prepustení zo sluţobného pomeru a trestné konanie

sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustenie

zo sluţobného pomeru nemoţno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím

orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustení zo sluţobného pomeru stačí

preukázanie porušenia sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou,

ţe ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby,

v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku,

ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu. O prepustení colníka zo sluţobného pomeru

teda rozhoduje príslušný nadriadený a tento si podľa zákona vo veci robí vlastný úsudok

a v samostatnom personálnom konaní rozhoduje nezávisle na výsledku trestného konania.

Porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom teda

nemoţno podmieňovať spáchaním trestného činu, a na tom základe účinne sa domáhať

trestnoprávnej zásady prezumpcie neviny. V závere vyjadrenia zdôraznil, ţe trvá na tom,

ţe ţalobkyňa svojím konaním zvlášť hrubo porušila sluţobnú prísahu a základnú sluţobnú

povinnosť a jej ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej

sluţby, pretoţe sa nezdrţala konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť colnej správy v očiach

verejnosti, alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Vyslovil, ţe je nezlučiteľné so záujmami štátnej

sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrvala colníčka, ktorá nie je čestná a disciplino-

vaná, nedodrţiava povinnosti uloţené jej zákonom a neriadi sa právnymi predpismi

a rozkazmi nadriadených.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

29. septembra 2011 ( a ).

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo

právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ods. l ).

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne ( ).

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvorí aj administratívny spis

ţalovaného, odvolací súd zistil, ţe rozhodnutím zo dňa 8. januára 2009 č.: -5334

riaditeľ Colného úradu Michalovce prepustil podľa

Z.z. zo sluţobného pomeru colníka n. A. L. v stálej štátnej sluţbe, vo funkcii samostatný

colný referent Pobočky Colného úradu Čierna nad Tisou, sluţobného úradu Colný úrad

Michalovce, miesto výkonu štátnej sluţby Čierna nad Tisou z dôvodu, ţe zvlášť hrubým

spôsobom porušila základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/

zákona a to tým, ţe:

- v dňoch 22.10.2008, 29.10.2008, 7.11.2008 a 19.11.2008 na stanovisku č. l na hranici

medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou pri colnej kontrole batoţín

cestujúcich zistila, ţe títo dováţajú obuv a textilný tovar, ktorý nie je neobchodnej povahy,

ale vykazuje známky tovaru dováţaného z obchodných dôvodov a toto zistenie nezapísala

do prvotnej evidencie, ale cestujúcim aj s týmto tovarom umoţnila vstup na územie

Slovenskej republiky v rozpore s čl. 45 Nariadenia Rady EHS č. 918/83 z 28.3.1983

ustanovujúce systém spoločenstva pre oslobodenie od cla.

Skonštatoval, ţe uvedeným konaním ţalobkyňa porušila sluţobnú prísahu a sluţobnú

povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jej ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu

dôleţitých záujmov štátnej sluţby a uviedol, ţe sluţobný pomer končí dňom doručenia

rozhodnutia v zmysle ust. § 185 ods. 3 zákona po prerokovaní vo výbore ZV OO dňa

8. januára 2009 pri Colnom úrade Michalovce podľa § 215 ods. 2 písm. c/ zákona.

V dôsledku podaného odvolania ţalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie

ţalobkyne zamietol, rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce potvrdil,

a v odôvodnení rozhodnutia, sa nestotoţnil s námietkou ţalobkyne, ţe skutkový stav bol

zistený nezákonným spôsobom. V odvolacom konaní neboli zistené dôvody na zmenu alebo

zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretoţe rozhodnutie bolo vydané na základe objektívne

zisteného skutkového stavu veci.

Odvolací súd zdôrazňuje, ţe súdny proces treba chápať ako jednu zo záruk zákonnosti,

pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom a to v rozsahu

zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania.

Uvedená zásada vyplýva z , resp. článku 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ţalobkyňa v konaní namietala nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné

zistenie skutkového stavu. K úplným, dostatočným a výstiţným dôvodom uvedeným

v odôvodnení rozsudku krajského súdu, s ktorými sa najvyšší súd stotoţňuje len dodáva.

Podľa o štátnej sluţbe colníkov, tento zákon upravuje

štátnu sluţbu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej

sluţby.

Prepustenie zo sluţobného pomeru upravujú ustanovenia §§183 aţ 185 citovaného

zákona.

Služobný úrad prepustí colníka zo služobného pomeru,

- ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov

štátnej služby (§ 183 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona).

Podľa § 43 tohto zákona, služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení

služobných povinností, ktoré sú stanovené , ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami,

príkazmi a pokynmi nadriadených.

S týmto ustanovením § 43 je úzko spojené aj ustanovenie § 44 ods. 3 zákona, podľa

ktorého colník je povinný

a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené , ústavnými zákonmi, zákonmi

a ďalším všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,

nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených ak bol s nimi riadne oboznámený,

b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,

g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť

vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe,

h/ dodržiavať služobnú disciplínu.

Ak sa colník stane dôvodne podozrivým, ţe porušil sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým

spôsobom alebo je podozrivý, ţe spáchal trestný čin a jeho ďalšie ponechanie vo výkone

v štátnej sluţbe by ohrozovalo dôleţitý záujem štátnej sluţby alebo priebeh vyšetrovania jeho

činu, môže byť rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbavený výkonu štátnej sluţby (§ 42

ods. 1 zákona).

Výkonu štátnej sluţby možno colníka dočasne pozbaviť len na čas na nevyhnutne

potrebný na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na dobu 6 mesiacov; túto dobu môţe

výnimočne predĺţiť minister, najviac však o ďalšie 3 mesiace. V prípade, ak je proti colníkovi

vedené trestné stíhanie, môže ho dočasne pozbaviť výkonu štátnej sluţby aţ do právoplatného

skončenia trestného stíhania. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej sluţby sa prerušuje na čas

výkonu väzby colníka (§ 42 ods. 2 zákona).

Z vyššie citovaných ustanovení § 42 ods. l, 2 zákona o štátnej sluţbe colníkov

nevyplýva povinnosť nadriadenému pri splnení zákonných podmienok rozhodnúť

o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, preto právny nárok na dočasné pozbavenie

výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania žalobkyňa nemá.

V súlade so závermi súdu prvého stupňa i odvolací súd mal z predloţeného spisového

materiálu za preukázané, ţe skutkový stav bol správnymi orgánmi náleţite zistený a správne

právne posúdený. Keďţe ţalobkyňa v odvolaní neuviedla také skutočnosti, ktoré by

spochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ani také právne

relevantné námietky, s ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol

dostatočne vyporiadal, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa

, , veta druhá , ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ ţalobkyňa v rámci odvolania namietala: ţe časový faktor v odôvodnení

prvostupňového rozhodnutia nezodpovedá skutočnosti, keď sa v ňom uvádza, ţe

„Zo zápisnice zo dňa 15. januára 2010 vyplýva stanovisko ţalobkyne, v ktorom uviedla,

ţe sa k predmetu veci nebude vyjadrovať. Rozhodnutie ţalovaného bolo doručené ţalobkyni

dňa 11. mája 2010. Včas podanou ţalobou zo dňa 3. júna 2009...“, odvolací súd konštatuje,

ţe táto jej námietka je opodstatnená. V tomto smere evidentne došlo k chybe v písaní, a preto

bude potrebné zo strany krajského súdu zachovať zákonný postup v zmysle ustanovenia § 164

a uvedený nedostatok formou opravného uznesenia odstrániť. Odvolací súd zároveň

na tomto mieste povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe uvedená zrejmá nesprávnosť

v odôvodnení prvostupňového rozsudku nemá vplyv na jeho vecnú správnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa ods. l v spojení

s ods. l a náhradu trov ţalobkyni nepriznal, pretoţe v konaní nemala úspech.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská