Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b46/382346.1fa432.pdf
PDF · 104.93 KB
No categories available
6Tdo/42/2011
N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 42/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Hatalu
a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 6. októbra 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. F., pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona
č. 300/2005 Z. z. v znení zák. č. 576/2009 Trestného zákona, o dovolaní obvineného
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. decembra 2010, sp. zn.
5To 344/2010, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. F. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Ţiar nad Hronom z 13. októbra 2010, sp. zn.
3T 117/2010, bol obvinený M. F. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona
č. 300/2005 Z. z. v znení zák. č. 576/2009 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ţe :
od presne nezistenej doby najneskôr od roku 2005 aţ do 10. marca 2010 v rodinnom
dome č. X. v obci S., okres Ţ. opakovane, najmä pod vplyvom alkoholu, bezdôvodne napádal
manţelku M. F., nar. X. tak, ţe jej vulgárne nadával, bil päsťami do hlavy, tváre, ťahal
ju za vlasy, hádzal o zem, poniţoval, vyhráţal sa jej zabitím, väčšinu peňazí z ich spoločného
príjmu utrácal na alkohol, cigarety a hracie automaty, čoho dôsledkom bol dlhodobý stres,
ktorý denne ovplyvňoval jej obvyklý spôsob ţivota, pričom dňa 19. februára 2010,
asi o 16.00 hod., v kuchyni rodinného domu, pod vplyvom alkoholu a po slovných útokoch
ju udrel hlavou do oblasti tváre a spôsobil jej zlomeninu nosa bez posunu s krvácaním, ktoré
zranenie si vyţiadalo dĺţku liečenia a práceneschopnosti v rozsahu od 19. februára 2010
do 26. februára 2010.
Za to bol odsúdený podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/, § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráţenia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona súd obţalovanému uloţil aj ochranné
ústavné protialkoholické liečenie.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený M. F. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. októbra 2010, sp. zn. 5To 344/2010,
zamietnuté ako nedôvodné (§ 319 Tr. por.).
V zmysle § 183 ods. 1 písm. b/ Tr. por. rozsudok je právoplatný a vykonateľný,
ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale podané odvolanie bolo zamietnuté.
Dňa 25. júla 2011 podal obvinený M. F. prostredníctvom svojej obhajkyne
Mgr. M. S. na Okresnom súde Ţiar nad Hronom dovolanie proti vyššie uvedeným
rozhodnutiam, a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/, písm. j/
Tr. por., pričom toto bolo následne (8. septembra 2011) uvedeným prvostupňovým súdom
predloţené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
V písomnom odôvodnení dovolania obvinený uviedol, ţe tak Okresný súd Ţiar
nad Hronom, ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici nesprávne právne posúdili zistený skutok,
orgány činné v trestnom konaní vypočuli maloletých svedkov bez prítomnosti obhajcu
a neskôr ich výpovede nezopakovali. Upozornil tieţ na tú skutočnosť, ţe v konaní
neboli vykonané všetky dôkazy navrhované obvineným, dôkazy boli vyhodnotené výlučne
v jeho neprospech, taktieţ znalecký posudok hodnotil ako vadný. Vo veci sa necíti
byť vinným, výpovede svedkov, ktorí ho usvedčujú povaţuje za nepravdivé a účelné.
S ohľadom na uvedené preto obvinený M. F. navrhol, aby dovolací súd vyslovil
porušenie zákona, zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutia a rozhodol o vrátení veci
Okresnému súdu v Ţiari nad Hronom na nové prejednanie a rozhodnutie, popr. vrátil vec
do prípravného konania.
Z písomného vyjadrenia prokurátorky Okresnej prokuratúry Ţiar nad Hronom
k predmetnému dovolaniu pritom vyplýva, ţe táto sa s vyššie uvádzanými dôvodmi dovolania
nestotoţňuje. Podľa jej názoru bola vina v danom prípade vykonanými dôkazmi dostatočne
a nepochybne preukázaná, pričom ako uviedla ďalej, obvinený po skončení vyšetrovania
nenavrhol opätovné vypočutie maloletých svedkov, toto nenavrhol ani vo viacerých návrhoch
na doplnenie dokazovania a napokon aj súhlasil s čítaním výpovedí maloletých z prípravného
konania.
Keďţe teda dôvody dovolania nie sú podľa prokurátorky dané, navrhla dovolanie
obvineného odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania
a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por.
a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu
(§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde
(§ 370 ods. 1 a ods. 3 Tr. por.), ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania
(§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania
podľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo
a podal riadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
V súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dôvod dovolania (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.),
tak z jeho znenia ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku
je zrejmé, ţe trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak,
ako ho ustálili súdy niţšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob
hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom
pre zistenie skutkového stavu.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,
ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych
pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov
podľa § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. n/ Tr. por., resp. aj z ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por.
Ako uţ aj z vyššie uvedeného vyplýva, neslúţi teda k revízii a náprave skutkových zistení,
ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného
dokazovania. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové
závery môţe dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5
Tr. por.). Samotnú správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať uţ len z toho dôvodu,
ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie
okolností potrebných na rozhodnutie o dovolaní môţe vykonať dovolací súd len
v obmedzenom rozsahu potrebné vyšetrovanie podľa § 379 ods. 2 Tr. por.
V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia
alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemoţno potom vyvodzovať dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu
zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom
hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia
vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných
skutočností podľa noriem hmotného práva.
Z pohľadu dovolacieho súdu treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne
uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia
určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu
takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané
dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania,
pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu
a jeho podstatou sú námietky správnosti skutkových zistení alebo hodnotenia dôkazov súdmi
niţšieho stupňa, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Pokiaľ ide o predmetný prípad, vzhľadom na obsah podaného dovolania obvineného
M. F. a tieţ s prihliadnutím na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,
ţe skutok tak, ako bol zo strany príslušných súdov zistený, je pre neho záväzný
a čo sa týka jeho právneho posúdenia, toto povaţuje za správne. Aj podľa jeho názoru totiţ
posudzovaný skutok napĺňa všetky zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.
Pokiaľ ide o námietku, ţe maloletí svedkovia neboli opätovne vypočutí a výpoveď
maloletého F. iba prečítaná, treba uviesť, ţe s čítaním jeho výpovede obvinený súhlasil
a nedomáhal sa jeho výsluchu počas konania na súde I. stupňa a ani túto okolnosť nenamietal
vo svojom odvolaní (č. l. 291 a nasl.).
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ aţ písm. g/ nemoţno
pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní
a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím sudom; to neplatí, ak dovolanie podáva
minister spravodlivosti.
Čo sa týka ostatných výhrad obvineného, tak tieto sú z pohľadu ním uplatnených
dovolacích dôvodov taktieţ irelevantné, a preto sa nimi dovolací súd bliţšie nezaoberal
(odvolací súd nezamietal odvolanie obvineného podľa § 316 Tr. por.).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 6. októbra 2011
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová