Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
135/360625.e02e8e.pdf
PDF · 104.4 KB
No categories available
5Cdo/156/2011
Najvyšší súd 5 Cdo 156/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. K., proti žalovanému
JUDr. I. O., o zaplatenie 929,43€ s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Bratislava V, pod sp.zn. 15 C 21/2000, o dovolaní žalovaného proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2011, sp. zn. 4 Co 446/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V uznesením z 26. januára 2000, č.k. 15 C 21/2000-13 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť v zmysle § 2 ods. 1 a § 5 ods. 1 zákona č. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súdny poplatok vo výške 1 120,- Sk za odpor zo 4. januára 2000, podaný proti platobnému rozkazu z 8. decembra 1999, č.k. 28 Ro/5037/99-4, vydanému vo veci, v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. marca 2011, sp.zn. 4 Co 446/2010 uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil. Poukázal na ustanovenie § l zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení platnom k 26. januáru 2000
a položku 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, keď mal za to, že podľa poznámky k položke 1
bod 7, sa za odpor podaný proti platobnému rozkazu platí 4% z ceny predmetu sporu alebo
hodnoty predmetu sporu, najmenej 200,- Sk. Konštatoval neodôvodnenosť odvolania
žalovaného a správnosť postupu súdu prvého stupňa pri vyčíslení výšky súdneho poplatku.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Rozhodnutie
odvolacieho súdu označil za nezákonné s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 3 a § 13 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Uviedol, že po právoplatnom skončení sporu v roku
2009 tento zanikol, a preto potom sudcovia už nemôžu vo veciach s ním súvisiacich
rozhodovať, tobôž nie takí, ktorí v priebehu sporu za Krajský súd v Bratislave nepôsobili, či
nerozhodovali akýmkoľvek spôsobom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), s právnickým vzdelaním
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky. Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len naskúmanie
prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Základné konanie, ako súčasť civilného procesu, sa uskutočňuje na dvoch stupňoch:
1/ v prvom, na miestne a vecne príslušnom okresnom alebo krajskom súde, na ktorom sa
konanie aj poväčšine skončí meritórnym rozhodnutím, 2/ na druhom stupni, na funkčne
príslušnom krajskom alebo najvyššom súde, na ktorom sa realizuje opravné konanie, ak bol
podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. S podaním odvolania je
spojený odkladný (suspenzívny) účinok spočívajúci v tom, že podaním odvolania sa odkladá
právoplatnosť napadnutého rozhodnutia a ak sa na právoplatnosť rozhodnutia viaže aj jeho
vykonateľnosť, tak má za následok súčasne aj odklad vykonateľnosti rozhodnutia (§ 160
a 161 O.s.p. v spojení s § 206 ods. 1 O.s.p.) Okrem odkladného účinku má podanie odvolania
aj devolutívny účinok, ktorý spočíva v tom, že po podaní odvolania je oprávnený ďalej konať
a rozhodnúť iba odvolací súd, okrem prípadov, kedy zákon pripúšťa vybavenie odvolania
autoremedúrou (§ 210a O.s.p.). O každom podanom odvolaní musí byť rozhodnuté.
V prejednávanej veci uznesením súdu prvého stupňa z 26. januára 2006, č.k.
15 C 21/2000-13 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť v zmysle § 2 ods. 1 a § 5 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súdny poplatok vo výške 1 120,- Sk za odpor zo 4. januára 2000. Voči predmetnému dovolaniu podal žalovaný
včas odvolanie (č.l. 17), o ktorom rozhodoval Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. marca
2011, sp.zn. 4 Co 446/2010. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p.
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Skutočnosť, že konanie vo veci samej bolo ukončené meritórnym rozhodnutím (rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 15 C 21/2000-19 z 8. novembra 2005 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave
zo 16. marca 2009, sp.zn. 12 Co 21/2009) už predtým, ako odvolací súd rozhodol o odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zaplatení súdneho poplatku, nič nemení na povinnosti odvolacieho súdu o odvolaní v zmysle vyššie uvedených zásad rozhodnúť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, bol na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 10 ods. 1 O.s.p. aj funkčne príslušný. Z uvedeného dôvodu neobstojí námietka dovolateľa, že po právoplatnom ukončení sporu tento spor „zanikol“, a preto vo veciach jeho sa týkajúcich už sudcovia (ani sudcovia krajského súdu) nemôžu rozhodovať.
Z podaného dovolania ďalej vyplýva, že žalovaný v dovolaní namieta, že napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovaného boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), žalovaným vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal
žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh
na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. októbra 2011
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová