Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/41/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z. V., N. X., K., zastúpený

advokátkou JUDr. T. V., AK so sídlom B. X., K., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, 812 72, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV-64/PK-2009 zo dňa 24. júla 2009 o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. -57 zo dňa 17. augusta 2010 v spojení

s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -77, zo dňa 4. augusta

2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -57 zo dňa 17. augusta 2010 v spojení s opravným uznesením

č.k. -77 zo dňa 4. augusta 2011 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) podľa

a (ďalej len „OSP“) zrušil

rozhodnutie žalovaného Č.p.: SLV-64/PK-2009 zo dňa 24. júla 2009 na základe ktorého bol

potvrdený personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 142 zo dňa 9. apríla 2009, na základe

ktorého bol žalobca podľa o štátnej službe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „“)

prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak, že v konaní

úspešnému žalobcovi ich náhradu priznal.

2

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v súlade s § 250j ods. 2

písm. c/, d/ a e/ je potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného, nakoľko sa krajský súd

nestotožnil s právnym názorom žalovaného a ďalej uviedol, že rozhodnutie a postup

žalovaného v medziach žaloby vychádzalo zo zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore

s obsahom spisu a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, rozhodnutie

je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká

vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd

konštatoval, že z dokladov založených v spise, a to výpovede M. B., I. K., K. Z., O. H., O. Ž.

a T. Ž. nevyplýva, že by sa tohto protiprávneho konania zúčastnil žalobca, a že by bol

prítomný pri skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Tak isto nie je preukázané, že by bol

prítomný pri vypočúvaní uvedených svedkov, a že sa v tomto čase nachádzal priamo

v miestnosti, kde boli svedkovia vypočúvaní. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z uvedeného

záznamu a žalovaný nepreukázal a ani nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že mu bol prehratý

uvedený záznam. Krajský súd ďalej poznamenal, že v priebehu konania právny zástupca

žalobcu uviedol, že v trestnom konaní bol oboznámený so znaleckým posudkom týkajúcim sa

originality CD nosiča. Uvedený znalecký posudok vyvracia originalitu nahrávky.

Podľa krajského súdu žalovaný nepreukázal žalobcovi, že svojím protiprávnym

konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom za

súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere

by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Takto potom krajský súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal žalobcovi tvrdené

konania a to, že nútil uvedené osoby ku konaniu, ktoré je opísané v uvedených rozhodnutiach

a táto skutočnosť nevyplýva ani zo záznamov obsiahnutých na priloženom CD nosiči. Preto

krajský súd považoval za potrebné, aby žalovaný znovu prehodnotil vykonané dôkazy,

ktorými bolo kladené žalobcovi za vinu konanie v rozpore so

a o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len

) a nariadením ministra vnútra SR z 12. augusta 2008 č. 18.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie,

domáhajúc sa jeho zmeny v podobe, že Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu zamietne,

dôvodiac tým, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

3

Úvodom žalovaný uviedol, že v predmetnej veci sa v plnom rozsahu pridržiava

vyjadrenia k podanej žalobe žalobcom, ktoré bolo zaslané Krajskému súdu v Bratislave pod

Č.p.: SLV-131/PS-S-2009 zo dňa 1. októbra 2009. Ďalej uviedol, že práve zadováženými

dôkazmi, ktoré sú súčasťou predloženého spisového materiálu a s ktorými mal možnosť

sa oboznámiť aj žalobca, mu vytýkané protiprávne konanie je v dostatočnom rozsahu

preukázané, najmä však obrazovo-zvukovým záznamom, ktorý bol práve nasnímaný

niektorým z tam prítomných príslušníkov PZ. Taktiež žalovaný poukázal na to, že žalobca

v žiadnom zo svojich tvrdení a ani v podanej žalobe neuvádza, že sa v inkriminovanom čase

nenachádzal na mieste, kde dochádzalo k páchaniu protiprávneho konania. Nie je dôvod

neveriť výpovediam maloletých a mladistvých osôb, na ktorých došlo k spáchaniu

protiprávneho konania, pretože ich výpovede sú v súlade so zadováženým obrazovo-

zvukovým záznamom, s ktorým sa mohol oboznámiť aj žalobca, čo však nevyužil.

Zo zadováženého zvukovo-obrazového záznamu je podľa žalovaného jednoznačne

preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, ktoré zakladalo dôvod jeho

prepustenia podľa v čase, kedy dochádzalo

k ponižujúcemu zaobchádzaniu, žalobca bol na danom mieste, vnímal ho svojimi zmyslami,

nezabránil tomuto konaniu a neoznámil takéto konanie nadriadenému. Žalobca na podporu

svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil zistený skutočný stav

veci. Ďalej uviedol, že dňa 8. apríla 2009 sa žalobca mal možnosť oboznámiť

so zadováženým zvukovo-obrazovým záznamom, kedy mu bolo umožnené oboznámiť sa tiež

s návrhom na jeho prepustenie, vrátane dôkazov preukazujúcich jeho protiprávne konanie,

ako aj s celým podkladovým materiálom, ktorý sa vzťahoval na prejednávanú vec. Zároveň

bol poučený o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu, urobiť si z neho výpisky,

vyjadriť sa k návrhu na prepustenie a k dôkaznému materiálu. Navrhovať na podporu svojich

tvrdení dôkazy a tiež o možnosti predložiť v stanovenej lehote svoje písomné pripomienky,

námietky, návrhy a dôkazy. Uvedené skutočnosti žalovaný preukázal písomnosťou

evidovanou pod č.p.: KRP-211-21/PP-PMJ-2009 zo dňa 8. apríla 2009, preto si žalovaný

svoju zákonnú povinnosť, umožniť žalobcovi, aby sa oboznámil so zadováženými dôkazmi

v celom konaní vedenom v predmetnej veci splnil.

K obrazovo-zvukovému záznamu žalovaný uviedol, že tento bol nasnímaný niektorým

z tam prítomných policajtov práve počas ich protiprávneho konania, preto sa podľa názoru

žalovaného originálny obrazovo-zvukový záznam dokumentujúci protiprávne konanie

príslušníkov PZ nachádza, resp. nachádzal v záznamovom zariadení u príslušníka PZ,

prípadne príslušníkov PZ, ktorý ho vyhotovil, resp. vyhotovili. V konaní nebola ani

4

vyvrátená, prípadne spochybnená jeho autentickosť, prípadne aby obrazovo-zvukový záznam

bol akokoľvek upravovaný alebo dopĺňaný tak, aby jeho cieľom bolo zachytenie iba

protiprávneho konania príslušníkov PZ, ktoré by malo za následok ich prepustenie zo

služobného pomeru z dôvodu uvedeného v

Zo zadovážených dôkazov vyplýva, že žalobca sa ani nepokúsil ostatným policajtom zabrániť

v pokračovaní ich ponižujúceho zaobchádzania so šesticou tam predvedených mladistvých

a maloletých rómskych chlapcov, ani toto ich konanie neoznámil nadriadeným.

Na záver svojho odvolania žalovaný uviedol, že poskytol

vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným

príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina

pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje , resp. iné

právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane kladie zákon vyššie

podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie

nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné

dodržanie svojich ustanovení, prísnejších ako iné zákony (napr. ). Žalovaný

v čase rozhodovania o prepustení žalobcu v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou

úvahou posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu

a v súlade so zákonom aj rozhodol. Protiprávne konanie bolo žalobcovi v čase rozhodovania

o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ riadne a v súlade so zákonom

preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť aj žalobca,

čo však nevyužil.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie nesúhlasil s dôvodmi

uvedenými v odvolaní žalovaného a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho

vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť.

Uviedol, že tvrdenie žalovaného v odvolaní je v rozpore s vykonaným dokazovaním,

najmä so samotným záznamom videozáznamov, nachádzajúcich sa na CD nosiči. Podľa

úradného 3 záznamu, ktorý žalovaný vyhotovil, a ktorý je súčasťou spisového materiálu,

obrazovo-zvukový záznam z 21. marca 2009 zachytáva príslušníkov PZ a skupinu mladých

rómov, ktorí sa nachádzajú v bližšie nešpecifikovanej budove. Záznam z CD nosiča je

rozdelený do piatich sekvencií označených „C. X., X., X., X. a X.“. Žalovaný v úradnom

zázname z 21. marca 2009 konštatuje, že všetky časti videozáznamu sú nekvalitné, nezreteľné

zachytávajúce osoby, záznam je natoľko nekvalitný, že nebolo možné rozoznávať obraz ani

zvuk. Z toho dôvodu je žalobca toho názoru, že žalovaný nevzhliadol tieto videozáznamy,

5

pretože po vzhliadnutí by nemohol dospieť k záveru, že sa žalobca zúčastnil protiprávneho

konania. Žalovaný pritom nepochybuje o ich originalite a tvrdí, že ich autentickosť nebola

spochybnená.

Krajský súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom zadováženým v trestnom

konaní sp. zn. ČVS: SKIS-105/IS-3-V-2009, úlohou ktorého bolo zistiť prvotné vyhotovenie

video - záberov alebo SMS správ tykajúcich sa udalostí zo dňa 21. marca 2009 a zistiť dobu

vyhotovenia. Znalec uviedol v podanom znaleckom posudku, že jednotlivé súbory

videozáznamov „C.“ boli „vytvorené“, pravdepodobne prekopírované z nejakého nosiča,

alebo z nejakého mobilného telefónu v termínoch 22. marca 2009 a 27. marca 2009.

Predložený znalecký posudok vyvrátil tvrdenie žalovaného o originalite obrazovo-zvukového

záznamu. Za dôkaz nepovažuje za dôkaz svojho protiprávneho konania výpovede maloletých

a mladistvých M. B., I. K., K. Z., O. H., O. Ž. a T. Ž.. Žalobca sa nezúčastnil vypočúvania

týchto svedkov a z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aké skutočnosti, preukazujúce

žalobcovu vinu, uvedení svedkovia uvádzali a akým spôsobom odstránil rozpor medzi

svedeckou výpoveďou a medzi výpoveďou žalobcu. To, že sa žalobca nedopustil

protiprávneho konania ako je v personálnom rozkaze ministra vnútra SR uvedené, bolo

preukázané v rámci trestného konania vedeného pod č. ČVS:SKIS-105/IS-3-V-2009, kedy sa

žalobca zúčastnil rekognície, pričom poškodení, uvedení v personálnom rozkaze, v žalobcovi

nespoznali osobu, ktorá by im bola nejakým spôsobom ubližovala alebo dávala nejaké povely:

,,jeden vo mne spoznal policajta, ktorý si spisoval údaje, napriek tomu, že som sa s každým

jedným osobne rozprával.“ Pred vyšetrovateľom mu prokurátor oznámil, že on sa aktívne

nezúčastnil tohto protiprávneho konania a zmenil jeho účasť na nepriamu s tým, že konanie

ostatných policajtov neprekazil a neoznámil. Ani s týmto záverom žalobca nesúhlasí a mieni

sa ďalej brániť, pretože sa protiprávneho konania nedopustil. Tým sa preukázala žalobcova

obrana v správnom konaní, že sa nedopustil protiprávneho konania opísaného v personálnom

rozkaze. Preto je správny záver krajského súdu, že žalovaný zadováženými dôkazmi

nedostatočne zistil skutočný stav veci, pričom z nich nevyplýva, že by sa protiprávneho

konania zúčastnil žalobca. Počas celého konania od prepustenia zo služobného pomeru

žalobca tvrdil, že sa nedopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, nikdy nenútil

zadržané osoby vyzliekať sa a pod hrozbou násilia ich nútiť, aby sa bili. Na uvedenej obrane

žalobca zotrval.

Podľa žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutočný stav veci a svoje rozhodnutie

nedostatočne odôvodnil, keďže len konštatoval, že skutková podstata protiprávneho konania

bola zistená na základe výpovedí svedkov, obrazovo-zvukového záznamu a listinných

6

dôkazov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nezbavuje správny orgán povinnosti uviesť

v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, ktoré považoval za preukázané a dôvody, ako

k tomuto záveru dospel. Táto požiadavka je z dôvodu, aby sa zamedzilo ľubovôli orgánu

verejnej moci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací

( ), preskúmal napadnutý rozsudok vrátane opravného uznesenia ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1

v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a

ods. 2 ) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že rozsudok

vrátane opravného uznesenia je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté

(, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti ( ).

Najvyšší súd z a súdneho spisu zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol

rozklad žalobcu a súčasne potvrdil personálny rozkaz MV SR č. 139, zo dňa 9. apríla 2009,

ktorým bol žalobca podľa prepustený

zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu, že dňa 21. marca 2009

v rámci výkonu štátnej služby asi o 11:40 hod. na Južnej triede v Košiciach v budove

00 PZ Košice – Juh, potom čo bola obmedzená osobná sloboda M. B., I. K., K. Z., O. H., O.

Ž. a T. Ž. a ich predvedení do budovy spoločne s ďalšími príslušníkmi policajného zboru

7

(ďalej iba PZ) za využitia dvoch služobných psov na vodítku a bez náhubkov prinútili tieto

mladistvé a maloleté osoby, aby sa vyzliekli do naha, a aby sa navzájom udierali do rôznych

častí tela a v tomto konaní žalobca ostatným príslušníkom PZ nezabránil a ani toto neoznámil

nadriadeným, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť,

a zároveň nebol čestný a disciplinovaný.

Podľa policajt sa prepustí zo služobného

pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom

a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa sa služobný pomer končí aj prepustením.

Podľa rozhodnutie o prepustení musí byť

vyhotovené písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré

ho zakladajú, inak je neplatné.

Podľa , z. oprávnený orgán postupuje pred

vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je

povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu

Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny

prieskum rozhodnutí štátnych orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov

je základným prvkom systému ochrany ľudských práv.

8

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv

na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá

ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok vykonáva.

Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad

nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť

odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé na základe čoho súd dospel k svojmu

rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi

účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu

musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Rozsudok vynesený súdom musí obsahovať

odôvodnenie. Odôvodnenie rozsudku musí byť písomné a musí obsahovať odpovede súdu na

všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Rozsah tejto povinnosti

závisí od povahy rozsudku. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové

okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov. Akýkoľvek nedostatok alebo

neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov.

Z napadnutého rozsudku v znení opravného uznesenia, tak ako je uvedené vyššie,

nie je vôbec zrejmé, prečo krajský súd hoci zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2

písm. c/ a e/ v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie zrušuje podľa § 250j ods. 2

písm. c/, d/ a e/ . Preto možno konštatovať, že odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé

a vydané v súlade s ust.. .

Najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta,

t. j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a ktorý musí korešpondovať

s výrokom a musí umožniť každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako

rozhodol. Pri nedostatku právnej vety nie je možné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie

prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje relevantné

odôvodnenie.

Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd

rozhodol vo veci tak ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom

9

prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral,

potom by vážnym spôsobom zasiahol do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho

de facto obral o možnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch

zákonom. Preto krajský súd pochybil, keď rozhodnutie žalovaného zrušil bez toho, aby

dôvody jeho rozhodnutia boli súladné výrokom rozhodnutia.

Takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne, pretože aj nedostatočne

odôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdnu ochranu, ktorá je

garantovaná každému .

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom

v novom konaní krajský súd preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, vo veci

opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224

ods. 3 a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní podľa .

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská