Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ce0/367724.27ba4a.pdf
PDF · 121.9 KB
No categories available
3Tdo/26/2011
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 26/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej
veci obvineného M. K. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona
prerokoval na verejnom zasadnutí 5. októbra 2011 v Bratislave dovolanie podané ministerkou
spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra
2010, sp. zn. 4To 124/2010 a podľa § 386 ods. 1, ods. 2, § 388 ods. 1 Tr. por. z dôvodu § 371
ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku rozhodol
t a k t o :
Právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 2010, sp. zn.
4To 124/2010, bol vo výroku o treste v ustanovení § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona
p o r u š e n ý z á k o n
Napadnutý rozsudok krajského súdu sa vo výroku o treste z r u š u j e .
Zároveň sa z r u š u j ú aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Bratislave sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava v z 30. júna 2010, sp. zn. 1T 45/2010, bol
obvinený M. K. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného
zákona na skutkovom základe, že
dňa 3. júla 2009 v čase asi o 11,00 hod. v B. pri stánku so zeleninou, pod hrozbami
násilia, podpálenia auta nútil I. Z. a M. Z., aby mu platili 100 € tým spôsobom, že keď prišiel
do stánku s ovocím a zeleninou, v ktorom sa nachádzali I. Z. a M. Z. v čase, kedy I. Z. písala
na tabuľu ceny tovarov, zbadala M. K., ktorého sa opýtala, čo si želá, na čo jej povedal,
že chce od nej každý mesiac 100 € za to, že im dával vedieť, kedy sú akcie v OD L.
a následne jej začal vulgárne nadávať slovami „že je piča, kurva“, na čo mu I. Z. povedala,
že mu nič nedá. M. K. reagoval tým, že sa jej začal vyhrážať slovami „že ju zabije, že zabije
jej dcéru, že im podpáli stánok, že im zruší všetky prevádzky“, pričom na toto vyhrážanie
vyšla M. Z., ktorá sa nachádzala v prednej časti stánku, ktorá sa opýtala, čo kričí a nadáva jej
mame, na čo M. K. odpovedal, že chce svojich 100 €, lebo kvôli nim prišiel o prácu v OD L.
a následne sa M. K. začal znova vyhrážať M. Z. tým spôsobom, že jej podpáli auto, že jej auto
skončilo a taktiež aj ona, pričom sa M. Z. a I. Z. báli, že svoje vyhrážky uskutoční.
Za to bol obvinenému uložený podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/,
§ 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 7, § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr .zák. súd obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti
riadenia motorových vozidiel všetkého druhu po dobu 1 (jedného) roka.
Zároveň súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T 169/2009,
z 26. novembra 2009 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo
na zrušený výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený M. K., na podklade ktorého Krajský
súd v Bratislave rozsudkom zo 7. októbra 2010, sp. zn. 4To 124/2010, rozhodol tak, že podľa
§ 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku zrušil prvostupňový rozsudok výroku
o treste.
Následne odvolací súd vo veci rozhodol sám tak, že na základe § 322 ods. 3 Trestného
poriadku obvinenému M. K., uložil
podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. a/, písm. j/
Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., s použitím § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon
uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá všetkého druhu vo výmere 1 (jedného) roka.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Malacky, sp. zn. 1T 169/2009, z 26. novembra 2009, ako aj výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T 183/2009, zo 14. decembra 2009, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote dovolanie ministerka
spravodlivosti Slovenskej republiky z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/
Trestného poriadku, pretože týmto rozsudkom bol porušený zákon v ustanoveniach § 41
ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona v prospech obvineného M. K..
V písomných dôvodoch podaného dovolania uviedla, že u obvineného K. bolo
potrebné ukladať súhrnný trest za dva prečiny a jeden zločin podľa § 41 ods. 2 Tr. por.
za zohľadnenia § 38 ods. 3 Tr. zák.
Pri ukladaní súhrnného trestu je v posudzovanom prípade najprísnejšie trestným zločin
vydierania s trestnou sadzbou 2 roky až 6 rokov. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich
okolností, bolo potrebné najprv znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu, t.j. na 2 roky – 4 roky a 8 mesiacov. A na takto upravenú trestnú sadzbu
potom aplikovať asperačnú zásadu. Po zvýšení hornej hranice o 1/3, bolo potrebné
páchateľovi vymerať trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody,
a teda trest ukladať v rozmedzí 4 rokov 1 mesiac a 1/3 mesiaca až 6 rokov 2 mesiace
a 2/3 mesiaca.
Tým, že odvolací súd neaplikoval asperačnú zásadu, nakoľko dospel po postupe podľa
§ 38 ods. 3 Tr. zák. k záveru, že takto upravená sadzba nepodlieha asperácii a uložil M. K.
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil
a určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, porušil zákon v prospech obvineného M. K. a trest
uložil v rozpore s ustanoveniami § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák. mimo zákonom
ustanovenej trestnej sadzby.
Navrhla preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
- podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu Bratislava
zo 7. októbra 2010, sp. zn. 4To 124/2010, bol vo výroku o treste porušený zákon
v ustanoveniach § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného M.
K.,
- podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok Krajského súdu Bratislava zo 7.
októbra 2010 sp. zn. 4To 124/2010, vo výroku o treste zrušil a zrušil aj ďalšie
rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad,
- podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu Bratislava prikázal, aby vec v potrebnom
rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
K podanému dovolaniu sa vyjadril len obvinený K., prostredníctvom splnomocneného
obhajcu. Uviedol, že s rozsudkom krajského súdu sa v plnej miere stotožňuje a poukazuje na
jeho odôvodnenie. Naviac ešte zdôraznil, že žije riadnym životom, prostriedky na obživu si
zadovažuje poctivou prácou, chce sa aj naďalej vyvarovať akéhokoľvek protiprávneho
konania, aby po vykonaní podmienečného trestu súd mohol vysloviť, že sa v skúšobnej dobe
osvedčil. Vyslovil presvedčenie, že trest ktorý mu krajský súd uložil je zákonný, primeraný
a spravodlivý.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) primárne
konštatujúc, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), že bolo podané oprávnenou
osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.) v stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 Tr. por.),
pričom boli splnené jeho podmienky (§ 373 ods. 2 Tr. por., § 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.),
v zmysle § 384 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého
rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody uvedené v dovolaní a dospel k záveru,
že sú dané dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., lebo došlo k porušeniu
zákona.
V úvode pri posúdení dôvodnosti podaného dovolania je treba uviesť, že trestné činy,
ktoré sú ústrednou kategóriou trestného práva hmotného, sa delia na prečiny a zločiny. Takáto
kategorizácia trestných činov umožňuje presnejšie vyjadrenie ich rôznej závažnosti
a škodlivosti, umožňuje podstatne odlíšiť zložitosť trestného konania o jednotlivých
kategóriách trestných činov a má viaceré hmotnoprávne a procesnoprávne dôsledky.
Za mnohé napríklad medzi hmotnoprávne dôsledky kategorizácie patrí, že niektoré tresty
možno uložiť len za zločin, sú zákonom ustanovené rôzne podmienky na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody za prečin a zločin a pod. Medzi najdôležitejšie
procesnoprávne dôsledky bipartície patrí napríklad inštitút podmienečného zastavenia
trestného stíhania, zmieru, ktorý je možný len pri prečinoch a pod.
Rozhodujúcim kritériom pre definovanie jednotlivých kategórii trestných činov je síce
ich typová závažnosť, ale tá je vyjadrená len nepriamo znakmi formálnej stránky skutkových
podstát a hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý možno za jednotlivé
trestné činy uložiť podľa osobitnej časti tohto zákona.
Pre určenie či ide o zločin alebo prečin, pritom nie je rozhodujúca výmera trestu, ktorú
súd v konkrétnom prípade za trestný čin páchateľovi skutočne uloží. Jediným kritériom
pri úmyselných trestných činoch je len výmera trestu odňatia slobody, resp. horná hranica
trestu odňatia slobody, ktorý možno za trestný čin uložiť podľa tohto zákona.
V posudzovanom prípade odvolací súd ukladal obvinenému M. K. súhrnný trest za tri
trestné činy, spáchané tromi skutkami, pričom dva sú z hľadiska kategorizácie trestných činov
prečinmi (§ 348 ods. 1 Tr. zák.) a jeden je zločin (189 ods. 1 Tr. zák.). Z uvedeného je zrejmé,
že pri ukladaní súhrnného trestu sa súd mal riadiť ustanoveniami § 41 ods. 2 a § 42 ods. 1
Tr. zák.
V prípade, ak sa pri rozhodovaní o treste majú použiť ustanovenia o úprave trestnej
sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona z dôvodu uvedeného v danom prípade
v § 38 ods. 3 (prevaha poľahčujúcich okolností) a v § 41 ods. 2 Trestného zákona, konkrétne
rozpätie trestnej sadzby sa určí tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa
príslušných ustanovení § 38 Trestného zákona a následne sa vykoná úprava trestnej sadzby
podľa režimu § 41 ods. 2 Trestného zákona (tzv. asperačná zásada).
Tým, že odvolací súd neaplikoval asperačnú zásadu, nakoľko dospel po postupe podľa
§ 38 ods. 3 Tr. zák. k záveru, že takto upravená sadzba nepodlieha asperácii a uložil
obvinenému M. K. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon mu
podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, porušil zákon v prospech
obvineného M. K. a trest uložil v rozpore s ustanoveniami § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák.
mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Krajský súd v Bratislave po zrušení veci dovolacím súdom je povinný postupovať
v zmysle ustanovenia § 391 Trestného poriadku a prípadne zvažovať, vzhľadom
na skutočnosti uvedené obvineným a jeho obhajcom JUDr. B. v rámci dovolacieho konania,
aplikáciu ustanovenia § 39 Trestného zákona.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 5. októbra 2011
JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová