Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžp/1/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci ţalobcov: 1/ I. R., B., 2/ J. D., B., 3/ L. M., B., 4/ D. B., B., 5/ Ing. I. B., B., 6/ Ing. P. R., B., 7/ Ing. J. K., B., 8/ I. M., B., 9/ Ing. J. L., B., 10/ V. L., B., 11/ S. N., B., všetci právne zastúpení JUDr. P. Š., B., proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, právne zastúpený advokátskou kanceláriou U. & P. s.r.o., B. B., za účasti ďalšieho účastníka: Slovenská správa ciest – Investičná výstavba a správa ciest, Skuteckého 32, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KSUBB-2010-301/363-1:OŠSS,My zo dňa 23. februára 2010, konajúc o odvolaní ţalobcov 1/ - 11/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -49 zo dňa 27. októbra 2010, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -49 zo dňa 27. októbra 2010 p o t v r d z u j e.

Ţalobcom 1/ - 11/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobcov

1/ - 11/, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. -1:OŠSS,My zo dňa 23.02.2010, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta Brezno, ako príslušného stavebného úradu, a to rozhodnutie o umiestnení stavby č. -02 zo dňa 30.11.2009, ktorým umiestnil stavbu v katastrálnom území (ďalej len „k.ú“) B. pre navrhovateľa Slovenská správa ciest – Investičná výstavba a správa ciest, Skuteckého 32, Banská Bystrica.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe v danom prípade ide

o verejnoprospešnú líniovú stavbu podľa Územného plánu Mesta Brezno, pre túto stavbu moţno pozemky podľa ustanovenia o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyvlastniť. Ustanovenie umoţňuje vyvlastniť len vo verejnom záujme pre verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Rozsah – nevyhnutná miera vyvlastnenia nie je v predmetnom rozhodnutí o umiestnení stavby riešená. Moţnosť vydať územné rozhodnutie o umiestnení stavby ak navrhovateľ nie je vlastníkom pozemku, je daná len v prípade, ak sú splnené na navrhovaný účel predpoklady pre vyvlastnenie. Preto sa prvostupňový súd stotoţnil so stanoviskom ţalovaného, ţe napadnuté rozhodnutie nerieši v podrobnostiach okolnosti vyvlastňovania, keďţe nejde o vyvlastňovacie konanie. Aţ vo vyvlastňovacom konaní sú posudzované konkrétne podmienky vyvlastnenia, nevyhnutný rozsah vyvlastnenia ( ). Pri rozhodovaní o umiestnení stavby je významné zaoberať sa len otázkou, či v danom prípade na navrhovaný účel moţno pozemok vyvlastniť. Ak z ustanovenia , vyplýva moţnosť vyvlastnenia, potom je daný zákonný predpoklad pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby pre navrhovateľa, ktorý nie je vlastníkom pozemku.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podali včas odvolanie ţalobcovia 1/ - 11/

prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil a ţalobe vyhovel.

Právny zástupca ţalobcov 1/ - 11/ uviedol, ţe pokiaľ uţ skôr poukázali na rozpor

s územným plánom Mesta Brezno a prvostupňový súd im vytýkal, ţe túto skutočnosť nepreukázali, oni v zmysle ustanovení (ďalej len „“) predmetný dôkaz označili, ale súd ho nevykonal. Ţalobcovia 1/ - 11/ nemohli predmetný dôkaz predloţiť, lebo ho nemajú k dispozícii. Doplnok č. X Územného plánu mesta bol schválený dňa 15.12.2009, teda aţ následne po územnom rozhodnutí prvostupňového stavebného úradu Mesta Brezno č. -02 zo dňa 30.11.2009. Tieto skutočnosti vyplývajú z dôkazov a vyjadrení účastníkov. Ďalšou námietkou ţalobcov 1/ - 11/ bolo, ţe pokiaľ by malo byť zachované ochranné pásmo 50 m (pri ceste I. triedy je 50 m od osi priľahlého jazdného pásu – podľa tvrdenia v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov) potom by nutne muselo dôjsť aj k asanácii iných objektov v blízkosti stavby (napr. budova polície a ďalšie okolité obvody bývalej M. B., ktoré sú taktieţ v rovnakej vzdialenosti ako garáţe ţalobcov. Prvostupňový súd to v odôvodnení nijako nevyhodnotil. Napriek tomu,

ţe rozhodnutím o umiestnení stavby nedochádza ešte k vyvlastneniu stavieb – garáţí, ţalobcovia 1/ - 11/ sú toho názoru, ţe garáţe sú uţ týmto rozhodnutím určené na asanáciu, pričom s ostatnými objektmi sa o asanácii v budúcnosti neuvaţuje, hoci sú rovnako v blízkosti stavby.

III.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. -49 zo dňa 27.10.2010 potvrdiť.

V dôvodoch uviedol, ţe pokiaľ ţalobcovia 1/ - 11/ poukazujú na nutnosť asanácii

v blízkosti stavby vo vzťahu k tomu, ţe v rámci stavby „I/66 Brezno – obchvat, I. etapa“. stavebný objekt SO 011 – výstavba obchvatu vyvoláva potrebu odstránenia 14 objektov vrátane objektov garáţí pod novým mostným objektom, ţalovaný sa zaoberal len ţalobou ţalobcov a nie aj ďalších vlastníkov, ktorí správne rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nenapadli. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke preto ţalovaný povaţuje odvolanie za nedôvodné. Nie všetky stavby v blízkosti navrhovanej stavby bude potrebné asanovať, avšak s ohľadom na ustanovenie moţno pozemky pre danú stavbu vyvlastniť. Ide o zákonnú moţnosť, ale nie povinnosť. Aţ ďalšia fáza konania, ktorá nasleduje po územnom konaní, t.j. stavebné konanie, určí konkrétne podmienky vyvlastnenia, naliehavý záujem a pod. Podľa podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón a stavba „I/66 Brezno – obchvat, I. etapa“ – líniová stavba je stavbou verejnoprospešnou, určenou územným plánom v jeho záväznej časti. Napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré by pojednávalo o vyvlastnení, jeho rozsahu, náhrade, a to ani voči ţalobcom a ani voči ďalším osobám (napr. vo vzťahu k ţalobcami uvádzaným tretím osobám ako vlastníkom ďalších objektov). S ohľadom na platnú územnoplánovaciu dokumentáciu, obsah napadnutého rozhodnutia ţalovaného, nepovaţuje podané odvolanie za dôvodné. Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal námietkami ţalobcov, oboznámil sa s rozsiahlym dôkazným materiálom a vykonal všetky dôkazy získané v súlade s právnym poriadkom a vec posúdil po právnej stránke správne.

Ďalší účastník konania, Slovenská správa ciest – investičná výstavba a správa ciest,

v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -49 zo dňa 27.10.2010 potvrdiť.

K námietke ţalobcov 1/ - 11/, ţe ostatné objekty v blízkosti stavby na rozdiel od garáţí

ţalobcov neboli navrhnuté na asanáciu uviedol, ţe garáţe ţalobcov 1/ - 11/, ako aj iné objekty situované v blízkosti plánovanej cesty I. triedy (vo vzdialenosti do 50 m od osi vozovky) sa nachádzajú v ochrannom pásme cesty, pričom reţim ochranného pásma, výkon činnosti, práva a povinnosti vlastníkov objektov a nehnuteľností v ochrannom pásme upravuje aţ 5 o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na rozdiel od ostatných objektov nachádzajúcich sa v blízkosti (t.j. v ochrannom pásme) plánovanej cesty, objekt garáţí vo vlastníctve ţalobcov 1/ - 11/ sa nenachádza len v ochrannom pásme pripravovanej cesty I. triedy, ale aj na cestných pozemkoch, ktoré sú súčasťou cesty I. triedy v súlade s v spojení s , vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách . Vzhľadom k tomu, ţe objekt garáţí vo vlastníctve ţalobcov 1/ - 11/ sa nachádza priamo v priemete mostného objektu na cestných pozemkoch, ktoré sú súčasťou plánovanej cesty, je asanácia tohto objektu garáţí nevyhnutná nielen z pohľadu zabezpečenia opráv, údrţby, neobmedzeného prístupu k všetkým častiam

mostného objektu a to aj pomocou technických zariadení a mechanizmov a zabezpečenia bezpečnosti premávky na cestnej komunikácií, ale aj z pohľadu zabezpečenia ochrany ţivota, zdravia a majetku osôb nachádzajúcich sa v bezprostrednej blízkosti stavby (teda aj pod mostným objektom). Na záver uviedol, ţe v súlade s súčasti ciest sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu ciest a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich. Z uvedeného dôvodu cestné pozemky ako súčasti ciest nie je moţné vyuţívať spôsobom, ktorý obmedzuje alebo znemoţňuje plnenie tohto účelu.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ), preskúmal

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (, ).

Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, ţe stavebný úrad –

Mesto Brezno vydal dňa 30.11.2009 územné rozhodnutie č. -02, na základe návrhu na vydanie územného rozhodnutia ďalšieho účastníka konania, ktorým bola umiestnená stavba „I/66 Brezno – obchvat, I. etapa“. Po oznámení začatia územného konania jednotlivým dotknutým orgánom, známym účastníkom konania, jednak listom a jednak oznámením na úradnej tabuli Mesta Brezno a jeho webovej stránke, nariadil na prejednanie návrhu ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 24.11.2009 o 9:00 hod. V konaní boli vznesené námietky a pripomienky účastníkov konania, okrem iných aj voči asanácii garáţí. Námietky týkajúce sa nesúhlasu s asanáciou garáţí pod mostným objektom SO 204 prvostupňový správny orgán neuznal z dôvodu, ţe cestný pozemok pod mostným objektom tvorí priemet šírky konštrukcie vozovky na rastlý terén. Mimo zastavaného územia v zmysle sú definované cestné ochranné pásma, čo pri ceste I. triedy je 50 m od osi priľahlého jazdného pásu. Správca cesty musí vykonávať pravidelné prehliadky mostných objektov, ktoré predstavujú kontrolnú činnosť o stavebno-technickom stave mosta, a preto musí byť zabezpečený vstup na pozemok aj pod mostom. Ţalovaný uvedené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

Podľa umiestňovať stavby, meniť vyuţitie územia

a chrániť dôleţité záujmy v území moţno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie o umiestnenie stavby.

Podľa podkladom pre vydanie územného rozhodnutia

sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

Podľa v územnom konaní o umiestnení stavby,

o vyuţívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania

aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Podľa ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné

právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o vyuţití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.

Podľa v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie

na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môţe vyhradiť predloţenie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje

stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa pozemky, stavby a práva k nim, potrebné

na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).

Podľa a vyvlastniť moţno len vo verejnom

záujme pre

a) verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, f) výstavbu a správu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov.

Podľa verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené

v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa povaţujú stavby určené na verejnoprospešné sluţby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu ţivotného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.

Podľa vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi

a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyţaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.

Podľa na ochranu diaľníc, ciest a miestnych komunikácií

a premávky na nich mimo územia zastaveného alebo určeného na súvislé zastavanie slúţia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu

50 aţ 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách niţších tried a miestnych komunikáciách 15 aţ 25 metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre novobudované alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie dospel k záveru, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotoţňuje v celom rozsahu.

Z ustanovenia vyplýva, ţe účastníci konania sú tí, ktorých

vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 06.03.2002

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavnú sťaţnosť v časti o porušení základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného ţivota upraveného v a v Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na priaznivé ţivotné prostredie upraveného v rozhodnutím o umiestnení stavby. Uznesenie odôvodnil tým, ţe rozhodnutím o umiestnení stavby nemôţe reálne dôjsť k porušeniu práva na priaznivé ţivotné prostredie, pretoţe z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, ţe ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia – osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom ustanovených prípadoch). Taktieţ uviedol, ţe rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného ţivota, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môţe, ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby.

Vychádzajúc z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňuje s názorom ţalovaného a prvostupňového súdu v tom, ţe rozhodnutím o umiestnení stavby nedochádza k vyvlastneniu a predmetným rozhodnutím sa tak nezasahuje do subjektívnych práv vlastníkov garáţí. Rozhodnutím môţe byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môţe byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,

umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia ( ). Na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je moţné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je moţné aţ na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je právnym základom pre stavebné povolenie. V danom prípade sa musí ešte uskutočniť vyvlastňovacie konanie. Vyvlastniť moţno len vtedy, ak sa cieľ vyvlastnenia nedá dosiahnuť inak. Vyvlastnenie sa môţe uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu a musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania. Samotným rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým je stavba iba právne umiestňovaná na stavebnom pozemku, nemôţu byť ţalobcovia 1/ - 11/ priamo dotknutí na svojich právach. Námietky žalobcov 1/ - 11/ smerovali k faktickému stavu, ktorý môže nastať až na základe vyvlastňovacieho konania a stavebného povolenia.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa 250k ods. 1

v spojení s a veta prvá tak, ţe ţalobcom 1/-11/, ktorí nemali úspech v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Ţalovaný mal v odvolacom konaní úspech a súčasne bol zastúpený advokátom. Ustanovenie neupravuje nárok ţalovaného správneho orgánu na náhradu trov. Súd vychádza z toho, ţe procesná obrana zákonnosti napadnutého rozhodnutia je súčasťou plnenia úloh správneho orgánu v rámci jeho vecnej kompetencie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 03. októbra 2011

JUDr. Ivan R U M A N A, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková