Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a8b/381236.77f913.pdf
PDF · 99.99 KB
No categories available
4Tost/30/2011
Najvyšší súd 4 Tost 30/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina
Piovartsyho a členov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci
vyžiadanej osoby I. M. G. v konaní o návrhu krajského prokurátora v Košiciach na vzatie
vyžiadanej osoby do predbežnej väzby prejednal na neverejnom zasadnutí 4. októbra 2011
sťažnosť vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 19. septembra 2011,
sp. zn. Ntc 16/201, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby I. M. G.
s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením z 19. septembra 2011, sp. zn. Ntc 16/2011, podľa
§ 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len zákon
o európskom zatýkacom rozkaze) na návrh krajského prokurátora v Košiciach
zo 17. septembra 2011 , sp. zn. 2Kpt 67/11 rozhodol tak, že
podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len
zákon o európskom zatýkacom rozkaze) vyžiadanú a zadržanú osobu vzal do predbežnej
väzby s tým, že táto začala plynúť 16. septembra 2011 o 08.15 hod. a vykoná sa v Ústave
na výkon väzby v Košiciach.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote sťažnosť vyžiadaná osoba I. M. G..
V jej písomnom odôvodnení uviedla, že Ukrajinu nikdy neopustila (až teraz, keď
vycestovala do Poľska) a na území Českej republiky sa nikdy nenachádzala. Na Ukrajine jej
cestovný pas nechceli vydať. Interpol, na ktorý sa obrátila mu oznámil, že došlo k zámene
osôb a v júli jej bol vydaný cestovný pas. V čase skutku, ktorý sa jej kladie za vinu sa liečila
z ťažkej autohavárie so zlomeninami oboch nôh, zlomeniny pravej ruky, kľúčnej kosti
a poškodenia chrbtice. V nemocnici bola hospitalizovaná od 25. decembra 1995 do konca
apríla 1996. Z toho tri týždne bola v kóme a rehabilitácia trvala do 2. januára 1997, kedy
sa prvý raz postavila na nohy. Po celý čas sa zdržiavala doma na adrese S. V. na ul. L. č. X.
v Ukrajine. Z týchto dôvodov požiadala, aby najvyšší súd zistil,
či nedošlo k zámene osobností.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal v rozsahu
§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ
podal sťažnosť a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a zistil, že sťažnosť podala
oprávnená osoba v zákonnej lehote, ale sťažnosť vyžiadanej osoby nie je dôvodná.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie
je dôvodná.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze proti rozhodnutiu o väzbe
je prípustná sťažnosť, odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu
o prepustení osoby z väzby, ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu
súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona sudca krajského súdu rozhodne do 48 hodín
od odovzdania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do predbežnej väzby.
Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz,
rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/. Dôvodmi
väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom viazaný.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že krajský súd o väzbe vyžiadanej osoby
rozhodol na podklade návrhu Krajskej prokuratúry v Košiciach zo 17. septembra 2011, sp. zn.
2 Kpt 67/11, ktorá podaný návrh odôvodnila tým, že na I. M. G. bol vydaný európsky
zatýkací rozkaz Krajským súdom v Ústí nad Labem dňa 2. februára 2007 pod sp. zn.
2 T 47/97 za účelom jeho odovzdania do Českej republiky na vykonanie právoplatne
uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov, ktorý bol I. M. G. uložený
rozsudkom Krajského súdu v Ústí nad Labem z 27. januára 1998 v spojení s rozsudkom
Vrchného súdu v Prahe z 23. apríla 1998. Týmto rozsudkom bol obžalovaný I. M. G.
odsúdený v konaní proti ušlému pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 ods. 2 písm. h/
Trestného zákona Českej republiky na tom skutkovom základe, že
dňa 11. apríla 1996 vo večerných hodinách okolo 20.00 hod. so zištným zámerom
usmrtiť v jeho byte v Ústi nad Labem – Strekové, T. X., J. Č., nar.
X., vnikol presne nezisteným spôsobom do jeho bytu, kde zo zálohy fyzicky napadol
poškodeného J. Č. tak, že ho škrtil umelohmotnou hadičkou, ktorú nakoniec dvojmo obtočil
okolo krku poškodeného, utiahol, zaviazal uzol a spôsobil mu tak smrť udusením a následne
prehľadal byt poškodeného a odcudzil z neho presne nezistenú čiastku peňazí a veci.
Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov.
Obsah pripojenej fotokópie európskeho zatýkacieho rozkazu tvoriacej prílohu
k návrhu krajského prokurátora potvrdzuje skôr uvedené skutočnosti v celom rozsahu.
Z dôvodu, že vyžiadaná osoba sa zdržiava mimo územia Českej republiky bol na ňu
vydaný európsky zatýkací rozkaz.
Predsedníčka senátu krajského súdu rozhodla o návrhu krajskej prokuratúry na vzatie
vyžiadanej osoby do predbežnej väzby v rámci lehôt stanovených zákonom. Rovnako
v súlade so zákonom rozhodla aj o vzatí zadržanej osoby do predbežnej väzby, pretože
v posudzovanom prípade boli na uvedený postup splnené zákonné podmienky uvedené v § 15
ods. 1, ods. 2 a ods. 3 citovaného zákona, pričom dôvodmi väzby podľa všeobecného
predpisu o trestnom konaní nebola viazaná.
K sťažnostným námietkam vyžiadanej osoby považuje najvyšší súd za potrebné uviesť
nasledovné.
Zmyslom ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona o predbežnej väzbe je zabezpečiť
prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý
má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom
do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje.
Z tohto dôvodu pre aplikáciu ustanovenia § 15 ods. 1 skutočnosti, ktoré vyžiadaná
osoba uvádzala v písomnom odôvodnení jej sťažnosti voči napadnutému rozhodnutiu
(pri výsluchu pred sudkyňou rozhodujúcou o predbežnej väzbe ich neuvádzala) nie sú právne
významné.
Najvyšší súd však poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 1, ods. 4, ods. 5 písm. d/ zákona
o európskom zatýkacom rozkaze.
Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona prokurátor krajskej prokuratúry príslušný podľa
§ 11 vykoná predbežné vyšetrovanie. Účelom predbežného vyšetrovania je zistiť, či sú dané
podmienky na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu.
Podľa § 19 ods. 4 uvedeného zákona ak informácie poskytnuté justičným orgánom
štátu pôvodu v európskom zatykačom rozkaze nie sú dostatočné pre rozhodnutie o jeho
výkone, najmä ak európsky zatýkací rozkaz neobsahuje všetky povinné náležitosti a údaje
nevyhnutné na rozhodnutie, alebo ak je zrejmé, že ho zjavne vydal orgán, ktorý nebol
príslušný na jeho vydanie, alebo ak právne hodnotenie skutku ako trestného činu
podliehajúceho vydaniu alebo nepodliehajúceho preskúmaniu obojstrannej trestnosti je zjavne
nesprávne, požiada prokurátor neodkladne justičný orgán štátu pôvodu o dodatočné
informácie. Zároveň môže určiť primeranú lehotu na ich zaslanie s prihliadnutím na lehoty
na prijatie rozhodnutia o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu podľa §24.
Podľa § 19 ods. 5 písm. d/ zákona o európskom zatýkacom rozkaze prokurátor vráti
európsky zatýkací rozkaz štátu pôvodu bez rozhodnutia o jeho výkone, ak štát pôvodu
neposkytol dodatočné informácie v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie o výkone
európskeho zatýkacieho rozkazu ani po postupe podľa odseku 4, alebo nebol predložený
európsky zatýkací rozkaz v požadovanej forme.
Z obsahu fotokópie európskeho zatýkacieho rozkazu nachádzajúceho sa v procesnom
spise bližšie údaje (fotografia, odtlačky prstov, profil DNA) vyžiadanej osoby nevyplývajú,
a preto bude úlohou krajskej prokuratúry v zmysle § 19 ods. 4 zákona o európskom
zatýkacom rozkaze v rámci predbežného vyšetrovania podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona
požiadať o dodatočné informácie na overenie totožnosti vyžiadanej osoby (ak sa tento dôkaz
môže poskytnúť), ktorá spáchanie trestného činu v podanej sťažnosti poprela a prítomnosť
v Českej republike v kritickom čase vylúčila.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 4. októbra 2011
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková