Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-4-2021.pdf
PDF · 117.28 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., A. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, Trnava, Hlavná 13, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Trnava, Kollárova 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2020/035342-002 zo dňa 10.11.2020, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. MVDr. M. S., bytom R., S. XXX/XX, 2. Mgr. Z. S., bytom R., S. XXX/XX, 3. V. S., bytom H., A. XXX/XX a 4. V. X., bytom R., B. XX, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT- OVBP2-2020/035342-002 zo dňa 10.11.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolanie a potvrdil týmto opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie stavebného úradu obce Červeník č. 333/2020-MS zo dňa 15.07.2020 o povolení stavby rodinného domu a spevnenej plochy na pozemku parc. č. 1777/1 v kat. úz. H. v prospech stavebníkov MVDr. M. S. a jeho manželky Mgr. Z. S..
2.
Zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia sa domáhal podľa ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) správneho súdneho poriadku namietajúc, že sa žalovaný v rozhodnutí nedostatočne a nesprávne vysporiadal s jeho odvolacou argumentáciou.
3.
Poukazoval na to, že podľa odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia boli preukázané dôvody, pre ktoré je možné stavbu manželov S. umiestniť vo vzdialenosti 1 m od hranice s pozemkami žalobcu nakoľko povoľovaná stavba nie je navrhnutá v rozpore s územným plánom obce, neohrozuje stavbu žalobcu a stavebný úrad vo svojom rozhodnutí dostatočne preukázal a definoval existenciu stiesnených podmienok pozemku stavebníkov. Podľa žalobcu skutkové a právne závery žalovaného nie sú správne a povoľovaná stavba trvalo obmedzuje užívanie jeho pozemku, ktorý vzhľadom k orientácii svetových strán trvalo zatieňuje nakoľko je umiestnený južne od susedného pozemku a nejde o drevodom v radovej zástavbe.
4.
Stavba vo vzdialenosti od jeho pozemku povolenej stavebným úradom nespĺňa požiadavky požiarnej bezpečnosti nakoľko v tesnej blízkosti drevostavby je sklad slamy - sena a niekoľko kubíkov palivového dreva, pričom na túto časť pozemku pri oplotení z tují sa napája ihličnatý les, ktorý tvorí značenú časť zadnej časti pozemku v blízkosti drevodomu, čím vzniká riziko požiaru od dymovodu krbového vykurovania taktiež v blízkosti uvádzaného skladu. Žalobca má za to, že technik, ktorý posudzoval požiarnu bezpečnosť domu, neprihliadal na okolité prostredie, a že žalovaný vo veci nesprávne rozhodol, keď sa stotožnil s názorom stavebného úradu, ktorý stavbu povolil vo vzdialenosti menšej ako dva metre od spoločnej hranice pozemkov a teda v rozpore s ustanovením § 6 ods. 3 vyhl. č. 532/2002 Z.z.
5.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci uviedol, že rozhodnutia správnych orgánoch oboch stupňov vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci a umiestnenie stavby rodinného domu a spevnenej plochy na parc. č. 1777/1 dostatočne a správne odôvodnili.
6.
Poukazoval na to, že podľa výkresu podľa výkresu č. B 1 širšie vzťahy a podľa kópie katastrálnej mapy, ktoré sú rovnako súčasťou administratívneho spisu povoľovanej stavby, sa rodinný dom odvolateľa so súpisným číslom XXX nachádza na pozemku parc. č. 1773/16. Z uvedených materiálov je zreteľne preukázané, že rodinný dom odvolateľa sa nachádza v dostatočnej vzdialenosti (cca 30 m) od povoľovanej stavby rodinného domu stavebníkov, nemôže teda prísť k narušeniu jeho pohody bývania, resp. k nepriaznivému vplyvu povoľovanej stavby voči jeho existujúcej stavbe rodinného domu. Šírka stavebného pozemku parc. č. 1777/1 v k. ú. H. je podľa výkresu situácie rozmerov 15,41 m. Rozmer povoľovanej stavby rodinný dom je 11,70 m x 11,10 m. Objekt je ďalej osadený nasledovne: - 40, 28 m od čelnej hranice s pozemkom parc. č. 1926/1, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, vo vlastníctve obce Červeník, - 1,00 m od ľavej hranice so susedeným pozemkom parc. č. 1773/10 a 1774/3, ktoré sú vo vlastníctve odvolateľa, - 3,31 m od pravej hranice s pozemkom 1777/4. Pre umiestňovanie rodinných domov, ktoré vytvárajú medzi sebou voľný priestor, sú kritériá pre vzdialenosti medzi stavbami a od spoločných hraníc pozemkov upravené v ust. § 6 vyhlášky samostatne špecifickými požiadavkami na základe doteraz získaných skúseností z praxe. Minimálna vzdialenosť 7,0 m, pri ktorej ešte môžu byť v protiľahlých častiach stien rodinných domov umiestnené okná všetkých miestností a okná obytných miestností, je odstupom, ktorý musí byť vždy rešpektovaný, pokiaľ nepôjde o umiestňovanie stavby v stiesnených územných podmienkach podľa § 6 ods. 4) a 5) vyhlášky. Ustanovenie § 6 ods. 3, 4 a 5 musí byť aplikované obdobne ako pri ostatných stavbách vždy spolu s obecnou požiadavkou uvedenou v § 6 ods. 1. Súčasne je vždy potrebné vyhodnotiť možnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvárania rovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb a tiež možnosti údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Aplikovať ustanovenie § 6 ods. 4 a ods. 5 možno iba v stiesnených podmienkach, ktoré je potrebné špecifikovať v závislosti na vyhodnotení daností konkrétnej lokality a vlastností stavebného pozemku v zmysle § 5 citovanej vyhlášky. Stiesnené pomery môžu vyplývať napr. z nevhodnej polohy pozemku, jeho tvaru, veľkosti, základových pomerov, konfigurácie terénu, jeho sklonu a orientácie k svetovým stranám, z negatívneho vplyvu už existujúcej okolitej zástavby, prípadne ochranných pásiem alebo iných obmedzení vyplývajúcich z osobitných predpisov (napr. ochrana zelene) a pod. Umiestnenie navrhovanej stavby rodinného domu podľa ust. § 6 ods. (1) vyhl. č. 532/2002 Z.z. a vo vzdialenosti 1,00 m od ľavej hranice pozemku dostatočne spĺňa podmienky v uvedenom predpise pre vzájomné odstupy stavieb a to najmä z hľadiska požiadaviek urbanistických, architektonických, životného prostredia, hygienických, ako aj požiarnej bezpečnosti, požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie, možnosti údržby stavby a užívania priestorov medzi stavbami. 1 m od ľavej hranice so susedeným pozemkom je dostatočným priestorom potrebným na údržbu stavby. Vzhľadom k obmedzeniam vyplývajúcim z daností stavebného pozemku parc. č. 1777/1, akými sú jeho šírka (15,41 m), jeho orientácia vzhľadom k svetovým stranám, vo vzťahu k plánovanej budúcej zástavbe v zmysle územného plánu obce Červeník, a v neposlednom rade plánovanému prepojeniu ulíc, sú uvedené pomery dôvodom, pre ktoré je aplikovanie ust. § 6 ods. 4, ods. 5, ods. 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. správne. Rodinné domy na rovnako orientovaných pozemkoch ako je aj povoľovaná stavba sú umiestnené bližšie k severnej hranici pozemkov, z dôvodu, aby okná z obytných miestností smerovali na južnú a východnú stranu. Stavebný úrad bude rovnako postupovať aj pri povoľovaní ďalších rodinných domov na
pozemkoch v danej lokalite. Osadenie stavby rodinného domu zároveň rešpektuje aj plánovanú výstavbu v danej lokalite ako aj umiestnenie budúcej miestnej komunikácie, ako verejnoprospešnej stavby. Ďalším dôvodom osadenia stavby rodinného domu je skutočnosť, že podľa grafickej časti územného plánu obce Červeník výkresu „Schéma záväzných časti a VPS“ je na hranici pozemku parc. č. 1777/1 plánované prepojenie Bernolákovej ulice s novonavrhovanou ulicou vybudovaním miestnej komunikácie obslužnej C2, C3 na pozemkoch 1777/17 a 1777/18. Podľa Vyhl. č. 532/2002 Z.z. ust. § 6 ods. (6), vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností musí byt' najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie. Nakoľko v stene rodinného domu je umiestnené okno z obytnej miestnosti nie je možné stavbu umiestniť od hranice s pozemkom parc. č. 1777/18 menej ako 3 m. Žalovaný správny orgán a tiež stavebný úrad prvého stupňa dostatočne preukázali, že objekt povoľovanej stavby „Rodinný dom a spevnená plocha“ nebude mať nepriaznivý vplyv na stavbu rodinného domu odvolateľa. Umiestnenie povoľovanej stavby bolo posudzované v kontexte šírky samotného stavebného pozemku (15,41 m), jeho orientácie, a v zmysle územného plánu obce Červeník. Nakoľko je každá stavba posudzovaná individuálne a stavebný zákon neobsahuje striktnú charakteristiku pojmu „stiesnené podmienky“, v napadnutom rozhodnutí boli dostatočne definované stiesnené podmienky pozemku stavebníkov. Žalobca vo svojej žalobe neuvádza akým spôsobom bude trvalo obmedzené užívanie jeho pozemku. Splnenie požiadavky na denné osvetlenie a oslnenie nie je potrebné v tomto prípade preukazovať, nakoľko rodinný dom odvolateľa je od navrhovanej stavby vzdialený cca 30 m a súčasne platnej legislatíve nie je ustanovenie, ktoré by chránilo pozemky pred zatienením. Súčasťou spisového materiálu je riešenie požiarnej bezpečnosti stavby, ktorú vypracoval špecialista požiarnej ochrany Ing. R. M., a podľa ktorej z hľadiska požiarnej bezpečnosti je možné stavbu zrealizovať. Nie je zrejmé na základe čoho vie žalobca posúdiť, že navrhovaná stavba nespĺňa požiadavky požiarnej bezpečnosti. Na predmetnú stavbu rodinného domu bolo vydané kolaudačné rozhodnutie č. 185/2021-MS zo dňa 17.02.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.02.2021.
7.
Ďalší účastníci konania v 1 a 2 rade navrhli žalobu zamietnuť.
8.
Uvádzali, že stavbu rodinného domu začali 18.06.2018 na základe právoplatného stavebného povolenia a ukončená bola 19.10.2018. Dom je na základe kolaudačného rozhodnutia č. 185/2021-MS zo dňa 17.02.2021 užívaný ich synom a manželkou.
9.
Domy na Bernolákovej ulici, kde sa nachádza predmetná stavba, sú z dôvodu stiesnených podmienok situované 1 m od hranice susediaceho pozemku, s výnimkou rodinného domu žalobcu, ktorý je postavený na dvoch stavebných parceliach. Dom má primárne elektrické podlahové vykurovanie, krbová piecka je určená na príležitostné prikúrenie, potvrdenie o vykonaní preskúšania komína č. 67/19 bolo vydané dňa 30.01.2019 a opätovná kontrola bola vykonaná 05.12.2020.
10.
Poukazovali na to, že žalobca má na dvoch miestach svojho pozemku uskladnených asi 10 m3 dreva, čo svedčí o tom, že sám kúri drevom, skládku dreva na hranici pozemku vytvoril tesne pred výstavbou domu, aby sťažil výstavbu oplotenia, podobne balík slamy k oploteniu položil iba pred niekoľkými mesiacmi.
11.
Ich pozemok je z väčšej časti ohradený betónovým oplotením, tiež v časti oplotenia tujami žalobcu, v záhradnej časti pozemku zhotovili oplotenie z pletiva a aj pri situovaní domu dbali na to, aby záhradu žalobcu netienili. V skutočnosti je pozemok žalobcu zatienený jeho hustým lesom, drevom a voliérou pre hydinu, pričom čo sa týka jeho obavy z požiaru, sám roky páli odpad v kovovom sude v blízkosti svojej skládky dreva.
12.
Podanie žaloby považujú za účelové a šikanózne a za jeho konanie voči nim už podali na žalobcu trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania, nebezpečného prenasledovania, porušovanie domovej slobody a krivé obvinenie.
13.
Ďalší účastník konania v 3 rade taktiež navrhol žalobu zamietnuť.
14.
Ako majiteľ domu susediaceho s domom ďalších účastníkov v 1 a 2 rade tvrdil, že v žiadnom prípade nedochádza k zatieneniu pozemku žalobcu nakoľko predmetný dom susedí so zalesnenou časťou jeho pozemku. Dom ďalšieho účastníka v 3 rade je situovaný 1 m od hranice pozemku a záhrady p. H., ktorého pozemky taktiež nie sú touto skutočnosťou poškodzované. Sám žalobcu musel upozorňovať z dôvodu pálenia odpadu v sude, v súvislosti s čím ho tento slovne aj fyzicky napáda, jeho odvolávanie sa voči rozhodnutiam stavebného úradu považuje za schválnosti za účelom znepríjemňovania života svojim susedom.
15.
Ďalšia účastníčka konania sa k veci nevyjadrila.
16.
Podľa § 6 ods. 1 správneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z.z., SSP) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 6 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
(1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
(2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
(3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
(4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.
(5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.
(6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.
(7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny.
Podľa § 140 zák. č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
17.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
18.
Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.11.2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.07.2020, ktorým podľa § 66 stavebného zákona bola v prospech stavebníkov MUDr. M. S. a Mgr. Z. S. povolená stavba rodinného domu a spevnenej plochy na parc. č. 1777/1 v kat. úz. za podmienok stanovených v tomto rozhodnutí.
19.
Žalobca v súvislosti s podmienkou osadenia stavby rodinného domu vo vzdialenosti 1 m od ľavej hranice pozemku - hranice s jeho pozemkom parc. č. 1773/10 a 1774/3 namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že sa tento nedostatočne vysporiadal s dôvodmi odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu týkajúcimi sa práve nedostatočného vysvetlenia, prečo v danom prípade nie je možné dodržať vzdialenosť rodinného domu od spoločnej hranice pozemkov stanovenú v § 6 ods. 3 vyhlášky, t.j. vzdialenosť nie menšia ako 2 m.
20.
Pokiaľ žalobca namietal aj nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy (dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP), konštatoval súd nedôvodnosť tejto žalobnej námietky vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v obsahu svojho podania neoznačil žiadnu okolnosť týkajúcu sa skutkového stavu veci, ktorá by dokazovaním správneho orgánu nebola dostatočne ozrejmená a ktorá by bola významnou z hľadiska posúdenia veci, pričom takýto nedostatok postupu správnych orgánov súdu nie je z obsahu spisového materiálu zjavný.
21.
Podľa zistenia súdu predchádzajúce rozhodnutie žalovaného v predmetnej veci, ktorým žalovaný potvrdil povolenie predmetnej stavby rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23.01.2018, bolo zrušené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 14 S/49/2018 zo dňa 26.09.2019 pre jeho nepreskúmateľnosť. Následne žalovaným rozhodnutím zo dňa 26.02.2020 zrušil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 23.01.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
22.
V novom rozhodnutí zo dňa 15.07.2020 stavebný úrad vo vzťahu k umiestneniu stavby na parc. č. 1777/1 konštatoval, že vzhľadom k obmedzeniam vyplývajúcim z daností pozemku parc. č. 1777/1 - šírka pozemku, orientácia pozemku vzhľadom k svetovým stranám, plánovaná zástavba podľa územného plánu, plánované prepojenie ulíc sa nejedná o výstavbu, pri ktorej je možné v plnej miere v danom území uplatniť ustanovenie § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., t.j. osadenie stavby 2,0 m od hranice pozemku a 7,0 m medzi stavbami rodinných domov. Pri umiestňovaní stavby preto stavebný úrad postupoval podľa § 6 ods. 1, 4, 5 a 6 vyhl. č. 532/2002 Z.z.
23.
Stavebný úrad posúdil osadenie navrhovanej stavby rodinného domu podľa § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. a zistil, že osadenie stavby rodinného domu vo vzdialenosti 1,00 m od ľavej hranice pozemku dostatočne spĺňa podmienky v uvedenom predpise pre vzájomné odstupy stavieb a to najmä z hľadiska požiadaviek urbanistických, architektonických, životného prostredia, hygienických, ako aj požiarnej bezpečnosti, požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie, možností údržby stavby a užívania priestorov medzi stavbami. Podľa ust. § 3 os. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. Preto pri umiestňovaní stavby rodinného domu stavebníkov prihliadol stavebný úrad na skutočnosť, že rodinné domy na rovnako orientovaných pozemkoch sú umiestnené bližšie k severnej hranici pozemkov, a preto postupoval podľa uvedeného ustanovenia a v skutkovo zhodných prípadoch rozhodol rovnako. Rovnako bude stavebný úrad postupovať pri povoľovaní ďalších rodinných domov na pozemkoch v danej lokalite.
24.
Podľa grafickej časti územného plánu obce Červeník výkresu „Schéma záväzných častí a VPS“ je na hranici pozemku parc. č. 1777/1 plánované prepojenie Bernolákovej ulice s novonavrhovanou ulicou vybudovaním miestnej komunikácie obslužnej C2, C3 na pozemkoch 1777/17 a 1777/18. Podľa vyhl. č. 532/2002 Z.z. § 6 odstupy stavieb ods. 6 vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie. Nakoľko v stene rodinného domu je umiestnené okno z obytnej miestnosti nie je možné stavbu umiestniť od hranice s pozemkom parc. č. 1777/18 menej ako 3 m. Na základe uvedeného vyplýva, že umiestnenie stavby rodinného domu rešpektuje navrhovanú výstavbu v danej lokalite ako aj umiestnenie budúcej miestnej komunikácie, ako verejnoprospešnej stavby.
25.
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súvislosti s umiestnením stavby konštatoval, že šírka stavebného pozemku parc. č. 1777/1 v k. ú. H. je podľa výkresu situácie rozmerov 15,41 m a rozmer povoľovanej stavby rodinný dom je 11,70 m x 11,10 m. Objekt je ďalej osadený 40,28 m od čelnej hranice s pozemkom parc. č. 1926/1, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, vo vlastníctve obce Červeník; 1 m od ľavej hranice so susedným pozemkom parc. č. 1777/10 a 1774/3, ktoré sú vo vlastníctve odvolateľa.
26.
Pre umiestňovanie rodinných domov, ktoré vytvárajú medzi sebou voľný priestor, sú kritériá pre vzdialenosti medzi stavbami a od spoločných hraníc pozemkov upravené v ust. § 6 vyhlášky samostatne špecifickými požiadavkami na základe doteraz získaných skúseností z praxe. Minimálna vzdialenosť 7,0 m, pri ktorej ešte môžu byť v protiľahlých častiach stien rodinných domov, umiestnené okná všetkých miestností a okná obytných miestností, je odstupom, ktorý musí byť vždy rešpektovaný, pokiaľ nedôjde o umiestňovanie stavby v stiesnených územných podmienkach podľa § 6 ods. 4 a 5 vyhlášky. Ust. § 6 ods. 3, 4 a 5 musí byť aplikované obdobne ako pri ostatných stavbách vždy spolu s obecnou požiadavkou uvedenou v § 6 ods. 1. Súčasne je vždy potrebné vyhodnotiť možnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvárania rovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb
a tiež možnosti údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
27.
Aplikovať ustanovenie § 6 ods. 4 a ods. 5 možno iba v stiesnených podmienkach, ktoré je potrebné špecifikovať v závislosti na vyhodnotení danosti konkrétnej lokality a vlastnosti stavebného pozemku v zmysle § 5 citovanej vyhlášky. Stiesnené pomery môžu vyplývať napr. z nevhodnej polohy pozemku, jeho tvaru, veľkosti, základových pomerov, konfigurácie terénu, jeho sklonu a orientácie k svetovým stranám, z negatívneho vplyvu už existujúcej okolitej zástavby, prípadne ochranných pásiem alebo iných obmedzení vyplývajúcich z osobitných predpisov (napr. ochrana zelene) a pod.
28.
Stavebný úrad obec Červeník v odôvodnení napadnutého rozhodnutia posúdil osadenie navrhovanej stavby rodinného domu podľa ust. § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. a zistil, že osadenie stavby rodinného domu vo vzdialenosti 1,00 m od ľavej hranice pozemku dostatočne spĺňa podmienky v uvedenom predpise pre vzájomné odstupy stavieb a to najmä z hľadiska požiadaviek urbanistických, architektonických, životného prostredia, hygienických, ako aj požiarnej bezpečnosti, požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie, možnosti údržby stavby a užívania priestorov medzi stavbami. Odvolací orgán dospel k záveru, že 1 m od ľavej hranice so susedným pozemkom je dostatočným priestorom potrebným na údržbu stavby.
29.
Stavebný úrad obec Červeník v odôvodnení rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že vzhľadom k obmedzeniam vyplývajúcim z daností stavebného pozemku parc. č. 1777/1, akými sú jeho šírka (15,41 m), jeho orientácia vzhľadom k svetovým stranám, vo vzťahu k plánovanej budúcej zástavbe v zmysle územného plánu obce Červeník a v neposlednom rade plánovanému prepojeniu ulíc, sú uvedené pomery dôvodom, pre ktorý stavebný úrad obec Červeník pri posudzovaní povoľovanej stavby aplikoval ust. § 6 ods. 4, ods. 5 ods. 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Pri osadení stavby prihliadol stavebný úrad obec Červeník na skutočnosť, že rodinné domy na rovnako orientovaných pozemkoch ako je aj povoľovaná stavba sú umiestnené bližšie k severnej hranici pozemkov, a preto príslušný stavebný úrad postupoval v skutkovo zhodných prípadoch rovnako. Stavebný úrad ďalej konštatoval, že rovnako bude postupovať aj pri povoľovaní ďalších rodinných domov na pozemkoch v danej lokalite. Osadenie stavby rodinného domu zároveň rešpektuje aj plánovanú výstavbu v danej lokalite, ako aj umiestnenie budúcej miestnej komunikácie ako verejnoprospešnej stavby. Ďalším dôvodom osadenia stavby rodinného domu je skutočnosť, ktorú uviedol prvostupňový stavebný úrad obec Červeník v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to, že podľa grafickej časti územného plánu obce Červeník výkresu „Schéma záväzných častí a VPS“ je na hranici pozemku parc. č. 1777/1 plánované prepojenie Bernolákovej ulice s novonavrhovanou ulicou vybudovaním miestnej komunikácie obslužnej C2, C3 na pozemkoch 1777/17 a 1777/18. Podľa vyhl. č. 532/2002 Z.z. ust. § 6 ods. 6, vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie. Nakoľko v stene rodinného domu je umiestnené okno z obytnej miestnosti nie je možné stavbu umiestniť od hranice s pozemkom parc. č. 1777/18 menej ako 3 m.
30.
Podľa názoru odvolacieho orgánu stavebný úrad obec Červeník v odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. 333/2020-MS zo dňa 15.07.2020 dostatočne preukázal, že objekt povoľovanej stavby „rodinný dom a spevnená plocha“ nebude mať nepriaznivý vplyv na stavbu rodinného domu odvolateľa. Ako už bolo uvedené, prvostupňový stavebný úrad posudzovať osadenie povoľovanej stavby v kontexte šírky samotného stavebného pozemku (15,41 m), jeho orientácie, riadil sa v zmysle územného plánu obce Červeník a bral do úvahy aj skutočnosť, že nejde o nadštandardný druh rodinného domu. Nakoľko je každá stavba posudzovaná individuálne a stavebný zákon neobsahuje striktnú charakteristiku pojmu „stiesnené podmienky“, odvolací orgán má za to, že stavebný úrad obec Červeník dostatočne preukázal a definoval v napadnutom rozhodnutí, stiesnené podmienky pozemku stavebníkov.
31.
Z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci je zrejmé, že pri posudzovaní naplnenia podmienok pre nedodržanie vzdialenosti stavby od spoločných hraníc pozemkov stanovenej § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. stiesnenosť územných podmienok vyvodzovali s prihliadnutím na rozmer stavebného pozemku a rozmery stavby (ktoré hodnotili ako nie nadštandardné) najmä zo skutočnosti, že umiestnenie stavby bližšie k opačnej strane pozemku bráni plánovaná výstavba miestnej komunikácie na parc. č. 1777/17 a 1777/18, od okraja ktorej musí byť stavba podľa § 6 ods., 6 vzdialená najmenej 3 m, pričom prihliadali na skutočnosť, že takýmto umiestnením stavby nedôjde k zmenšeniu vzdialenosti medzi rodinnými domami pod hranicu stanovenú v § 6 ods. 3 vyhlášky (vzdialenosť domu staviteľov od domu žalobcu, ktorú žalobca nerozporoval, je podľa správneho orgánu cca 30 m) a teda ani k ovplyvneniu užívania stavby žalobcu, ako aj na to, že ide o umiestňovanie stavieb v danej lokalite obvyklé.
32.
Správne orgány tak v súlade s usmernením vyplývajúcim zo stanoviska Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 532/2004-920 zo dňa 02.04.2004 hodnotili ako veľkosť pozemku tak aj jeho polohu (vo vzťahu k budúcej komunikácii) a danosti lokality (doterajšiu a budúcu zástavbu) a svoje závery, ktoré majú logické opodstatnenie, dostatočne zrozumiteľne ozrejmili v odôvodnení svojich rozhodnutí.
33.
V odvolacích námietkach súd nenachádza tvrdenia o negatívnych následkoch povoľovanej stavby na pozemok žalobcu z hľadiska nadmerného tienenia či požiarnej bezpečnosti a s prihliadnutím na skutočnosť, že súd v danom konaní nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou bolo posudzovať, či si dostatok skutkových zistení zadovážil rozhodujúci správny orgán, považoval súd tieto žalobné námietky za nedôvodné už vzhľadom na nepodloženosť a všeobecnosť tvrdení žalobcu v tomto smere (z jeho podania nadmerné tienenie pozemku, či charakter tvrdeného skladu dreva a slamy a jeho ohrozenie stavbou nevyplýva), ako aj skutočnosť, že riešenie požiarnej bezpečnosti je súčasťou dokumentácie povoľovanej stavby.
34.
Vychádzajúc z vyššie uvádzaného súd žalobným bodom, ktorými bol v tomto konaní viazaný, nepriznal dôvodnosť a žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
35.
V konaní úspešnému žalovanému správnemu orgánu a ďalším účastníkom konania súd náhradu trov nepriznal s poukazom na skutočnosť, že im v tomto konaní trovy uplatniteľné podľa § 168 SSP, resp. § 169 SSP nevznikli.
36.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.