Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/154/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Š. P., zastúpeného JUDr. J.

G., proti ţalovanej J. P., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenej

na Okresnom súde Trnava, pod sp.zn. , na dovolanie ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 18. januára 2011, sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava uznesením zo 14. apríla 2009, č.k. -27 (v poradí

prvým) s poukazom na ustanovenie v spojitosti s ustanovením

zastavil konanie o ţalobe, ktorou sa ţalobca domáhal určenia, ţe spoločný nájom bytu

č. X., nachádzajúci sa na X. poschodí na X. nevznikol a ţalovanej náhradu trov konania

nepriznal.

Krajský súd v Trnave uznesením z 29. októbra 2009, sp.zn. uznesenie

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, ţe

v preskúmavanej veci nebola splnená podmienka daná ustanovením

Poukázal na to, ţe v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava, sp.zn.

a v predmetnom konaní je síce daná totoţnosť účastníkov konania, absentuje však totoţnosť

predmetu veci.

Okresný súd Trnava rozsudkom z 8. marca 2010, č.k. -57 (v poradí

druhým) ţalobu zamietol a ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, ţe

ţalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania naliehavého právneho záujmu ( ), teda nepreukázal, ţe medzi ním a ţalovanou existuje aktuálny stav objektívnej

2

právnej neistoty, ktorý je ohrozením ţalobcovho právneho postavenia. Ďalej konštatoval, ţe uţ samotné nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na takto postavenej určovacej ţalobe bolo dostatočným dôvodom jej zamietnutia, avšak ţalobu zamietol aj z ďalšieho dôvodu, a to s odvolaním sa na ustanovenie Uviedol, ţe v rámci konania o zrušení spoločného nájmu bytu v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava, sp.zn. súd riešil otázku existenciu spoločného nájmu ako predbeţnú otázku, existencia spoločného nájmu

k predmetnému bytu bola preukázaná a o zrušení spoločného nájmu bolo rozhodnuté. O náhrade

trov konania rozhodol podľa ustanovenia

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 18. januára 2011, sp.zn. (v poradí

druhým) rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa vo veci v potrebnom rozsahu zistil skutkový

stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec aj správne

právne posúdil a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil. S poukazom na ustanovenie § 219

ods. 2 preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením tvrdiac, ţe mu ako účastníkovi konania bola

postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe súd prvého stupňa ţalobu zamietol

(aj) s poukazom na ustanovenie Spochybnil aj právny záver súdov niţších

stupňov o neexistencii naliehavého právneho záujmu s ohľadom na tú istú právnu skutočnosť

( ) a súčasne uviedol, ţe aj odvolací súd sa odchýlil od svojho

predchádzajúceho právneho záveru. Trval na tom, ţe určovacia ţaloba má opodstatnenie,

pretoţe ţaloba na plnenie nerieši a ani nemôţe riešiť celý obsah a dosah sporného právneho

vzťahu, resp. práva. Postup odvolacieho súdu, ţe sa v tomto smere nevysporiadal s jeho

právnou argumentáciou, povaţoval za odmietnutie spravodlivosti. Navrhol, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcu zamietnuť ako neopodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu

nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého

konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len

na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania ale

v dovolacom konaní neboli zistené.

Ţalobca existenciu procesných vád konania v zmysle aţ e/ a

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu bola odňatá moţnosť pred ním ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a ţalobcovi

neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je

dôvodná námietka dovolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu, ţe sa

nevysporiadal s jeho právnou argumentáciou o existencii naliehavého právneho záujmu, čím

došlo k „odmietnutiu spravodlivosti“.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2

( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom

odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie

prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti

uvedené v , je nepreskúmateľný.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

6

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen

Slovenskej republiky, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobu zamieta v prvom rade

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle (dôvodiac tým, ţe

spoločný nájom bytu bol zrušený a ţalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou bytu) a potom aj

pre skutočnosť, ţe prejednaniu veci bráni prekáţka právoplatne rozsúdenej veci § 159 ods. 3

O.s.p (argumentujúc závermi konania vedeného pred Okresným súdom Trnava, č.k.

-171 z 25. augusta 2005 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Trnave

zo 16. októbra 2006, sp.zn. o zrušení nájmu).

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotoţnil aj odvolací súd, je

zrejmý ich právny názor, ţe ţalobca v uvedenej veci nepreukázal existenciu naliehavého

právneho záujmu na určení, ţe nedošlo k vzniku spoločného nájmu bytu ( ).

Existenciu naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/

) skúma súd zo zákona v kaţdom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie

bez ďalšieho k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je nutné, aby tento naliehavý záujem

jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania

odvolacieho súdu (porovnaj , ). Z odôvodnenia rozsudkov

oboch súdov je zrejmé, ţe ţaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho

záujmu, a z toho záveru nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty

a zmyslu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

, a preto aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok s poukazom na ustanovenia spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného

v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobcu.

Dovolateľ namietal, ţe odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie, okrem zamietnutia

ţaloby pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu ( ) aj tým,

prejednaniu veci bráni prekáţka právoplatne rozsúdenej veci ( ).

Po obsahovej stránke tu ţalobca namieta, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne

prípustné dovolanie (viď ), nesprávne právne posúdenie veci nie je

ale procesnou vadou konania v zmysle Či uţ je teda názor súdov niţších

stupňov o neexistencii naliehavého právneho záujmu je správny alebo nesprávny, súdy

právnym posúdením nezaloţili procesnú vadu konania v zmysle

Z ustanovenia vyplýva povinnosť súdu v kaţdom štádiu konania skúmať,

či sú splnené podmienky konania. Touto činnosťou sa preskúmava oprávnenie ţalobcu obrátiť

sa na súd z hľadiska procesného práva. Medzi podmienky, ktoré súd skúma, patrí, okrem

iného, aj prekáţka rozhodnutej veci (res judicata). Uvedená prekáţka (vyslovená v ustanovení

), vylučuje moţnosť znovu prejednať vec, ktorá uţ bola súdom právoplatne

rozhodnutá, a preto súd konanie zastaví. V prípade zistenej prípustnosti ţaloby súd skúma,

podmienky ţalovateľnosti a dôvodnosti ţaloby, t.j. či uplatnený nárok je v súlade s hmotným

právom (podriaďovaním skutkového stavu pod príslušné ustanovenia hmotného práva). Ak

zistí, ţe nárok je dôvodný, ţalobe vyhovie, a, naopak, ak nie, ţalobu zamietne.

Predmetné konanie bolo právoplatne ukončené meritórnym rozhodnutím vo veci samej

tak, ţe súd ţalobu zamietol pre nedostatok naliehavého záujmu s poukazom na ustanovenie

Okrem toho konštatoval, ţe ďalší dôvod zamietnutia ţaloby s poukazom

na ustanovenie je skutočnosť, ţe rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k.

-171 z 25. augusta 2005 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Trnave

zo 16. októbra 2006, sp.zn. (v konaní o zrušenie nájmu) súd vyriešil otázku

existencie spoločného nájmu ako otázku predbeţnú. Konanie teda nebolo zastavené z dôvodu,

ţe v rovnakej veci uţ bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k.

-171 z 25. augusta 2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave

zo 16. októbra 2006, sp.zn. , ale ţaloba bola zamietnutá pre neexistenciu

naliehavého právneho záujmu s poukazom na závery tohto konania o predbeţnej otázke.

Skutočnosť, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na iné konanie,

z ktorého vychádzal pri svojom odôvodnení, je vecou právneho posúdenia a nie otázkou

procesnej prípustnosti. Hodnotenie predbeţných otázok v občianskom súdom konaní nie je

totiţ záväzné pre iné konanie ako pre to, v ktorom bolo hodnotenie vykonané.

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal

ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh

na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. októbra 2011

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

9

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová

5