Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4fb/365010.c02574.pdf
PDF · 108.54 KB
No categories available
4Tost/31/2011
Najvyšší súd 4 Tost 31/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila
Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského vo veci
vyžiadanej osoby J. A. L., v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, na neverejnom
zasadnutí 4. októbra 2011 v Bratislave, o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z 22. septembra 2011, sp. zn. 3 Ntc 7/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby J. A. L. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Úrad štátneho zastupiteľstva Rakúskej republiky v L. vydal 7. septembra 2011
pod sp. zn. 9 St 156/11a európsky zatýkací rozkaz (ktorého originál zatiaľ príslušnej krajskej
prokuratúre nebol doručený) na rakúskeho štátneho občana J. A. L.,
nar. X. v L., za účelom jeho vydania na trestné stíhanie do Rakúskej republiky pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 146, § 147 ods. 3, § 148 ods. 2 rakúskeho Trestného zákona, ktorý mal spáchať v podstate tak, že
v časovom období od 25. februára 2011 do 3. mája 2011 je menovaný dôvodne
podozrivý zo spáchania niekoľkých podvodov v meste L., v ktorých páchaní pokračoval
za účelom neoprávneného obohatenia sa. Nezákonne získal nepretržitý zdroj výnosov
opakovaným páchaním trestnej činnosti. Napriek tomu, že bol údajne ochotný platiť, aj tak
podviedol predstaviteľa spoločnosti A. uzatvorením zmlúv o predaji mobilných telefónov pre
obchodných klientov. Týmto spôsobom získal celkovo 317 mobilných telefónov značky I.,
čím spôsobil spoločnosti A. škodu v celkovej hodnote približne 310 158 eur.
Na návrh prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre z 21. septembra 2011 bol J. A. L.
napadnutým uznesením predsedu senátu Krajského súdu v Nitre, podľa § 15 ods. 2 zákona č.
154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) vzatý do
predbežnej väzby, ktorá začala plynúť 20. septembra 2011 od 12.10 hod., t. j.
od jeho zadržania príslušníkmi Policajného zboru (§ 13 ods. 1 zákona o EZR) s tým, že väzba
sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby v Nitre.
Proti tomuto uzneseniu podala vyžiadaná osoba J. A. L. sťažnosť ihneď po vyhlásení,
ktorú ale bližšie neodôvodnila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd Krajského súdu v Nitre
v zmysle § 190 ods. 2 písm. b/ Tr. por. preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť
vyžiadanej osoby nie je dôvodná.
Krajský súd správne aplikoval ustanovenia zákona o EZR a v zmysle jeho § 1 ods. 2
subsidiárne aj Trestného poriadku z hľadiska konania i rozhodnutia o predmetnej otázke
a v napadnutom uznesení identifikoval jeho rozhodnutiu predchádzajúce procesné úkony
príslušných orgánov štátu pôvodu a príslušných slovenských orgánov, vrátane návrhu
prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre. Tiež citoval ustanovenie § 15 ods. 2 zákona o EZR,
ktoré bolo základným podkladom pre napadnuté rozhodnutie.
Inštitút predbežnej väzby (rovnako tak aj vydávacej väzby podľa § 16 zákona o EZR)
má iný charakter než väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave prvej časti Trestného
poriadku. Ide o pozbavenie slobody podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, na ktoré sa (na rozdiel od písm. c/ tohto odseku) nevzťahujú práva
podľa čl. 5 ods. 3 citovaného dohovoru.
V prípade predbežnej väzby nie je potrebné na základe doteraz zistených konkrétnych
skutočností konštatovať obavu z úteku (dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), ale
jej právny základ podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR vytvára potreba zabezpečenia prítomnosti
zadržanej osoby na území Slovenskej republiky až dovtedy (najviac však 40 dní odo dňa
zadržania osoby), kým štát pôvodu (v danom prípade Rakúska republika), ktorý má záujem
na jej vydanie, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu.
Uvedené zákonné podmienky boli v preskúmavanej veci splnené, a preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby
ako nedôvodnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 4. októbra 2011
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková