Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/46/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného L. S., pre obzvlášť závažný zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188

ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí

6. októbra 2011 v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený L. S., zastúpený obhajkyňou

JUDr. T. M. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. novembra 2009, sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného L. S. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 11. februára 2009, sp. zn. ,

bol obvinený L. S. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu lúpeže § 188 ods. 1,

ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť spoločne s obvinenými Ľ. M.,

J. D. a L. H. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. (v bode 2/ rozsudku) a prečinu

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. (v bode 3/ rozsudku ) na skutkovom

základe, že :

2/ po tom, ako obv. L. H. v presne nezistený deň a čas v mesiaci

jún 2006 v H. zistila, že poškodený M. H. disponuje značným množstvom finančných

prostriedkov, spoločne po vzájomnej dohode a súčinnosti s obvinenými L. S., Ľ. M. a J. D.

pripravili plán na získanie peňazí od M. H., kde obv. L. S. mal vystupovať ako obchodník

s omamnými látkami, pričom sa mal stretnúť s poškodeným M. H. za účelom odpredaja

tejto omamnej látky, kde pri tomto predstieranom obchode obvinení hrozbou bezprostredného

fyzického násilia, ako aj bezprostredným fyzickým násilím mali od M. H. vziať peniaze, ktoré

mal tento doniesť ako platbu za omamné látky pre obv. L. S., pričom v priebehu presne

nezisteného dňa, v presne nezistenom čase, koncom mesiaca jún 2006 obv. L. H.

sa skontaktovala s poškodeným M. H. a dohodla s ním stretnutie za účelom predaja

omamných látok od obv. L. S., kde v H. pri objekte C., na S. v presne nezisteného dňa

v mesiaci jún 2006, okolo 22.00 hod. po príchode M. H., na základe predchádzajúcej

vzájomnej dohody obv. L. H. nasadla do osobného motorového vozidla tov. zn. Subaru

Impreza, EČ: K., ktoré riadil J. S. a ako spolujazdec bol M. H., obv. L. H. tieto osoby

naviedla, aby auto odparkovali pri garážach v blízkosti výmenníka tepla na S. v H., následne

do auta prisadol obv. L. S. a spoločne obv. L. H. a obv. L. S. žiadali od M. H. peniaze, neskôr

k autu pristúpili obv. Ľ. M. a J. D., ktorí požiadali vodiča J. S., aby z auta vystúpil

a opakovane žiadali od M. H. peniaze, kde, keď im tento dal len 10 000 Sk, tak jeden

z obvinených ho minimálne 2-krát udrel rukou do tváre a obv. Ľ. M. ho kopol do bližšie

neurčenej časti tela, v dôsledku čoho M. H. začal plakať, kde obv. L. S. mu povedal,

aby peniaze vydal, nakoľko zbytočne dostane bitku, pričom následne obv. Ľ. M. v aute našiel

finančnú hotovosť v menách USD a SK v celkovej hodnote najmenej 1 600 000 Sk,

túto zobral a odchádzal preč, kde obv. L. H. z priehradky vozidla vzala tri kusy mobilných

telefónov a kľúče od vozidla, následne všetci štyria obvinení ušli do areálu Z.

na ul. L., kde si peniaze rozdelili medzi sebou, čím takto svojím konaním M. H. spôsobili

škodu najmenej 1 600 000 Sk a J. S. škodu najmenej 1 000 Sk,

3/ obv. L. S. v presne nezistenom období v mesiacoch jún, júl v roku 2006 na Ž.

od osoby nezistenej totožnosti za sumu 4 000 Sk zakúpil sušenú rastlinu konope, ktorú

uschoval v mieste svojho trvalého bydliska na ul. L., v H. do dňa 04. augusta 2006, kedy bola

táto rastlina zaistená pri domovej prehliadke, vykonanej na základe príkazu sudcu Okresného

súdu Humenné, pričom na základe znaleckého posudku KaEÚ PZ Košice vyplýva, že sa jedná

o látku zaradenú do I. skupiny omamných látok v zmysle o omamných

látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov s aktívnym

obsahom THC, pričom zo zaistenej sušiny by bolo možné vyrobiť 30 obvyklých

jednorazových dávok.

Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 42 ods. 1, ods. 2, § 36

písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. s použitím článku 6 ods. 3 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11 na súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, pričom na výkon uloženého trestu bol

podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Súčasne súd zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn. ,

z 28. marca 2007 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ktorým bol obvinenému uložený

trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. bol obvinenému uložený trest prepadnutia

veci, a to drvička na tabak – konope a sáčky so zvyškami neznámej látky – 5 ks sáčkov

a jedna drvička, fajka na fajčenie marihuany – 1 ks a sáčok s obsahom neznámej látky

a tabatierka so zvyškami neznámej látky. Vlastníkom prepadnutých vecí sa podľa § 60 ods. 6

Tr. zák. stal štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obvinenému uložené aj ochranné

protitoxikomanické liečenie v ústavnej forme.

Na základe včas podaného odvolania prokurátora a obvinených L. S., L. H. a Ľ. M.

vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom z 19. novembra 2009, sp. zn.

, podľa , , zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku o treste u všetkých obvinených a sám vo veci rozhodol podľa

tak, že obvinenému L. S. podľa § 188 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 42 ods. 1, § 41 ods. 2

Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov. Na výkon

uloženého trestu zaradil obvineného podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu

s maximálnym stupňom stráženia.

Súčasne zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Humenné, sp. zn.

, z 28. marca 2007 a spôsobe jeho výkonu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia

na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. uložil obvinenému aj trest prepadnutia

veci, a to drvička na tabak – konope a sáčky so zvyškami neznámej látky – 5 ks sáčkov

a 1 ks drvička, fajka na fajčenie marihuany – 1 ks a sáčok s obsahom neznámej látky

a tabatierka so zvyškami neznámej látky.

Uvedeným rozsudkom boli zmenené tresty aj u ostatných obvinených,

pričom odvolanie obvineného L. S. a obvinenej L. H. krajský súd podľa

zamietol.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 19. novembra 2009,

kedy vo veci rozhodol Krajský súd v Prešove. Uvedeného dňa obvinený L. S. nastúpil výkon

uloženého trestu a v súčasnosti ho vykonáva v Ústave na výkon trestu Ilava. Odpis

druhostupňového rozhodnutia obvinený i jeho obhajca prevzali 8. marca 2010.

Okresný súd Humenné 23. septembra 2011 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie obvineného L. S., ktoré podal prostredníctvom zvolenej obhajkyne

JUDr. T. M., ktorá ho obhajovala aj v pôvodnom konaní. Dovolanie bolo podané na súde

prvého stupňa 10. decembra 2010 a po odstránení jeho nedostatkov bol spisový materiál

predložený na rozhodnutie o dovolaní.

V písomných dôvodoch svojho mimoriadneho opravného prostriedku obvinený

uplatnil dovolací dôvod podľa , pretože rozhodnutie

prvostupňového i odvolacieho súdu v bode 2/ rozsudku je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku. Priznal, že sa zmocnili peňazí poškodeného, avšak v čase činu

nevedeli aké množstvo peňazí sa v aute nachádza. Využili príležitosť, že v aute boli peniaze

a tieto vzali. Nemali v úmysle spôsobiť poškodenému značnú škodu. K žiadnemu násiliu

z ich strany voči poškodenému nedošlo ani sa poškodenému nevyhrážali. Prvostupňový

i odvolací súd postupoval nesprávne, keď vychádzal iba z výpovedí obvinených v prípravnom

konaní a nevzal do úvahy výpovede pred súdom. Vytýkal súdom, že nevzali do úvahy

ani ďalšie svedecké výpovede, ktoré vyvracali tvrdenia poškodeného. Konanie v tomto bode

malo byť kvalifikované ako trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., navrhol

preto, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

, zrušil výrok o vine v bode 2/ rozsudku a tým aj výrok o treste a prikázal príslušnému

súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Výhrady vyjadril obvinený aj voči trestu, ktorý mu bol uložený. Žiadal, aby dovolací

súd prihliadol na jeho vek, okolnosti spáchaného skutku, ktorý nebol plánovaný,

pričom odcudzené peniaze vrátil ešte toho večera. Z jeho strany išlo o mladícke hlúpe

správanie ovplyvnené alkoholom. Svoje konanie oľutoval, preto sa mu zdá uložený trest

neprimerane prísny.

Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením doručil

rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo

dotknuté, s upozornením, že sa môžu v lehote, ktorú im určil, k dovolaniu obvineného

vyjadriť. Uvedenú možnosť využil iba prokurátor, ktorý podaním z 28. júla 2011 navrhol

dovolanie obvineného odmietnuť, pretože neboli splnené dôvody dovolania v zmysle § 371

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom

stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

( ). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením

prostredníctvom zvoleného obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie obvineného

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ()

Najvyšší súd opakovane pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok.

Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým

zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené

k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších procesných

a hmotnoprávnych chýb. Tie sú taxatívne vymenované v ustanovení

a úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či námietky uvedené v dovolaní obsahovo

skutočne napĺňajú niektorý z dovolacích dôvodov uvedených v dovolaní.

Obvinený L. S. ako bolo vyššie konštatované uplatnil dovolací dôvod

podľa , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia. Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie

je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú

v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva, nie však

z hľadiska procesných predpisov. Poukázaním na uvedený dovolací dôvod preto nemožno

namietať porušenie procesných predpisov. V medziach tohto dovolacieho dôvodu možno

namietať, že skutok tak, ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný

ako trestný čin, hoci o trestný nejde alebo ide o iný trestný čin, než ktorým bol obvinený

uznaný za vinného. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu však nie je možné preskúmavať

a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, na ktorých je napadnuté rozhodnutie

založené. Rovnako nie je možné preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť

hodnotenia vykonaných dôkazov v zmysle a , pretože táto činnosť súdu

spočíva na aplikácii procesných ustanovení a nie hmotnoprávnych.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že najvyšší súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou,

a preto nemôže preskúmavať a posudzovať postup súdov prvého a druhého stupňa

pri hodnotení vykonaných dôkazov. Najvyšší súd ako súd dovolací, je naopak povinný

vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého, prípadne druhého stupňa a potom

v nadväznosti na nimi zistený skutkový stav môže posudzovať hmotnoprávne posúdenie

skutku.

V posudzovanej veci uplatnené dovolacie námietky obvineného smerujú primárne

do oblasti skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči spôsobu hodnotenia dôkazov

vykonaných súdom nižšej inštancie, najmä súdu prvého stupňa. Obvinený sa takýmto

spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od skutkových zistení oboch súdov

inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad

vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom nesprávnom

hmotnoprávnom posúdení.

Z uvedeného je zrejmé, že argumenty uvedené v dovolaní obvineného nie sú spôsobilé

naplniť dovolací dôvod v zmysle , pretože sa netýkali právneho

posúdenia ale výlučne skutkových zistení a hodnotenia dôkazov.

K námietkam obvineného voči výške uloženého trestu považuje najvyšší súd

za potrebné uviesť, že námietky voči druhu a výmere uloženého trestu možno úspešne

uplatňovať iba v rámci dovolacieho dôvodu podľa , aj to iba

vtedy, ak bol obvinenému uložený taký druh trestu, ktorý zákon nepripúšťa alebo mu bol

uložený trest vo výmere mimo trestnej sadzby uvedenej v , čo sa v prípade

obvineného nestalo.

Najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, že obsah konkrétne uplatnených námietok,

tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho

dôvodu musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho

dôvodu podľa V prípade, že tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne

odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale obsahuje

argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné

odmietnuť podľa

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

V posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné

podmienky dovolania podľa , preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného L. S. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 6. októbra 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová