Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/20/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Emila

Bdţocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí konanom 4. októbra 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného

R. H., pre pokračovací zločin krádeţe spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4

písm. b/ Tr. zák. a iné o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 20. októbra 2009, sp. zn. , podľa

, a z dôvodu podľa ,

takto

rozhodol:

I. Uznesením Krajského súdu v Nitre z 20. októbra 2009, sp. zn. ,

a konaním, ktoré mu predchádzalo

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení ( účinný od 1. januára 2006),

ods. 1, a , Tr. zák. ( účinný

od 1. januára 2006) v neprospech obvineného R. H..

Napadnuté uznesenie krajského súdu s a z r u š u j e.

2

Z r u š u j e s a aj rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 2. júla 2009, sp. zn.

.

Z r u š u j ú s a aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu Nové Zámky p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu

prerokoval a rozhodol.

II. Podľa obvineného R. H., nar. X.X., trvale bytom H., t. č.

vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu v Ţeliezovciach n e b e r i e

d o v ä z b y a p r e p ú š ť a h o z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 2. júla 2009, sp. zn. , bol

obvinený R. H. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu krádeţe spolupáchateľstvom

podľa § 20,§ 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., z pokračovacieho prečinu porušovania

domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20, § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

a pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20, § 245

ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe

1/ dňa 28. apríla 2006 v presne nezistenom čase od 7.00 hod. do 11.00 hod. v obci S.

č. X., okres N. Z., po predchádzajúcej dohode s obţalovaným M. H. potom, čo zistil, ţe

v rodinnom dome č. X. sa nenachádza ţiadna osoba, obţalovaný R. H. stráţil na ulici

a obţalovaný M. H. na rodinnom dome nezisteným spôsobom a predmetom vypáčil dvere

vedúce do suterénu domu a z priestorov domu odcudzili jeden náramok zo ţltého kovu

o dĺţke 20 cm, prepletaného v tvare písmena S, náramok zo ţltého kovu o dĺţke 20 cm,

v tvare do seba zapadajúcich kosoštvorcov, pečatný pánsky prsteň s vygravírovanými

písmenami IB, dva kusy slzy s hornou časťou gravírovanou, dámsky prsteň zo ţltého kovu

s očkom zelenej farby s kombináciou červeného kovu, dámsky prsteň zo ţltého kovu v tvare

mašličky, dámsky prsteň zo ţltého kovu s kameňom ruţovej farby, dámsky prsteň zo ţltého

kovu v tvare prekríţených listov vo farbe bledšej a tmavšej, dámsky prsteň zo ţltého kovu

s úzkym tvarom, čím bola poškodenému I. B., trvale bytom S. spôsobená škoda vo výške

3

25.890,- Sk (859,39 Eur) na odcudzených predmetoch a poškodením zariadenia škoda vo

výške 8.400,- Sk (278,83 Eur),

2/ dňa 3. mája 2006 asi o 13.30 hod. v obci U., po predchádzajúcej dohode po tom, čo

si s M. H. vytipovali dom, obţalovaný R. H. zostal stráţiť na ulici, obvinený M. H. preliezol

oplotenie, vnikol na pozemok, odistil kovovú výstuţ vchodovej bránky, túto pootvoril

a prešiel do zadnej časti domu, kde nezisteným spôsobom a predmetom poškodil dvojitú

sklenenú výplň plastového okna na kuchyni po pravej strane od vchodových dverí, okno

otvoril, vošiel dovnútra , prehľadal miestnosti, porozhadzoval zariadenie a veci a z priestorov

kuchyne z peňaţenky odcudzil 2.000,- SK a z obálky sumu 6.000,- Sk, z ďalšej obálky sumu

2.520,-Sk a z priestorov obývačka z keramickej misky odcudzil pánsku obrúčku zo ţltého

kovu s gravírovaním v strednej vrchnej časti, prsteň zo ţltého kovu s bielymi kameňmi

znázorňujúcimi kvet, dámsky náramok zo ţltého a červeného zlatu znázorňujúce striedajúce

sa slzičky o dĺţke asi 15 cm, prívesok zo ţltého kovu- písmeno J, poškodenú pánsku retiazku

z červeného kovu o dĺţke 35 cm, ktoré veci odniesli na nezistené miesto a pre poškodenú J.

V., bytom U., spôsobili škodu na odcudzenej finančnej hotovosti vo výške 10.520,- Sk

(349,20 Eur) škodu na odcudzených veciach vo výške

8.930,- Sk (296,42 Eur) a na zariadení škodu vo výške 3.100,- Sk (102,90 Eur).

Za to mu bol podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m/,

§ 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. uloţený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava

zo 14. februára 2007, sp. zn. , vo vzťahu k odsúdenému R. H.,

nar. X., ktorý nadobudol právoplatnosť 5. apríla 2007 a výrok o treste trestného rozkazu

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 29. januára 2008, sp. zn. , ktorý

nadobudol právoplatnosť 19. februára 2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

4

Podľa súd s nárokom na náhradu škody odkázal poškodeného I.

B., nar. X., bytom S. a poškodenú J. V., nar. X., bytom U. na občianske súdne konanie.

Na podklade odvolania obvineného R. H. a okresného prokurátora v Nových Zámkoch

proti prvostupňovému rozsudku, Krajský súd v Nitre uznesením z 20. októbra 2009, sp. zn. 3

To 47/2009, podľa obidve odvolania ako nedôvodné zamietol.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 20. októbra 2009, sp. zn.

, podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) písomným podaním z 19. apríla 2010 (doručenom súdu prvého stupňa

26. apríla 2010) dovolanie.

Dovolateľ sa ním domáhal zrušenia uznesenia Krajského súdu v Nitre

z 20. októbra 2009, sp. zn. , s tým, aby dovolací súd podľa

vyslovil rozsudkom porušenie zákona v neprospech obvineného v ustanoveniach, o ktoré

sa podané dovolanie opiera. Zároveň navrhol, aby dovolací súd podľa

zrušil aj jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 2. júla 2009, sp. zn.

, a podľa prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

Pochybenie Okresného súdu Nové Zámky vidí v tom, ţe na rozdiel od obţalobného

návrhu, v ktorom boli konania obvineného právne kvalifikované okrem iného aj ako prečin

krádeţe podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., právne posúdil podľa § 212 ods. 1, ods. 4

písm. b/ Tr. zák., hoci „vlámanie“ je zákonným znakom tohto prečinu podľa § 212 ods. 2

písm. a/ Tr. zák., v dôsledku čoho bol obvinenému R. H. uloţený neprimerane vysoký trest

odňatia slobody. Krajský súd v Nitre bez výhrad prevzal právnu kvalifikáciu konania

obvineného R. H. tak, ako ju upravil okresný súd, so zmenou právnej kvalifikácie sa stotoţnil

a rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

Dovolateľ poukázal na to, ţe v ustanovení § 212 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. ide o dve

samostatné základné skutkové podstaty trestného činu krádeţe, ktoré majú samostatne

5

vyjadrené tak objektívne, ako aj subjektívne znaky základnej skutkovej podstaty a predstavujú

rovnako závaţné trestné činy. Kvalifikovanými skutkovými podstatami vo vzťahu k obom

odsekom sú odseky 3 aţ 5 uvedeného ustanovenia.

V tejto súvislosti ďalej uviedol, ţe za prečin krádeţe podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.

je potrebné posudzovať úmyselné konanie páchateľa smerujúce k zmocneniu sa cudzej veci

v úmysle odňať túto z dispozície vlastníka a nakladať s ňou ako s vlastnou za predpokladu,

ţe svojím konaním spôsobí škodu nie malú, t. j. v čase skutku 8 000 Sk (v súčasnosti

266 eur). K naplneniu citovaného odseku dôjde, pokiaľ spôsobená škoda nedosiahne výšku

škody väčšej, ktorá sa rovná sume 80 000 Sk (2 660 eur) a ktorá zakladá právne posúdenie

podľa kvalifikovanej podstaty trestného činu krádeţe podľa § 212 ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. bude páchateľ postihnutý bez ohľadu na výšku spôsobenej škody

za predpokladu, ţe si prisvojí cudziu vec tým, ţe sa jej zmocní niektorým zo spôsobov

taxatívne uvedených v písm. a/ aţ f/. Dovolateľ preto nesúhlasil so stanoviskom Krajského

súdu v Nitre, v zmysle ktorého k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa

§ 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. dôjde len vtedy, ak výška škody nedosiahne sumu 8 000 Sk

(266 eur) a v prípade, ţe je škoda v sume 8 000 Sk (266 eur) a viac, je potrebné konanie

páchateľa, ktorý sa dopustil trestného činu krádeţe vlámaním, posúdiť podľa § 212 ods. 1,

ods. 4 písm. b/ Tr. zák. Vychádzajúc z názoru, ţe v § 212 ods. 1 a ods. 2 ide o dve samostatné

základné skutkové podstaty, ktoré predstavujú rovnako závaţné trestné činy, je potrebné

pre nich zhodne určiť aj hornú hranicu spôsobenej škody, ktorá v oboch prípadoch

neprevyšuje sumu 80 000 Sk (2 660 eur). Ak teda došlo ku škode niţšej ako 80 000 Sk

(2 660 eur), konanie páchateľa trestného činu krádeţe vlámaním, je potrebné posúdiť podľa

§ 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Krajský súd v Nitre svojím postupom nerešpektoval existenciu predmetnej základnej

skutkovej podstaty a porušil ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák., pretoţe na okolnosť, ktorá

je zákonným znakom trestného činu („vlámanie“) nemoţno prihliadnuť ako na okolnosť,

ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby. Ustanovenie § 212 ods. 4 Tr. zák. je totiţ

kvalifikovanou skutkovou podstatou aj k § 212 ods. 2 Tr. zák. a pri aplikácii § 138 písm. e/

Tr. zák. by došlo k prelomeniu tejto zásady. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 82/2003).

6

Dovolateľ tieţ konštatoval, ţe okresný, aj krajský súd posúdili konanie obvineného

aj ako trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,

pričom prokurátor toto konanie posúdil iba podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Tu však dovolateľ

vyslovil presvedčenie, ţe takýto postup obidvoch súdov bol v súlade so zákonom, a preto

nebol porušený zákaz dvojitého pričítania tej istej okolnosti uvádzaný v § 38 ods. 1 Tr. zák.,

ktorý platí len pri posudzovaní tej istej okolnosti v rámci skutkovej podstaty toho istého

trestného činu. Pri jednočinnom súbehu viacerých trestných činov je totiţ moţné

kvalifikovanú skutkovú podstatu pouţiť u kaţdého zo zbiehajúcich sa trestných činov.

Pochybenie okresného súdu však vidí v tom, ţe obvineného neupozornil na zmenu

právnej kvalifikácie trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zák.

Na záver dovolateľ poznamenal, ţe v dôsledku nesprávnej právnej kvalifikácie musel

súd obvinenému podľa trestnej sadzby kvalifikovanej skutkovej podstaty uloţiť neprimerane

vysoký trest odňatia slobody, čo bolo výrazným posunom rozhodovania v neprospech

obvineného.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie generálneho prokurátora

na vyjadrenie obvinenému R. H. a poškodeným I. B. a J. V..

Po tomto postupe predloţil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe dovolanie proti napadnutému rozsudku je

prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. a/ v znení účinnom do 31. augusta 2011) a v zákonom stanovenej lehote

( v znení účinnom do 31. augusta 2011). Dovolanie súčasne spĺňa

podmienky uvedené v , ako aj obsahové náleţitosti uvedené v

Dovolací súd po prerokovaní veci na neverejnom zasadnutí v súlade s ust. §567j ods. 2

v spojení s účinnými od 1. septembra 2011 a preskúmaní spisového

materiálu dospel k záveru, ţe dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné, nakoľko ním

uplatnený dovolací dôvod uvedený v v posudzovanom prípade

7

naplnený bol, pretoţe skutkom v bodoch 1/ a 2/ nezodpovedá právna kvalifikácia

pokračovacieho zločinu krádeţe spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/

Tr. zák. a zároveň boli nesprávne pouţité hmotnoprávne ustanovenia § 38 ods. 1 a § 138

písm. e/ Tr. zák.

Podľa dovolanie moţno podať, ak

rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť (písm. i/).

Treba uviesť, ţe dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok v zmysle tohto

ustanovenia, je určené k náprave právnych pochybení vo veci samej, pokiaľ tieto pochybenia

spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva,

nie však z hľadiska procesných predpisov. Nesprávnym právnym posúdením zisteného

skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný

ako trestný čin, napriek tomu, ţe nešlo o ţiadny trestný čin alebo že išlo o iný trestný čin.

Najvyšší súd vychádza z toho, ţe tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou aplikáciou

zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav, ktorým

je dovolací súd viazaný, prípadne nesprávnej aplikácie iných noriem hmotného práva.

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod

dovolania podľa len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol

obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby

zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie teda je, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom

konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný

(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v ,

pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie citovaného

dovolacieho dôvodu.

Vychádzajúc z tejto právnej úpravy dovolací súd skúmal, či zistený skutkový stav bol

správne právne kvalifikovaný, teda či skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty daného

8

trestného činu a či nedošlo k porušeniu iných ustanovení trestnoprávneho charakteru (napr.

či neexistujú dôvody vylučujúce protiprávnosť skutku, zánik trestnosti a pod.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe skutok právoplatne ustálený súdmi

v pôvodnom konaní nebol správne právne kvalifikovaný, pretože nenapĺňa všetky

zákonné znaky pokračovacieho zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212

ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. Tým je odôvodnený záver, ţe napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa sú zaloţené na nesprávnej právnej

kvalifikácii zisteného skutku, a preto v danom prípade ide o naplnenie dovolacieho dôvodu

podľa

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. kto si prisvojí cudziu vec tým, ţe sa jej zmocní a spôsobí

tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody aţ na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu

vec tým, ţe sa jej zmocní a

a) čin spácha vlámaním,

b) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou

bezprostredného násilia,

c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,

d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo

ryba z rybníka s intenzívnym chovom,

e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného

predpisu, alebo

f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

Podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. odňatím slobody na tri roky aţ desať rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a spôsobí ním značnú škodu,

b) závažnejším spôsobom konania,

c) na mieste poţívajúcom pietu alebo všeobecnú úctu alebo na mieste konania

verejného zhromaţdenia alebo obradu,

d) na veci, ktorá poţíva ochranu podľa osobitného predpisu, alebo

9

e) tým, ţe taký čin zorganizuje.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266

eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.

Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou

veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto

hľadiská sa pouţijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

V ustanoveniach § 212 ods. 1 a § 212 ods. 2 Tr. zák. tak, ako na to správne poukázal

dovolateľ, sú obsiahnuté dve samostatné základné skutkové podstaty trestného činu krádeţe

a v ustanoveniach § 212 ods. 3, ods. 4 a ods. 5 Tr. zák. uţ ide o kvalifikované skutkové

podstaty trestného činu krádeţe, pričom o trestný čin krádeţe podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. ide

vtedy, ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, ţe sa jej zmocní, a zároveň svojím konaním

naplní niektorý zo zákonných znakov uvedených v písm. a/ aţ f/, a to bez ohľadu na výšku

spôsobenej škody, ktorej horná hranica však nesmie v obidvoch prípadoch presiahnuť sumu

2 660 eur.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu,

nemoţno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťaţujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá

podmieňuje uloţenie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo

okolnosť, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby.

Podľa § 138 Tr. zák. závaţnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného

činu

a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraţdy podľa § 144, vraţdy podľa

§ 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíţenia na zdraví podľa § 155,

§ 156 a § 157,

b) po dlhší čas,

c) surovým alebo trýznivým spôsobom,

d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťaţkej ujmy,

e) vlámaním,

f) ľsťou,

g) vyuţitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,

10

h) porušením dôleţitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania,

postavenia alebo funkcie alebo uloţenej mu podľa zákona,

i) organizovanou skupinou, alebo

j) na viacerých osobách

Podľa § 122 ods. 4 Tr. zák. trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol

do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej

zabezpečovacej prekáţky pouţitím sily alebo ľsťou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej poukazuje na to, ţe trestného činu krádeţe

podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. sa páchateľ dopustí, ak si prisvojí cudziu vec tým,

ţe sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, a takéhoto konania sa dopustí niektorým

so spôsobov vymedzených v ustanovení § 138 písm. a/ aţ j/ Tr. zák. s výnimkou písm. e/

(trestný čin spácha „vlámaním“), ktorý predstavuje zákonný znak základnej skutkovej

podstaty trestného činu krádeţe podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a na ktorý v zmysle

§ 38 ods. 1 Tr. zák. uţ nemoţno prihliadať.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák. totiţ vyplýva, ţe pri konkurencií

okolností, ktoré môţu byť súčasne zákonnými znakmi základnej skutkovej podstaty,

kvalifikovanej skutkovej podstaty, ale tieţ okolnosťami poľahčujúcimi, priťaţujúcimi alebo

okolnosťami odôvodňujúcimi pouţitie niţšej alebo vyššej trestnej sadzby, sa vychádza

zo zásady, podľa ktorej má prednosť pouţitie určitej okolnosti len ako kvalifikačného znaku

základnej skutkovej podstaty pred jej iným pouţitím. Určitú okolnosť ako prísnejší

kvalifikačný znak možno použiť len vtedy, ak takáto okolnosť nie je obsiahnutá

v základnej skutkovej podstate.

V posudzovanom prípade okresný súd na okolnosť, ktorá je zákonným znakom

základnej skutkovej podstaty trestného činu krádeţe podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

(„vlámanie“), prihliadol aj ako na okolnosť podmieňujúcu pouţitie vyššej trestnej sadzby,

v dôsledku čoho konanie obvineného právne kvalifikoval podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4

písm. b/ Tr. zák. pri aplikácii § 138 písm. e/ Tr. zák. ako osobitného kvalifikačného pojmu,

čo je v rozpore so zákonom a toto pochybenie nenapravil ani odvolací súd.

11

Pokiaľ ide o dovolaciu námietku generálneho prokurátora, ţe zo strany okresného

súdu nedošlo k upozorneniu na zmenu právnej kvalifikácie, túto je moţné jednoznačne

vyvrátiť, nakoľko zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 30. októbra 2008 (č. l. 393), ktoré

sa uskutočnilo v prítomnosti prokurátora, obvineného R. H., jeho obhajcu a poškodeného,

vyplýva, ţe súd upozornil na zmenu právnej kvalifikácie skutkov, ktoré môţu byť právne

posúdené podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., § 194 ods. 1, ods. 2

písm. b./ Tr. zák. a § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

Na záver dovolací súd konštatuje, ţe v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

došlo potom k pochybeniu aj pri rozhodovaní a ukladaní súhrnného trestu okresným súdom,

nakoľko v dôsledku pouţitia nesprávnej právnej kvalifikácie trestného činu krádeţe podľa

§ 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. súd vychádzal z nesprávnej trestnej sadzby.

Podľa dovolací súd môţe rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí

o dovolaní, ak zistí, ţe dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného,

sú zjavne preukázané a je zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386

a § 388 ods. 1.

Podľa ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa

, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré

sa tento dôvod opiera.

Podľa súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd

zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému

rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa

okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný

len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak

ho moţno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len

sčasti výrok o vine, zruší vţdy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú

vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

12

Podľa dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo

niektorého jeho výroku prikáţe spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Podľa orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym

názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých

vykonanie dovolací súd nariadil.

Podľa ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku

dovolania podaného v prospech obvineného, nemôţe v novom konaní dôjsť ku zmene

rozhodnutia v jeho neprospech.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací z vyššie uvedených dôvodov

vyslovil vo výroku rozsudku uvedené porušenie zákona v neprospech obvineného R. H.,

zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu, zrušil

aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, a prikázal Okresnému

súdu Nové Zámky, aby vec v rozsahu zrušenia znovu prerokoval a rozhodol.

K vráteniu veci okresnému súdu došlo preto, ţe vytýkané nedostatky súvisiace

s nesprávnym právnym posúdením konania obvineného, v dôsledku čoho bol nesprávnym

postupom pre výpočet trestnej sadzby pri ukladaní súhrnného trestu uloţený neprimerane

vysoký trest, majú svoj pôvod na súde prvého stupňa.

II.

Podľa ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody

uloţený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší,

rozhodne súčasne o väzbe.

Podľa sa dĺţka trvania väzby podľa odseku 2 posudzuje

samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní.

V zmysle sa rozhodnutím o väzbe rozumie aj rozhodnutie

o nevzatí do väzby.

13

Zo spisového materiálu vyplýva, ţe obvinený R. H. v súčasnosti vykonáva

na základe rozhodnutia, ktoré sa týmto rozhodnutím zrušuje, súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 8 (osem) rokov v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráţenia, a to v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ţeliezovce. Keďţe v štádiu trestného

stíhania nie sú dané dôvody väzby a trest, ktorý by mu mohol byť uloţený rozsudkom

okresného súdu, by bol neprimeraný vzhľadom na dĺţku doterajšieho obmedzenia osobnej

slobody, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, ţe obvineného neberie do väzby

a prepustil ho z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 4. októbra 2011

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková