Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
11a/381042.ff7a60.pdf
PDF · 121.37 KB
No categories available
1Cdo/126/2010
Najvyšší súd 1 Cdo 126/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky MUDr. M. K.,
bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. L. Š., advokátom v Č., proti odporcovi JUDr. D. K.,
bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. M. K., advokátom v B., o rozdelenie spoločnej
nehnuteľnosti a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C 68/2007,
o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. marca 2010 sp. zn. 6Co
104/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie odporcu o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I (súd prvého stupňa) uznesením z 26. januára 2010 č. k.
19C 68/2007-223 zrušil výrok svojho uznesenia zo 16. júla 2009 č. k. 19C 68/2007 – 48 (správne
č. k. 19C 68/2007 – 148), ktorým bol na vypracovanie znaleckého posudku poverený znalec
z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác
Ing. I. J., bývajúci v B., a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby Ing. V. U., bývajúceho
v B.. Uvedenému znalcovi uložil v lehote 30 dní od prevzatia spisu písomne v 3 vyhotoveniach
vypracovať a podať znalecký posudok na rozdelenie nehnuteľností v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov konania, nachádzajúcich sa na G. ulici X v Bratislave, zapísaných
v Katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky
2
Bratislavu na LV č. X, okres B., obec B., m. č. S., k. ú. S., a to: pozemku parc. č. X – zastavané
2
plochy a nádvoria o výmere X ma stavby – domu so súp. č. X postavenej na parcele č. X, na
byty a nebytové priestory medzi navrhovateľkou a odporcom v pomere 2/5 ku 3/5 a určiť aj
príslušné podiely na spoločných častiach, zariadeniach ako aj na zastavanom pozemku parc. č. X
2
– zastavané plochy a nádvoria o výmere X m. Ďalej uložil znalcovi povinnosť v tejto lehote
podať i vyúčtovanie odmeny a náhrady nákladov a účastníkom konania v zmysle § 127 ods. 3
O.s.p. spolupracovať so znalcom, poskytnúť mu všetky potrebné vysvetlenia a doklady
a ustanoviť sa na znalcom stanovené miesto.
Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 30. marca 2010 sp. zn.
6Co 104/2010 odvolanie odporcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa ako neprípustné odmietol
(§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolanie smeruje proti
uzneseniu o ustanovení znalca, teda uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania (§ 202 ods.
3 písm. a/ O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal odporca dovolanie. Navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal, že mu odvolací súd
svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), pretože nesprávne sa
domnieval, že uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania je uznesením, ktorým sa upravuje
vedenie konania, a jeho odvolanie ako neprípustné odmietol. Podľa názoru dovolateľa mal
odvolací súd jeho odvolanie prejednať meritórne a vysporiadať sa s argumentmi v ňom
prezentovanými.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či dovolanie odporcu smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
3
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je
dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu
súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo
o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo
tu nejde ani o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 O. s. p., proti ktorému je prípustné dovolanie, a
ani o potvrdzujúce uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórii potvrdzujúcich uznesení
vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (ide tu o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, neexistenciu návrhu na začatie konania,
hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady uvedené v § 237
písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a v konaní ani nevyšli najavo.
4
So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou
opodstatnenosti tvrdenia odporcu, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký
z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa
účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O odňatie možnosti konať pred
súdom ide i v prípade, keď odvolací súd odmietne ako neprípustné odvolanie účastníka konania
bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky na takéto rozhodnutie.
Podľa § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa
upravuje vedenie konania.
Podľa § 167 ods. 1 O.s.p. ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením.
Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o
odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách
konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.
Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, Občiansky súdny poriadok v žiadnom
zo svojich ustanovení nevymenúva, ani ich nevymedzuje žiadnymi znakmi. Súd preto musí
v každom konkrétnom prípade zvažovať, či ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania,
alebo nie. Za takéto rozhodnutia treba vo všeobecnosti považovať procesné uznesenia súdu, ktoré
nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, týkajú sa otázok, ktoré v záujme hospodárneho
vedenia konania vyžadujú rýchle riešenie bez toho, aby odopretie možnosti odvolania mohlo byť
na ujmu práv účastníkov konania alebo tretích osôb, pričom súd nimi nie je viazaný a môže ich
zmeniť bez toho, aby bolo treba podať odvolanie. Vychádzajúc z týchto kritérií súdna prax už
dávnejšie dovodila, že uznesením upravujúcim vedenie konania je i uznesenie o nariadení
znaleckého dokazovania, resp. ustanovení znalca [porovnaj Sborník stanovisek, závěrů, rozborů
a zhodnocení soudní praxe, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí Nejvyššího soudu
1964 –1969, SEVT, Praha 1980 (v skratke „Zborník III“), str. 329-330]. K rovnakému záveru
5
dospela i právna teória (pozri napr. Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občanský soudní řád II. Komentář.
1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, str. 1600; Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny
poriadok. Komentár, 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009, str. 603). Správne preto postupoval
odvolací súd, keď odvolanie odporcu bez toho, aby ho vecne preskúmaval, ako neprípustné
odmietol. Zároveň to znamená, že v tejto súvislosti ani nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti
dovolateľa pred súdom konať podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239
O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa
§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval a to
z dôvodu, že dovolaním napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi
účastníkmi končilo. Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách
doterajšieho konania, t.j. vrátane trov dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou v
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Milan D e á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta